Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ebb/368108.c5fd79.pdf
PDF · 110.49 KB
No categories available
5MCdo/11/2008
Najvyšší súd 5 M Cdo 11/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ A., bývajúcej v T.,
2/ M., bývajúceho v T., obaja zastúpení Mgr. V., advokátom so sídlom v P., proti žalovaným
1/ I., bývajúcej vo V., 2/ I., bývajúcemu vo V., o zaplatenie 9 958,18 € (300 000 Sk), vedenej
na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 16 C 145/2002, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 3. apríla 2007
sp. zn. 23 Co 243/2006, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline
z 3. apríla 2007 sp. zn. 23 Co 243/2006 vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania
a v zrušenom rozsahu vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina rozsudkom z 29. marca 2006 č.k. 16 C 145/2002-203 zaviazal
žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ 300 000 Sk a uložil
nahradiť im trovy konania 104 026 Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Na odvolanie žalobcov (proti výroku o náhrade trov konania) a žalovaných (vo veci
samej) Krajský súd v Žiline rozsudkom z 3. apríla 2007 sp. zn. 23 Co 243/2006 rozsudok
o kresného súdu potvrdil s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že o trovách odvolacieho konania rozhodol
podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov ich
náhradu nepriznal, pretože žalovaní úspešní neboli a žalobcovia mali v odvolacom konaní len
čiastočný úspech.
Na základe podnetu žalobcov podal generálny prokurátor Slovenskej republiky
mimoriadne dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu v časti výroku o náhrade trov
odvolacieho konania. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu
súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Poukázal na to, že
rozhodnutie súdu o náhrade trov konania musí byť, vzhľadom na zákonom predpokladané
varianty jeho priznania, riadne odôvodnené. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí byť
zrejmé, prečo súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Absencia
odôvodnenia výroku o trovách konania má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
Odvolací súd vzhľadom na potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa aplikoval na
rozhodovanie o náhrade trov odvolacieho konania ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. (variantu
čiastočného úspechu v spore) konštatujúc neúspešnosť žalovaných a čiastočnú úspešnosť
žalobcov; jej rozsah neuviedol ani bližšie nekonkretizoval. Ustanovenie § 142 O.s.p. za
určujúci faktor pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania považuje mieru úspechu vo veci
samej. Odvolací súd na základe odvolania žalovaných výrok vo veci samej preskúmal a tento
potvrdil. Možno preto konštatovať, že žalobcovia boli vo veci samej v odvolacom konaní
plne úspešní, čomu zodpovedá aplikácia § 142 ods. 1 O.s.p., ak neprichádza do úvahy
aplikácia § 150 O.s.p. V danom prípade odvolací súd neaplikoval správne ustanovenie § 142
O.s.p. tak, ako to mohli žalobcovia v súlade so zákonom očakávať vzhľadom na ich úspech vo
veci samej.
Žalovaní vo vyjadrení navrhli mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora
Slovenskej republiky v súlade s § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 1 O.s.p.
zamietnuť. Uviedli, že odvolací súd správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., ak
zohľadnil, že v odvolacom konaní nemal plný úspech žiaden z účastníkov; žalobcovia mali
v odvolacom konaní iba čiastočný úspech vzhľadom na neúspech v odvolacom konaní
o náhrade trov prvostupňového konania.
Žalobcovia sa vo svojom vyjadrení stotožnili s dôvodmi v mimoriadnom dovolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníkov konania (§ 243e ods. 1
a 2 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a
ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s rozsudkom
odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. a § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru,
že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,
že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,
ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p.
a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní
označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá
veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa
Najvyšší súd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne
v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa zaoberal aj
otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
O.s.p. (tzv. vady zakladajúce zmätočnosť konania). O vadu tejto povahy ide vždy vtedy, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Žiadna z vád uvedených v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.
nebola v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky namietaná
a v konaní o tomto opravnom prostriedku nevyšla najavo. Dovolací súd so zreteľom na obsah
mimoriadneho dovolania a tiež zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 243i ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. osobitne skúmal, či účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je vadný
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním
konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.
Z obsahu mimoriadneho dovolania vyplýva, že konanie v danej veci má byť
postihnuté vadou, ktorá mala spočívať v nepreskúmateľnosti dôvodov, na ktorých odvolací
súd založil rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania. Predovšetkým neuviedol akú
mieru úspešnosti vo veci samej dosiahli účastníci konania, či a ako bola zhodnotená účelnosť
nimi uplatnených nákladov.
K vyššie uvedenej námietke považuje dovolací súd za potrebné uviesť:
Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra
tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide
o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29;
Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko
z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že
súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Právo účastníka súdneho
konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom, ktoré
mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva.
V súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. musí odvolací súd podať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia
sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup
musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery
odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po
skutkovom ustálení veci podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona
alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia
podriadil zistený skutkový stav.
Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je
poskytnúť úspešnému účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej
súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich
nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla
musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom
ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady
trov konania podľa § 150 O.s.p. (porovnaj napr. II. ÚS 31/04).
Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového
konania, táto znamená, že účastník, ktorý mal v konaní plný úspech, má právo na náhradu
všetkých účelne vynaložených trov konania; táto je obmedzená na náhradu všetkých trov
vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti závisí od
konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. predstavuje výnimku
zo zásady zodpovednosti za výsledok konania (§ 142 ods. 1, 2 O.s.p).
Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná plnú náhradu trov konania
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Účastníkovi, ktorý mal vo
veci prevažný úspech, súd prizná pomernú časť nákladov konania, t.j. pomerné trovy konania,
proti účastníkovi, ktorý mal vo veci prevažný neúspech (§ 142 ods. 2 O.s.p.). Ak je úspech
a neúspech oboch účastníkov rovnaký (resp. takmer rovnaký), súd rozhodne, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo (§ 142 ods. 2 O.s.p.). Účastníkovi, ktorý
mal vo veci čiastočný úspech, súd prizná proti druhému účastníkovi plnú náhradu trov
konania, ak mal neúspech iba v nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo
od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu (§ 142 ods. 3 O.s.p. v znení platnom do
31. decembra 2009).
V prípade ak má byť náhrada trov konania rozdelená (§ 142 ods. 2 O.s.p.), je potrebné
určiť pomer úspechu oboch účastníkov vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany)
odpočítať jeho neúspech (t.j. určiť mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má
účastník právo, aby mu druhý účastník nahradil pomernú časť nákladov, ktoré vynaložil pri
účelnom uplatňovaní alebo bránení práva.
V predmetnej veci odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania podľa
§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá na ich
náhradu právo. Vychádzal z toho, že žalovaní neboli v odvolacom konaní úspešní
a žalobcovia mali v odvolacom konaní len čiastočný úspech.
Odvolacím súdom zvolená formulácia dôvodov rozhodnutia o náhrade trov
odvolacieho konania nie je súladná a pri jej gramatickom a logickom výklade je i protirečivá.
Ak totiž mali byť žalovaní v odvolacom konaní (len) neúspešní, potom bez ďalšieho
vysvetlenia nemožno prijať za logický záver (len) o čiastočnom úspechu žalobcov. Aplikácia
ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. vyžaduje zistenie miery úspešnosti dosiahnutej účastníkmi
v konaní, pretože táto je východiskom pri rozhodovaní o tom, či a v akej výške dôjde
k priznaniu náhrady účelne vynaložených trov konania. Odvolací súd rozhodujúci
o pomerných trovách konania (§ 142 ods. 2 O.s.p.) v dôvodoch rozhodnutia opomenul uviesť
z akého konkrétneho rozsahu úspechu žalobcov a neúspechu žalovaných vychádzal, ak dospel
k záveru, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. Na
základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu nezodpovedá v plnom rozsahu požiadavke preskúmateľnosti
a presvedčivosti súdnych rozhodnutí. Za dôvodnú preto možno v tejto súvislosti považovať
námietku v mimoriadnom dovolaní o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu
pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania. Právo účastníka na to, aby mu súd riadne
odôvodnil rozhodnutie, patrí k základným a neopomenuteľným procesným oprávneniam
účastníka konania. Postupom odvolacieho súdu nebolo toto právo žalobcom zachované.
So zreteľom na uvedenú vadu, ktorou odvolací súd odňal možnosť konať pred súdom
účastníkom konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. je mimoriadne dovolanie opodstatnené,
lebo rozhodnutie vydané v konaní postihnutou touto procesnou vadou nemôže byť
považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušil vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania a vec v rozsahu
zrušenia vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 243b ods. 1 O.s.p.).
S prihliadnutím na dôvod (tzv. zmätočnosti), pre ktorý dovolací súd zrušil rozsudok
odvolacieho súdu v jeho napadnutej časti, nezaoberal sa opodstatnenosťou námietky
v mimoriadnom dovolaní, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mal za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. l písm. b/ O.s.p.) a že napadnuté rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. l písm. c/ O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a konania
o mimoriadnom dovolaní (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. januára 2010
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková