Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/311/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu W. K., bývajúceho v P.,

zastúpeného JUDr. J. C., advokátom so sídlom v T., proti žalovanému JUDr. F. L.,

bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. A. B., advokátom so sídlom v B., o zaplatenie

3 714,23 € (111 895,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod

sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 9. júna 2009 sp. zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 9. júna

2009 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 3. októbra 2008 č.k. -166

zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 111 895,-- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania

od 23. decembra 2000 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 53 129,-- Sk.

Vo zvyšku žalobu zamietol. Takto rozhodol, keď mal za preukázané, že účastníci konania

uzatvorili tzv. nepomenovanú zmluvu, pričom obsahom a účelom najbližšia k tejto zmluve je

kúpna zmluva podľa a nasl. . Kúpna zmluva nebola uzatvorená

písomne, žalovaný uznal, že prevzal od žalobcu šperk, za ktorý nezaplatil, preto žalobe

vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu šperku 35 000 ATS prepočítané

na slovenské koruny v sume 111 895,-- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 23. decembra

2000, čo je nasledujúci deň po doručení žalobného návrhu žalovanému. Vo zvyšku

príslušenstva pozostávajúceho zo 17,6 % ročného úroku od 1. marca 1999 do zaplatenia návrh

zamietol, lebo žalobca nepredložil dôkaz o zaslaní výzvy žalovanému na zaplatenie žalovanej

sumy.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil rozsudkom z 9. júna 2009 sp. zn. tak, že žalobu zamietol. Žalobcu

zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 874,12 € do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že právny záver

prvostupňového súdu o uzatvorení nepomenovanej zmluvy a jej obsahom a účelom najbližšej

kúpnej zmluvy nie je správny, pretože druhovo najbližšou obsahu uzatvorenej zmluvy medzi

účastníkmi je príkazná zmluva podľa . Odvolací súd dospel

k záveru, že žalobcom tvrdený skutkový stav nebol preukázaný. Nebolo preukázané, aký

šperk a v akej hodnote ho žalobca kúpil pre žalovaného. Žalobcom predložený certifikát

pravosti šperku nepreukázal, že žalobca kúpil pre žalovaného šperk a odovzdal mu ho.

Uzatvorenie dohody o obstaraní šperku tvrdil len žalobca, žalovaný túto dohodu zásadne

popieral, a uzatvorenie dohody nepotvrdila ani manželka žalobcu. Ďalej uviedol, že v čase

obstarania šperku boli účastníci v obchodnom vzťahu a nie je vylúčené ani tvrdenie

žalovaného, že mu ako dar pre jeho priateľku mohol dať žalobca aj šperk väčšej hodnoty.

Na základe uvedených skutočností žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému

náhradu trov konania v sume 874,12 €.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, navrhol ho zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Svoje dovolanie odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm.

a/ s poukazom na a Z obsahu

dovolania však vyplýva, že žalobca namietal aj tzv. inú vadu, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), keď odvolací súd sa odchýlil

od skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a v rozpore s preukázanými

skutočnosťami (pravosť certifikátu, výpovede svedkov P., Š.) dospel k záveru, že žalobca

nepreukázal odovzdanie šperku značnej hodnoty žalovanému a následne z neho vyvodil

iný právny záver. Dovolateľ preto ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ). Ďalej namietal vadu konania podľa – odňatie

možnosti konať pred súdom, ktorú videl v tom, že pojednávanie na Krajskom súde

v Bratislave konané 9. júna 2009 bolo vykonané bez prítomnosti tlmočníka na pojednávaní.

Uviedol, že už na súde prvého stupňa žiadal o ustanovenie tlmočníka z jazyka nemeckého

do jazyka slovenského, pretože nevie hovoriť, písať po slovensky a nerozumie slovenskému

jazyku.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že žalobca ani jeho

právny zástupca na odvolacom pojednávaní nenamietali, že žalobca nerozumie po slovensky

a ani si neuplatnil právo konať pred súdom vo svojej materčine. Jeho tvrdenie o odňatí

možnosti konať pred súdom preto považoval za účelové. V ďalšej časti sa vyjadril

k právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom, ktoré považoval za správne, pretože medzi

účastníkmi nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Dovolanie žalobcu navrhol zamietnuť

a zaviazať ho k náhrade trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je dovolanie prípustné ( ), preskúmal bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru,

že tento treba zrušiť.

Podľa dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo

k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v

a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci.

V súlade s ustanovením dovolací súd skúmal, či konanie na súdoch

nižších stupňov nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v a inými

vadami konania majúcimi za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nezistil

iné vady konania uvedené v a/ až g/ , preto sa ďalej venoval namietanej vade

konania – odňatím možnosti konať pred súdom ( ) spočívajúcej v tom, že

pojednávanie na odvolacom súde sa konalo bez prítomnosti tlmočníka.

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle sa rozumie taký

závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú pojmové tri znaky : 1/ odňatie

možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo v dôsledku

postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Pod odňatím

možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý

znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov

priznaných mu na zabezpečenie svojich práv a oprávnených

záujmov.

Podľa účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie.

Majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je

povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné

a nezrušiteľné. Medzi základné práva nepochybne patrí aj právo na súdnu ochranu a inú

právnu ochranu, ktoré garantuje rovnaké postavenie účastníkov v konaní a takisto právo

každého, kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie, na tlmočníka.

V citovanom ustanovení je vyjadrená zásada rovnakého postavenia

účastníkov v konaní ako prejav ústavného princípu rovnosti účastníkov upraveného v čl. 47

ods. 3 . V rámci tejto zásady je predmetom úpravy právo

účastníka vystupovať v konaní vo svojom materinskom jazyku (

Slovenskej republiky). Toto právo v sebe zahŕňa nielen právo v materinskom jazyku na súde

vystupovať, ale aj právo robiť písomné podania v tomto jazyku, právo na preklad písomností

ostatných účastníkov a pod.

Z ustanovenia vyplýva povinnosť súdu pri plnení svojich úloh

účastníkov v občianskom súdnom konaní poskytovať poučenia o ich procesných právach

a povinnostiach. Táto zásada sa uplatňuje v prípade poučenia účastníka konania o práve konať

pred súdom v jeho materinskom jazyku. Predpokladom poučovacej povinnosti je, že súd

v priebehu konania zistí, že účastník neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie (slovenský

jazyk). Túto skutočnosť spravidla oznamuje účastník prehlásením, že jazyk, v ktorom sa

koná, neovláda. Súd ju však môže zistiť aj iným spôsobom (napr. vlastným vnímaním). Až

vtedy, ak súd takúto skutočnosť zistí, má povinnosť pristúpiť k poučovacej povinnosti

v zmysle Zistenie, že účastník je cudzí štátny príslušník alebo že nie je

slovenskej národnosti, samo osebe nezakladá povinnosť poučiť účastníka o jeho práve

vyplývajúcom z ustanovenia veta druhá Skutočnosť, že je v konaní zastúpený

advokátom nezbavuje súd povinnosti komunikovať s ním v materčine.

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v žalobe uviedol, že je

štátnym príslušníkom Rakúskej republiky, na Slovensku má trvalé bydlisko. Podaním

doručeným súdu 3. januára 2004 požiadal o pribratie tlmočníka do konania, lebo jeho

materinským jazykom je nemčina. Prvostupňový súd uznesením zo 16. februára 2006 č.k.

-45 ustanovil Ing. H. za tlmočníka a predkladateľa z jazyka nemeckého do

jazyka slovenského a naopak. Pojednával za prítomnosti tlmočníka (zápisnice o pojednávaní

na č.l. 124, 134, 148, 156) a tlmočníkovi priznal odmenu uznesením z 3. novembra

2008 č.k. -172 v sume 1 800,-- Sk. Na odvolanie žalovaného bol spis

predložený odvolaciemu súdu 15. januára 2009, ktorý na pojednávania stanovené na dni

19. mája 2009 a 9. júna 2009 predvolal iba právnych zástupcov účastníkov konania. Z obsahu

zápisnice o pojednávaní na odvolacom súde zo dňa 9. júna 2009 nevyplýva prítomnosť

tlmočníka na pojednávaní. Odvolací súd vec prejednal za prítomnosti oboch účastníkov

konania a ich zástupcov a vo veci meritórne rozhodol. Odvolací súd tým, že žalobcovi odňal

možnosť konať pred súdom v jeho materčine, mu odňal možnosť konať pred súdom v zmysle

, pretože aj cudzinec, ktorý neovláda slovenský jazyk má právo

na tlmočníka podľa .

Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, pretože sa nestotožnil s jeho

zisteným skutkovým stavom a následným právnym posúdením.

Ustanovenie umožňuje odvolaciemu súdu, aby na základe

doplneného dokazovania dospel k vlastnému skutkovému stavu, prípadne aj odlišnému

od skutkového zistenia súdu prvého stupňa. Ak sa ale odvolací súd chce odchýliť

od skutkových zistení súdu prvého stupňa, na základe bezprostredne pred ním vykonaných

dôkazov, musí dokazovanie sám zopakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre

odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Pokiaľ tak nepostupuje, zaťažuje konanie

tzv. inou procesnou vadou.

Súd prvého stupňa mal výsledkami ním vykonaného dokazovania (výsluchmi

účastníkov, svedkov, listinnými dôkazmi) skutkovo preukázané, že žalobca kúpil na žiadosť

žalovaného za svoje peniaze šperk v hodnote 35 000 ATS. Žalovaný šperk prevzal

a nezaplatil. Žalobca predložil originál certifikátu šperku, podľa ktorého kúpna cena bola

35 000 ATS. Preto vzťah účastníkov konania posúdil ako nepomenovanú zmluvu podľa § 51

a jej účelom najbližšou kúpnou zmluvou a žalovaného zaviazal

zaplatiť kúpnu cenu za šperk.

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa vychádzal z odlišného skutkového

zistenia, keď mal za to, že jediný dôkaz tzv. certifikát pravosti šperku nepreukazuje, že práve

tento šperk žalobca kúpil pre žalovaného a mu ho odovzdal, pričom hodnotu šperku, ktorý

mal žalovaný dostať od žalobcu poprel aj svedok L. Š.. Podľa názoru odvolacieho súdu

žalobca nepreukázal uzatvorenie dohody o obstaraní šperku, keď žalovaný túto dohodu

zásadne popieral a nepotvrdila ju ani manželka žalobcu, svedkyňa Z. K.. Preto odvolací súd

uzavrel, že druhovo najbližšou obsahu uzavretej zmluvy medzi účastníkmi je príkazná zmluva

podľa , ktorej uzavretie žalobca nepreukázal. Odvolací súd

dokonca pripustil, že žalobca mohol dať žalovanému šperk väčšej hodnoty ako dar pre jeho

priateľku pre ich obchodné vzťahy.

Odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní výsledkov

dokazovania na súde prvého stupňa, odvolacích námietok žalovaného a po doplnení

dokazovania výsluchom účastníkov a oboznámením listinných dôkazov dospel k záveru, že

žalobcom tvrdený skutkový stav nebol preukázaný. Zo zápisnice o pojednávaní na krajskom

súde zo dňa 9. júna 2009 vyplýva, že na pojednávaní boli prítomní účastníci konania a ich

zástupcovia. V zápisnici je konštatované, že súd oboznamuje obsah spisu a vykonaných

dôkazov. Z obsahu zápisnice vôbec nevyplýva, že odvolací súd vykonal dokazovanie tvrdené

v písomnom vyhotovení rozsudku. Nezopakoval dôkazy vykonané súdom prvého stupňa,

nevykonal riadne výsluch účastníkov konania ( ) a listinné dôkazy v súlade

s ustanovením , pričom z obsahu zápisnice ani nie je možné zistiť, aké

dokazovanie vykonával. Zopakovaním dokazovania nie je vyjadrenie účastníkov, resp. ich

právnych zástupcov k veci na odvolacom súde. Odvolací súd hodnotil aj výpovede svedkov L.

Š. a Z. K., pričom výpovede svedkov ani neprečítal. Bez toho, aby na odvolacom konaní sám

podrobne vypočul účastníkov konania a tým zabezpečil bezprostrednosť vykonania tohto

dôkazu pred svojím rozhodnutím, ku skutočnostiam, ktoré prehodnotil v odôvodnení svojho

rozhodnutia, ponechal na odvolacom pojednávaní priestor len na prednesy právnych

zástupcov. Keďže si odvolací súd v prejednávanej veci nezadovážil rovnocenný podklad pre

odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce

právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu v súčasnom štádiu konania neprislúcha

oprávnenie posudzovať správnosť záverov odvolacieho súdu.

Dovolateľ ďalej namietal, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Treba uviesť, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak

súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo súd aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Dovolaním napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť

prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia

odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu

konania) pre toto posúdenie dostatočný priestor.

Z uvedeného vyplýva, že konanie na odvolacom súde je postihnuté inou vadou,

majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a vadou

konania podľa , pre ktoré dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil

( ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( tretia veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová