Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/181/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu D., a.s., so sídlom v B.,

IČO: X., proti žalovanému J., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. J., advokátom so

sídlom v B., o zaplatenie 46,94 € (1 404 Sk), vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod

sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V

z 9. júla 2007 č.k. -82 a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. januára

2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

I. Konanie o dovolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 9. júla 2007 č.k.

-82 z a s t a v u j e .

II. Dovolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. januára 2008

sp. zn. o d m i e t a .

III. Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo 7. júna 2007 č.k. -82 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 414 Sk spolu s náhradou trov konania 2 763 Sk

do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný

9. septembra 2004 sa v dopravnom prostriedku MHD číslo X. preukázal neplatným

cestovným lístkom. Žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že pri cestovaní mal platný

cestovný lístok, preto v zmysle a o cestnej

doprave mu vznikla povinnosť zaplatiť cestovné a prirážku k cestovnému, spolu 1 414 Sk;

z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. januára 2008

sp. zn. odvolanie žalovaného odmietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že odvolanie žalovaného bolo podané

oneskorene, preto ho podľa odmietol. Konštatoval, že odvolaním

napadnutý rozsudok odvolacieho bol žalovanému doručený podľa v tretí

deň od uloženia zásielky na pošte 23. augusta 2007 (štvrtok). Lehota na podanie odvolania

15 dní začala žalovanému plynúť 24. augusta 2007 a uplynula 7. septembra 2007 (piatok).

Odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa bolo podané na pošte 21. septembra

2007, t.j. po uplynutí odvolacej lehoty. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224

ods. 1 v spojení s vety prvej

Uvedené rozhodnutia (rozsudok súdu prvého stupňa i uznesenie odvolacieho súdu)

napadol dovolaním žalovaný. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa

v spojení s uznesením odvolacieho súdu a konanie zastavil alternatívne vec vrátil príslušnému

súdu na ďalšie konanie. Nepovažoval za správne ani za úplné skutkové zistenia, z ktorých pri

rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa. Zotrval na svojich tvrdeniach ohľadom okolností

a priebehu cestovania v prostriedku MHD (autobus), funkčnosti označovača cestovných

lístkov v autobuse i priebehu prepravnej kontroly, pri ktorej predložil platný cestovný lístok.

Poukázal na všeobecne platné základné zásady občianskeho súdneho konania, rešpektovanie

ústavného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, judikatúru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (R 59/2002) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (,

, ) i na právne závery Súdneho dvora ES v prípadoch: Airey

c. Írsko 1979, Ankerl c. Švajčiarsko 1996, Štefan Béke c. Slovensko 1996, Helle c. Fínsko

1997, Kremzow c. Rakúsko 1993, Helmers c. Švédsko 1991, Kruslin c. Francúzsko 1990.

Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Odvolacím súdom je súd, ktorý rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu súdu nižšieho

stupňa [napr. krajský súd rozhodujúci o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu (§ 10

ods. 1 ) a Najvyšší súd Slovenskej republiky, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu

krajského súdu ako súdu prvého stupňa ( )].

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku okresného súdu vo veci samej.

Keďže dovolanie v takom prípade smeruje proti rozhodnutiu iného než odvolacieho súdu, nie

je procesne prípustné.

Podľa , o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako

odvolacích súdov rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Citované ustanovenia upravujú funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o dovolaniach vtedy, ak dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu krajského súdu ako odvolacieho súdu.

Rozhodnutie okresného súdu vo veci samej nie je rozhodnutím krajského súdu ako

odvolacieho súdu, ale ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa, proti ktorému nie je dovolanie

prípustné ( ). Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky na rozhodovanie o tomto opravnom prostriedku nie je preto daná.

Podľa , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa veta prvá , ak ide o taký nedostatok podmienky konania,

ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Na prejednanie podaného dovolania proti rozsudku súdu prvého stupňa nie je daná

funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky; nedostatok funkčnej príslušnosti

súdu na prejednanie veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní žalovaného smerujúce proti rozsudku

súdu prvého stupňa v zmysle v spojení s zastavil.

2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či tento opravný prostriedok, pokiaľ sa ním napadá uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí

odvolania pre oneskorenosť smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Pri posudzovaní prípustnosti dovolania vychádzal dovolací súd z toho, že dovolaním

možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236

ods. 1 ). osobitne upravuje prípady, kedy je prípustné

dovolanie smerujúce proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (viď ), kedy je

tento opravný prostriedok prípustný proti rozsudku odvolacieho súdu (viď )

a kedy je prípustný proti uzneseniu odvolacieho súdu (viď ).

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu, preto (odhliadnuc od prípustnosti

dovolania v zmysle – k tomu viď ďalej) pri posudzovaní jeho prípustnosti treba

vychádzať z ustanovenia Podľa je dovolanie prípustné proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

b/ odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu

prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

V preskúmavanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým

bolo odvolanie odmietnuté pre oneskorenosť ( ). Napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky žiadneho z rozhodnutí uvedených v § 239

ods. 1 a 2 , preto dovolanie proti nemu v zmysle týchto ustanovení nie je procesne

prípustné.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku

a uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú

spôsobilým predmetom dovolania. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie

v zmysle vylúčené.

Z hľadiska sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré

vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto

ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Pre

posúdenie existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako dôvodu, ktorý

zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný

subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky

pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne

vymenovaných vád.

Dovolateľ netvrdí, že by konanie bolo postihnuté vadami konania v zmysle § 237

písm. a/ až g/ a existencia vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že dovolanie má byť odôvodnené tak, aby

z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu neumožňovalo žiadne dohady a domnienky, čo

mal dovolateľ na mysli. Ak dovolateľ chcel s úspechom využiť procesnú možnosť napadnúť

rozhodnutie odvolacieho súdu dovolaním, ktorú mu vytvoril právny poriadok ( )

a dosiahnuť tak jeho zrušenie, nestačilo len všeobecne poukázať na právne princípy, ktorými

sa riadi súdne konanie, ozrejmiť obsah základných ľudských práv vyplývajúcich z

Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, alebo

odkázať na závery prijaté v judikatúre súdov poskytujúcich právnu ochranu. Z uvedeného

hľadiska dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že dovolateľ ani v priebehu konania

o dovolaní nespochybnil skutkové zistenia a na ich základe prijaté právne závery v uznesení

odvolacieho súdu, ktorým bolo odvolanie žalovaného z dôvodu oneskorenia odmietnuté.

Vzhľadom na vyššie uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť

dovolania nemožno vyvodiť ani z ustanovenia ani z ustanovenia ,

preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného odmietol podľa § 243b ods. 5

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. So zreteľom na dôvod, pre ktorý bolo

potrebné dovolanie odmietnuť, nezaoberal sa dovolací súd vecnou správnosťou napadnutého

rozhodnutia.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

, a vety prvej ). Dovolací súd žalobcovi nepriznal

náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. januára 2010

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková