Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/321/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletého F. S.,

narodeného X., zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny

v H., dieťa rodičov: matky Ing. O. S., bývajúcej v H., zastúpenej JUDr. J. G., advokátom

Advokátskej kancelárie so sídlom v H., a otca U. S., bývajúceho P., zastúpeného M., so

sídlom v L., za účasti vedľajšieho účastníka C., so sídlom v B., v konaní o návrat dieťaťa,

vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. , na dovolanie matky proti

uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 26. augusta 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove z 26. augusta

2009 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné uznesením z 20. mája 2009 č.k. - 174 konanie

o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre otca maloletého zastavil. Nariadil matke

Ing. O. S. vrátiť maloletého F. S., narodeného X. do Poľskej republiky, do troch dní od

právoplatnosti uznesenia. Nepriznal štátu náhradu trov konania. Vyslovil, že žiadny

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že

otec maloletého dieťaťa podal dňa 6.11.2008 návrh na ustanovenie zástupcu z radov

advokátov, ako aj návrh na nariadenie návratu maloletého F. do Poľska. Z vykonaného

dokazovania mal preukázané, že maloletý F. mal miesto obvyklého pobytu na území Poľskej

republiky. Dňa 29.6.2008 na základe dohody rodičov, odišiel na Slovensko na dobu 30 dní s

tým, že po uplynutí tejto doby sa do miesta obvyklého pobytu, t.j. do Poľskej republiky

nevrátil na základe rozhodnutia matky, bez súhlasu otca. Táto skutočnosť nepochybne

vyplýva z prehlásenia matky zo dňa 28.6.2008. V konaní nebolo preukázané, že by medzi

rodičmi maloletého F. došlo k dohode o predĺžení lehoty miesta pobytu maloletého F. na

území Slovenskej republiky po uplynutí 30 dní v júli 2008. To znamená, že zo strany matky

došlo k neoprávnenému premiestneniu a následnému zadržiavaniu maloletého F. na území

Slovenskej republiky. Súd v konaní o návrat v prípadoch, ak sa jedná o neoprávnené

premiestnenie dieťaťa, alebo jeho zadržiavanie v zmysle článku 3 Dohovoru vo vzťahu

k členským štátom Európskej únie aj v spojitosti s článkom 2 ods. 11 nariadenia Rady ES

č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a o výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veci

rodičovských práv a povinností, neposudzuje, či návrat je alebo nie je v záujme dieťaťa.

V danom prípade nejde o konanie o starostlivosti súdu o maloletých podľa § 176 ods. 1

, ale o špecifické konanie o návrat, v ktorom úlohou súdu je len posúdiť, či došlo

k neoprávnenému premiestneniu, alebo zadržiavaniu dieťaťa v zmysle článku 3 Dohovoru

a zabezpečiť okamžitý návrat dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu. V prejednávanej veci

matka nepreukázala, že niektorá z podmienok uvedených v článku 13 Dohovoru bola splnená.

Písomný pokus otca o dohodu s matkou dieťaťa z 11.3.2009 neznamená, že otec súhlasil

alebo sa následne zmieril s premiestnením alebo so zadržaním maloletého F., pretože k

uzavretiu dohody, ktorú by podpísali všetky zainteresované strany, nedošlo.

Z informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, poskytnuté príslušným orgánom Poľskej

republiky vyplýva, že neexistuje vážne nebezpečenstvo, pre ktoré by mohol byť maloletý

ohrozený v prípade návratu do miesta pobytu. Súd konanie o ustanovení zástupcu z radov

advokátov pre otca maloletého zastavil v súlade s ustanovením z dôvodu

späťvzatia tohto návrhu samotným otcom maloletého dieťaťa.

Krajský súd v Prešove na odvolanie matky uznesením z 26. augusta 2009 sp.zn.

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o nariadení návratu a vo

výrokoch o trovách konania a trovách štátu a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že namietané nesprávne

vyhodnotenie dôkazov v rozpore so zisteným skutkovým stavom s poukazom na článok 13

Haagskeho dohovoru, nepovažoval za opodstatnené. Hodnotenie dôkazov je vždy vecou súdu

a nie účastníkov konania. Konanie o návrat dieťaťa je špecifickým konaním, v ktorom úlohou

súdu je len posúdiť, či došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu maloletého

dieťaťa a zabezpečiť jeho okamžitý návrat do krajiny jeho obvyklého pobytu. Súhlasil

s názorom súdu prvého stupňa, že v tomto konaní sa neposudzuje, či návrat je alebo nie je

v záujme maloletého dieťaťa s prihliadnutím k tomu, že nebola preukázaná existencia

vážneho nebezpečenstva pre maloleté dieťa v krajine obvyklého pobytu. Aj podľa Dohovoru

2

o právach dieťaťa z 20.11.1989, dieťaťu sa garantuje právo poznať svojich rodičov, právo

na starostlivosť a právo byť v kontakte s obidvoma rodičmi. Slovenská republika ratifikovala

Dohovor o právach dieťaťa a tým sa zaviazala vykonať všetky opatrenia na potieranie

nezákonného premiestňovania detí do zahraničia a ich nenavracania späť. Vzhľadom na

preukázanie všetkých zákonných procesných podmienok vo vzťahu ku konaniu o nariadenie

návratu dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, preto súd prvého stupňa správne rozhodol,

pokiaľ nariadil návrat maloletého F. do krajiny jeho obvyklého pôvodu, nie

na konkrétnu adresu. Tvrdené skutočnosti matkou o jej starostlivosti a finančnom zabezpečení

maloletého dieťaťa na území Slovenskej republiky sú právne irelevantné v predmetnom

konaní. Otázka úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu bude predmetom

samostatného konania na príslušnom súde v mieste obvyklého pobytu v Poľskej republike.

Mal za to, že ani nepriaznivý zdravotný stav maloletého F. spojený s alergiou, nemôže byť

dôvodom na uplatnenie výnimky z Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, ako aj z článku 13

Haagskeho dohovoru z dôvodu, že obsahu spisu vyplýva, že alergia u maloletého bola

diagnostikovaná už v čase jeho pobytu v Poľskej republike. Nejde o nové prostredie,

v ktorom by maloletý od svojho narodenia nebýval a nevyrastal. Z výsledku pohovoru,

vykonaného na požiadanie odvolacieho súdu s maloletým F., prostredníctvom kolízneho

opatrovníka, vyplýva, že dieťa komunikuje v slovenskom jazyku na primeranej vekovej

úrovni, chce bývať s mamkou, s otcom si telefonuje. Vyjadrenému názoru maloletého dieťaťa

odvolací súd venoval náležitú pozornosť, ale s prihliadnutím na jeho vek a rozumovú

vyspelosť, vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania a preukázaných skutočností

o nedôvodnom zadržaní maloletého dieťaťa na území Slovenskej republiky. Z uvedených

dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako správne v súlade s ustanovením

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala matka dovolanie, ktorá navrhla

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, z dôvodov

podľa , pretože sa jej postupom súdu odňala ako účastníčke predmetného

konania, možnosť konať pred súdom. Namietala, že odvolací súd jej odňal možnosť konať

pred súdom aj napriek tomu, že o to písomne požiadala a vykonal nové dôkazy, bez toho,

aby sa k nim mohla vyjadriť. Takisto namietala, že rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ), keďže súd neposúdil správne

Dohovoru o občiansko-právnych aspektoch medzinárodných únosov detí, o duševnej ujme

dieťaťa a neznesiteľného stavu, do ktorého by ho mohla priviesť zmena do iného prostredia

3

z prostredia, kde už 15 mesiacov býva, navštevuje materskú škôlku, má rodinné a finančné

zázemie a podporu, má trvalé bydlisko, má matkou a slovenským štátom zákonom zaručené

zdravotné poistenie, ktoré v Poľskej republike po celý čas nemal a ani stále nemá. Ona ako

matka nemá v Poľsku prácu a nie je ani predpoklad, aby ju mala, takže bude musieť

dochádzať do svojej stálej práce na Slovensku, aby bola schopná finančne a inak

zabezpečovať svoje dieťa a samu seba.

Otec vo svojom vyjadrení k dovolaniu matky navrhol dovolanie „zamietnuť“ ako

neprípustné, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za správne. Nie je mu dodnes

známe tvrdenie matky, akú písomnú výpoveď alebo aký písomný návrh poslala odvolaciemu

súdu. Má za to, že práva matky dieťaťa neboli porušené tým, že odvolací súd rozhodol

bez ústneho pojednávania. V priebehu odvolacieho konania neboli predložené žiadne nové

rozhodujúce relevantné dôkazy. K žiadnej dohode o pobyte maloletého dieťaťa medzi matkou

a otcom nedošlo, nakoľko matka ju nikdy nepodpísala.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení k dovolaniu, poukázal

na Dohovor o právach dieťaťa (článok 3 a 12), prijatý Valným zhromaždením Organizácie

spojených národov dňa 20. novembra 1989, ktorý sa opiera o štyri hlavné princípy –

nediskriminácia, najlepší záujem dieťaťa, právo na zachovanie života a vývin, rešpektovanie

názoru dieťaťa. Uviedol, že dňa 19.8.2009 v zmysle

o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, v súlade s článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa

a v súlade s internou normou č. 020/2006, realizoval pohovor s maloletým F. S.. Matke

maloletého vysvetlil dôvod a nutnosť realizácie rozhovoru s jej synom, ktorá súhlasila

s vykonaním pohovoru bez jej prítomnosti. Zároveň však uviedla, že v prítomnosti maloletého

sa o právnych veciach nerozprávajú, pretože ho nechcú zbytočne vystavovať stresu. Z

uvedených dôvodov maloletému dieťaťu boli kladené len nutné otázky,

o ktoré bol požiadaný krajským súdom na základe písomného dožiadania zo 7.8.2009.

Z výsledku rozhovoru s maloletým vyplynulo, že dieťa komunikuje v slovenskom jazyku

na primeranej vekovej úrovni, chce zostať na Slovensku s mamkou, s otcom si telefonuje,

v septembri nastúpil do predškolského zariadenia. Teraz žije aj so starými rodičmi a matkou

v rodinnom dome na ulici S.. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby dovolací súd

zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ a proti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení , proti

uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné v prípadoch uvedených v ustanovení

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Pokiaľ

dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný,

ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu ( ),

alebo odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1

písm. b/ ). V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na

zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia c/ ide o uznesenie

o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďže dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedených v , je

zrejmé, že ide o prípad, v ktorom dovolanie podľa citovaného

zákonného ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už

to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu uzneseniu ale

sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

5

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo

závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona

bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska

ustanovenia pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v ale nastáva až vtedy,

ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

So zreteľom na dovolateľkou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľky, že

v prejednávanej veci jej postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/

).

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad

v prejednávanej veci ide.

K odňatiu možnosti matky maloletého pred súdom konať malo podľa jej názoru dôjsť

tým, že napriek tomu, že o to písomne požiadala, odvolacím súdom boli vykonané nové

dôkazy bez toho, aby sa k nim mohla vyjadriť.

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávania vždy, ak a) je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

6

pojednávania, c) to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia

v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd nevyžaduje a ani z judikatúry

ESĽP nemožno vysledovať, že by sa malo na všetkých súdnych inštanciách pojednávanie

vykonať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa na pojednávaní, odvolací súd

v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Ak by sa malo vykonať dokazovanie, je potrebné

nariadiť pojednávanie a nerozhoduje, či ide o zopakovanie dokazovania alebo o nové

dokazovanie. Súvisí to s umožnením účastníkom vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu.

Porušenie povinnosti vyjadriť sa účastníkom konania k vykonanému dokazovaniu má

za následok vadu konania podľa ustanovenia Ak odvolací súd doplní

dokazovanie vykonaním pohovoru s maloletým dieťaťom, v rámci ktorého zisťuje názor

maloletého a bez toho, aby vo veci nariadil pojednávanie a účastníkom umožnil vyjadriť sa

k týmto novým dôkazom, odníme im možnosť konať pred súdom podľa

Z obsahu spisu totiž dovolací súd zistil, že odvolací súd v odvolacom konaní doplnil

dokazovanie, požiadal kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

v H. o vykonanie pohovoru s maloletým F. S., za účelom zistenia jeho vzťahu k otcovi, či

chce ísť za ním do Poľska s tým, aby o výsledku pohovoru predložil písomnú správu, čo aj

kolízny opatrovník vykonal. Pohovor bol uskutočnený v neprítomnosti matky maloletého.

Odvolací súd dokazovanie doplnil bez toho, aby vo veci nariadil pojednávanie a účastníkom

umožnil vyjadriť sa k týmto novým dôkazom. Jeho postup bol v rozpore s ustanoveniami §

122 ods. 1, a , podľa ktorých dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní

a účastníci majú právo sa vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. I keď ustanovenie § 214

ods. 2 umožňuje o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, postup podľa

neho prichádza do úvahy len v prípade, keď v odvolacom konaní nie je treba vykonávať

dokazovanie. Tým, že odvolací súd neumožnil dovolateľke vyjadriť sa k novým dôkazom,

odňal jej svojim postupom možnosť konať pred súdom. Zároveň nerešpektoval ani jej

základné právo na spravodlivý súdny proces chránené v až 50 Slovenskej

republiky.

So zreteľom na uvedené je zrejmé, že v predmetnom konaní došlo k procesnej vade

zakladajúcej podľa ustanovenia prípustnosť dovolania.

7

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je vždy zo zákona

dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto

vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní

nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b

ods. 1, 2 ). Vzhľadom na zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu pre vadu konania

podľa , dovolací súd sa nezaoberal ďalšími dôvodmi, z ktorých

dovolateľka vyvodzovala opodstatnenosť svojho mimoriadneho opravného prostriedku,

pretože skutkové a na ne nadväzujúce právne závery odvolacieho súdu sú zatiaľ predčasné

a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. januára 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová

8