Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/16/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po neb. A. V., naposledy

bytom P., zomrelej X., za účasti navrhovateľky M. N., nar. X., bytom M., o prejednanie

novoobjaveného majetku, vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn. ,

o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 30. septembra 2008,

sp. zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30. septembra 2008 sp. zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Senica uznesením zo 7. apríla 2008 č.k. -57 odmietol

podanie navrhovateľky a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľkine podanie, ktorým žiadala o dodatočné

prejednanie novoobjaveného majetku, nemalo všetky náležitosti návrhu na začatie konania

v zmysle Keďže napriek výzve, obsahujúcej aj poučenie o následku

neodstránenia vád podania, navrhovateľka podanie v smere naznačenom súdom v celom

rozsahu nedoplnila, jej podanie v zmysle odmietol. Absenciu riadneho

označenia dedičov po poručiteľke považoval totiž za takú prekážku konania, pre

neodstránenie ktorej súd nemôže v konaní ďalej pokračovať.

Krajský súd v Trnave uznesením z 30. septembra 2008 sp. zn.

odvolanie JUDr. P. A., advokáta so sídlom v B., smerujúce proti vyššie uvedenému

uzneseniu okresného súdu odmietol a o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že

žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že

advokát JUDr. P. A. podal 15. mája 2008 v mene navrhovateľky odvolanie. Plnomocenstvo

na jej zastupovanie ani v odvolacom konaní nepripojil, hoci ho okresný súd vyzval na

odstránenie tejto vady už v rámci prvostupňového konania (pred podaním odvolania). Podľa

odvolacieho súdu iba fotokópia plnomocenstva založená v spise, ktorá navyše neobsahuje

označenie účastníkov konania a vec neidentifikuje predmetom konania, nespĺňa podmienky

plnomocenstva vyplývajúce z ustanovenia a nasl. Keďže advokát JUDr. A.

nepreukázal oprávnenie zastupovať navrhovateľku v tomto konaní, jeho odvolanie považoval

za podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený, z ktorého dôvodu ho ako podané

neoprávnenou osobou odmietol ( ).

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala včas dovolanie navrhovateľka

prostredníctvom advokáta JUDr. P. A.. Žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie. Za nesprávny považovala názor odvolacieho súdu, že

plnomocenstvo musí byť udelené pre určitú občianskoprávnu vec a teda, že je nepostačujúca

tzv. generálna plná moc bez označenia prejednávanej veci. Namietala, že zo žiadneho

ustanovenia , ktoré sa týkajú podaní účastníkov

všeobecne, resp. týkajúce sa odvolania a ktoré upravujú zastupovanie účastníkov na základe

plnomocenstva, nevyplýva pre účastníka povinnosť pred pojednávaním odovzdať súdu

originál plnomocenstva. Aj v prípade, ak by bolo potrebné preukázať zastupovanie účastníka

zaslaním originálu plnej moci, odvolací súd sa dopustil ďalších pochybení. Predovšetkým,

po podaní odvolania sa vôbec nepokúsil odstrániť nedostatok plnomocenstva, hoci sám

považoval túto vadu za nedostatok procesnej podmienky konania. Nestačí, že tak urobil súd

prvého stupňa pred podaním odvolania (súd prvého stupňa konanie nezastavil pre nedostatok

plnomocenstva, ale z iných dôvodov), lebo odvolanie je samostatným procesným úkonom,

ktorého podanie predstavuje začiatok odvolacieho konania. Okrem toho nesprávne dôvodil, že

odvolanie je podané osobou neoprávnenou, keďže advokát JUDr. A. tak urobil v mene

navrhovateľky. Týmto nesprávnym postupom odvolací súd znemožnil navrhovateľke riadne

uplatniť svoje práva v odvolacom konaní a teda odňal jej možnosť konať pred súdom

v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie bolo podané v lehote určenej v osobou oprávnenou na tento

procesný úkon, skúmal ďalej, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktoré možno podľa zákona napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dospel pritom

k záveru, že dovolanie je v danej veci prípustné a súčasne dôvodné pre vadu uvedenú v § 237

písm. f/

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu a tiež na to, aký bol

predmet konania a ako odvolací súd rozhodol, pričom predpokladom prípustnosti je zistenie,

že postupom súdu sa účastníkovi odňala možnosť konať pre súdom.

Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup

súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho

súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany

ich práv a právom chránených záujmov. Odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa

môže podať predovšetkým účastník konania ( veta prvá ), pričom účastníkom

konania je navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) ( ). Účastník sa môže dať

v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ako zástupcu si môže účastník zvoliť vždy

advokáta ( ), pričom zástupcovi, ktorého si zvolil, udelí písomne alebo ústne

do zápisnice plnomocenstvo ( ). Skutočnosť, že zástupca je oprávnený konať

za účastníka pred súdom, musí byť preukázaná a to spravidla predložením písomného

plnomocenstva. V prípade, ak odvolanie podáva advokát v mene účastníka konania ako jeho

zástupca bez toho, aby bolo preukázané jeho oprávnenie k zastupovaniu spôsobom uvedeným

v , ide o nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý možno odstrániť.

Súd je povinný skúmať splnenie tejto procesnej podmienky v každom štádiu konania, t.j. aj

v odvolacom konaní a ak nie je splnená vyzvať účastníka na jej odstránenie. Uvedená zásada

platí aj v prípade, ak odvolací súd plnomocenstvo založené v spise pred podaním odvolania,

nepovažuje za postačujúce na preukázanie zastupovania účastníka v konaní. Procesným

dôsledkom neodstránenia tohto nedostatku je zastavenie konania (

v spojení s ).

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že advokát JUDr. P. A. podal v mene

navrhovateľky ako jej zástupca odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa. Písomné

plnomocenstvo, ktoré by preukazovalo jeho oprávnenie za navrhovateľku pred odvolacím

súdom konať, súčasne s odvolaním nepripojil. Keďže týmto úkonom uplatňovala procesné

práva v konaní navrhovateľka a nie zástupca, bolo potrebné túto vadu považovať za

odstrániteľný nedostatok podmienky konania a nie za jednu z podmienok prípustnosti

odvolania.

Treba preto prisvedčiť dovolateľke v tom, že súdy nižších stupňov boli aj v štádiu

odvolacieho konania povinné postarať sa o odstránenie nedostatku plnej moci bez ohľadu

na to, že pokus o odstránenie uvedeného nedostatku urobil už súd prvého stupňa pred

podaním odvolania. Splnenie podmienky konania, včítane nedostatku plnomocenstva, je totiž

súd povinný skúmať osobitne v každom štádiu konania. Uvedená zásada platí aj vtedy, ak

odvolací súd plnomocenstvo založené v spise nepovažuje za postačujúce na preukázanie

zastupovania účastníka v konaní tak, ako tomu bolo v posudzovanej veci. Navyše, v danom

prípade, hoci okresný súd vyzval navrhovateľku (jej zástupcu) na odstránenie uvedeného

nedostatku v rámci prvostupňoveho konania, konanie nezastavil pre jeho neodstránenie, ale

podanie odmietol pre jeho vadu v zmysle Keďže uznesenie doručoval aj

zástupcovi navrhovateľky, navrhovateľka (jej zástupca) sa mohli dôvodne domnievať, že

okresný súd i krajský súd považovali napokon plnú moc z 24. októbra 2007 založenú v spise

vo fotokópii, za postačujúcu.

Ak za tohto stavu veci súd prvého stupňa navrhovateľku po podaní odvolania

k odstráneniu nedostatku plnomocenstva nevyzval a odvolací súd, ktorý plnomocenstvo

založené v spise nepovažoval za postačujúce, bez nápravy jeho pochybenia, odvolanie

advokáta ako podané neoprávnenou osobou odmietol, ide o postup nesprávny, ktorým súdy

nižších stupňov znemožnili navrhovateľke riadne uplatniť svoje práva v odvolacom konaní

a teda odňali jej možnosť konať pred súdom v zmysle

Uvedená vada zakladá jednak prípustnosť dovolania a je tiež dôvodom, pre ktorý

dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, pretože rozhodnutie

vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie krajského súdu podľa

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Pre úplnosť treba dodať, že zo žiadneho z ustanovení

upravujúcich zastupovanie účastníkov na základe plnomocenstva ( a nasl. )

nemožno vyvodiť, že by plnomocenstvo muselo byť udelené len pre určitú občianskoprávnu

vec a že by nebolo možné udeliť všeobecnú plnú moc oprávňujúcu zástupcu k zastupovaniu

v každom súdnom konaní. Právny názor odvolacieho súdu, že plnomocenstvo, ktoré

neobsahuje označenie účastníkov konania a vec neidentifikuje predmetom konania

(všeobecné plnomocenstvo), nespĺňa podmienky plnomocenstva vyplývajúce z ustanovenia

a nasl. , je preto nesprávny.

Okrem toho, ak odvolanie podáva advokát v mene účastníka konania ako jeho

zástupca bez toho, aby bolo preukázané jeho oprávnenie k zastupovaniu účastníka spôsobom

uvedeným v (ako tomu bolo v posudzovanej veci), nejde o odvolanie

podané neoprávnenou osobou ( ). V takomto prípade totiž osoba,

v odvolaní vystupujúca ako zástupca účastníka, neuplatňuje v konaní procesné práva

vo vlastnom mene, ale procesnoprávny úkon robí za zastúpeného. Nedostatok preukázania

plnomocenstva potom treba považovať za nedostatok podmienky konania, ktorý možno

odstrániť. Procesným dôsledkom neodstránenia tohto nedostatku je zastavenie konania (§ 104

ods. 2 v spojení s ). Odvolací súd preto nesprávne rozhodol, keď odvolanie

zástupcu navrhovateľky odmietol ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený, hoci

sám dospel k záveru, že advokát JUDr. A. podal odvolanie v mene navrhovateľky (nie vo

svojom mene).

Právny názor vyslovený v tomto uznesení je pre odvolací súd, rozhodnutie ktorého

bolo zrušené, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného

konania a tiež o trovách dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. januára 2010

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová