Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/14/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu K. T., s. r. o., V., IČO:

X., zastúpený advokátom JUDr. E. K., K., proti žalovanému K. I., a. s., L., IČO: X., o

zaplatenie 22 796,65 Eur s príslušenstvom ( 686 772 Sk ), o dovolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. novembra 2008 č. k.

133, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Žiari nad Hronom rozsudkom z 5. mája 2008 č. k. -104

žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške

84 389,10 Sk v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na číslo účtu právneho zástupcu

žalovaného. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojim návrhom

domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 686 772 Sk s poukazom na skutočnosť, že žalovaný

ako aj spoločnosť Ž. a. s. vznikli dňa 3. decembra 1997 rozdelením spoločnosti Ž. a. s. Ž. na

základe rozhodnutia riadneho valného zhromaždenia zo dňa 7. novembra 1997. Uvedeným

rozhodnutím o zániku spoločnosti rozdelením bolo rozhodnuté aj o prevode vlastníckych práv

k jednotlivým nehnuteľnostiam vo vlastníctve spoločnosti Ž. a. s. Ž. na spoločnosť žalovaného

a na spoločnosť Ž. a. s. Celý hnuteľný a nehnuteľný majetok spoločnosti Ž. a. s. Ž. ako i všetky

záväzky prešli v dôsledku jej zániku rozdelením na spoločnosti žalovaného a Ž. a. s. Spôsob

rozdelenia jednotlivých aktív a pasív spoločnosti je upravený v delimitačnom protokole a

v jednotlivých čiastkových delimitačných protokoloch. Z účtovných dokladov vyplýva, že čisté

obchodné imanie spoločnosti Ž., a. s. bolo rozdelené tak, že časť čistého obchodného imania

vo výške 274 841,10 Sk prešla na Ž., a. s. a časť čistého obchodného imania vo výške 18 382

238,40 Sk prešla na žalovaného. V danom prípade mal žalobca za to, že žalovaný a spoločnosť

Ž., a. s. zodpovedajú ako solidárni dlžníci v zmysle ustanovenia § 69 ods. 4 Obchodného

zákonníka za všetky záväzky zaniknutej spoločnosti spoločne a nerozdielne. Rozhodnutím

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. októbra 2001 sp. zn. bola uložená

povinnosť spoločnosti Ž., a. s. spoločnosti S., s. r. o. ( právny predchodca žalobcu ) uhradiť

pohľadávku vo výške 2 115 000 Sk ako aj trovy konania. Na základe uzavretých zmlúv

o postúpení pohľadávok prešla pohľadávka na žalobcu. Z dlžnej sumy nebolo uhradené

686 772 Sk a v danom prípade sa žalobca domáhal zaplatenia tejto sumy od žalovaného.

Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalovaný nie je v konaní pasívne

legitimovaný a to vzhľadom na to, že predmetná pohľadávka po zrušení spoločnosti Ž., a. s.

prešla na jeho právneho nástupcu a to Ž., a. s., voči ktorému bolo právoplatne rozhodnuté a

žalovaný nezodpovedá za splnenie predmetnej pohľadávky spoločne a nerozdielne so

spoločnosťou Ž., a. s. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd žalobu v celom rozsahu

zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa a

Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúc o odvolaní žalobcu rozsudkom

z 28. novembra 2008 č. k. -133 rozsudok prvostupňového súdu potvrdil

a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, že sa stotožnil s právnym záverom okresného súdu v tom, že v danej veci žalovaný

nie je pasívne legitimovaný, vzhľadom k tomu, že žalobca relevantným dôkazom nepreukázal

skutočnosť, že povinnosť žalovaného zaplatiť sumu 686 772 Sk vyplýva z predložených

zmlúv. Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd napadnuté

rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

ods. l v nadväznosti na ods. l

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 29. januára 2009.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu dovolanie s poukazom na a navrhol rozhodnutie krajského

ako aj okresného zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. V dovolaní uviedol,

že každá z nástupníckych spoločností, t.j. žalovaný a spoločnosť Ž., a. s. ručí za záväzky,

ktoré prešli rozdelením zo zaniknutej spoločnosti Ž., a. s. na druhú nástupnícku spoločnosť

a to až do výšky svojho čistého obchodného imania. Súčasne obe nástupnícke spoločnosti

zodpovedajú ako solidárni dlžníci za všetky záväzky zaniknutej spoločnosti. Na záväzok

spoločnosti Ž., a. s. sa musí priamo zo zákona vzťahovať režim prechodu záväzkov podľa

ustanovenia a závery vyslovené v rozsudkoch ( v

prvostupňovom aj odvolacom ) pokladá žalobca za bezprecedentné a nezákonné popretie

dikcie kogentnej normy obsiahnutej v ustanovení ,

nakoľko ani súd nie je oprávnený svojim rozhodnutím vylúčiť zodpovednosť jednej

nástupníckej spoločnosti za splnenie záväzkov, ktoré prešli rozdelením zo zaniknutej

spoločnosti na nástupnícke spoločnosti, pokiaľ to nie je určené v rozhodnutí o rozdelení

zaniknutej spoločnosti. Pohľadávku spoločnosti S., s. r. o. si žalobca neuplatňuje voči

žalovanému z titulu „nástupníctva“, ale z titulu ručenia a spoločnej a nerozdielnej

zodpovednosti žalovaného za jej splnenie. Žalobca poukázal na nedostatočné odôvodnenie

rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorá vyžaduje,

aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými

skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné

a právne významne a na porušenie a nasl. SR a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Uviedol, že okresný súd sa len okrajovo vysporiadal

s argumentáciou žalobcu, o ktorú opiera svoj nárok. Krajský súd sa navyše vôbec

nevysporiadal s odvolacími dôvodmi a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s argumentáciou

a námietkami žalobcu uvedenými v žalobe, vyjadreniach a v odvolaní. Za podstatnú vadu

rozhodnutia žalobca pokladá tú skutočnosť, že odvolací súd za základ nároku považoval inú

skutočnosť ako tú, ktorú uviedol žalobca. Uviedol, že týmto postupom mu ako účastníkovi

konania bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený

advokátom ( ). skúmal jeho prípustnosť.

Podľa , dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Podľa , dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Podľa , dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného

v tejto veci.

Podľa , dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení dovolanie v tomto prípade

nie je prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež preskúmal vec v zmysle

Žalobca v dovolaní namietal, že postupom súdu sa mu odňala možnosť konať

pred súdom a došlo k porušeniu základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý

proces, ktoré právo priznáva a nasl. SR a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Tu treba zdôrazniť, že základné právo na súdnu ochranu

a právo na spravodlivý proces v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní, ani nárok na to,

aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorý predkladá účastník konania. To, že žalobca nebol v konaní úspešný, lebo súd

sa nestotožnil s jeho tvrdeniami, neznamená, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom,

resp. došlo k porušeniu základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces.

garantované právo na súdnu ochranu vyplývajúce z

nemožno účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo v občianskoprávnom spore.

Všeobecné súdy poskytujú ochranu plynúcu z tohto článku tak, že postupujú v konaní

a sú viazané procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi, ktorých dodržiavanie

je garanciou práva na súdnu ochranu. Najvyšší súd SR navyše uvádza, že všeobecný súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie,

ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia ( čo v tomto prípade splnené je ) bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu

( prvostupňového, ale aj odvolacieho ), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces.

Nakoľko najvyšší súd konštatoval, že postupom súdu nebola účastníkovi konania

odňatá možnosť konať pred súdom, preto nie je dovolanie prípustné ani podľa § 237

písm. f) , konanie nie je postihnuté inou vadou, ktorá by mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa

a odmietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 5, § 224 ods. 1

a tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal,

nakoľko mu žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. januára 2010

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková