Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4So/42/2009

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci

navrhovateľa: M. J., zast. advokátom JUDr. L. K., proti odporcovi: Sociálna poisťovňa,

ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutí

o nepriznaní invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici č.k. -71 z 10. decembra 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 10. decembra 2008, č.k. -71 m e n í tak, že z r u š u j e rozhodnutia

odporkyne č. X. zo 6. augusta 2007 v spojení s rozhodnutím z 19. septembra 2007, ako aj

rozhodnutie zo dňa 9. januára 2008 a 17. októbra 2008 a vec vracia odporkyni

na nové konanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom krajského súdu boli potvrdené rozhodnutia odporkyne č. X. zo 6. augusta

2007 v spojení s rozhodnutím z 19. septembra 2007, rozhodnutie z 9. januára 2008 a 17.

októbra 2008, ktorými odporkyňa opakovane nepriznala navrhovateľovi invalidný dôchodok

s tým, že naďalej má nárok na čiastočný invalidný dôchodok a jeho výplatu, potom ako bol

síce posudkovými lekármi uznaný invalidným od 20. apríla 2006, resp. už od 7. marca 2006

a napokon už od 8. februára 2005, avšak nezískal potrebný počet rokov dôchodkového

poistenia ku dňu vzniku invalidity. Krajský súd dôvodil tým, že navrhovateľ na základe

posúdenia zdravotného stavu spĺňa prvú zákonnú podmienku pre priznanie invalidného

dôchodku podľa , pretože je invalidný od 8. februára 2005. Pre

priznanie nároku na invalidný dôchodok musí splniť aj ďalšie podmienky, jednou z nich je

potrebná doba zamestnania, ktorá je vzhľadom na vek navrhovateľa, ktorý dosiahol ku dňu

invalidity 51 rokov, 5 rokov a zisťuje sa z posledných 10 rokov pred vznikom invalidity.

Z hľadiska výkladu tohto zákonného ustanovenia i súdnej praxe niet pochybností, že táto doba

sa zisťuje z predchádzajúcich 10 rokov pred vznikom invalidity, a to z posledných 10 rokov,

tzn. z obdobia od 8. februára 1995 do 8. februára 2005. V tomto období navrhovateľ

preukázateľne získal 3 roky a 39 dní doby zamestnania. Navrhovateľ túto dobu zamestnania

žiadnym spôsobom ani nespochybňoval ani nepreukazoval inú dobu zamestnania, mal len iný

právny názor na to, či zákon vôbec vyžaduje v prípade navrhovateľa splniť túto zákonnú

podmienku. Navrhovateľ síce mal v minulosti priznaný plný invalidný dôchodok podľa

, tento mu však bol rozhodnutím č. 540 930 3427 zo dňa 3. januára

1993 odňatý a zároveň mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok, nárok na ktorý mu

trval až do posúdenia zdravotného stavu z hľadiska kritérií pre invaliditu. V tejto súvislosti

súd poukázal na ustanovenie , podľa ktorého sú

na dôchodkovom zabezpečení zúčastnení v rozsahu ustanovenom týmto zákonom

a vykonávacím predpisom aj občania, ktorí dosiahli vek 65 rokov alebo sa stali invalidnými.

Z uvedeného vyplýva, že doba poberania čiastočného invalidného dôchodku nie je dobou

dôchodkového zabezpečenia. Takouto dobou, ktorá sa poistencovi započítava, je len doba

poberania plného invalidného dôchodku. Navrhovateľ v čase poberania čiastočného

invalidného dôchodku nebol zamestnaný, ani nebol poberateľom príspevku pred umiestnením

do zamestnania, ani dobrovoľne nepokračoval v účasti na dôchodkovom zabezpečení (§ 6

ods. 2 ), preto sa mu táto doba nemôže pre účely invalidného

dôchodku započítať.

Proti rozsudku súdu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom žiadal prvostupňový

rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie. Trval na to, že invalidita uňho vznikla

9. júna 1989, kedy bol prvý raz uznaný invalidným, a od tejto doby sa podľa navrhovateľa

počíta aj splnenie podmienky zamestnanosti 5 rokov, pričom poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 30. mája 2006, ktoré

prvostupňový súd nevzal v úvahu, hoci naň navrhovateľ poukázal.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie,

ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolaniu

navrhovateľa je dôvodné vyhovieť pre vady konania, nie však z dôvodov uvedených

v odvolaní. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa

v spojitosti s .

Podľa súdu dostupnej posudkovej dokumentácie bol navrhovateľ uznaný invalidným

v roku 1989. V roku 1993 bol navrhovateľovi invalidný dôchodok odňatý a bol mu priznaný

čiastočný invalidný dôchodok. Podľa zistenia odvolacieho súdu sa v posudkovej

dokumentácii nachádza okrem už uvedených posudkových zistení aj lekárska správa

z 15. februára 2006 vyhotovená z kontrolnej lekárskej prehliadky určenej na 8/2005, z ktorej

vyplýva, že 1. navrhovateľ bol uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť 45% podľa kap. XV, odd. E pol. 4b príl. Č. 4 bližšie

neurčeným posudkom. Je tiež nesporné, že podľa predmetnej lekárskej správy a posudku

uvedeného v jeho II. časti, bol od 20. apríla 2006 uznaný invalidným podľa § 71 ods. 1 zák.č.

s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80% podľa kap. XI,

odd. B pol. 3b Prílohy č. 4. Z uvedeného vyplýva, že k zvýšeniu miery poklesu pracovnej

schopnosti z už existujúcej invalidity navrhovateľa (45%) na 80% došlo ešte pred

nadobudnutím účinnosti ust. Ďalšie lekárske prehliadky vykonané

s odkazom na nález Ústavného súdu č. konštatovali vznik invalidity podľa

v konečnom dôsledku už od 8. februára 2005 po opakovaných

posúdeniach jeho zdravotného stavu. Skutkovým zistením vyplývajúcim z lekárskej správy

z 15. februára 2006, posudkovo uzavretej 20. apríla 2006, sa odporkyňa a ani krajský súd

nezaoberali.

Z doterajších zistení skutkového stavu najmä nevyplýva, či bol, prípadne z akých

dôvodov nebol navrhovateľovi zvýšený invalidný dôchodok podľa posudku z 20. apríla 2006

vzhľadom na zistený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 80%.

Odvolací súd považuje doterajšie zistenie skutkového stavu pre posúdenie veci

za nedostatočné a rozhodnutia odporkyne vychádzajúce len zo skúmania vzniku nároku podľa

za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z týchto dôvodov

odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia odporkyne boli krajským súdom potvrdené

nedôvodne a preto podľa v spojitosti s prvostupňový

rozsudok zrušil a vec vrátil odporkyni na nové konanie a rozhodnutie.

Pokiaľ navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. , odvolací súd len poznamenáva, že dôvodom pre zrušenie rozhodnutia

odporkyne môže byť len tvrdená a zistená nezákonnosť (rozpor so zákonom). Napriek

uvedenému odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nejde o vec obdobnej povahy a preto

nemôže byť ani posudzovaná obdobným spôsobom.

O trovách konania odvolací súd nerozhodol, keďže trovy neboli vyčíslené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. januára 2010

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová