Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/131/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Beaty Miničovej a členov JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej

veci ţalobkyne Bc. M. K. – súdna exekútorka, Exekútorský úrad P., N., zast.

Mgr. M. K., advokátkou, X., proti ţalovanému JUDr. E. V. – správca konkurznej podstaty

úpadcu P., a. s. v konkurze, S. so sídlom správcu V., o určenie pravosti pohľadávky proti

podstate, na odvolanie ţalobcu a ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo

dňa 04. 12. 2008 č. k. -51 a odvolanie ţalovaného proti doplňujúcemu rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. 09. 2009 č. k. -80, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

04. 12. 2008 č. k. -51 v spojení s doplňujúcim rozsudkom zo dňa 24. 09. 2009 č. k.

-80 vo veci samej p o t v r d z u j e .

V časti výroku o trovách m e n í tak, ţe ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobkyni

na účet právneho zástupcu 521,65 Eur trov prvostupňového konania.

Ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 04. 12. 2008 č k. -51

v spojení s doplňujúcim rozsudkom zo dňa 24. 09. 2009 č. k. -80 určil,

ţe pohľadávka ţalobkyne vo výške 41 892,33 Eur v konkurze na majetok úpadcu

ţalovaného, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod spisovou značkou

je oprávnená a je pohľadávkou proti podstate. Uviedol, ţe jedným

z účinkov vyhlásenia konkurzu je i prerušenie exekučného konania. Pretoţe v danom

prípade bol v exekučnom konaní draţbou speňaţený majetok povinného v sume

6 550 000,– Sk, patril celý výťaţok do konkurznej podstaty. Ţalovaná vydala celý

výťaţok správcovi v dvoch platbách. Trovy exekúcie exekútorka vyčíslila vo výške

1 287 205,50 Sk, ktorých výšku ţalovaný nerozporoval. Pohľadávku uplatnenú

v konkurznom konaní ţalobkyňou ako pohľadávka proti podstate však neu znal a túto

poprel. Na základe výzvy súdu z 08. 04. 2008 bola ţalobkyni stanovená lehota

na uplatnenie práva v zmysle § 29 ods. 5 ZKV v lehote jeden mesiac na súde,

ktorú ţalobu ţalobkyňa podala včas. Súd neprisvedčil tvrdeniam ţalovaného, ţe

ţalobkyňa si mala pohľadávku prihlásiť na prieskumnom pojednávaní podľa

§ 20 ZKV, pretoţe nejde o pohľadávku vzniknutú pred vyhlásením konkurzu.

Dôsledok, ţe nevydaný výťaţok v exekúcii speňaţeného majetku sa stáva súčasťou

konkurznej podstaty totiţ nemôţe nastať pred vyhlásením konkurzu, ale iba ako

dôsledok vyhlásenia konkurzu. Preto neprichádza do úvahy prihlásenie nároku

exekútorky na náhradu trov, ktoré jej v prerušenom exekučnom konaní vznikli podľa

§ 20 ods. 1 ZKV, ale podľa § 31 ods. 5 ZKV. Čo tvorí pohľadávk u proti podstate

ustanovuje zákon o konkurze a vyrovnaní jednak v ustanovení § 31 ods. 3, ako aj

v ďalších ustanoveniach – konkrétne v ustanovení § 14 ods. 1 písm. e/ ZKV pri

úprave výťaţku nevydaného oprávnenému v prerušených exekučných konaniach

v dôsledku vyhlásenia konkurzu, ktorý sa stáva súčasťou konkurznej podstaty. Zákon

o konkurze a vyrovnaní pritom v poslednej vete tohto ustanovenia výslovne hovorí,

ţe trovy týchto konaní sú pohľadávkou proti podstate. Čo tvoria trovy exekúcie

v exekučnom konaní upravuje Z ust. Ex. por. vyplýva,

ţe súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti patrí odmena, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času, a v prípade, ak je i platiteľom dane

z pridanej hodnoty, patrí mu i táto daň. Ust. § 197 ods. 1 Ex. por. stanovuje zásadu,

ţe tieto náklady znáša povinný. Môţe sa tak stať však len v prípade, ak súdny

exekútor vymáhanú pohľadávku exekučnou činnosťou vymohol. Ust. § 203 Ex. por.

upravuje náhradu trov exekučného konania za situácie, keď dôjde k zastaveniu

exekúcie. Pripúšťa výnimku zo zásady zakotvenej v ust. § 197 ods. 1 Ex. por., ţe

trovy exekúcie znáša povinný. Ide o prípad, ak k zastaveniu exekúcie došlo

zavinením oprávneného (§ 203 ods. 1 Ex. por.), alebo ak exekúcia bola zastav ená pre

nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2 Ex. por.). Za predpokladu prerušenia

exekučného konania podľa § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV v dôsledku vyhlásenia

konkurzu, neprichádza do úvahy rozhodovanie súdu v exekučnom konaní o náhrade

trov exekúcie súdnemu exekútorovi, preto je namieste ustanovenie poslednej vety

§ 14 ods. 1 pím. e/ ZKV, ţe trovy týchto konaní sú pohľadávkou proti podstate. Súd

preto určil pravosť pohľadávky súdnej exekútorky v uplatnenej výške, ako

pohľadávku proti podstate, pričom pri určení jej pravosti vychádzal zo zhodných

tvrdení účastníkov v zmysle O trovách konania súd rozhodol

podľa Ţalobkyni priznal právo na náhradu trov konania

v celkovej výške 7 280,– Sk, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške

10 000,– Sk a z trov právneho zastúpenia za zastupovanie ţalobkyne advokátkou

vo výške 7 280,– Sk za 2 úkony právnej pomoci po 1 465,– Sk, 2 x paušál

po 190,– Sk. Ďalej bolo priznané cestovné vo výške 600,– Sk z Banskej Bystrici

do Bratislavy a späť do výšky cestovného verejným dopravným prostriedkom,

náhrada za stratu času vo výške 3 170,– Sk za kaţdú začatú polhodinu po 317,– Sk.

Proti rozsudkom podal ţalovaný odvolanie a ţiadal ich zrušenie. Namietal, ţe

ţalobkyňa si neuplatnila pohľadávku proti podstate do prieskumného pojednávania.

Poukázal na ust. , podľa ktorého súdne a iné

konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu sa

prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, alebo sa týkajú nárokov,

ktoré majú byť z podstaty uspokojené. Ďalej poukázal na ust. § 14 ods. 1 písm. e/,

a ust. , v zmysle ktorého

pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu

a sú splatné v priebehu konkurzu. Uviedol, ţe uvedené ustanovenie má v sebe

zahrnuté dve podmienky. Pohľadávky musia vzniknúť po vyhlásení konkurzu a sú

splatné v priebehu celého konkurzu. Pohľadávka vo výške 1 287 205,50 Sk vznikla

nepochybne pred vyhlásením konkurzu a nie po jeho vyhlásení. Iný právny reţim

upravuje štádium do prieskumného pojednávania a iný po ňom. Z dôvodu, ţe

napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci, navrhuje

ich zrušenie a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalobkyňa vo svojom stanovisku k odvolaniu ţalovaného uviedla, ţe z obsahu

jej návrhu vyplýva, v rámci výkonu exekúcie speňaţila majetok povinného subjektu

P., a. s. P. formou verejnej draţby s dosiahnutým výťaţkom 6 550 000,– Sk. V tejto

súvislosti poukázala na skutočnosť, ţe konajúcemu súdnemu exekútorovi nárok na

trovy exekúcie vzniká aţ po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekučného

súdu o návrhu na schválenie rozvrhu výťaţku dosiahnutého draţbou nehnuteľného

majetku povinného. Keďţe príklep udelený na predmetnej draţbe vydraţiteľovi dňa

26. 01. 2001 – bol schválený exekučným súdom dňa 14. 02. 2001, avšak v dôsledku

vyhlásenia konkurzu

na majetok povinného z 30. 09. 2002, nedošlo k rozvrhnutiu dosiahnutého výťaţku,

tento sa stal súčasťou konkurznej podstaty. S odkazom na ust. § 14 ods. 1 písm. e/

ZKV sa trovy exekúcie v konaniach prerušených podľa ust. § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV

sa v prípade nevydania dosiahnutého výťaţku oprávnenému – stávajú pohľadávkou

proti podstate. Ţalobkyňa si vzniknuté trovy exekúcie vyčíslila v súlade s § 196 z. č.

v spojení s ust. , a vyhl. č. na sumu

1 262 048,50 Sk (41 892,33 Eur). Ţalovaný výšku ani spôsob vyčíslenia vzniknutýc h

trov exekúcie v priebehu konania nerozporoval. Z uvedených dôvodov navrhuje

napadnuté rozsudky vo veci samej potvrdiť.

Proti rozsudku v časti jeho výroku o trovách konania sa odvolala ţalobkyňa

z dôvodu, ţe súd prvého stupňa priznal ţalobkyni voči ţalovanému nárok na náhradu

trov konania len vo výške 7 280,– Sk, čo je v zjavnom rozpore s odôvodnením takto

priznaného nároku matematicky vyjadreným na str. 4 napadnutého rozsudku a tieţ

v rozpore s vyčíslením trov právneho zastúpenia a trov konania podľa vyhl. č.

, ktoré bolo súdu prvého stupňa riadne doručené na základe

povinnosti, ktorá bola právnej zástupkyni ţalobkyne uloţená na súdnom pojednávaní

dňa 04. 12. 2008. So zreteľom na uvedené, ako i ust. ţalobkyňa

navrhuje rozsudok v časti výroku o trovách konania zmeniť tak, ţe jej bude priznaná

náhrada trov konania vo výške 47 275,– Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214

ods. 2 bez nariadenia pojednávania v medziach dôvodov odvolaní a dospel

k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nie je moţné vyhovieť a odvolanie ţalobcu je

čiastočne dôvodné.

Napadnutými rozhodnutiami súd prvého stupňa určil pravosť a poradie

pohľadávky ţalobkyne vo výške 41 892,33 Eur ako pohľadávky proti podstate, ktorú

uplatnil v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu P., a. s., P. z titulu trov exekúcie,

konkurzom prerušenej.

Súd prvého stupňa vychádzal zo skutočnosti, ţe exekučné konanie bolo

prerušené potom, ako ţalobkyňa speňaţila dlţníkov majetok, avšak výťaţok

zo speňaţenia nebol vydaný oprávnenému, a preto trovy tohto konania sú

pohľadávkou proti podstate a ţalobkyňa postupovala v súlade so zákonom, keď tieto

uplatnila u správcu konkurznej podstaty.

Ţalovaný proti uvedenému záveru súdu prvého stupňa namieta, ţe rozhodnutia

vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko trovy exekúcie

ţalobkyne vznikli pred vyhlásením konkurzu, nie sú z toho dôvodu pohľadávkou

proti podstate a ţalobkyňa si svoju pohľadávku mala prihlásiť v konkurze

do prieskumného pojednávania.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odvolanie ţalovaného

nie je opodstatnené a jeho dôvodmi nebola spochybnená správnosť rozhodnutia súdu

prvého stupňa.

Zo zhodných tvrdení účastníkov a tieţ z obsahu spisu vyplýva, ţe exekučné

konanie bolo prerušené v zmysle , ktorým sa

tento konkurz spravuje, potom, ako bol speňaţený majetok, avšak výťaţok nebol

vydaný oprávnenému.

Z ust. , ktoré doplňuje a upresňuje

predchádzajúce písm. d/ pre prípad výkonu rozhodnutia a exekúcie, jednoznačne

vyplýva, ţe v prípade takto prerušeného exekučného konania, sú trovy tohto konania

pohľadávkou proti podstate, z čoho správne vychádzal i súd prvého stupňa.

Na uvedenú zákonnú úpravu naväzuje ust. § 31 ods. 1 písm. c/ a f/ zák. č.

, ktoré umoţňuje kedykoľvek v priebehu konkurzu uspokojiť trovy tých

výkonov rozhodnutí alebo exekúcií, ktoré boli prerušené v zmysle § 14 ods. 1

písm. d/ uvedeného zákona, avšak tieto veritelia musia v konkurze prihlásiť v zmysle

, okrem trov exekúcie, kde majet ok bol uţ

speňaţený, ktorým zákon, ako to uţ bolo uvedené, priznáva osobitné postavenie

pohľadávky proti podstate. Takýto nárok veritelia v zmysle § 31 ods. 5 zák. č.

, uplatňujú u správcu.

Z uvedených dôvodov neobstojí preto tvrdenie ţalovaného o tom, ţe

pohľadávka ţalobkyne v konkurze nebola riadne uplatnená.

Súd prvého stupňa so zreteľom na uvedené skutočnosti rozhodol preto

v súlade s právnym predpisom, keď určil pravosť a poradie pohľadávky ţalobcu

v uplatnenej výške, ako pohľadávky proti podstate.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté rozhodnutia súdu prvého

stupňa vo veci samej podľa ako vecne správne potvrdil.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti jeho výroku o trovách konania

ţalobkyňa namietala, ţe výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto jeho časti je

v rozpore s jeho odôvodnením a tieţ s vyčíslením trov právneho zastúpenia

ţalobkyňou a vyhl. č.

Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa priznal ţalobkyni náhradu trov

konania vo výške 7 280,– Sk, spočívajúcich podľa odôvodnenia súdu prvého stupňa

v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 10 000,– Sk a z trov právneho zastúpenia

vo výške 7 280,– Sk.

Nepochybne teda výrok rozhodnutia je v zjavnom rozpore s jeho odôvodnením

a súd prvého stupňa pochybil, keď vo výroku rozhodnutia o náhrade trov konania

neprevzal i náhradu ţalobkyňou zaplateného súdneho poplatku, ktorá nesporne tvorí

súčasť trov konania.

Odvolanie ţalobkyne v tomto smere je preto opodstatnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa však nestotoţnil so ţalobkyňou, ţe

priznaná náhrada trov právneho zastúpenia je v rozpore s vyhl. č.

Súdom prvého stupňa priznaná výška náhrady za úkony právnej pomoci

vrátane paušálnej náhrady, totiţ zodpovedá základnej sadzbe tarifnej odmeny

v zmysle ust. vyhl. č. , pretoţe predmetný spor je svojim

charakterom sporom určovacím a nie sporom o peňaţné plnenie alebo právo, z ktorej

sadzby tarifnej odmeny nesprávne ţalobkyňa vychádzala pri vyčíslení trov právneho

zastúpenia.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie súdu

prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách konania podľa

zmenil tak, ţe ţalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 521,65 Eur

(17 280,– Sk).

O trovách odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

podľa v spojení s tak, ţe v odvolacom konaní úspešnej

ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretoţe si náhradu trov

právneho zastúpenia neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 28. januára 2010

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková