Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/261/2008

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Národnej banky

Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša č. 1, proti žalovanému C., a.s., so sídlom

v B., o zaplatenie 331,94 € (10 000,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 29. apríla 2008 sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I 28. októbra 2003 sa Úrad pre

finančný trh (ďalej len „úrad“), právny predchodca žalobkyne, domáhal zaplatenia 331,94 €

(10 000,-- Sk) s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že žalovaný si nesplnil svoju

povinnosť zaplatiť ročný príspevok, ktorú mal podľa o dohľade

nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“ alebo

„zákon o dohľade nad finančným trhom“) v znení účinnom od 1. apríla 2002.

Okresný súd Bratislava I uznesením z 15. januára 2007 č. k. -54

zastavil konanie s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Národnej banke

Slovenska. Žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 16,60 €

(500,-- Sk) v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vec

nespadá do právomoci súdov ( a , a ) ale úradu, ktorého

pôsobnosť upravoval zákon, pričom citoval jeho príslušné ustanovenia.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 29. apríla 2008 sp. zn. uznesenie

súdu prvého stupňa potvrdil, stotožňujúc sa s jeho právnym záverom o nedostatku základnej

procesnej podmienky, a to právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie veci. V dôvodoch

uznesenia uviedol, že rozhodnutím uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť ročný príspevok

a penále bol oprávnený za účinnosti zákona len úrad a následne v zmysle zákona

č. o dohľade nad finančným trhom žalobkyňa. Z toho potom treba vyvodiť, že

nie je daná právomoc súdu. Poukázal na verejnoprávny vzťah medzi žalobkyňou ako štátom

určeným subjektom vykonávajúcim dohľad nad finančným trhom a žalovaným ako

dohliadaným subjektom, vyplývajúci z finančnej činnosti štátu, ktorý nemožno považovať

za vzťah občianskoprávny ani obchodnoprávny.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala, aby

dovolací súd rozhodnutia súdov oboch stupňov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Prípustnosť a opodstatnenosť dovolania odôvodnila vadou konania, spočívajúcou v tom, že

zastavením konania jej bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Uviedla, že povinnosť subjektu finančného trhu platiť ročný príspevok vzniká zo zákona

a úrad len určil výšku príspevku pre jednotlivé kategórie dohliadaných subjektov finančného

trhu. Nebolo preto potrebné, aby bolo vydané rozhodnutie, ktorým by bola uložená povinnosť

dohliadanému subjektu zaplatiť ročný príspevok a penále, ktoré rozhodnutie by bolo

exekučným titulom. Len žalobou podanou proti žalovanému na súde sa mohla domáhať, aby

súd zaviazal žalovaného k splneniu povinnosti. Tým, že súd o jej návrhu nekonal

a nerozhodol, ale konanie zastavil, odňal jej možnosť konať pred súdom.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom

k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto

ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

vydaného vo forme uznesenia (ako tomu bolo v preskúmavanej veci) sú upravené

v ustanoveniach a

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak

a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.c/.

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia,

c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Keďže rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré je dovolaním napadnuté, nevykazuje

znaky niektorého z týchto uznesení, nemožno prípustnosť dovolania žalobcu vyvodiť

z ustanovenia a

S prihliadnutím na námietku dovolateľky, ale tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť

( ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení ,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v až g/ (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci

súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku

veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Žalobkyňa v dovolaní nenamietala, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle

až e/ a a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla

v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo

k odňatiu možnosti konať pred súdom ( v spojení s

).

Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania

na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej

republiky okrem zákonov aj a nasl. a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu

právny poriadok priznáva.

Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom konať

a zakladajúci prípustnosť dovolania treba považovať aj zastavenie konania pre nedostatok

procesnej podmienky, ak záver súdu o tejto otázke nie je správny a konanie v skutočnosti

nedostatkom podmienky konania netrpí.

Pri posudzovaní dovolania v preskúmavanej veci je zrejmé, že prípustnosť dovolania

podľa vyvodzovala žalobkyňa z toho, že krajský súd jej svojím

rozhodnutím odňal možnosť konať pred súdom tým, že konanie zastavil pre nedostatok

právomoci.

Vzťahmi právomoci (pôsobnosti, kompetencie) sú vzťahy medzi súdmi na jednej

strane a inými orgánmi na strane druhej. Právomocou súdu sa rozumie vymedzenie okruhu

vecí, ktoré súdy prejednávajú a rozhodujú; je procesnou podmienkou konania, ktorej

nedostatok nemožno odstrániť.

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,

ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 1

O.s.p). Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to

ustanovuje zákon ( ). Citované ustanovenia vymedzujú právomoc súdov,

t.j. okruh vecí, ktorých realizácia je právom aj povinnosťou súdov.

Podľa § 1 zákona, zákon upravoval okrem iného aj pôsobnosť a činnosť úradu a jeho

postup pri vykonávaní dohľadu nad finančným trhom v oblasti kapitálového trhu.

Podľa § 2 zákona, zriadil sa úrad ako právnická osoba, ktorej sa v oblasti verejnej

správy zverilo vykonávanie dohľadu podľa tohto zákona a podľa osobitných zákonov. Úrad sa

nezapisoval do obchodného registra a jeho sídlom bola Bratislava.

Podľa § 3 písm.a/ bod 1, 2 a 3 zákona, úrad vykonával dohľad nad činnosťou

obchodníka s cennými papiermi tým, že dohliadal na dodržiavanie ustanovení tohto zákona

a osobitných zákonov, viedol konania podľa tohto zákona a osobitných zákonov v oblasti

kapitálového trhu a vydával povolenia a iné rozhodnutia podľa tohto zákona a osobitných

zákonov a dohliadal na plnenie ním vydaných rozhodnutí vrátane dodržiavania podmienok

určených v týchto rozhodnutiach a vykonával dohľad na diaľku a dohľad na mieste nad

dohliadanými subjektmi.

Podľa § 37 až § 41 zákona, úrad rozhodoval o predmete konania v prvom stupni.

Účastník konania mal právo podať proti rozhodnutiu úradu rozklad, ak tento zákon

neustanovoval inak alebo ak sa po vydaní tohto rozhodnutia účastník konania rozkladu

písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. Rozklad proti rozhodnutiu úradu v prvom stupni

bolo možné podať úradu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Úrad mohol na prvom

stupni o rozklade sám rozhodnúť, ak rozkladu v plnom rozsahu vyhovel a ak sa rozhodnutie

netýkalo iného účastníka konania ako toho, ktorý podal rozklad, alebo ak s tým ostatní

účastníci konania súhlasili. Ak úrad o rozklade nerozhodol, predložil ho generálny riaditeľ

s výsledkami doterajšieho konania, so spisovým materiálom a so svojím stanoviskom rade

do 30 dní odo dňa, keď mu bol doručený rozklad. Ak to dovoľovala povaha veci a ak nápravu

nebolo nemožné dosiahnuť inak, rada sama vo veci rozhodla, ak úrad nezačal konanie

na prvom stupni, hoci bol na to povinný. O rozklade proti rozhodnutiu v prvom stupni

rozhodovala rada, a to na návrh ňou ustanovenej poradnej komisie. Proti rozhodnutiu rady

nebolo možné podať rozklad. Rada mohla z vlastného alebo z iného podnetu preskúmať

právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 43 zákona, zákonnosť právoplatných rozhodnutí úradu vydaných podľa tohto

zákona bola preskúmateľná súdom podľa osobitného predpisu ; na preskúmavanie

rozhodnutí bol príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 44 zákona, ak účastník konania nesplnil v určenej lehote dobrovoľne

povinnosť uloženú rozhodnutím úradu, ktoré bolo vykonateľné, úrad bol oprávnený podať

návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom.

Podľa § 53 zákona, prispievatelia boli povinní uhrádzať úradu ročný príspevok

v štyroch rovnakých splátkach vždy do 20. dňa prvého mesiaca kalendárneho štvrťroka.

Ročné príspevky určoval úrad na každý rok najneskôr do 20. decembra predchádzajúceho

roka v rámci rozpätí, ktoré boli uvedené v prílohe. Ak splátky príspevku neboli zaplatené

riadne a včas, prispievateľ bol povinný zaplatiť penále 0,01 % z dlžnej sumy príspevku

každý deň omeškania.

V zákone o dohľade nad finančným trhom bola, ako z vyššie uvedených ustanovení

zákona vyplýva, okrem iného upravená pôsobnosť úradu, konanie úradu, vymedzenie

účastníkov konania a právomoc súdov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že Slovenská republika ako štátny

subjekt je aj subjektom finančného práva, disponuje právomocami aj v oblasti finančnej

činnosti, ktorá je uzákonená aj v právnych predpisoch upravujúcich finančnú kontrolu

a regulujúcich finančný trh. Právomoc štátu v oblasti finančnej činnosti, spočívajúca

v uskutočňovaní finančnej kontroly a regulácii finančného trhu je vyjadrením suverenity štátu

v tejto oblasti. Do 1. januára 2006 Slovenská republika v rámci svojej finančnej činnosti

prostredníctvom osobitného subjektu finančného práva – Úradu pre finančný trh dohliadala

nad stavom kapitálového trhu, ktorý vykonával aj dohľad nad činnosťou obchodníkov

s cennými papiermi, ktorým ukladal povinnosti zákon a osobitné zákony v oblasti

kapitálového trhu.

Finančno-právne vzťahy štátu sú vzťahy mocensko-majetkové, odlišné od občiansko-

právnych vzťahov. Vznikajú a rozvíjajú sa výlučne vo sfére finančnej činnosti štátu

na základe finančno-právnych noriem. Sú formou realizácie verejných záujmov, a preto ich

treba skúmať ako verejnoprávne vzťahy. Sú mocenskými vzťahmi, v ktorých jednou zo strán

je štát, jeho orgány alebo ním zriadené osoby – ako subjekty, ktoré prijímajú mocenské

rozhodnutia. Odlišujú sa tým od občiansko-právnych vzťahov.

Vzťahy práva finančného trhu ako verejno-právne vzťahy sú upravené právnymi

normami regulácie finančného trhu, v ktorých je koncentrovaná verejnoprávnosť noriem,

prejavujúca sa prítomnosťou štátnej autority používajúcej normy mocensko-donucovacieho

charakteru. Reguláciu slovenského finančného trhu zabezpečoval Úrad pre finančný trh

s celoštátnou pôsobnosťou, ktorý vykonával štátny dozor v oblasti kapitálového trhu

do 1. januára 2006. o dohľade nad finančným trhom sa upravilo

právne postavenie tohto úradu ako verejného orgánu, právnickej osoby v oblasti verejnej

správy, vyčleneného zo sústavy orgánov štátnej správy, na ktorého štát preniesol časť výkonu

moci (svojich funkcií). Úradu bolo zákonom zverené rozhodovanie o subjektívnych právach

a povinnostiach osôb v oblasti verejnej správy, konkrétne v oblasti finančného trhu, pričom

rozhodnutia úradu boli zo zákona vynútiteľné štátnou mocou. Rozhodovací proces úradu bol

dvojstupňový, pričom v prvostupňovom konaní bol na rozhodovanie príslušný úrad

a v druhostupňovom konaní, pokiaľ proti rozhodnutiu podal subjekt rozklad

(a v prvostupňovom konaní úrad nevyhovel rozkladu) – rada úradu. Proti rozhodnutiu rady

nebolo možné už podať rozklad (§ 40 ods. 3). Aj právoplatné rozhodnutie mohla preskúmať

rada (§ 41); proti rozhodnutiu mohol podať protest prokurátor (§ 42). Zákonnosť rozhodnutí

bola preskúmateľná súdom (§ 43).

o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení

niektorých zákonov bol úrad zrušený a s účinnosťou od 1. januára 2006 začala dohľad nad

finančným trhom vykonávať Národná banka Slovenska. Kompetencie a právomoci prešli

na Národnú banku Slovenska v zmysle § 45 ods. 1 až 4 tohto zákona. Podľa § 45 ods. 3 tohto

zákona konanie, ktoré viedol úrad podľa doterajších predpisov a ktoré neboli právoplatne

skončené pred 1. januárom 2006, procesne skončí Národná banka Slovenska podľa tohto

zákona; pritom konania začaté pred 1. januárom 2006 z podnetu úradu sa od 1. januára 2006

považujú za konania začaté z podnetu Národnej banky Slovenska.

Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania) –

Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie

zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd

postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne

účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované (§ 104

ods. 1 ).

Existenciu právomoci súdov na konanie a rozhodnutie vo veci súdy skúmajú v každom

štádiu konania. V prípade absencie právomoci musí súd konanie zastaviť a vec postúpiť

príslušnému orgánu na konanie a rozhodnutie. Ak nejde o vec patriacu do právomoci súdu

podľa , musí byť iný príslušný orgán na prejednanie a rozhodnutie.

V preskúmavanom prípade je ním Národná banka Slovenska. Súdy mali podľa predmetného

zákona len právomoc preskúmať rozhodnutie úradu vydané podľa zákona. Príslušným

na preskúmanie podľa zákona bol Najvyšší súd Slovenskej republiky (je aj v súčasnosti).

Podľa SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Výkladom tohto ustanovenia možno dospieť

k záveru, že prioritne poskytuje ochranu práv súd a iba vtedy, ak tak stanoví zákon, ju

poskytuje iný orgán. Iba vtedy nemôže byť ochrana subjektívnych práv vylúčená z pôsobnosti

súdu, ak o tejto otázke nie je príslušným podľa zákona na rozhodnutie iný orgán, čo však nie

je preskúmavaný prípad.

Zastavenie konania z dôvodu chýbajúcej právomoci súdu podľa a 104

za situácie, keď pre tento procesný postup súdu bol zákonný dôvod, nie je odňatím možnosti

účastníkovi konať pred súdom podľa Postup súdu, ktorým sa odníma

účastníkovi možnosť pred súdom konať, nie je dovolacím dôvodom podľa citovaného

ustanovenia, ak je tento postup súdu v súlade so zákonom. K odňatiu možnosti konať pred

súdom nemôže dôjsť rozhodnutím – uznesením o zastavení konania pre nedostatok procesnej

podmienky (právomoci súdu), ak záver súdu o tejto otázke je správny a konanie nedostatkom

procesnej podmienky konania netrpí.

Posudzujúc dovolanie z týchto rozhodujúcich hľadísk, nedá sa postupu nižších súdov

vytýkať nesprávnosť predpokladaná v Pri svojom rozhodovaní súdy

v súvislosti so svojou povinnosťou kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môžu konať vo veci, postupovali v súlade s procesnými zákonnými

ustanoveniami.

Súdy v rámci konania vychádzali z dvoch zákonov. Jednak zo zákona o dohľade nad

finančným trhom platným v čase podania návrhu na súd a po zrušení úradu vzhľadom

na potrebu postúpenia veci orgánu, do ktorého právomoci vec patrí, museli súdy zohľadniť aj

právnu úpravu , ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006 a platil

(pozn. NS SR aj v súčasnosti platí) v čase rozhodovania súdov o zastavení konania

a postúpení veci Národnej banke Slovenska, do ktorej právomoci vec patrí.

So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalobkyne smerovalo

proti uzneseniu odvolacieho súdu, proti ktorému podľa prípustné nie je. Keďže

neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej

republiky jej dovolanie ako neprípustné odmietol ( v spojení

s veta prvá ).

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa (s použitím analógie) v spojení s a

ods. 1 , keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia a žalovanému

v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2010 JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová