Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ea2/367334.b1c7d7.pdf
PDF · 149.53 KB
No categories available
3Obo/131/2009
Najvyšší súd 3Obo/131/2009
Slovenskej republiky 3Obo/132/2009
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Beaty Miničovej a členov JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej
veci ţalobkyne Bc. M. K. – súdna exekútorka, Exekútorský úrad P., N., zast.
Mgr. M. K., advokátkou, X., proti ţalovanému JUDr. E. V. – správca konkurznej podstaty
úpadcu P., a. s. v konkurze, S. so sídlom správcu V., o určenie pravosti pohľadávky proti
podstate, na odvolanie ţalobcu a ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 04. 12. 2008 č. k. 6 Cbi 8/08-51 a odvolanie ţalovaného proti doplňujúcemu rozsudku
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. 09. 2009 č. k. 6 Cbi 8/2008-80, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
04. 12. 2008 č. k. 6 Cbi 8/08-51 v spojení s doplňujúcim rozsudkom zo dňa 24. 09. 2009 č. k.
6 Cbi 8/2008-80 vo veci samej p o t v r d z u j e .
V časti výroku o trovách m e n í tak, ţe ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobkyni
na účet právneho zástupcu 521,65 Eur trov prvostupňového konania.
Ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 04. 12. 2008 č k. 6 Cbi 8/08-51
v spojení s doplňujúcim rozsudkom zo dňa 24. 09. 2009 č. k. 6 Cbi 8/2008 -80 určil,
ţe pohľadávka ţalobkyne vo výške 41 892,33 Eur v konkurze na majetok úpadcu
ţalovaného, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod spisovou značkou
9 K 40/02 je oprávnená a je pohľadávkou proti podstate. Uviedol, ţe jedným
z účinkov vyhlásenia konkurzu je i prerušenie exekučného konania. Pretoţe v danom
prípade bol v exekučnom konaní draţbou speňaţený majetok povinného v sume
6 550 000,– Sk, patril celý výťaţok do konkurznej podstaty. Ţalovaná vydala celý
výťaţok správcovi v dvoch platbách. Trovy exekúcie exekútorka vyčíslila vo výške
1 287 205,50 Sk, ktorých výšku ţalovaný nerozporoval. Pohľadávku uplatnenú
v konkurznom konaní ţalobkyňou ako pohľadávka proti podstate však neu znal a túto
poprel. Na základe výzvy súdu z 08. 04. 2008 bola ţalobkyni stanovená lehota
na uplatnenie práva v zmysle § 29 ods. 5 ZKV v lehote jeden mesiac na súde,
ktorú ţalobu ţalobkyňa podala včas. Súd neprisvedčil tvrdeniam ţalovaného, ţe
ţalobkyňa si mala pohľadávku prihlásiť na prieskumnom pojednávaní podľa
§ 20 ZKV, pretoţe nejde o pohľadávku vzniknutú pred vyhlásením konkurzu.
Dôsledok, ţe nevydaný výťaţok v exekúcii speňaţeného majetku sa stáva súčasťou
konkurznej podstaty totiţ nemôţe nastať pred vyhlásením konkurzu, ale iba ako
dôsledok vyhlásenia konkurzu. Preto neprichádza do úvahy prihlásenie nároku
exekútorky na náhradu trov, ktoré jej v prerušenom exekučnom konaní vznikli podľa
§ 20 ods. 1 ZKV, ale podľa § 31 ods. 5 ZKV. Čo tvorí pohľadávk u proti podstate
ustanovuje zákon o konkurze a vyrovnaní jednak v ustanovení § 31 ods. 3, ako aj
v ďalších ustanoveniach – konkrétne v ustanovení § 14 ods. 1 písm. e/ ZKV pri
úprave výťaţku nevydaného oprávnenému v prerušených exekučných konaniach
v dôsledku vyhlásenia konkurzu, ktorý sa stáva súčasťou konkurznej podstaty. Zákon
o konkurze a vyrovnaní pritom v poslednej vete tohto ustanovenia výslovne hovorí,
ţe trovy týchto konaní sú pohľadávkou proti podstate. Čo tvoria trovy exekúcie
v exekučnom konaní upravuje zákon č. 233/1995 Z. z. Z ust. § 196 Ex. por. vyplýva,
ţe súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti patrí odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času, a v prípade, ak je i platiteľom dane
z pridanej hodnoty, patrí mu i táto daň. Ust. § 197 ods. 1 Ex. por. stanovuje zásadu,
ţe tieto náklady znáša povinný. Môţe sa tak stať však len v prípade, ak súdny
exekútor vymáhanú pohľadávku exekučnou činnosťou vymohol. Ust. § 203 Ex. por.
upravuje náhradu trov exekučného konania za situácie, keď dôjde k zastaveniu
exekúcie. Pripúšťa výnimku zo zásady zakotvenej v ust. § 197 ods. 1 Ex. por., ţe
trovy exekúcie znáša povinný. Ide o prípad, ak k zastaveniu exekúcie došlo
zavinením oprávneného (§ 203 ods. 1 Ex. por.), alebo ak exekúcia bola zastav ená pre
nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2 Ex. por.). Za predpokladu prerušenia
exekučného konania podľa § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV v dôsledku vyhlásenia
konkurzu, neprichádza do úvahy rozhodovanie súdu v exekučnom konaní o náhrade
trov exekúcie súdnemu exekútorovi, preto je namieste ustanovenie poslednej vety
§ 14 ods. 1 pím. e/ ZKV, ţe trovy týchto konaní sú pohľadávkou proti podstate. Súd
preto určil pravosť pohľadávky súdnej exekútorky v uplatnenej výške, ako
pohľadávku proti podstate, pričom pri určení jej pravosti vychádzal zo zhodných
tvrdení účastníkov v zmysle § 120 ods. 3 O. s. p. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Ţalobkyni priznal právo na náhradu trov konania
v celkovej výške 7 280,– Sk, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške
10 000,– Sk a z trov právneho zastúpenia za zastupovanie ţalobkyne advokátkou
vo výške 7 280,– Sk za 2 úkony právnej pomoci po 1 465,– Sk, 2 x paušál
po 190,– Sk. Ďalej bolo priznané cestovné vo výške 600,– Sk z Banskej Bystrici
do Bratislavy a späť do výšky cestovného verejným dopravným prostriedkom,
náhrada za stratu času vo výške 3 170,– Sk za kaţdú začatú polhodinu po 317,– Sk.
Proti rozsudkom podal ţalovaný odvolanie a ţiadal ich zrušenie. Namietal, ţe
ţalobkyňa si neuplatnila pohľadávku proti podstate do prieskumného pojednávania.
Poukázal na ust. § 14 ods. 1 písm. d/ zák. č. 328/1991 Zb., podľa ktorého súdne a iné
konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu sa
prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, alebo sa týkajú nárokov,
ktoré majú byť z podstaty uspokojené. Ďalej poukázal na ust. § 14 ods. 1 písm. e/,
§ 31 ods. 1 písm. c/ a ust. § 31 ods. 3 písm. a/ zák. č. 328/1991 Zb., v zmysle ktorého
pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu
a sú splatné v priebehu konkurzu. Uviedol, ţe uvedené ustanovenie má v sebe
zahrnuté dve podmienky. Pohľadávky musia vzniknúť po vyhlásení konkurzu a sú
splatné v priebehu celého konkurzu. Pohľadávka vo výške 1 287 205,50 Sk vznikla
nepochybne pred vyhlásením konkurzu a nie po jeho vyhlásení. Iný právny reţim
upravuje štádium do prieskumného pojednávania a iný po ňom. Z dôvodu, ţe
napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci, navrhuje
ich zrušenie a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Ţalobkyňa vo svojom stanovisku k odvolaniu ţalovaného uviedla, ţe z obsahu
jej návrhu vyplýva, v rámci výkonu exekúcie speňaţila majetok povinného subjektu
P., a. s. P. formou verejnej draţby s dosiahnutým výťaţkom 6 550 000,– Sk. V tejto
súvislosti poukázala na skutočnosť, ţe konajúcemu súdnemu exekútorovi nárok na
trovy exekúcie vzniká aţ po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekučného
súdu o návrhu na schválenie rozvrhu výťaţku dosiahnutého draţbou nehnuteľného
majetku povinného. Keďţe príklep udelený na predmetnej draţbe vydraţiteľovi dňa
26. 01. 2001 – bol schválený exekučným súdom dňa 14. 02. 2001, avšak v dôsledku
vyhlásenia konkurzu
na majetok povinného z 30. 09. 2002, nedošlo k rozvrhnutiu dosiahnutého výťaţku,
tento sa stal súčasťou konkurznej podstaty. S odkazom na ust. § 14 ods. 1 písm. e/
ZKV sa trovy exekúcie v konaniach prerušených podľa ust. § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV
sa v prípade nevydania dosiahnutého výťaţku oprávnenému – stávajú pohľadávkou
proti podstate. Ţalobkyňa si vzniknuté trovy exekúcie vyčíslila v súlade s § 196 z. č.
233/1995 Z. z. v spojení s ust. § 4, § 5 a § 22 vyhl. č. 288/1995 Z. z. na sumu
1 262 048,50 Sk (41 892,33 Eur). Ţalovaný výšku ani spôsob vyčíslenia vzniknutýc h
trov exekúcie v priebehu konania nerozporoval. Z uvedených dôvodov navrhuje
napadnuté rozsudky vo veci samej potvrdiť.
Proti rozsudku v časti jeho výroku o trovách konania sa odvolala ţalobkyňa
z dôvodu, ţe súd prvého stupňa priznal ţalobkyni voči ţalovanému nárok na náhradu
trov konania len vo výške 7 280,– Sk, čo je v zjavnom rozpore s odôvodnením takto
priznaného nároku matematicky vyjadreným na str. 4 napadnutého rozsudku a tieţ
v rozpore s vyčíslením trov právneho zastúpenia a trov konania podľa vyhl. č.
655/2004 Z. z., ktoré bolo súdu prvého stupňa riadne doručené na základe
povinnosti, ktorá bola právnej zástupkyni ţalobkyne uloţená na súdnom pojednávaní
dňa 04. 12. 2008. So zreteľom na uvedené, ako i ust. § 142 ods. 1 O. s. p. ţalobkyňa
navrhuje rozsudok v časti výroku o trovách konania zmeniť tak, ţe jej bude priznaná
náhrada trov konania vo výške 47 275,– Sk.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v medziach dôvodov odvolaní a dospel
k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nie je moţné vyhovieť a odvolanie ţalobcu je
čiastočne dôvodné.
Napadnutými rozhodnutiami súd prvého stupňa určil pravosť a poradie
pohľadávky ţalobkyne vo výške 41 892,33 Eur ako pohľadávky proti podstate, ktorú
uplatnil v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu P., a. s., P. z titulu trov exekúcie,
konkurzom prerušenej.
Súd prvého stupňa vychádzal zo skutočnosti, ţe exekučné konanie bolo
prerušené potom, ako ţalobkyňa speňaţila dlţníkov majetok, avšak výťaţok
zo speňaţenia nebol vydaný oprávnenému, a preto trovy tohto konania sú
pohľadávkou proti podstate a ţalobkyňa postupovala v súlade so zákonom, keď tieto
uplatnila u správcu konkurznej podstaty.
Ţalovaný proti uvedenému záveru súdu prvého stupňa namieta, ţe rozhodnutia
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko trovy exekúcie
ţalobkyne vznikli pred vyhlásením konkurzu, nie sú z toho dôvodu pohľadávkou
proti podstate a ţalobkyňa si svoju pohľadávku mala prihlásiť v konkurze
do prieskumného pojednávania.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odvolanie ţalovaného
nie je opodstatnené a jeho dôvodmi nebola spochybnená správnosť rozhodnutia súdu
prvého stupňa.
Zo zhodných tvrdení účastníkov a tieţ z obsahu spisu vyplýva, ţe exekučné
konanie bolo prerušené v zmysle § 14 ods. 1 písm. d/ zák. č. 328/1991 Zb., ktorým sa
tento konkurz spravuje, potom, ako bol speňaţený majetok, avšak výťaţok nebol
vydaný oprávnenému.
Z ust. § 14 ods. 1 písm. e/ zák. č. 328/1991 Zb., ktoré doplňuje a upresňuje
predchádzajúce písm. d/ pre prípad výkonu rozhodnutia a exekúcie, jednoznačne
vyplýva, ţe v prípade takto prerušeného exekučného konania, sú trovy tohto konania
pohľadávkou proti podstate, z čoho správne vychádzal i súd prvého stupňa.
Na uvedenú zákonnú úpravu naväzuje ust. § 31 ods. 1 písm. c/ a f/ zák. č.
328/1991 Zb., ktoré umoţňuje kedykoľvek v priebehu konkurzu uspokojiť trovy tých
výkonov rozhodnutí alebo exekúcií, ktoré boli prerušené v zmysle § 14 ods. 1
písm. d/ uvedeného zákona, avšak tieto veritelia musia v konkurze prihlásiť v zmysle
§ 20 ods. 3 zák. č. 328/1991 Zb., okrem trov exekúcie, kde majet ok bol uţ
speňaţený, ktorým zákon, ako to uţ bolo uvedené, priznáva osobitné postavenie
pohľadávky proti podstate. Takýto nárok veritelia v zmysle § 31 ods. 5 zák. č.
328/1991 Zb., uplatňujú u správcu.
Z uvedených dôvodov neobstojí preto tvrdenie ţalovaného o tom, ţe
pohľadávka ţalobkyne v konkurze nebola riadne uplatnená.
Súd prvého stupňa so zreteľom na uvedené skutočnosti rozhodol preto
v súlade s právnym predpisom, keď určil pravosť a poradie pohľadávky ţalobcu
v uplatnenej výške, ako pohľadávky proti podstate.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté rozhodnutia súdu prvého
stupňa vo veci samej podľa § 219 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti jeho výroku o trovách konania
ţalobkyňa namietala, ţe výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto jeho časti je
v rozpore s jeho odôvodnením a tieţ s vyčíslením trov právneho zastúpenia
ţalobkyňou a vyhl. č. 655/2004 Z. z.
Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa priznal ţalobkyni náhradu trov
konania vo výške 7 280,– Sk, spočívajúcich podľa odôvodnenia súdu prvého stupňa
v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 10 000,– Sk a z trov právneho zastúpenia
vo výške 7 280,– Sk.
Nepochybne teda výrok rozhodnutia je v zjavnom rozpore s jeho odôvodnením
a súd prvého stupňa pochybil, keď vo výroku rozhodnutia o náhrade trov konania
neprevzal i náhradu ţalobkyňou zaplateného súdneho poplatku, ktorá nesporne tvorí
súčasť trov konania.
Odvolanie ţalobkyne v tomto smere je preto opodstatnené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa však nestotoţnil so ţalobkyňou, ţe
priznaná náhrada trov právneho zastúpenia je v rozpore s vyhl. č. 655/2004 Z. z.
Súdom prvého stupňa priznaná výška náhrady za úkony právnej pomoci
vrátane paušálnej náhrady, totiţ zodpovedá základnej sadzbe tarifnej odmeny
v zmysle ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., pretoţe predmetný spor je svojim
charakterom sporom určovacím a nie sporom o peňaţné plnenie alebo právo, z ktorej
sadzby tarifnej odmeny nesprávne ţalobkyňa vychádzala pri vyčíslení trov právneho
zastúpenia.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie súdu
prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách konania podľa § 220 O. s. p.
zmenil tak, ţe ţalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 521,65 Eur
(17 280,– Sk).
O trovách odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 O. s. p. tak, ţe v odvolacom konaní úspešnej
ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretoţe si náhradu trov
právneho zastúpenia neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 28. januára 2010
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková