Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
5cf/369266.110c3b.pdf
PDF · 147.85 KB
No categories available
4Sžso/36/2009
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera,
v právnej veci žalobkyne G. T., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, pracovisko Banská Bystrica, Zvolenská cesta 27, Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2008/00230-ŠT z 19. mája 2008,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/8/2008-62 z 18.
decembra 2008, rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k.
26S/8/2008-62 z 18. decembra 2008 p o t v r d z u j e.
Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods.1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ktorým
nebolo vyhovené jej odvolaniu proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Levice z 10. mája 2007 č.: K/2007/003528-02 – o nepriznaní peňažného príspevku
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla podľa § 64 ods.1 písm. b/, bod 2. zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej
pomoci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 195/1998“) – a žalobkyni náhradu
trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia v medziach žaloby, dospel k záveru, že žalovaný posúdil vec správne a jeho
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Krajský súd uviedol, že vo veci bolo síce
preukázané, žalobkyňa je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak zákonnou
podmienkou poskytnutia požadovaného peňažného príspevku podľa § 64 ods.1 zák.č.
195/1998 Z.z. je i to, že takúto formu kompenzácie zvýšených výdavkov navrhuje posudok
vydaný podľa § 57 ods.1 a 2 zák.č. 195/1998 Z.z., pričom však v danom prípade oba posudky
(tak prvostupňového, ako i odvolacieho orgánu) uvedenú formu kompenzácie nenavrhujú.
Za danej situácie krajský súd skonštatoval, že zákonná podmienka na vyhovenie žiadosti
žalobkyne o poskytnutie príslušného peňažného príspevku nebola splnená, a preto jej nebolo
možné vyhovieť.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla v ňom,
že nie je pravdou, že pred operáciou dolnej končatiny nemala výrazne obmedzenú mobilitu,
pretože už viac ako 10-12 rokov ju veľmi bolia bedrové kĺby, nevládze chodiť, a preto ju
vozia v prípade potreby na osobnom motorovom vozidle. V rámci odvolania poukázala
na skutočnosť, že od roku 1981 je liečená na obojstrannú coxartrózu, a preto bola od roku
1991 uznaná za invalidnú dôchodkyňu na 100%. Zdôraznila, že jej vážna choroba coxartrosis
IV. stupňa bola už v minulosti odmietnutá pri rozhodovaní o jej žiadosti o poskytnutie
príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla, pričom jej zdravotné správy a lekárske záznamy o uvedenej
chorobe sa asi vždy stratia. Uviedla tiež, že jej zdravotný stav sa od roku 2003, kedy bola
uznaná za občana s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy v rozsahu
60%, sa zhoršil, preto namietala, že teraz jej uvedená miera bola stanovená len vo výške 50%.
Tiež poukázala na skutočnosť, že na infekciu močových ciest nebola nikdy liečená.
Z uvedených dôvodov žiadala odvolací súd o objektívne prešetrenie veci a spravodlivé
rozhodnutie, nakoľko uvedená kompenzácia by jej pomohla zmierniť jej výdavky, nakoľko
žije sama, pričom nie príliš veľký dôchodok je jediným zdrojom jej príjmu.
Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach žaloby a v rozsahu odvolania žalobkyne (§ 212 ods.1
O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade § 250ja ods.3 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia
alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol
v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.1 O.s.p.).
Súd prvého stupňa postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p.
preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým žalobkyni nebol priznaný peňažný
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla podľa § 64 ods.1 písm. b/, bod 2. zák.č. 195/1998 Z.z.
Z podkladov pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že prvostupňový
správny orgán pri rozhodovaní o žiadosti žalobkyne vychádzal z posudku zo 7. mája 2007,
ktorým bola miera funkčnej poruchy žalobkyne stanovená vo výške 50% podľa prílohy č. 4,
časť VIII.A., bod 1, písm. c/ zák.č. 195/1998 Z.z. s tým, že žalobkyňa sa považuje za občana
s ťažkým zdravotným postihnutím. Rozhodujúcim ochorením žalobkyne pri stanovení miery
funkčnej poruchy bola ischemická choroba srdca – NYHA III. V rámci tohto posudku bolo
konštatované, že ťažké zdravotné postihnutie žalobkyne v niektorých z posudzovaných oblastí
(mobility a nevyhnutných životných úkonov a prác v domácnosti) má sociálne dôsledky,
pričom žiadna forma kompenzácie jej navrhnutá nebola. Z posudku vyplýva, že žalobkyňa,
ktorá má zníženú pohybovú schopnosť dôsledkom narušenia telesných funkcií, podľa
lekárskeho nálezu v čase posúdenia v sprievode inej osoby bola schopná sa premiestniť
k prostriedkom verejnej hromadnej dopravy, do prostriedku nastúpiť, vystúpiť a zvládnuť
situáciu v prostriedku verejnej hromadnej dopravy. Z uvedených dôvodov sa žalobkyňa
nepovažuje za odkázanú na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pričom jej
prepravu zabezpečuje syn na osobnom motorovom vozidle. Z tohto dôvodu jej požadovaný
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla navrhnutý nebol.
Odvolací správny orgán za účelom objektívneho posúdenia veci 9. mája 2008 vydal
posudok o miere funkčnej poruchy žalobkyne, v ktorom zhodne s prvostupňovým správnym
orgánom konštatoval, že žalobkyňa je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou
funkčnej poruchy 50%, pričom kompenzácia sociálnych dôsledkov jej navrhnutá nebola.
V nadväznosti na uvedený posudok žalovaný správny orgán vydal preskúmavané rozhodnutie,
ktorým horeuvedenej žiadosti žalobkyne nevyhovel. V rámci tohto posudku sa odvolací
orgán dôsledne vysporiadal aj s namietanou výškou miery funkčnej poruchy žalobkyne, ktorá
v roku 2003 bola stanovená v rozsahu 60%, tak že v tomto smere uviedol, že bola
nadhodnotená, nakoľko v tom čase nebolo preukázané závažné ochorenie srdca, neprekonala
cievnu mozgovú príhodu, nemala prejavy encefalopatie, hypertonickej krízy alebo
počínajúceho zlyhávania obličiek.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na skutočnosť, že podľa posudkov
vydaných podľa § 57 ods.1, 2 zák.č. 195/1998 Z.z. žalobkyni požadovaná forma kompenzácie
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia nebola navrhnutá, nebolo jej možné
požadovaný príspevok ako fakultatívnu dávku poskytnúť.
Odvolací súd po oboznámení sa s predloženým kompletným spisovým materiálom
krajského súdu, vrátane administratívneho spisu žalovaného zistil, že dôvody uvádzané
žalobkyňou nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Krajský
súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery,
ktoré náležite aj odôvodnil a s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom
rozsahu stotožnil.
Vychádzajúc zo skutočnosti, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i
ods.1 O.s.p.) Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu v súlade
s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Záverom Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že v prípade
zhoršenia sa zdravotného stavu má žalobkyňa možnosť opätovne sa domáhať priznania
požadovaného príspevku, a to na základe novej žiadosti.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods.1 O.s.p. tak, že žalobkyni ich náhradu nepriznal, pretože
v tomto konaní nebola úspešná.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 26. januára 2010
JUDr. Ida Hanzelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová