Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/235/2008

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci

navrhovateľa: J. G., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8,

Bratislava, v konaní o príplatok k starobnému dôchodku, o odvolaní odporkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. -54 zo dňa 8. októbra 2008,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.

-54 zo dňa 8. októbra 2008 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie odporkyne

č. X. zo dňa 21. decembra 2007 a č. X. zo dňa 9. júla 2008 v spojení s rozhodnutím č. X. zo

dňa 9. septembra 2008 a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Uvedenými rozhodnutiami

odporkyňa podľa o sociálnom poistení zamietla žiadosť

navrhovateľa o uvoľnenie príplatku k dôchodku priznaného v rámci mimosúdnych

rehabilitácií.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že navrhovateľ si v zmysle

ustanovenia o sociálnom zabezpečení v znení zákona

č. uplatnil nárok na príplatok k starobnému dôchodku. Podľa názoru krajského

súdu navrhovateľovi vzniklo na základe citovaného ustanovenia právo na uvoľnenie výplaty

príplatku odo dňa splátky splatnej po 31. júli 2006 v sume, v akej by sa vyplácal k tomuto dňu

bez obmedzenia, keďže navrhovateľ preukázal, že príplatok mu bol priznaný rozhodnutím

zo dňa 16. apríla 1992, ale z dôvodu prekročenia najvyššej prípustnej výmery mu nebol

vyplácaný. Tento nárok vznikol navrhovateľovi na základe

o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy

Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií, podľa ktorého mal navrhovateľ

za násilné odvlečenie do Zväzu socialistických republík nárok na peňažnú náhradu v rozsahu

obdobnom podľa o súdnej rehabilitácii. Zo

pritom žiadnym spôsobom nevyplýva, že v prípade, ak bol navrhovateľovi po zhodnotení

doby zavlečenia do ZSSR priznaný starobný dôchodok v I. pracovnej kategórii, by mu už

nepatril príplatok k dôchodku, tak ako to umožňuje ustanovenie § 24 ods. 7 tohto zákona.

Navrhovateľ má preto právo na zvýšenie starobného dôchodku za dobu odvlečenia do ZSSR

v I. kategórii prác, ale zároveň aj na príplatok k dôchodku v rozsahu obdobnom podľa zákona

č. , a to formou vyplácania príplatku, ktorý mu bol už priznaný v roku 1992.

Na základe uvedeného dospel krajský súd k záveru, že odporkyňa nesprávne právne

posúdila nárok navrhovateľa, pričom napadnuté rozhodnutia sú navyše nepreskúmateľné pre

nedostatok odôvodnenia.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala odvolanie odporkyňa, pretože s právnym

názorom krajského súdu nesúhlasila. Žiadala rozsudok krajského súdu zmeniť a rozhodnutie

odporkyne č. X. zo dňa 21. decembra 2007 v spojení s rozhodnutím č. X. zo dňa 9. septembra

2008 a rozhodnutím č. X. zo dňa 9. júla 2008 ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že

rozhodnutím z 30. júna 1992 bol navrhovateľovi podľa upravený

starobný dôchodok spätne od 1. januára 1989 (teda od priznania starobného dôchodku), a to

v dôsledku zohľadnenia doby odvlečenia do ZSSR v I. pracovnej kategórii, čo bolo pre

navrhovateľa výhodnejšie ako priznanie príplatku. Po zohľadnení doby odvlečenia bol

starobný dôchodok upravený od 1. januára 1989 na sumu 3700 Kčs mesačne. Od splátky za

mesiac marec 1991 patrilo navrhovateľovi zvýšenie o 8% (podľa ), .t.j.

celková suma 3996 Kčs mesačne, avšak zvýšenie patrilo len do maximálnej možnej výmery

dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení, do 3800 Kčs.

Zvýšenie dôchodku od splátky za mesiac júl 1991 a za mesiac jún 1992 teda už

navrhovateľovi nepatrilo, pretože jeho starobný dôchodok dosiahol maximálnu možnú výšku

3800 Kčs mesačne.

Keďže navrhovateľovi nebol za dobu odvlečenia priznaný príplatok k starobnému

dôchodku za násilné odvlečenie do ZSSR, nie je v danom prípade možný postup podľa § 293l

ods. 9 o sociálnom poistení v znení

Odporkyňa nesúhlasí s názorom krajského súdu, že nevylučuje, že ak

bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok po zhodnotení doby odvlečenia

v I. pracovnej kategórii, nepatrí mu už príplatok k dôchodku podľa § 24 ods. 7 tohto zákona,

a to formou vyplácania príplatku, ktorý mu bol priznaný v roku 1992. Odporkyňa poukázala

na to, že navrhovateľovi bolo vykonané výhodnejšie započítanie doby odvlečenia

v I. pracovnej kategórii od 1. januára 1989, ktoré si navrhovateľ zvolil a o ktorom bolo

právoplatne rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 30. júna 1992.

Odporkyňa taktiež nesúhlasila so zrušením rozhodnutia zo dňa 9. júla 2008, nakoľko

navrhovateľ žiadosťou zo dňa 11. mája 2008 požiadal o úpravu dôchodku podľa § 293q

o sociálnom poistení v znení Predmetné

ustanovenie sa vzťahuje na uvoľnenie príplatku k dôchodku, ktorý bol priznaný podľa zákona

č. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických

koncentračných táborov a zajateckých táborov a navrhovateľ túto podmienku nespĺňal.

K podanému odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ, pričom s jeho obsahom nesúhlasil.

Zamietnutie jeho žiadosti o uvoľnenie príplatku k dôchodku považuje za neodôvodnené. Trvá

na tom, že podľa mu patrí priznanie dôchodku podľa I. kategórie, ako

aj príplatok k dôchodku pevnou sumou, čo mu bolo priznané odporkyňou rozhodnutím zo dňa

16. apríla 1992. Rozsudok krajského súdu preto považuje za právne zdôvodnený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 250s

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a dospel k záveru, že odvolanie

odporkyne nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi zrušujúceho rozsudku krajského súdu pre

procesné vady spočívajúce v nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktoré boli predmetom konania.

Odporca úpravou a zmenou postupne vydaných rozhodnutí, bez prejednania so žiadateľom

(bez ústneho pojednávania) vydal rozhodnutia bez náležitého objasnenia skutkovej a právnej

stránky veci.

Pokiaľ ide o vecnú stránku preskúmavaných rozhodnutí odvolací súd konštatuje, že

z nich nie je možné vyvodiť skutočnosti, na ktoré sa odvoláva odporkyňa v podanom odvolaní

osobitne pokiaľ popisuje na str. 2 odvolania postup úpravy dôchodkov navrhovateľa

od 16. apríla 1992, keď k sume dôchodku 3795 Sk priznala príplatok 5 Sk do výšky

maximálneho dôchodku 3800 Sk mesačne. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ mal

príplatok priznaný a fakticky nebol vyplácaný (až na sumu 5 Sk).

Následne bol navrhovateľovi upravený starobný dôchodok od 1. januára 1989, t.j.

od jeho priznania na sumu 3700 Sk mesačne, avšak už od splátky za marec 1991 suma

dôchodku prevýšila 3800 Sk a bol obmedzený. Navrhovateľ teda fakticky neobdržal ani

za I. prac. kat. viac než sumu, ktorá mu patrila pri súčte príplatku s dôchodkom bez uznania

I. kat.

Podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedá skutočnosti tvrdenie uvedené v odvolaní,

že navrhovateľovi nebol priznaný príplatok (str. 3 ods. 5 odvolania). Vyvracia to samotné

odvolanie na str. 2.

Odvolací súd súčasne konštatuje, že síce môže byť pravdivé tvrdenie odporkyne, že

pre navrhovateľa bolo výhodnejšie priznanie starobného dôchodku s uznaním doby zavlečenia

ako do I. kat., avšak tento len v čase od 1. januára 1989 v sume 3700 Sk do marca 2001,

odkedy bol obmedzený na 3800 Sk, avšak odporkyňa ničím nedokumentovala, aký dôchodok

– aké zložky dôchodku navrhovateľ reálne poberal v ohraničenej sume 3800 Sk.

Odvolací súd sa však stotožňuje aj s názorom krajského súdu, že podľa zák.č.

, patrí odvlečeným osobám peňažná náhrada za dobu odvlečenia

v rozsahu obdobnom , pričom tento rozsah príplatku vyplýva z

písm. a/ a činí 20 Sk za každý mesiac zavlečenia (). Nárok za samotné

započítanie doby odvlečenia však vyplýva priamo zo , jeho ,

podľa ktorého práce vykonávané v dobe zavlečenia sa posudzujú ako zamestnanie I. prac.

kategórie.

Pokiaľ ide o rozhodnutie odporkyne č. X. zo dňa 9. júla 2008, Najvyšší súd Slovenskej

republiky sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že odporkyňa zmätočne posudzovala nárok

navrhovateľa z hľadiska právnej úpravy podľa o zmiernení

niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov

a zajateckých táborov. Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 15. augusta 2008 vyplýva, že uvedené

rozhodnutie vydala na základe podania navrhovateľa zo dňa 11. mája 2008, ktoré smerovalo

voči Krajskému súdu v Banskej Bystrici, pričom odporkyňa ho posúdila ako žiadosť

o príplatok k starobnému dôchodku podľa o sociálnom

poistení v znení V podaní zo dňa 11. mája 2008 síce navrhovateľ

cituje o sociálnom poistení, avšak z obsahu podania ako aj

rozhodnutí odporkyne, na ktoré navrhovateľ poukazuje, je nepochybné, že navrhovateľ sa

domáha uvoľnenia príplatku k dôchodku priznaného v rámci súdnej rehabilitácie

a mimosúdnej rehabilitácie (§ 293l ods. 9), a nie príplatku priznaného podľa zákona

č. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických

koncentračných táborov a zajateckých táborov v znení neskorších predpisov (§ 293aq). Podľa

o sociálnom poistení podanie sa posudzuje podľa jeho

obsahu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že podanie navrhovateľa zo dňa 11. mája 2008

vyhodnotila odporkyňa absolútne nesprávne, čo malo za následok nezákonné rozhodnutie

vo veci a preto krajský súd postupoval správne, keď uvedené rozhodnutie zrušil.

Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny podľa

potvrdil.

Navrhovateľovi trovy v konaní nevznikli, preto ich odvolací súd nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2010

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová