Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/11/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ A., bývajúcej v T.,

2/ M., bývajúceho v T., obaja zastúpení Mgr. V., advokátom so sídlom v P., proti žalovaným

1/ I., bývajúcej vo V., 2/ I., bývajúcemu vo V., o zaplatenie 9 958,18 € (300 000 Sk), vedenej

na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 3. apríla 2007

sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline

z 3. apríla 2007 sp. zn. vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania

a v zrušenom rozsahu vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom z 29. marca 2006 č.k. -203 zaviazal

žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ 300 000 Sk a uložil

nahradiť im trovy konania 104 026 Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Na odvolanie žalobcov (proti výroku o náhrade trov konania) a žalovaných (vo veci

samej) Krajský súd v Žiline rozsudkom z 3. apríla 2007 sp. zn. rozsudok

o kresného súdu potvrdil s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že o trovách odvolacieho konania rozhodol

podľa v spojení s tak, že žiadnemu z účastníkov ich

náhradu nepriznal, pretože žalovaní úspešní neboli a žalobcovia mali v odvolacom konaní len

čiastočný úspech.

Na základe podnetu žalobcov podal generálny prokurátor Slovenskej republiky

mimoriadne dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu v časti výroku o náhrade trov

odvolacieho konania. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu

súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Poukázal na to, že

rozhodnutie súdu o náhrade trov konania musí byť, vzhľadom na zákonom predpokladané

varianty jeho priznania, riadne odôvodnené. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí byť

zrejmé, prečo súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Absencia

odôvodnenia výroku o trovách konania má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

Odvolací súd vzhľadom na potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa aplikoval na

rozhodovanie o náhrade trov odvolacieho konania ustanovenie (variantu

čiastočného úspechu v spore) konštatujúc neúspešnosť žalovaných a čiastočnú úspešnosť

žalobcov; jej rozsah neuviedol ani bližšie nekonkretizoval. Ustanovenie za

určujúci faktor pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania považuje mieru úspechu vo veci

samej. Odvolací súd na základe odvolania žalovaných výrok vo veci samej preskúmal a tento

potvrdil. Možno preto konštatovať, že žalobcovia boli vo veci samej v odvolacom konaní

plne úspešní, čomu zodpovedá aplikácia , ak neprichádza do úvahy

aplikácia V danom prípade odvolací súd neaplikoval správne ustanovenie

tak, ako to mohli žalobcovia v súlade so zákonom očakávať vzhľadom na ich úspech vo

veci samej.

Žalovaní vo vyjadrení navrhli mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora

Slovenskej republiky v súlade s v spojení s

zamietnuť. Uviedli, že odvolací súd správne aplikoval ustanovenie , ak

zohľadnil, že v odvolacom konaní nemal plný úspech žiaden z účastníkov; žalobcovia mali

v odvolacom konaní iba čiastočný úspech vzhľadom na neúspech v odvolacom konaní

o náhrade trov prvostupňového konania.

Žalobcovia sa vo svojom vyjadrení stotožnili s dôvodmi v mimoriadnom dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníkov konania (

a 2 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

ods. 1 ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s rozsudkom

odvolacieho súdu v rozsahu podľa a a dospel k záveru,

že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

V zmysle môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,

ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (

v spojení s ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v

a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní

označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( v spojení s druhá

veta ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa

Najvyšší súd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne

v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa zaoberal aj

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

(tzv. vady zakladajúce zmätočnosť konania). O vadu tejto povahy ide vždy vtedy, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Žiadna z vád uvedených v až e/ a

nebola v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky namietaná

a v konaní o tomto opravnom prostriedku nevyšla najavo. Dovolací súd so zreteľom na obsah

mimoriadneho dovolania a tiež zákonnú povinnosť vyplývajúcu z

v spojení s druhá veta osobitne skúmal, či účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom ( ).

Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.

Z obsahu mimoriadneho dovolania vyplýva, že konanie v danej veci má byť

postihnuté vadou, ktorá mala spočívať v nepreskúmateľnosti dôvodov, na ktorých odvolací

súd založil rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania. Predovšetkým neuviedol akú

mieru úspešnosti vo veci samej dosiahli účastníci konania, či a ako bola zhodnotená účelnosť

nimi uplatnených nákladov.

K vyššie uvedenej námietke považuje dovolací súd za potrebné uviesť:

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na

tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29;

Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd už vyslovil, že

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu (). Právo účastníka súdneho

konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom, ktoré

mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva.

V súlade s musí odvolací súd podať výklad opodstatnenosti,

pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia

sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup

musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené

vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery

odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po

skutkovom ustálení veci podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona

alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia

podriadil zistený skutkový stav.

Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je

poskytnúť úspešnému účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej

súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich

nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla

musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom

ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady

trov konania podľa (porovnaj napr. ).

Ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového

konania, táto znamená, že účastník, ktorý mal v konaní plný úspech, má právo na náhradu

všetkých účelne vynaložených trov konania; táto je obmedzená na náhradu všetkých trov

vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti závisí od

konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Ustanovenie predstavuje výnimku

zo zásady zodpovednosti za výsledok konania (§ 142 ods. 1, 2 O.s.p).

Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná plnú náhradu trov konania

proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal ( ). Účastníkovi, ktorý mal vo

veci prevažný úspech, súd prizná pomernú časť nákladov konania, t.j. pomerné trovy konania,

proti účastníkovi, ktorý mal vo veci prevažný neúspech ( ). Ak je úspech

a neúspech oboch účastníkov rovnaký (resp. takmer rovnaký), súd rozhodne, že žiadny

z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo ( ). Účastníkovi, ktorý

mal vo veci čiastočný úspech, súd prizná proti druhému účastníkovi plnú náhradu trov

konania, ak mal neúspech iba v nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo

od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu ( v znení platnom do

31. decembra 2009).

V prípade ak má byť náhrada trov konania rozdelená ( ), je potrebné

určiť pomer úspechu oboch účastníkov vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany)

odpočítať jeho neúspech (t.j. určiť mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má

účastník právo, aby mu druhý účastník nahradil pomernú časť nákladov, ktoré vynaložil pri

účelnom uplatňovaní alebo bránení práva.

V predmetnej veci odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania podľa

v spojení s tak, že žiadny z účastníkov nemá na ich

náhradu právo. Vychádzal z toho, že žalovaní neboli v odvolacom konaní úspešní

a žalobcovia mali v odvolacom konaní len čiastočný úspech.

Odvolacím súdom zvolená formulácia dôvodov rozhodnutia o náhrade trov

odvolacieho konania nie je súladná a pri jej gramatickom a logickom výklade je i protirečivá.

Ak totiž mali byť žalovaní v odvolacom konaní (len) neúspešní, potom bez ďalšieho

vysvetlenia nemožno prijať za logický záver (len) o čiastočnom úspechu žalobcov. Aplikácia

ustanovenia vyžaduje zistenie miery úspešnosti dosiahnutej účastníkmi

v konaní, pretože táto je východiskom pri rozhodovaní o tom, či a v akej výške dôjde

k priznaniu náhrady účelne vynaložených trov konania. Odvolací súd rozhodujúci

o pomerných trovách konania ( ) v dôvodoch rozhodnutia opomenul uviesť

z akého konkrétneho rozsahu úspechu žalobcov a neúspechu žalovaných vychádzal, ak dospel

k záveru, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. Na

základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu nezodpovedá v plnom rozsahu požiadavke preskúmateľnosti

a presvedčivosti súdnych rozhodnutí. Za dôvodnú preto možno v tejto súvislosti považovať

námietku v mimoriadnom dovolaní o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu

pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania. Právo účastníka na to, aby mu súd riadne

odôvodnil rozhodnutie, patrí k základným a neopomenuteľným procesným oprávneniam

účastníka konania. Postupom odvolacieho súdu nebolo toto právo žalobcom zachované.

So zreteľom na uvedenú vadu, ktorou odvolací súd odňal možnosť konať pred súdom

účastníkom konania v zmysle je mimoriadne dovolanie opodstatnené,

lebo rozhodnutie vydané v konaní postihnutou touto procesnou vadou nemôže byť

považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušil vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania a vec v rozsahu

zrušenia vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie ( v spojení

s ).

S prihliadnutím na dôvod (tzv. zmätočnosti), pre ktorý dovolací súd zrušil rozsudok

odvolacieho súdu v jeho napadnutej časti, nezaoberal sa opodstatnenosťou námietky

v mimoriadnom dovolaní, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mal za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ods. l písm. b/ ) a že napadnuté rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ods. l písm. c/ ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a konania

o mimoriadnom dovolaní ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. januára 2010

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková