Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/89/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera,

v právnej veci žalobcu: I.. M. M., bytom ul. Ž. C. 1641/15, R. proti žalovanému: Krajské

riaditeľstvo policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom

Kuzmányho 26, Žilina o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP-2/KDI-SK-

2007 zo dňa 15. januára 2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k.

-62 zo dňa 28. októbra 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. -62

zo dňa 28. októbra 2008, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRP-2/KDI-SK-2007 zo dňa

15. januára 2007, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu

Okresného riaditeľstva Policajného zboru v R. č. ORP-P-500/ODI-E-2006 zo dňa 1. decembra

2006, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky podľa a o priestupkoch v znení

neskorších predpisov, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 3500 Sk a povinnosť uhradiť

trovy konania vo výške 500 Sk. V dôvodoch rozsudku krajský súd konštatoval, že v

priestupkovom konaní bolo spáchanie priestupku žalobcovi jednoznačne preukázané, čo

nenamietal ani samotný žalobca, ktorý namietal len výšku uloženej sankcie. Obrana žalobcu sa

javila krajskému súdu ako účelová, jednoznačne evokovaná snahou o zníženie udelenej sankcie.

Žalobcovu námietku, že je na plnom invalidnom dôchodku, platí výživné na dve deti 1000 Sk,

spláca pôžičku 850 Sk, nevlastní auto a jeho jediný dopravný prostriedok je bicykel nepovažoval

súd za dôvodnú a za opodstatnenú poukazujúc aj na to, že žalobca na tieto dôvody už poukazoval

v odvolacom konaní a žalovaný sa s týmito námietkami vyporiadal v napadnutom rozhodnutí.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom

uviedol, že napáda výšku pokuty a zaujatosť krajského súdu, lebo mu nebolo umožnené vyjadriť

svoj názor, bolo mu odobraté slovo s tým, že môže byť vykázaný zo súdnej siene, pričom sa

choval slušne. Namietal, že sa mu javí pokuta ako neadekvátna k hodnote bicykla a že išiel po

chodníku na ktorom nikto nebol, bol riadne osvetlený a od penziónu kde bol kontrolovaný býva

len 100 metrov, pričom nemá záznam v registri trestov a ani v a ani v karte vodiča a sankcia

neplní výchovný charakter. Navrhol v konaniach o oboch priestupkoch, ktoré sa stali v priebehu

týždňa, za oba uložiť pokuty 2 x 2000 Sk v dvoch mesačných splátkach. Doplnením odvolania

na základe uznesenia súdu navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že výška pokuty

je 2000 Sk a to z tých istých dôvodov ako v podanom odvolaní, že ho súd v plnom rozsahu

nevypočul a že súd bol zaujatý, bez toho, že by zobral na zreteľ jeho možnosti zaplatiť pokutu.

V ostanom zotrval na dôvodoch uvedených v odvolaní z 15. decembra 2008.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť. Pri ukladaní sankcie prihliadal na závažnosť priestupku a spôsob jeho

spáchania, ako aj na osobu páchateľa, teda že ide o invalidnú osobu, ktorá platí výživné vo výške

1000 Sk, spláca pôžičku 855 Sk a poberá invalidný dôchodok vo výške 10 000 Sk, na miesto

spáchania priestupku (frekventovaná komunikácia) a čas spáchania priestupku (večerné hodiny)

ako aj dopravne bezpečnostnú situáciu v okrese R., kedy bolo v roku 2006 usmrtených 8

nemotorových účastníkov cestnej premávky, z toho päť pod vplyvom alkoholu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu

žalobcu nemožno priznať úspech. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ustanovení , s tým, že deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk a bol verejne vyhlásený dňa 21.januára 2010

( a ).

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v R., Okresného dopravného inšpektorátu R. č. ORP-P-500/ODI-E-2006 zo

dňa 1. decembra 2006. Týmto rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným z priestupku podľa § 22

ods. 1 písm. f/ a k/ o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý

spáchal na tom skutkovom základe, že dňa 8. septembra 2006 o 23,08 hod. jazdil na bicykli

značky K. nezisteného výrobného čísla v obci R., na chodníku vedľa miestnej komunikácie ul.

D.. M., kde bol predpísaným spôsobom zastavený hliadkou policajného zboru. Žalobca sa po

zastavení na výzvu policajnej hliadky odmietol podrobiť orientačnej dychovej skúške na alkohol

prístrojom Alcotest Dräger 7410, s ev. číslom ARFM 0036 a na lekárske vyšetrenie, odber krvi,

ani iného biologického materiálu nežiadal. Týmto svojim konaním porušil žalobca povinnosť

uvedenú v , a o premávke na

pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, za čo mu bola uložená sankcia vo

výške 3500 Sk a povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 500 Sk.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca spáchal priestupok tak, ako bolo

zistené prvostupňovým správnym orgánom, ale namietal len výšku uloženej sankcie, ktorá sa mu

javila ako neprimeraná a či bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom tým, že mu nebolo

umožnené predniesť svoju argumentáciu ohľadom spáchaného priestupku na pojednávaní dňa

28. októbra 2008 na súde prvého stupňa.

Najvyšší súd SR sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu, ktorý

správne poukázal na to, že v priestupkovom konaní bolo spáchanie priestupku žalobcovi

preukázané tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a že

v rámci správnej úvahy správne orgány v danej veci uložili primeranú sankciu a že obrana žalobu

sa javí ako účelová s cieľom dosiahnuť zníženie výšky uloženej sankcie.

Z administratívneho spisu súd zistil, že správny orgán vykonal vo veci náležité

dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením

Zb. v znení neskorších predpisov, t.j. každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti

a záver, ku ktorému správny orgán dospel, zodpovedal vykonanému dokazovaniu a zásadám

logického myslenia uvažovania a primeranosti udelenej sankcie, ktorej výšku namietal žalobca.

Pri správnej úvahe o udelení výšky sankcie za spáchaný priestupok správny orgán prvého stupňa

a následne aj žalovaný nevybočili z jej rámca a zohľadnili všetky žalobcom vznesené námietky.

Vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania sa odvolací súd stotožnil so záverom krajského

súdu, že nemá dôvod zmeniť výšku sankcie. Sám žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že

v priebehu týždňa spáchal iný priestupok na úseku cestnej premávky, teda že jazdil pod

v vplyvom alkoholu opakovane, nakoľko sám uviedol, že navštívil na 15 minút pohostinstvo

a vypil jedno 11,5 stupňové pivo. Z tohto pohľadu sa preto javí udelená sankcia ako primeraná

všetkým rozhodujúcim okolnostiam, ktoré v danom prípade posúdili administratívne orgány

prejednávajúce priestupok.

Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 34 ods. 5 citovaného zákona). Podľa § 46 citovaného

zákona rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho

vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí

obsahovať predpísané náležitosti.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom skutočnosti, že krajský súd bol vo veci zaujatý,

nakoľko mu nebolo umožnené vyjadriť svoj názor, hoci argumentoval faktami, nechoval

sa vulgárne a neslušne a že bol upozornený, že bude vykázaný zo súdnej siene a že celé súdne

konanie sa mu javilo zbytočné, keď musel minúť 500 Sk, odvolací súd dospel k záveru, že toto

je iba účelové tvrdenie žalobcu majúce za cieľ zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko

v zápisnici z pojednávania zo dňa 28. októbra 2008 sa nenachádza žiaden záznam o tom, že by

sa žalobca nemohol vo veci vyjadriť, alebo že by trval na protokolácii iných skutočností, alebo že

by bol upozornený na možnosť vykázania zo súdnej siene z dôvodu jeho nevhodného správania.

Pokiaľ ide o jeho návrh na spojenie oboch konaní o priestupkoch, ktoré sa stali v priebehu

týždňa, za ktoré navrhol udeliť pokuty 2 x 2000 Sk v mesačných splátkach, nemožno sa v danom

prípade stotožniť s tvrdením žalobcu, že ide o totožné konanie o totožnom priestupku a ktorého

výsledkom by mala byť rovnaká sankcia. V oboch prípadoch ide o dve samostatné konania, pre

ktoré sú odlišné okolnosti spáchania priestupku a s ktorými môžu byť spojené iné okolnosti a iné

hodnotenie dôkazov a následnej aj výška prípadnej sankcie. Kým v prvom konaní bol žalobca

usvedčený zo spáchania priestupku podľa

o priestupkoch, že jazdil pod vplyvom alkoholu, kedy mu bolo orientačnou dychovou skúškou

na alkohol nameraných prístrojom Alcotest Dräger 0,52 mg/l alkoholu v krvi, tak v tomto prípade

spáchal priestupok tým, že jazdil po chodníku a odmietol sa podrobiť dychovej skúške na

alkohol.

Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány postupovali v súlade s citovanými

ustanoveniami v znení neskorších predpisov a vykonané dôkazy boli

postačujúce na prijatie záverov o porušení zákonnej povinnosti žalobcom, ktoré je kvalifikované

ako priestupok podľa v znení neskorších predpisov.

Z týchto dôvodov najvyšší súd rozsudok krajského súdu, ktorým žalobu zamietol považuje za

vecne správny a preto ho podľa , potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa

v spojení s a tak, že žalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave dňa 21. januára 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Dagmar Bartalská