Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3a7/367034.ab28e8.pdf
PDF · 106.33 KB
No categories available
4Obo/21/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Obo 21/2009
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany
Zemaníkovej a členov senátu JUDr. Petra Dukesa a Ľubomíry Kúdelovej v právnej veci
navrhovateľa: C., a. s. so sídlom M., P., X., IČO: X., zast. advokátkou JUDr. V. Š., so sídlom
Š., X., proti odporcovi 1./ Ing. Z. A., r. č. X., trvale bytom Z., X., zast. opatrovníčkou
pre doručovanie, súdnou tajomníčkou Krajského súdu v Banskej Bystrici J. K., odporkyne 2./
M. A., r. č. X., trvale bytom P., X., odporkyne 3./ M. P., r. č. X., trvale bytom S.,
X., odporkyne 4./ M. M., r. č. X., trvale bytom P., X., odporcovi 5./ Š. J., r. č. X.,
trvale bytom O., X., o zaplatenie 2 164 930 Sk s prísl., na odvolanie odporkyne 4./ proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 34 Cb 87/99- Sn – 160 zo dňa 02. 10. 2008,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 34 Cb /87/ 99- Sn – 160 zo dňa 02. 10. 2008 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 34 Cb 87/ 99- Sn – 160 zo dňa
02. 10. 2008 rozhodol tak, že zaviazal odporcov 1./ až 5./ rade spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľovi sumu 995 412,40 Sk s úrokom z omeškania od 13. 06. 2000
až do zaplatenia a trovy konania vo výške 152 980 Sk, v sume 1 544 372 Sk konanie
zastavil a navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške 46 500 Sk. Z vykonaného
dokazovania zistil, že navrhovateľ S., a. s. B. odštepný závod S., a. s., mestská pobočka Z.
uzatvoril s odporcom 1./ ako dlžníkom a odporkyňou 2./ ako spolu dlžníčkou úverovú
zmluvu č. X. zo dňa 11. 11. 1996, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 2 100 000
Sk na dohodnutý účel výstavba, kúpa, modernizácia rodinného domu s dohodnutou úrokovou
sadzbou 11.5.%. V úverovej zmluve bolo dohodnuté zabezpečenie pohľadávky z úveru a to
ručením fyzickými osobami, ktorými sú odporcovia 3./ až 5./. Zároveň predmetná
pohľadávka bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam, pričom bola uzavretá
Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 30. 01. 1997, ktorej vklad do
katastra nehnuteľnosti bol povolený dňa 25. 03. 1997 pod č. V.X.. Fakt, že odporcovia dlh
prestali splácať a že zostali dlžní sumu 2 164 930 Sk konajúci súd za preukázaný mal, čo
potvrdilo aj uznanie dlhu podľa ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka odporcom v 1/
rade do zápisnice z pojednávania. V priebehu konania navrhovateľ čiastočne zobral jeho
návrh na začatie konania späť na základe čoho konajúci súd s odkazom na ustanovenie § 96
ods. 1 O. s. p. v sume 1 544 372 Sk konanie zastavil. Vykonaným dokazovaním konajúci súd
zistil, že odporcovia 3./ až 5./rade podpísali ručiteľský záväzok na poskytnutý úver.
Odporkyňa v 4./ rade namietala počas konania platnosť jej ručiteľského záväzku, nakoľko
bola k tomuto úkonu prinútená pod hrozbou strachu, že bude prepustená zo zamestnania zo
strany odporcu 1./ v rade. Konajúci súd sa s názorom odporkyne v 4./ rade nestotožnil,
nakoľko pri podpisovaní ručiteľského záväzku si bola jednoznačne vedomá, aký úkon robí
a konajúci súd nepovažoval jej strach zo strany zamestnania, za takú okolnosť, ktorá by
zakladala, to že nekonala slobodne a vážne. Súd mal jednoznačne preukázané, že žiaden
fyzický nátlak na odporkyňu v 4./ rade ako ručiteľky nebol robený a uviedol, že ručitelia
robili tento úkon z dôvodu získania prospechu pre seba , že chceli byť zamestnaní odporcom
v 1./rade. Na základe uvedeného konajúci súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
rozhodnutia. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľovi vrátil súdny poplatok
v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 až 6 zákona č. 71/1992 Zb. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 2 O. s. p.
Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote sa odvolala odporkyňa v 4./ rade, podaním
doručeným súdu 30. 12. 2008 a navrhla odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie zmeniť
a návrh zamietnuť. S poukazom na ustanovenia § 205 písmeno c./ d./ a f./ O. s. p. namietala,
že súd nevykonal dostatočné dokazovanie. Tvrdila, že v danom prípade došlo k uzavretiu
zmluvy o pôžičke a nie k uzavretiu zmluvy o úvere. Ďalej namietala, že nedošlo k platnému
prevzatiu ručiteľského záväzku. Citovala ustanovenie § 546 - § 550 Občianskeho zákonníka
a namietal, že z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že žiadne prílohy k úverovej
zmluve priložené neboli, neboli vyhotovené a teda nemohli byť ani pripojené. Podľa
odporkyne 4./ rade z vykonaných dôkazov vyplýva, že neprevzala ručiteľský záväzok
ručiteľským vyhlásením. Text uvedený v článku III. ods. 1 písmeno a./ podľa odporkyne
v 4.rade nie je možné považovať za platne ručiteľský záväzok pretože chýba vôľa ručiteľov
priamo v listine prevziať ručenie, v danom prípade ide len akúsi budúcu zmluvu o budúcej
zmluve. S odkazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka aj Obchodného zákonníka podľa
odporkyne v 4./ rade je potrebné bezvýhradné písomné vyhlásenie ručiteľa, ktoré v tomto
prípade nebolo ani ho nemožno zo žiadneho znenia úverovej zmluvy vyvodiť. Záväzok
ručiteľa je záväzkom solidárnym, a preto rozhodnutie súdu nemôže znieť na povinnosť
zaplatiť záväzok spoločne nerozdielne. Rozsudok odporkyňa v 4./rade považuje
za nepreskúmateľný nakoľko súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, kedy mal veriteľ vyzvať
na splnenie záväzku čo je podstatou náležitosťou, preto aby návrh mohol byť uplatnený voči
odporkyni 4./ rade. Odporkyňa v 4./ rade nesúhlasí ani s konštatovaním, že došlo k uzneseniu
záväzku odporcom v 1./ rade. Uznanie musí byť také aby bol uznaný záväzok konkrétny
a nezameniteľný. Odporkyňa v 4./ rade namietala, že ručiteľský záväzok nepodpisovala
z dôvodu prospechu, ale za účelom aby si zabezpečila zamestnanie. Jej vôľa podpísať
ručiteľský záväzok teda vznikla na základe nezákonného vonkajšieho ovplyvnenia to jest
psychického donútenia, a preto táto vôľa nemohla byť slobodná. S odkazom na § 37
Občianskeho zákonníka potom nemôže byť jej úkon platný, pretože mu chýba náležitosť
vôle. Odporkyňa vzniesla námietku premlčania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie
odporkyne v 4./ rade je právne nedôvodné.
Z odvolania odporkyne 4./ vyplýva, že odporkyňa 4./ namietala vznik ručiteľského
záväzku a skutočnosť, že ide o úkon s poukazom na ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatný.
Z dokladu založeného na č. listu 8 v spise je zrejme, že došlo k platnému uzavretiu
úverovej zmluvy na úver č. X. 4 medzi S. a. s. a dlžníkom Ing. Z. A. spolu s dlžníčkou M.
A.. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejme, že úver bol poskytnutý, nesplatený, a že dlh
predstavoval sumu 2 164 930 Sk, ktorá skutočnosť spochybnená nebola. Odporca v 1./ rade
a odporkyňa v 2./ rade ich dlh nespochybnili. Tvrdenie odporkyne v 4./ rade, že odporca v1./
rade jeho záväzok neuznal, je bezpredmetné, nakoľko konštatovanie súdu, že odporca 4./ dlh
v zápisnici neuznal je bezpredmetné. Z predložených dôkazov nie je sporné, že dlh odporcu v
1./ rade a odporkyne v rade 2./ existuje a nezanikol.
Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania odporkyne v rade 4./
je či prvostupňový súd rozhodol v súlade s zákonom ,keď titulom ručiteľského záväzku
ju na zaplatenie sumy dôvodu nesplateného úveru spoločne a nerozdielne zaviazal. Z obsahu
úverovej zmluvy / v spise založená na liste č. 8 / jednoznačne vyplýva, že odporkyňa
v 4./ rade, označená ako ručiteľka spolu s ostatnými ručiteľmi túto zmluvu podpísala,
ktorá skutočnosť spochybnená nebola. Tvrdenie odporkyne v 4./ rade, že na platnosť
ručiteľského záväzku sa vyžaduje osobitné ručiteľské vyhlásenie je právne neodôvodnené
a nevyplýva zo žiadneho právneho ustanovenia. Konajúci súd správne konštatoval,
že odporcovia v 3./ až 5. / rade, podpísali ručiteľský záväzok a dôvody uvádzané odporkyňou
v 4./ rade, tento záver prvostupňového súdu ničím nespochybnili.
Druhou základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania odporkyne v 4./ rade
je ručiteľský záväzok je s poukazom na ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka neplatný
právny úkon, nakoľko nebol urobený zo strany odporkyne v 4./rade slobodne .Prvostupňový
súd sa s touto jej námietkou dostatočne vysporiadal, keď konštatoval, že pri podpise
ručiteľského záväzku nebolo preukázané žiadne fyzické násilie a pokiaľ odporkyňa v 4./ rade
ručiteľský záväzok podpísala z dôvodu že sa obávala, že nepodpísaním ručiteľského záväzku
si spôsobí, že odporca v 1./ rade s ňou rozviaže pracovný pomer, toto sa nemôže vykladať
ako právny úkon urobený neslobodne. Odvolací súd sa s vysloveným právnym názorom
stotožnil a obranu aj v tejto časti označil za právne nedôvodnú. Odvolací súd námietku
premlčania vznesenú odporkyňou v 4./ rade v odvolaní označil taktiež za nedôvodnú, nakoľko
žalobca, keď z predmetnej úverovej zmluvy návrh na začatie konania uplatnil v roku 1999,
nárok uplatnil v štvorročnej premlčacej lehote.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe takto posúdeného právneho stavu
napadnuté rozhodnutie ako vecne právne podľa § 219 O. s. p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že keďže úspešnému navrhovateľovi
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, mu trovy v odvolacom konaní nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 28. januára.2010
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková