Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b5f/368781.52652a.pdf
PDF · 119.68 KB
No categories available
4So/42/2009
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci
navrhovateľa: M. J., zast. advokátom JUDr. L. K., proti odporcovi: Sociálna poisťovňa,
ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutí
o nepriznaní invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 21Sd/190/2007-71 z 10. decembra 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 10. decembra 2008, č.k. 21Sd/190/2007-71 m e n í tak, že z r u š u j e rozhodnutia
odporkyne č. X. zo 6. augusta 2007 v spojení s rozhodnutím z 19. septembra 2007, ako aj
rozhodnutie zo dňa 9. januára 2008 a 17. októbra 2008 a vec vracia odporkyni
na nové konanie a rozhodnutie.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom krajského súdu boli potvrdené rozhodnutia odporkyne č. X. zo 6. augusta
2007 v spojení s rozhodnutím z 19. septembra 2007, rozhodnutie z 9. januára 2008 a 17.
októbra 2008, ktorými odporkyňa opakovane nepriznala navrhovateľovi invalidný dôchodok
s tým, že naďalej má nárok na čiastočný invalidný dôchodok a jeho výplatu, potom ako bol
síce posudkovými lekármi uznaný invalidným od 20. apríla 2006, resp. už od 7. marca 2006
a napokon už od 8. februára 2005, avšak nezískal potrebný počet rokov dôchodkového
poistenia ku dňu vzniku invalidity. Krajský súd dôvodil tým, že navrhovateľ na základe
posúdenia zdravotného stavu spĺňa prvú zákonnú podmienku pre priznanie invalidného
dôchodku podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb., pretože je invalidný od 8. februára 2005. Pre
priznanie nároku na invalidný dôchodok musí splniť aj ďalšie podmienky, jednou z nich je
potrebná doba zamestnania, ktorá je vzhľadom na vek navrhovateľa, ktorý dosiahol ku dňu
invalidity 51 rokov, 5 rokov a zisťuje sa z posledných 10 rokov pred vznikom invalidity.
Z hľadiska výkladu tohto zákonného ustanovenia i súdnej praxe niet pochybností, že táto doba
sa zisťuje z predchádzajúcich 10 rokov pred vznikom invalidity, a to z posledných 10 rokov,
tzn. z obdobia od 8. februára 1995 do 8. februára 2005. V tomto období navrhovateľ
preukázateľne získal 3 roky a 39 dní doby zamestnania. Navrhovateľ túto dobu zamestnania
žiadnym spôsobom ani nespochybňoval ani nepreukazoval inú dobu zamestnania, mal len iný
právny názor na to, či zákon vôbec vyžaduje v prípade navrhovateľa splniť túto zákonnú
podmienku. Navrhovateľ síce mal v minulosti priznaný plný invalidný dôchodok podľa
zákona č. 100/1988 Zb., tento mu však bol rozhodnutím č. 540 930 3427 zo dňa 3. januára
1993 odňatý a zároveň mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok, nárok na ktorý mu
trval až do posúdenia zdravotného stavu z hľadiska kritérií pre invaliditu. V tejto súvislosti
súd poukázal na ustanovenie § 6 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého sú
na dôchodkovom zabezpečení zúčastnení v rozsahu ustanovenom týmto zákonom
a vykonávacím predpisom aj občania, ktorí dosiahli vek 65 rokov alebo sa stali invalidnými.
Z uvedeného vyplýva, že doba poberania čiastočného invalidného dôchodku nie je dobou
dôchodkového zabezpečenia. Takouto dobou, ktorá sa poistencovi započítava, je len doba
poberania plného invalidného dôchodku. Navrhovateľ v čase poberania čiastočného
invalidného dôchodku nebol zamestnaný, ani nebol poberateľom príspevku pred umiestnením
do zamestnania, ani dobrovoľne nepokračoval v účasti na dôchodkovom zabezpečení (§ 6
ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.), preto sa mu táto doba nemôže pre účely invalidného
dôchodku započítať.
Proti rozsudku súdu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom žiadal prvostupňový
rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie. Trval na to, že invalidita uňho vznikla
9. júna 1989, kedy bol prvý raz uznaný invalidným, a od tejto doby sa podľa navrhovateľa
počíta aj splnenie podmienky zamestnanosti 5 rokov, pričom poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sdo 14/2005 z 30. mája 2006, ktoré
prvostupňový súd nevzal v úvahu, hoci naň navrhovateľ poukázal.
Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie,
ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľa je dôvodné vyhovieť pre vady konania, nie však z dôvodov uvedených
v odvolaní. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP
v spojitosti s § 250l ods. 2 OSP.
Podľa súdu dostupnej posudkovej dokumentácie bol navrhovateľ uznaný invalidným
v roku 1989. V roku 1993 bol navrhovateľovi invalidný dôchodok odňatý a bol mu priznaný
čiastočný invalidný dôchodok. Podľa zistenia odvolacieho súdu sa v posudkovej
dokumentácii nachádza okrem už uvedených posudkových zistení aj lekárska správa
z 15. februára 2006 vyhotovená z kontrolnej lekárskej prehliadky určenej na 8/2005, z ktorej
vyplýva, že 1. navrhovateľ bol uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 45% podľa kap. XV, odd. E pol. 4b príl. Č. 4 zák.č. 461/2003 Z.z. bližšie
neurčeným posudkom. Je tiež nesporné, že podľa predmetnej lekárskej správy a posudku
uvedeného v jeho II. časti, bol od 20. apríla 2006 uznaný invalidným podľa § 71 ods. 1 zák.č.
461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80% podľa kap. XI,
odd. B pol. 3b Prílohy č. 4. Z uvedeného vyplýva, že k zvýšeniu miery poklesu pracovnej
schopnosti z už existujúcej invalidity navrhovateľa (45%) na 80% došlo ešte pred
nadobudnutím účinnosti ust. § 263a zák.č. 461/2003 Z.z. Ďalšie lekárske prehliadky vykonané
s odkazom na nález Ústavného súdu č. 460/2006 Z.z. konštatovali vznik invalidity podľa § 29
zák.č. 100/1988 Zb. v konečnom dôsledku už od 8. februára 2005 po opakovaných
posúdeniach jeho zdravotného stavu. Skutkovým zistením vyplývajúcim z lekárskej správy
z 15. februára 2006, posudkovo uzavretej 20. apríla 2006, sa odporkyňa a ani krajský súd
nezaoberali.
Z doterajších zistení skutkového stavu najmä nevyplýva, či bol, prípadne z akých
dôvodov nebol navrhovateľovi zvýšený invalidný dôchodok podľa posudku z 20. apríla 2006
vzhľadom na zistený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 80%.
Odvolací súd považuje doterajšie zistenie skutkového stavu pre posúdenie veci
za nedostatočné a rozhodnutia odporkyne vychádzajúce len zo skúmania vzniku nároku podľa
§ 29 zák.č. 100/1988 Zb. za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z týchto dôvodov
odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia odporkyne boli krajským súdom potvrdené
nedôvodne a preto podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250ja ods. 3 OSP prvostupňový
rozsudok zrušil a vec vrátil odporkyni na nové konanie a rozhodnutie.
Pokiaľ navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 1Sdo 14/2005, odvolací súd len poznamenáva, že dôvodom pre zrušenie rozhodnutia
odporkyne môže byť len tvrdená a zistená nezákonnosť (rozpor so zákonom). Napriek
uvedenému odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nejde o vec obdobnej povahy a preto
nemôže byť ani posudzovaná obdobným spôsobom.
O trovách konania odvolací súd nerozhodol, keďže trovy neboli vyčíslené.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. januára 2010
JUDr. Ida Hanzelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová