Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/321/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ R. S., bývajúcej v B.,

2/ PhDr. J. S., bývajúceho v B., zastúpených JUDr. I. N., advokátom v T., proti žalovanému

J. C. – D., so sídlom v Z., IČO : X., zastúpenému JUDr. M. F., advokátom v T., o zaplatenie

16 258,14 eur (489 793,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod

sp. zn. , o dovolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne

z 15. apríla 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcov 1/, 2/ o d m i e t a .

Žalobcovia 1/, 2/ sú povinní zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania

323,85 eur k rukám JUDr. M. F., advokáta v T., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 21. augusta 2007 č. k. -315 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť im sumu

489 793,-- Sk s príslušenstvom titulom náhrady škody vzniknutej nekvalitnou a neúplnou

prácou pri realizácii prestavby a prístavby rodinného domu, ktorú žalovaný vykonal

na základe zmluvy o dielo č. X. a jej dodatku. Žalobcov 1/, 2/ zaviazal zaplatiť

žalovanému náhradu trov konania 90 585,-- Sk na účet jeho právneho zástupcu do troch dní.

Na vzťahy účastníkov súd prvého stupňa aplikoval ustanovenia ,

konkrétne ustanovenia týkajúce sa záväzkového práva, ktoré upravujú vzťahy účastníkov

vyplývajúce zo zmluvy o dielo, resp. v danom prípade zo zmluvy o zhotovení veci

na zákazku. Súd prvého stupňa mal zato, že účastníkom zmluvy o dielo bol len žalobca 2/

ktorý zmluvu podpísal, a žalobkyňa 1/ sa nemohla domáhať realizácie práv z tejto zmluvy.

Ďalej dospel k záveru, že v časti nároku žalobcu 2/ na zaplatenie sumy 75 522,-- Sk, ktorá

suma bola vyčíslená titulom vád a nedorobkov, bola žaloba neopodstatnená z dôvodu, že

nárok zo zodpovednosti za vady voči žalovanému nebol uplatnený predpísaným spôsobom

a v zákonnej lehote. Nárok na zaplatenie sumy 352 989,-- Sk odôvodňovali žalobcovia 1/, 2/

odborným vyjadrením, podľa ktorého pri porovnaní s kontrolným rozpočtom „preplatili“

dielo o uvedenú sumu. Cena stavebných prác podľa zmluvy zo dňa 31. júla 2002 nebola

dojednaná pevnou sumou a účastníci dohodli len spôsob, akým sa bude cena stavebných prác

určovať s tým, že žalobca 2/ zaplatil zálohovú platbu 150 000,-- Sk. Cena ďalších prác, ktoré

sa mali realizovať v zmysle dodatku zmluvy zo dňa 20. novembra 2002, bola dojednaná

podľa rozpočtu a určená na sumu 550 000,-- Sk. Žalobca 2/ namietal po odovzdaní diela

a zaplatení celkovej ceny diela, že výška nákladov na stavbu bola premrštená

a nezodpovedala skutočnosti. Zo správania žalobcu 2/ v priebehu realizácie stavby súd prvého

stupňa však vyvodil, že i keď mal rozpočet z roku 1997 na sumu 922 050,-- Sk, nemohol

s takouto sumou uvažovať, nakoľko navŕšenie cien, výkonov a materiálu oproti pôvodnému

rozpočtu plne rešpektoval. Žalobca 2/ nenamietal v priebehu realizácie stavby ich výšku

a naopak s týmito súhlasil. Aj keď po odovzdaní diela tvrdil, že podpisoval položky, ktorým

nerozumel v rámci nátlakového mechanizmu vytvoreného žalovaným, jeho tvrdenie sa javilo

ako účelové. Už v krátkom čase po začatí stavebných prác, podľa dodatku zmluvy bol rozdiel

medzi rozpočtom a skutočne prestavanými sumami taký vysoký, že prekročenie rozpočtu

muselo byť žalobcovi 2/ zrejmé i bez odborných znalostí. Už v júni 2003 bol prekročený

rozpočet, keď bolo vyplatených na zálohách 992 415,-- Sk (str. 28 finančného denníka)

a v septembri 2003 bolo prestavaných 1 537 677,-- Sk (str. 43 finančného denníka), a to bez

akejkoľvek námietky žalobcu 2/. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca 2/ bol

uzrozumený s tým, že rozpočet bolo potrebné preindexovať na ceny platné v čase realizácie

stavby v rokoch 2002-2004. Cena podľa rozpočtu sa teda zvýšila so súhlasom objednávateľa

a cenu nákladov do rozpočtu nezahrnutých schválil objednávateľ písomne. V prípade, že by

žalovaný pokračoval v navršovaní ceny diela oproti rozpočtu, bol oprávnený žalobca 2/

od zmluvy odstúpiť, čo neurobil. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalobcov 1/, 2/ rozsudkom z 15. apríla 2008

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa ako vecne

správny. Žalobcov 1/, 2/ zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania

19 656,-- Sk na účet jeho právneho zástupcu do troch dní. Stotožnil sa so záverom súdu

prvého stupňa ako i odôvodením jeho rozsudku. Mal za to, že súd prvého stupňa správne

po vykonanom dokazovaní aplikoval . Cena diela bola

dohodnutá podľa rozpočtu a žalobca 2/ podľa

so zvýšením ceny konkludentne súhlasil. Akceptoval zvýšenie ceny podľa rozpočtu a cenu

nákladov do rozpočtu nezahrnutých schválil písomne. Prvostupňový súd správne uviedol, že

v prípade, ak by žalovaný pokračoval v navršovaní ceny diela oproti rozpočtu, bol oprávnený

žalobca 2/ od zmluvy odstúpiť, čo neurobil a bez ďalšieho vyplatil zálohové platby v priebehu

realizácie stavby, ktoré prekračovali cenu danú rozpočtom. O trovách odvolacieho konania

rozhodol podľa v spojení s

Rozsudok odvolacieho súdu napadli dovolaním žalobcovia 1/, 2/, ktorí ho žiadali

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť svojho mimoriadneho opravného

prostriedku vyvodzovali z toho, že odvolací súd porušil svojím postupom procesné práva

žalobcov 1/, 2/ spôsobom, ktorým im odňal možnosť konať pred súdom, čím je daná

prípustnosť ich dovolania s poukazom na V tejto súvislosti poukázali

na list predsedu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29. apríla 2008. Vo svojom dovolaní

namietali ďalej nesprávny záver odvolacieho súdu, ktorý sa nezaoberal podaným odvolaním

proti rozsudku súdu prvého stupňa a nepreskúmal riadne ich dôvody. Podrobne rozoberali

skutkový a právny stav vo veci, ktorý súdy nesprávne vyhodnotili a rozhodli v rozpore

s ustanoveniami stavebného zákona a , pričom vytýkali rozsudku

odvolacieho súdu, že jeho odôvodnenie je nezrozumiteľné a preto aj nepreskúmateľné.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu ho žiadal zamietnuť a priznať náhradu trov

dovolacieho konania. Mal za to, že so všetkými argumentmi, ktoré žalobcovia 1/, 2/ uviedli

v dovolaní, sa už konajúce súdy vysporiadali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu ( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto

zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na žalobcami 1/, 2/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci im súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi

a žalobcom 1/, 2/ neznemožnil uplatniť procesné práva priznané im právnym poriadkom

na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov.

Žalobcovia 1/, 2/ namietali, že postupom odvolacieho súdu, ktorý konal v ich

neprítomnosti, im bola odňatá možnosť konať pred súdom. V tomto smere poukázali na obsah

listu (pod Spr. 2024/2008), ktorým odpovedal na ich sťažnosť zo dňa 24. apríla 2008 predseda

Krajského súdu v Trenčíne.

Z obsahu spisu v predmetnej veci vyplýva, že žalobcom 1/, 2/ bolo doručované

predvolanie na odvolacie pojednávanie dňa 15. apríla 2008, prostredníctvom nimi zvoleného

právneho zástupcu, advokáta JUDr. I. N., v súlade s ktorý zásielku,

označenú na obálke okrem iného termínom pojednávania (T 15/4 a vyjadrenie) riadne prevzal

dňa 4. marca 2008 (zrejme nesprávne vyznačený dátum preberajúcim).

Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom každého

účastníka konania, a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak,

ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon v ustanovení , druhá veta

určuje len jednu výnimku z toho práva účastníka, za ktorej sa môže vec prejednať i v jeho

neprítomnosti – t.j. ak riadne predvolaný účastník sa na pojednávanie nedostavil a nepožiadal

z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Odvolací súd na svojom pojednávaní vychádzal zo skutočností, ktoré nasvedčovali

riadnemu doručeniu predvolania, preto vo veci v neprítomnosti účastníkov konal i rozhodol

( ).

Ak účastník namieta správnosť (pravdivosť) obsahu poštovej doručenky, povinnosť

tvrdenia a povinnosť dokazovania spočíva na ňom (C 153/2001).

Žalobcovia 1/, 2/ uviedli vo svojej sťažnosti zo dňa 24. apríla 2008 (dovolací súd si

zadovážil spis Spr. 2024/2008 Krajského súdu v Trenčíne), že na ich výzvu, keďže sa osobne

dozvedeli na súde, že odvolacie pojednávanie prebehlo bez ich účasti, ich právny zástupca,

ktorému bolo predvolanie doručené, im uviedol, že sa predvolanie nenachádzalo v obálke

a žalobcovia svojmu právnemu zástupcovi veria. V odpovedi na túto sťažnosť, predseda

Krajského súdu v Trenčíne uviedol, že prešetril namietanú skutočnosť, a z vyjadrenia

predsedníčky senátu, ale najmä asistentky senátu, ktorá patrí k mimoriadne zodpovedným

pracovníčkam, u ktorej sa nedostatky v práci nikdy nevyskytli, vyplynulo, že predvolanie bolo

ňou do obálky vložené a je preto málo pravdepodobné, že by v tomto prípade pochybila. Už

z textu na návratke bolo zrejmé, že v obálke sa nachádza i predvolanie, v prípade, že

predvolanie v obálke nebolo, napriek tomu, že na doručenku bolo uvedené ako obsah obálky,

mal právny zástupca žalobcov 1/, 2/ túto skutočnosť signalizovať súdu. Považoval preto

sťažnosť žalobcov 1/, 2/ za nedôvodnú. Záverom uviedol, že je možné sa domáhať nápravy

v rámci dovolania na Najvyššom súde Slovenskej republiky, keďže nemôže jednoznačne

vylúčiť, že predvolanie nebolo v obálke.

Dovolatelia na základe tohto vyjadrenia k ich sťažnosti podali svoj mimoriadny

prostriedok, v ktorom však žiadne dôvody alebo dôkazy na pravdivosť svojho tvrdenia

ohľadom obsahu zásielky neuviedli.

Samotné vyjadrenie predsedu Krajského súdu v Trenčíne o tom, že nemôže úplne

vylúčiť pochybnosti o obsahu zásielky, nie je preukázaním skutočnosti o obsahu zásielky.

Dovolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že údaje uvedené na potvrdení o doručení

písomnosti (ďalej len „doručenka“) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak (§ 45

ods. 2 ).

Z uvedeného je zrejmé, že dovolatelia nepredložili žiadny relevantný dôkaz, okrem

tvrdenia svojho právneho zástupcu, ktoré však nemôže byť vzhľadom na jeho priamu

zainteresovanosť vo veci presvedčivé. Z obálky doručenky bolo a je nesporné, že na nej bol

uvedený termín odvolacieho pojednávania, a právny zástupca žalobcov 1/, 2/ po ním

tvrdenom zistení, že zásielka neobsahuje predvolanie, mal, postupujúc podľa zákona

č. o advokácii, v zmysle ktorého okrem iného je povinný pri výkone advokácie

chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta, túto skutočnosť oznámiť príslušnému súdu.

Preto ak odvolací súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcov 1/, 2/, ktorí mali

riadne doručené predvolanie a nepožiadali z vážnych dôvodov o odročenie, neporušil svoju

povinnosť, vyplývajúcu z ustanovení a nezaťažil preto svoje konanie vadou, ktorá by

mala svoje vyjadrenie v § 237 písm.f/ ako uviedli dovolatelia.

K námietke žalobcov 1/, 2/, ktorí v dôvodoch svojho dovolania podrobne rozoberali

skutkový a právny stav veci a tým, zrejme chceli uviesť, že napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) dovolací

súd poukazuje, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalobcov 1/, 2/ boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), žalobcami 1/, 2/ vytýkaná skutočnosť by mala

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že nie je

dôvodná ani námietka dovolateľov týkajúca sa nedostatočnej odôvodnenosti písomného

vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu a jeho nepreskúmateľnosti.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd už vyslovil, že

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Jeho rozhodnutie nemožno

považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože odvolací

súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných

ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba

skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže

viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu

(napr. ).

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcov 1/, 2/

v súlade s v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcom 1/, 2/, ktorí úspech nemali ( v spojení

s a ). Dovolací súd priznal žalovanému náhradu trov

dovolacieho konania za úkon právnej služby advokáta, ktorú poskytol vypracovaním

vyjadrenia z 8. decembra 2008 k dovolaniu, pričom odmenu advokáta určil vo výške

základnej sadzby tarifnej odmeny určenej podľa vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov, vo výške 316,95 eur, čo spolu s režijným paušálom podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 6,

95,-- eur, predstavuje 323,85 eur, ktorú sumu zaviazal zaplatiť žalobcov 1/, 2/ žalovanému

k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. januára 2010

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová