Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/27/2009

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci

navrhovateľa: Ing. I. S., zastúpeného JUDr. I. Š., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa –

ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -38

z 12. decembra 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.

-38 zo dňa 12. decembra 2008 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporkyne

číslo X. zo dňa 21. mája 2007 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom krajského súdu bolo potvrdené rozhodnutie odporkyne č. X. z 21. mája

2007 v spojení s rozhodnutím z 2. decembra 2008, ktorým odporkyňa podľa § 65 zák.č.

o sociálnom poistení a nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71

o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo

činné osoby a členov rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva priznala navrhovateľovi

od 1. februára 2007 starobný dôchodok v sume 6993 Sk mesačne.

Krajský súd dospel k záveru, že navrhovateľovi bola správne pri rozhodovaní o nároku

na starobný dôchodok zohľadnená len doba poistenia získaná podľa právnych predpisov

Slovenskej republiky, nakoľko v súlade s článkom 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou

a Českou republikou o sociálnom zabezpečení sa doba jeho zabezpečenia získaná ku dňu

rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky považuje za dobu zabezpečenia podľa

právnych predpisov Českej republiky z dôvodu, že sídlo jeho zamestnávateľa bolo v čase

rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky na území Českej republiky.

Keďže zamestnávateľ navrhovateľa ku dňu 31. decembru 1992 K., s.r.o. P. mal sídlo

na území Českej republiky (túto skutočnosť nespochybňuje ani navrhovateľ), odporkyňa

správne rozhodla, keď pri určení sumy starobného dôchodku postupovala podľa uvedeného

článku zmluvy a rozhodla o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok za obdobie

dôchodkového poistenia získané na území Slovenskej republiky po 1. januári 1993 a postúpila

žiadosť navrhovateľa na rozhodnutie o jeho nároku za obdobie poistenia získané podľa

právnych predpisov Českej republiky nositeľovi poistenia v Českej republike, to je Českej

správe sociálneho zabezpečenia.

Súd nemohol akceptovať námietku navrhovateľa, že je ako dôchodca diskriminovaný,

nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že by s ním bolo zaobchádzané odlišne ako s inými

dôchodcami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii.

Súd nepredložil návrh navrhovateľa na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke ohľadom

toho, či článok 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom

zabezpečení vylučuje aplikáciu článku 11 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou

republikou o sociálnom zabezpečení, nakoľko takéto rozhodnutie nemá význam pre

rozhodnutie súdu vo veci. Podľa článku 7 ods. 2 písm. c/ nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71

sa článok 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom

zabezpečení naďalej uplatňuje, nakoľko je uvedený v prílohe III. nariadenia, avšak článok 11

Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení sa

vzhľadom na ustanovenie článku 6 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, podľa ktorého toto

nariadenie nahrádza ustanovenia každého dohovoru o sociálnom zabezpečení záväzného

výlučne pre dva alebo viac členských štátov, neuplatňuje.

Navrhovateľ v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku žiadal, aby najvyšší súd

predložil európskemu súdnemu dvoru v odvolaní vymedzené prejudiciálne otázky týkajúce sa

výkladu čl. 20 a čl. 11 zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou

o sociálnom zabezpečení, pričom podstatou odvolacích námietok navrhovateľa bolo tvrdenie,

že

1./ je nedôvodne poškodený deleným poberaním starobného dôchodku z dvoch členských

štátov, tak ako to v odvolaní vyčíslil

2./ je poškodený aj tým, že hoci pracoval pre zamestnávateľa so sídlom na území Českej

republiky v rozhodnom čase iba od 6.apríla 1992 do 31. decembra 1992, je mu podstatná časť

dôchodkovo uznaných dôb zamestnania zhodnotená v systéme sociálneho zabezpečenia

Českej republiky a v Slovenskej republike len doba 13 rokov a 272 dní, hoci inak má

odpracovaných viac ako 43 rokov.

Odporkyňa žiadala prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie,

ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania a dospel k nasledovným záverom:

1./ Odvolací súd sa stotožňuje so stanoviskom krajského súdu, pokiaľ nepredložil

na rozhodnutie ESD prejudiciálnu otázku týkajúcu sa čl. 20 a čl. 11 Zmluvy medzi

Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, s tým rozdielom, že

doterajšie skutkové zistenia a právne posúdenie veci odporkyňou v preskúmavaných

rozhodnutiach nie sú dostatočné na formulovanie navrhovaných prejudiciálnych otázok.

2./ V danej veci je nesporné, že navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok len

na základe zhodnotenia 13 rokov a 272 dní dôchodkového poistenia od 1. apríla 1993

v Slovenskej republike.

3./ Podľa výroku rozhodnutia z 21. mája 2007 prvej vety bol navrhovateľovi priznaný

starobný dôchodok podľa v sume 6993 Sk od 1. februára 2007.

Podľa druhej vety výroku predmetného rozhodnutia navrhovateľovi bol priznaný starobný

dôchodok podľa čl. 46 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov

sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov

ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva. V dôvodovej časti predmetného rozhodnutia

je uvedený spôsob výpočtu priznaného dôchodku podľa ustanovení ,

pričom zmienka o dôvodoch rozhodnutí zodpovedajúcich čl. 46 ods. 1 nariadenia Rady (EHS)

č. 1408/71 nie je žiadna. Z uvedeného hľadiska je rozhodnutie z 21. mája 2007

nepreskúmateľné pre podstatný nedostatok dôvodov.

4./ V konaní o opravnom prostriedku proti uvedenému rozhodnutiu navrhovateľ podaním

adresovaným a doručeným súdu dňa 29. novembra 2007 poukázal na to, že u zamestnávateľa

K. s.r.o. P. pracoval celkom 360 dní od 6. apríla 1992 do 31. marca 1993, teda menej, ako

jeden rok a podľa Zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o sociálnom

zabezpečení aj pri použití čl. 20, aplikácia ktorého je upresnená v čl. 11 ods. 5, t.j. „ak je doba

zabezpečenia v druhom štáte kratšia ako jeden rok, nevznikne nárok na dôchodok voči

nositeľovi zabezpečenia tohto zmluvného štátu, uvedenú dobu započíta nositeľ zabezpečenia

zmluvného štátu tak, akoby bola získaná na jeho území“, mal mu byť priznaný v plnom

rozsahu dôchodok v Slovenskej republike.

5./ Podľa výroku rozhodnutia z 2. decembra 2008 č. X. 0 vety prvej bol navrhovateľovi

starobný dôchodok priznaný podľa od 1. februára 2007 v sume

6993 Sk. Podľa druhej vety výroku starobný dôchodok bol priznaný podľa č. 46 ods. 1

nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 a podľa čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou

a Českou republikou o sociálnom zabezpečení.

Rozdiel vo výroku rozhodnutí z 21. mája 2007 a 2. decembra 2008 spočíva v tom, že

v druhom (pozmeňujúcom rozhodnutí) je uvedený aj čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou

republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení.

Rozdiel v dôvodových častiach oboch rozhodnutí je ten, že okrem uvedenia spôsobu

výpočtu priznaného dôchodku podľa ustanovení doslovne zhodne

v oboch rozhodnutiach, rozhodnutie z 2. decembra 2008 obsahuje nasledujúce dôvody:

„Podľa prílohy III nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov

sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a ich

rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, sa ustanovenia čl. 12, 20 a 33 Zmluvy medzi

Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení naďalej uplatňujú bez

ohľadu na čl. 6 uvedeného nariadenia.

Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou

o sociálnom zabezpečení doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej

a Slovenskej Federatívnej republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu,

na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej

Federatívnej republiky alebo naposledy pred týmto dňom.

Keďže zamestnávateľ mal ku dňu 31. decembru 1992 sídlo na území Českej republiky

(podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia je zrejmé, že ku dňu rozdelenia

republiky navrhovateľ pracoval na území Českej republiky), všetky doby zabezpečenia

od 1. septembra 1959 do 31. marca 1993 sa v súlade s uvedeným čl. 20 považujú za doby

zabezpečenia Českej republiky.“ (koniec citátu).

Následne rozhodnutie obsahuje odkaz na prílohu rozhodnutia z 21. mája 2007.

6./ Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa v poradí druhom, pozmeňujúcom rozhodnutí uviedla

len citáciu prílohy III nariadenie č. 1408/71 a čl. 20 Zmluvy, nevysvetlila však v súlade

s ustanovením a , akými úvahami bola vedená pri

hodnotení dôkazov (zhodnocovaných dôb poistenia) a pri použití právnych predpisov,

na ktorých základe rozhodovala, a to pokiaľ ide o rozhodnutie podľa čl. 46 nariadenia

uvedeného vo výroku rozhodnutia, pričom v dôvodnej časti sa o ňom ani nezmieňuje. Aj

vo vzťahu k uvedenému rozhodnutiu je potrebné vysloviť jeho nepreskúmateľnosť.

Odvolací súd postráda v pozmeňujúcom rozhodnutí aj vyjadrenie toho, ako sa

odporkyňa vysporiadala s námietkami vznesenými proti prvotnému rozhodnutiu, najmä

pokiaľ ide o spôsob hodnotenia doby 360 dní vo fy K. podľa čl. 11 Zmluvy, čoho sa

navrhovateľ výslovne domáhal. Odvolací súd poukazuje na to, že predmetom preskúmavania

v správnom súdnictve je zákonnosť rozhodnutia, pričom ani jedno z preskúmavaných

rozhodnutí samostatne a ani v ich vzájomnej spojitosti nedáva súdu možnosť preskúmať

zákonnosť rozhodnutia z hľadísk namietaných navrhovateľom vzhľadom na nedostatok

relevantných dôvodov. Odporkyňa najmä neuviedla, akými právnymi úvahami sa riadila, ak

nepoužila Čl. 11 Zmluvy, hoci sa toho navrhovateľ výslovne domáhal.

7./ Odvolací súd so zreteľom na doterajšie skutkové zistenia považuje za relevantné tvrdenia

navrhovateľa, že na svojom celkovom dôchodku (zo Slovenskej republiky a z Českej

republiky) môže byť ukrátený, najmä so zreteľom na skutočnosť, že nositeľ poistenia podľa

čl. 20 Zmluvy bol určený v súvislosti s existenciou zamestnávateľa k 1. januáru 1993

v Českej republike, napriek tomu, že celková doba tohto poistenia bola len 360 dní.

Odporkyňa nevykonala prepočty teoretického dôchodku navrhovateľa v prípade, ak by bol

posudzovaný len podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a neuviedla, na základe akej

právnej úvahy dospela k záveru, že tvrdenie navrhovateľa, že v Českej republike pracoval

menej ako jeden rok, je irelevantné.

Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok zmenil podľa § 250l ods. 2

v spojitosti s a rozhodnutia odporkyne zrušil a vec vrátil na nové konanie

a rozhodnutie.

O náhrade trov konania súd nerozhodol, keďže trovy právneho zastúpenia neboli

vyčíslené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2010

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová