Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
7d8/369270.b263c7.pdf
PDF · 85.51 KB
No categories available
4So/131/2009
Najvyšší súd 4 So 131/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: A. J., proti
odporkyni: Sociálna poisťovňa-ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava,
o výšku starobného dôchodku a vdovského dôchodku, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k.
19Sd/40/2008-53 z 8. júna 2008, p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Uznesením krajského súdu bol odmietnutý podľa § 250p opravný prostriedok
navrhovateľky z 20. decembra 2007, ktorý podala proti písomnému vyjadreniu odporkyne
zo dňa 11. decembra 2007. Uvedené písomné vyjadrenie (čl. 22 súdneho spisu) odporkyňa
vypracovala a zaslala navrhovateľke na základe jej podania zo dňa 20. novembra 2007 (č.l. 21
v súdnom spise), ktorým sa obrátila na generálneho riaditeľa poisťovne so žiadosťou
o pomoc. Toto písomné vyjadrenie odporkyne však nemožno považovať za rozhodnutie
odporkyne, proti ktorému by navrhovateľka mohla podať opravný prostriedok, resp. proti
ktorému by sa mohla odvolať. Ustanovenie § 250l ods. 1 OSP jednoznačne zakotvuje, že súdy
v konaní podľa tretej hlavy piatej časti OSP rozhodujú o opravných prostriedkoch proti
neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Súdne konanie sa začína na návrh, ktorým
je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. V predmetnej veci z dávkového
spisu odporkyne mal súd jednoznačne preukázané, že odporkyňa nevydala dňa 11. decembra
2007 žiadne rozhodnutie, ktoré by bolo možné napadnúť opravným prostriedkom. Stanovisko,
resp. písomné vyjadrenie odporkyne zo dňa 11. decembra 2007 nemá náležitosti rozhodnutia,
odporkyňa ním nerozhodovala o žiadnom práve ani povinnosti navrhovateľky a toto
stanovisko nemôže podliehať súdnemu prieskumu nielen podľa zákona, ale ani podľa čl. 46
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Proti uzneseniu krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie s tvrdením, že list
odporkyne z 11. decembra 2007 je rozhodnutím takmer totožným s rozhodnutím zo 6. októbra
1999. V tomto rozhodnutí bol presný a správny výpočet jej vdovského dôchodku
od 5. februára 1996 do 3. júla 1999, dokedy dostávala nesprávny dôchodok. Za toto obdobie
sa preto domáhala prepočtu dôchodku tak, aby nebol stanovený strop 3830 Sk, pri ktorom
poberala namiesto vdovského dôchodku 1512 Sk len 738 Sk.
Najvyšší súd, ako súd odvolací, posúdil dôvody odvolania navrhovateľky a dospel
k záveru, že krajský súd odmietol jej opravný prostriedok z 20. decembra 2007 podaný proti
písomnému vyjadreniu odporkyne zo dňa 11. decembra 2007 dôvodne. Odporkyňa písomným
vyjadrením reagovala na opakované požiadavky navrhovateľky vo veci, ktorá už bola súdmi
v minulosti rozhodnutá, ako to aj vyplýva z dôvodovej časti uznesenia krajského súdu
na strane 2-3. Odvolací súd sa stotožňuje s tam uvedenými dôvodmi rozhodnutia o odmietnutí
opravného prostriedku, keďže smeruje proti písomnosti, ktorá nie je rozhodnutím.
Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil
podľa § 219 OSP. Súčasne odvolací súd poukazuje na rozsudok krajského súdu z 10. mája
2000 sp.zn. 23S 127/00-16, potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 1 So 258/2000 z 29. mája 2001, z ktorých jednoznačne vyplýva zákonný dôvod
krátenia vdovského dôchodku od 5. februára 1996 do 6. októbra 1999 vzhľadom na súbeh
starobného a vdovského dôchodku, ktorý v súhrne nemohol prevyšovať sumu 3830 Sk
stanovenú zákonom.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. januára 2010
JUDr. Ida Hanzelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová