Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/21/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany

Zemaníkovej a členov senátu JUDr. Petra Dukesa a Ľubomíry Kúdelovej v právnej veci

navrhovateľa: C., a. s. so sídlom M., P., X., IČO: X., zast. advokátkou JUDr. V. Š., so sídlom

Š., X., proti odporcovi 1./ Ing. Z. A., r. č. X., trvale bytom Z., X., zast. opatrovníčkou

pre doručovanie, súdnou tajomníčkou Krajského súdu v Banskej Bystrici J. K., odporkyne 2./

M. A., r. č. X., trvale bytom P., X., odporkyne 3./ M. P., r. č. X., trvale bytom S.,

X., odporkyne 4./ M. M., r. č. X., trvale bytom P., X., odporcovi 5./ Š. J., r. č. X.,

trvale bytom O., X., o zaplatenie 2 164 930 Sk s prísl., na odvolanie odporkyne 4./ proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 34 Cb 87/99- Sn – 160 zo dňa 02. 10. 2008,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. 34 Cb /87/ 99- Sn – 160 zo dňa 02. 10. 2008 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 34 Cb 87/ 99- Sn – 160 zo dňa

02. 10. 2008 rozhodol tak, že zaviazal odporcov 1./ až 5./ rade spoločne a nerozdielne

zaplatiť navrhovateľovi sumu 995 412,40 Sk s úrokom z omeškania od 13. 06. 2000

až do zaplatenia a trovy konania vo výške 152 980 Sk, v sume 1 544 372 Sk konanie

zastavil a navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške 46 500 Sk. Z vykonaného

dokazovania zistil, že navrhovateľ S., a. s. B. odštepný závod S., a. s., mestská pobočka Z.

uzatvoril s odporcom 1./ ako dlžníkom a odporkyňou 2./ ako spolu dlžníčkou úverovú

zmluvu č. X. zo dňa 11. 11. 1996, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 2 100 000

Sk na dohodnutý účel výstavba, kúpa, modernizácia rodinného domu s dohodnutou úrokovou

sadzbou 11.5.%. V úverovej zmluve bolo dohodnuté zabezpečenie pohľadávky z úveru a to

ručením fyzickými osobami, ktorými sú odporcovia 3./ až 5./. Zároveň predmetná

pohľadávka bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam, pričom bola uzavretá

Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 30. 01. 1997, ktorej vklad do

katastra nehnuteľnosti bol povolený dňa 25. 03. 1997 pod č. V.X.. Fakt, že odporcovia dlh

prestali splácať a že zostali dlžní sumu 2 164 930 Sk konajúci súd za preukázaný mal, čo

potvrdilo aj uznanie dlhu podľa ustanovenia odporcom v 1/

rade do zápisnice z pojednávania. V priebehu konania navrhovateľ čiastočne zobral jeho

návrh na začatie konania späť na základe čoho konajúci súd s odkazom na ustanovenie § 96

ods. 1 v sume 1 544 372 Sk konanie zastavil. Vykonaným dokazovaním konajúci súd

zistil, že odporcovia 3./ až 5./rade podpísali ručiteľský záväzok na poskytnutý úver.

Odporkyňa v 4./ rade namietala počas konania platnosť jej ručiteľského záväzku, nakoľko

bola k tomuto úkonu prinútená pod hrozbou strachu, že bude prepustená zo zamestnania zo

strany odporcu 1./ v rade. Konajúci súd sa s názorom odporkyne v 4./ rade nestotožnil,

nakoľko pri podpisovaní ručiteľského záväzku si bola jednoznačne vedomá, aký úkon robí

a konajúci súd nepovažoval jej strach zo strany zamestnania, za takú okolnosť, ktorá by

zakladala, to že nekonala slobodne a vážne. Súd mal jednoznačne preukázané, že žiaden

fyzický nátlak na odporkyňu v 4./ rade ako ručiteľky nebol robený a uviedol, že ručitelia

robili tento úkon z dôvodu získania prospechu pre seba , že chceli byť zamestnaní odporcom

v 1./rade. Na základe uvedeného konajúci súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku

rozhodnutia. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľovi vrátil súdny poplatok

v zmysle ustanovenia až 6 O trovách konania rozhodol

podľa

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote sa odvolala odporkyňa v 4./ rade, podaním

doručeným súdu 30. 12. 2008 a navrhla odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie zmeniť

a návrh zamietnuť. S poukazom na ustanovenia písmeno c./ d./ a f./ namietala,

že súd nevykonal dostatočné dokazovanie. Tvrdila, že v danom prípade došlo k uzavretiu

zmluvy o pôžičke a nie k uzavretiu zmluvy o úvere. Ďalej namietala, že nedošlo k platnému

prevzatiu ručiteľského záväzku. Citovala ustanovenie -

a namietal, že z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že žiadne prílohy k úverovej

zmluve priložené neboli, neboli vyhotovené a teda nemohli byť ani pripojené. Podľa

odporkyne 4./ rade z vykonaných dôkazov vyplýva, že neprevzala ručiteľský záväzok

ručiteľským vyhlásením. Text uvedený v článku III. ods. 1 písmeno a./ podľa odporkyne

v 4.rade nie je možné považovať za platne ručiteľský záväzok pretože chýba vôľa ručiteľov

priamo v listine prevziať ručenie, v danom prípade ide len akúsi budúcu zmluvu o budúcej

zmluve. S odkazom na ustanovenia aj podľa

odporkyne v 4./ rade je potrebné bezvýhradné písomné vyhlásenie ručiteľa, ktoré v tomto

prípade nebolo ani ho nemožno zo žiadneho znenia úverovej zmluvy vyvodiť. Záväzok

ručiteľa je záväzkom solidárnym, a preto rozhodnutie súdu nemôže znieť na povinnosť

zaplatiť záväzok spoločne nerozdielne. Rozsudok odporkyňa v 4./rade považuje

za nepreskúmateľný nakoľko súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, kedy mal veriteľ vyzvať

na splnenie záväzku čo je podstatou náležitosťou, preto aby návrh mohol byť uplatnený voči

odporkyni 4./ rade. Odporkyňa v 4./ rade nesúhlasí ani s konštatovaním, že došlo k uzneseniu

záväzku odporcom v 1./ rade. Uznanie musí byť také aby bol uznaný záväzok konkrétny

a nezameniteľný. Odporkyňa v 4./ rade namietala, že ručiteľský záväzok nepodpisovala

z dôvodu prospechu, ale za účelom aby si zabezpečila zamestnanie. Jej vôľa podpísať

ručiteľský záväzok teda vznikla na základe nezákonného vonkajšieho ovplyvnenia to jest

psychického donútenia, a preto táto vôľa nemohla byť slobodná. S odkazom na § 37

potom nemôže byť jej úkon platný, pretože mu chýba náležitosť

vôle. Odporkyňa vzniesla námietku premlčania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa ,

bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie

odporkyne v 4./ rade je právne nedôvodné.

Z odvolania odporkyne 4./ vyplýva, že odporkyňa 4./ namietala vznik ručiteľského

záväzku a skutočnosť, že ide o úkon s poukazom na ustanovenie

absolútne neplatný.

Z dokladu založeného na č. listu 8 v spise je zrejme, že došlo k platnému uzavretiu

úverovej zmluvy na úver č. X. 4 medzi S. a. s. a dlžníkom Ing. Z. A. spolu s dlžníčkou M.

A.. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejme, že úver bol poskytnutý, nesplatený, a že dlh

predstavoval sumu 2 164 930 Sk, ktorá skutočnosť spochybnená nebola. Odporca v 1./ rade

a odporkyňa v 2./ rade ich dlh nespochybnili. Tvrdenie odporkyne v 4./ rade, že odporca v1./

rade jeho záväzok neuznal, je bezpredmetné, nakoľko konštatovanie súdu, že odporca 4./ dlh

v zápisnici neuznal je bezpredmetné. Z predložených dôkazov nie je sporné, že dlh odporcu v

1./ rade a odporkyne v rade 2./ existuje a nezanikol.

Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania odporkyne v rade 4./

je či prvostupňový súd rozhodol v súlade s zákonom ,keď titulom ručiteľského záväzku

ju na zaplatenie sumy dôvodu nesplateného úveru spoločne a nerozdielne zaviazal. Z obsahu

úverovej zmluvy / v spise založená na liste č. 8 / jednoznačne vyplýva, že odporkyňa

v 4./ rade, označená ako ručiteľka spolu s ostatnými ručiteľmi túto zmluvu podpísala,

ktorá skutočnosť spochybnená nebola. Tvrdenie odporkyne v 4./ rade, že na platnosť

ručiteľského záväzku sa vyžaduje osobitné ručiteľské vyhlásenie je právne neodôvodnené

a nevyplýva zo žiadneho právneho ustanovenia. Konajúci súd správne konštatoval,

že odporcovia v 3./ až 5. / rade, podpísali ručiteľský záväzok a dôvody uvádzané odporkyňou

v 4./ rade, tento záver prvostupňového súdu ničím nespochybnili.

Druhou základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania odporkyne v 4./ rade

je ručiteľský záväzok je s poukazom na ustanovenie neplatný

právny úkon, nakoľko nebol urobený zo strany odporkyne v 4./rade slobodne .Prvostupňový

súd sa s touto jej námietkou dostatočne vysporiadal, keď konštatoval, že pri podpise

ručiteľského záväzku nebolo preukázané žiadne fyzické násilie a pokiaľ odporkyňa v 4./ rade

ručiteľský záväzok podpísala z dôvodu že sa obávala, že nepodpísaním ručiteľského záväzku

si spôsobí, že odporca v 1./ rade s ňou rozviaže pracovný pomer, toto sa nemôže vykladať

ako právny úkon urobený neslobodne. Odvolací súd sa s vysloveným právnym názorom

stotožnil a obranu aj v tejto časti označil za právne nedôvodnú. Odvolací súd námietku

premlčania vznesenú odporkyňou v 4./ rade v odvolaní označil taktiež za nedôvodnú, nakoľko

žalobca, keď z predmetnej úverovej zmluvy návrh na začatie konania uplatnil v roku 1999,

nárok uplatnil v štvorročnej premlčacej lehote.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe takto posúdeného právneho stavu

napadnuté rozhodnutie ako vecne právne podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že keďže úspešnému navrhovateľovi

žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, mu trovy v odvolacom konaní nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 28. januára.2010

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková