Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4c8/381719.2f7790.pdf
PDF · 96.66 KB
No categories available
5To/1/2010
N a j v y š š í s ú d 5 To 1/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra Hatalu a členov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obžalovaného JUDr. M. V. a spol. pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej
výhody podľa § 160a ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a iné
na neverejnom zasadnutí konanom 21. januára 2010 o odvolaní obžalovaného JUDr. M. V.,
Mgr. P. P. a J. V. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 5. októbra
2009, sp. zn. PK 1Tš/7/2006, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por. napadnutý rozsudok sa z r u š u j e v celom
rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec vracia Špecializovanému trestnému súdu
v Pezinku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku bol obžalovaný
JUDr. M. V. uznaný za vinného z trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 2 Trestného
zákona účinného od 1. januára 2006, marenia úlohy verejného činiteľa z nedbanlivosti podľa
§ 327 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a pomoci k trestnému činu podplácania
podľa § 21 ods. 1 písm. d/ k § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona účinného
od 1. januára 2006,
obžalovaný Mgr. P. P. pre trestný čin podplácania podľa § 161a ods. 1,
ods. 2 Trestného zákona účinného do 1. januára 2006,
obžalovaný J. V. za vinného z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody
podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 1. januára 2006 v súbehu
s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. c/
Trestného zákona účinného do 1. januára 2006, na tom skutkovom základe, ako je uvedené
v skutkovej vete výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Za to Špecializovaný trestný súd v Pezinku podľa § 333 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2
Tr. zák., § 41 ods. l Tr. zák. účinného od 1. januára 2006 odsúdil obžalovaného
JUDr. M. V. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006 ho pre výkon trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 56 ods. l Tr. zák. účinného od 1. januára 2006 uložil obžalovanému
aj peňažný trest vo výmere 10 000 €.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006 ustanovil pre prípad, že by
výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, obžalovanému náhradný trest odňatia
slobody na 1 (jeden) rok.
Obžalovanému Mgr. P. P. uložil prvostupňový súd podľa § 161a ods. 2 Tr. zák.
účinného do 1. januára 2006 trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 58 ods. 1, písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 mu výkon
trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Obžalovanému J. V. podľa § 160a ods. 2 Tr. zák., § 35 ods. l Tr. zák. účinného do 1.
januára 2006 uložil úhrnný trest odňatia slobody na 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
Podľa § 39a ods. l Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 ho pre výkon trestu odňatia
slobody zaradil do 1. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie všetci obžalovaní. Odvolanie odôvodnil
iba obžalovaný JUDr. M. V., ktorý v písomných dôvodoch poukázal na okolnosť,
že sudcovia Špecializovaného trestného súdu nemôžu byť zákonnými sudcami, nakoľko ich
na uvedený súd nepridelila Súdna rada, časť dokazovania bola vykonaná pred Špeciálnym
súdom, ktorý bol označený ako neústavný, ďalej poukázal na rozpory vo výpovediach svedka
K. tú okolnosť, že prvostupňový súd oprel jeho vinu aj na výpovediach svedkov, ktorých
výpovede však na hlavnom pojednávaní neprečítal. Napokon namietol tú skutočnosť,
že Špecializovaný trestný súd nepredložil odvolaciemu súdu jeho návrh na odňatie
a prikázanie jeho trestnej veci inému súdu a vo veci rozhodol.
Na podklade podaných odvolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 317
ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že odvolania sú dôvodné.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa: o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,
ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia návrh strany na odňatie a prikázanie veci nebráni
vykonaniu nariadeného úkonu trestného konania, ak podľa súdu návrh neobsahuje dôležitý
dôvod podľa odseku 1. O návrhu strany, ktorý je založený na tých istých dôvodoch, pre ktorý
už bolo rozhodnuté, sa nekoná.
Zo spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný JUDr. M. V. prostredníctvom svojho
obhajcu už na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. augusta 2009 podali návrh
na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 Tr. por.
Samosudca vyzval obžalovaného, aby svoj návrh podal v písomnej podobe.
V nariadenom úkone bolo pokračované a po odročení hlavného pojednávania obžalovaný
prostredníctvom obhajcu podali dňa 28. septembra 2009 písomný návrh na odňatie veci
a prikázanie ktorémukoľvek krajskému súdu. Totožný návrh predložil súdu aj 30. septembra
2009.
Špecializovaný súd následne 30. septembra 2009 vykonal hlavné pojednávanie, ktoré
prerušil a 5. októbra 2009 meritórne rozhodol napadnutým rozsudkom.
Z dôvodu zabránenia zbytočným prieťahom v konaní môže byť vykonaný nariadený
úkon trestného konania aj potom, čo niektorá strana podala návrh na odňatie a prikázanie
veci, ak podľa uváženia súdu tento návrh neobsahuje dôležitý dôvod. To však nezbavuje súd
povinnosti predložiť takýto návrh na rozhodnutie najbližšie nadriadenému súdu.
Nekoná sa len o návrhu, ktorý obsahuje rovnaké dôvody ako návrh, o ktorom už bolo
rozhodnuté. Súd na takýto návrh neprihliada a pokračuje v konaní, ako by nebol urobený.
O takomto návrhu - na odňatie a prikázanie veci - doposiaľ rozhodnuté nebolo.
Úkonom trestného konania je napríklad hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie.
Nepochybil preto súd prvého stupňa, keď pokračoval v hlavnom pojednávaní
v presvedčení, že návrh obžalovaného nie je dôvodný, avšak k rozhodnutiu vo veci samej,
najmä rozhodnutiu o vine a treste, musí predchádzať definitívne vyriešenie otázky, či existujú
dôležité dôvody, na základe ktorých by vec mala byť namietanému súdu odňatá a prikázaná
inému súdu.
Z hore uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolania
obžalovaných považoval za čiastočne dôvodné a rozhodol tak, že z procesných dôvodov,
bez ďalšieho preskúmavania veci, zrušil napadnuté rozhodnutie a prikázal súdu prvého
stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 21. januára 2010
JUDr. Peter H a t a l a , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová