Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/128/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N IE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu R. D. T., T., IČO: X.,

o konečnej správe, o odvolaní veriteľa S., a. s., C., X., IČO: X., proti uzneseniu Krajského

súdu v Košiciach zo dňa 14. októbra 2009 č. k. -171, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa

14. októbra 2009 č. k. -171 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením zo dňa 14. októbra 2009

č. k. -171 schválil konečnú správu zo dňa 15. októbra 2006 s týmito zmenami:

Celkové príjmy sú 68 929,41 Eur, odmena a výdavky správcu sú 8 656,35 Eur, náklady

správy sú 48 030,71 Eur, suma určená na rozdelenie pre veriteľov je 12 242,35 Eur.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správca konkurznej podstaty

predložil súdu dňa 16. októbra 2006 konečnú správu o speňažení majetku patriaceho

do konkurznej podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu. Konečná správa bola

od 13. novembra 2006 do 29. novembra 2006 vyvesená na úradnej tabuli súdu. Proti konečnej

správe podal námietky veriteľ S., a. s. B.. V námietkach okrem iného uviedol, že správca pri

výpočte svojej odmeny stanovil jej základ vo výške 2 075 048,40 Sk, ktorý nie je vyčíslený

v súlade s vyhlášky č. Veriteľ mal za to, že správca do odmeny

neoprávnené zahrnul aj výťažok z exekúcie vo výške 1 843 035 Sk, čo predstavuje duplicitné

určenie odmeny a vedie k ukracovaniu oddelených veriteľov z rozvrhu výťažku konkurznej

podstaty. Ďalej veriteľ namietal nesprávnosť postupu správcu pri rozdelení výťažku

oddeleným veriteľom a výšku nákladov a výdavkov konkurzu. Súd po preskúmaní veci

dospel k záveru, že odmenu správcu konkurznej podstaty tvorí suma, ktorá bola v konkurze

získaná speňažením konkurznej podstaty a suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola

získaná pri výkone funkcie správcu. Nie je možne akceptovať námietku veriteľa v tom, že do

základu pre výpočet odmeny nemožno započítať sumu, ktorá bola v konaní získaná vydaním

výťažku z predaja majetku úpadcu v exekučnom konaní. Každý prípad získania peňažných

prostriedkov z exekúcie do konkurznej podstaty je treba posudzovať jednotlivo a podľa toho

tento príjem zahrnúť, alebo nezahrnúť do základu pre výpočet odmeny správcu konkurznej

podstaty. V tejto prejednávanej veci súd považoval činnosť správcu spojenú so získaním

výťažku exekúcie za minimálne takú činnosť, ako vynakladá správca pri vymáhaní

pohľadávok úpadcu do konkurznej podstaty a tento príjem z vymáhania pohľadávok je

základom pre výpočet odmeny správcu konkurznej podstaty. Súd preto zahrnul do príjmov

získaných inou činnosťou správcu ako základu pre výpočet jeho odmeny aj sumu získanú od

exekútora. Ďalej uviedol, že správca akceptoval námietku S. K. a.s. B., že došlo k postúpeniu

pohľadávky zo V. Z. P. B., pobočka H. a Daňového úradu v Humennom na S. K. a. s. B.,

ktorý je oddeleným veriteľom. Pokiaľ sa týka námietok S. K., a. s. B. ohľadne výškynákladov

a výdavkov konkurzu, správca preukázal súdu všetky výdavky, ktoré vynaložil on a zbavený

správca. Súd preskúmal tieto náklady a zistil, že sú podložené riadne dokladmi, ktoré správca

predložil k nahliadnutiu súdu a korešpondujú s vykonanými úkonmi. Po prejednaní konečnej

správy a vyúčtovania odmeny a výdavkov správcu na pojednávaní konanom dňa 14. októbra

2009 ju súd podľa § 29 ods. 4 ZKV schválil so zmenou.

Proti tomuto rozhodnutiu podal veriteľ S., a. s., odvolanie a navrhol napadnuté

uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že

vyhláška MS SR č. upresňuje druhú zložku základu pre určenie odmeny keď

hovorí, že sumou určenou na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie

správcu, sa rozumie suma príjmov, ktoré získal správca pri výkone funkcie iným spôsobom

ako speňažením konkurznej podstaty znížená o pohľadávky proti podstate. Nie je možné

postupovať pri určení odmeny správcu tak, aby bol výťažok z exekúcie zahrnutý do základu

pre určenie odmeny správcu. Dôsledkom odlišného výkladu by bolo, že výťažok určený pre

veriteľov by sa znížil o odmenu súdneho exekútora ( oprávnene ), ako aj o odmenu správcu

konkurznej podstaty ( neoprávnene ), čo je v rozpore s cieľom konkurzného konania, ktorým

je pomerné uspokojenie veriteľov. Na základe uvedeného je odvolateľ názoru, že správca si

do základu na určenie svojej odmeny neoprávnene zahrnul aj výťažok z exekúcie vo

výške 61 177,55 Eur / 1 843 035 Sk /.

K odvolaniu veriteľa sa písomne vyjadril správca konkurznej podstaty a uviedol,

že v prípade neschválenia ním stanovenej odmeny by správca vykonával činnosť správcu

bez odmeny, čo by bolo v rozpore so zákonom o konkurze a vyrovnaní a ďalšími platnými

zákonmi súvisiacich s konkurzným konaním. Bývalý správca viackrát vyzýval exekútorov,

aby dobrovoľne zaplatili a vrátili prostriedky do konkurznej podstaty, no títo ich dobrovoľne

nechceli vydať, preto bol nútený tieto sumy si uplatňovať u exekútorov, o čom správca doložil

súdu kópie výziev. Navrhol odvolanie veriteľa S., a. s. zamietnuť ako neopodstatnené

a uznesenie o schválení konečnej správy so zmenami potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214

ods. 2 bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel

k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu

rozhodol o schválení konečnej správy a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu, proti

ktorému odvolateľ namietal, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho základu

pre určenie odmeny správcu konkurznej podstaty, keď do jeho druhej zložky, t. j. príjmov

získaných inou činnosťou správcu zahrnul výťažok z exekúcie.

Nepochybne základom pre určenie odmeny správcu konkurznej podstaty je suma

tvorená zo sumy, ktorá bola v konkurze získaná speňažením konkurznej podstaty a suma

určená na uspokojenie veriteľov pri výkone funkcie správcu, ktorú správca získal inou

činnosťou ako speňažovaním majetku, napríklad vymožením nájomného, uplatnením nárokov

na súde, úroky z priznaných pohľadávok a pod. Je zrejmé, že od príjmov je nutné odpočítať

náklady potrebné na ich dosiahnutie.

Stanovenie základe pre výpočet odmeny správcu v rozhodnom období upravovalo

ust. vyhl. č. v platnom znení / ďalej len „vyhláška“ /.

Podľa znenia účinného od 13.decembra 1996 / vyhl. č. / má základe

pre určenie odmeny správcu dve zložky, pričom jednu tvorí suma, ktorá bola v konkurze

získaná speňažením konkurznej podstaty a druhú tvorí suma určená na uspokojenie veriteľov,

ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu. Toto znenie bolo účinné až do zrušenia

vyhlášky k 31.decembru 2005.

Keďže speňaženie podstaty je tiež výkonom funkcie správcu, potom ust. § 6 ods. 1

písm. a/ vyhlášky treba vykladať tak, že druhú časť základu pre výpočet tvorí suma,

ktorá bola získaná inou činnosťou ako speňažením. V oboch prípadoch musí byť výsledkom

činnosti správcu. Pod speňažením treba rozumieť činnosť, ktorá vedie k premene

nepeňažného majetku úpadcu na všeobecný peňažný ekvivalent. Ak v rámci exekúcie došlo

k speňaženiu majetku exekútorom, nie však správcom konkurznej podstaty, teda majetok

bol v peňažnej forme, teda jeho speňažovanie už neprichádzalo do úvahy, preto nemôže

byť základom pre určenie odmeny správcu podľa § 6 ods.1 písm. a/ vyhlášky. Speňažený

majetok na základe exekúcie už nepatril úpadcovi, preto nemohol patriť do podstaty. Podľa

§ 14 ods.1 písm. e/ ZKV výťažok z predaja, ktorý do vyhlásenia konkurzu / do prerušenia

exekúcie / nebol vydaný oprávnenému, nie je majetkom oprávneného v prospech ktorého

sa exekúcia viedla, ale sa stáva súčasťou podstaty, ako vyplýva z výslovného znenia zákona.

Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na uvedené sa stotožnil s odvolateľom,

že výťažok z exekúcie do základu pre odmenu správcu konkurznej podstaty nepatrí. Jedným

z účinkov vyhlásenia konkurzu teda je, že výťažok zo speňaženia získaný v exekučnom

konaní, ktorý nebol oprávnenému vydaný, sa stáva súčasťou konkurznej podstaty.

Keďže tento peňažný výťažok, získaný pri speňažení v exekúcii, sa dňom vyhlásenia

konkurzu stáva súčasťou konkurznej podstaty ako majetok úpadcu premenený už na finančné

prostriedky ku dňu vyhlásenia konkurzu, nemôže táto čiastka tvoriť základ pre odmenu

správcu konkurznej podstaty, a to ani v prípade, že do tejto nebola po vyhlásení konkurzu

exekútorom ihneď vydaná. Nepochybným je tiež, že speňaženie majetku úpadcu vykonal

exekútor a nie správca a je vylúčené, aby táto činnosť podliehala dvojitému odmeňovaniu.

So zreteľom na uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza preto z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Keďže vyúčtovanie odmeny správcu konkurznej podstaty je potrebné určiť znova

v uvedenom smere v súlade s právnym predpisom a podľa jeho výsledku upraviť i konečnú

správu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené napadnuté uznesenie

krajského súdu v podľa a zrušil a vec vrátil tomuto súdu

na ďalšie konanie. Pre krajský súd, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie je právny názor

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa záväzný.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 26. januára 2010

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková