Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)d81/368283.7d3c8d.pdf
PDF · 102.55 KB
No categories available
4Cdo/294/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 294/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Bytovej agentúry
rezortu Ministerstva obrany, Gen. Viesta č. 7, Trenčín, proti žalovanému J. V., bývajúcemu
v B., o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 11 C 175/2005,
o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 11. marca 2009 sp. zn.
2 Co 225/2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 11. marca
2009 sp. zn. 2 Co 225/2008 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 20. mája 2008 č.k. 11 C 175/2005-114 uložil
žalovanému povinnosť spolu s osobami majúcimi od neho odvodené právo bývania, vypratať
služobný byt č. X. na X. poschodí domu súp. č. X. na H. ul. č. X. v B. pozostávajúceho
z troch izieb, kuchyne a príslušenstva do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 32 580,- Sk
do troch dní. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že z výsledkov vykonaného
dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa je aktívne legitimovanou na podanie žaloby, keď
vykonáva správu bytového fondu Armády Slovenskej republiky a je nesporné, že medzi
účastníkmi bola uzavretá nájomná zmluva k služobnému bytu na dobu určitú, počas trvania
služobného alebo pracovného pomeru žalovaného v rezorte. Žalovaný služobný pomer
ukončil k 30. aprílu 2000 a žalobkyňa v lehote 30 dní nepodala návrh na vypratanie
nehnuteľnosti na súde. Následne sa mu s použitím ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho
zákonníka nájom bytu predĺžil na dobu jedného roka; od účinnosti novely Občianskeho
zákonníka zákonom č. 261/2001 Z.z., t.j. od 1. septembra 2001 sa však nájom bytu v tomto
prípade neobnovuje. Žalovaný preto od uvedeného obdobia užíva byt bez právneho dôvodu.
Vyslovil názor, že nájom bytu, ktorý bol dohodnutý na dobu určitú, skončil ukončením
trvania služobného pomeru zo zákona. Nebol preto dôvod, aby žalobkyňa dávala žalovanému
výpoveď z nájmu bytu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní
úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania, ktorá jej vznikla na súdnom poplatku.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 11. marca 2009 sp. zn.
2 Co 225/2008 napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh zamietol a žalobkyni uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 99,58 Eur. Uviedol, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Nestotožnil sa s jeho názorom, že nájom bytu bol dohodnutý na dobu určitú
a skončil ukončením služobného pomeru zo zákona. Nájomná zmluva z 1. marca 1995 bola
uzatvorená na čas trvania pracovného (služobného) pomeru nájomcu v rezorte obrany. I keď
je v článku nájomnej zmluvy uvedené, že sa uzatvára na dobu určitú, nie je možné s tým
súhlasiť a nevyplýva to zo znenia článku nájomnej zmluvy, že sa uzatvára počas trvania
služobného, resp. pracovného pomeru nájomcu v rezorte obrany, pretože doba nájmu nie je
presne určená a tak nemožno ustáliť, že ide o nájomnú zmluvu uzavretú na dobu určitú (nie je
určený čas, doba, po ktorú je zmluva uzavretá), ale nájomná zmluva bola preto uzavretá
na dobu neurčitú. Vyplýva to i z toho, že služobný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú,
pretože nebolo konkrétne časovo určené jej (zrejme jeho – pozn. dovolacieho súdu)
skončenie. Tým, že žalobkyňa nevypovedala žalovanému nájom služobného bytu do troch
mesiacov odkedy bol zo služobného pomeru prepustený, stratil predmetný byt charakter
služobného bytu a žalovanému vznikol riadny nájom bytu na dobu neurčitú, ktorý ukončený
nebol a preto návrh žalobkyne v danej veci nie je dôvodný. Rozhodnutie o trovách konania
odôvodnil poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a ustanovenie § 151
ods. 1, 2 O.s.p.
Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom uviedla, že
rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). Slovné spojenie „doba určitá“ charakterizuje dobu, resp. časový úsek,
vymedzený jeho začiatkom a koncom. Naproti tomu „doba neurčitá“ vyjadruje časový úsek,
ktorý nemá stanovený koniec. Vymedzeniu doby určitej neprekáža, ak nie je koniec
stanovený uplynutím určitého časového obdobia, prípadne uvedením konkrétneho dňa,
ku ktorému beh tejto lehoty končí, ale postačuje, že trvanie tejto doby je viazané na
konkrétnym dátumom neurčenú, objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné bez
pochybností zistiť, kedy sa príslušné obdobie končí. V dobe uzatvárania zmluvy nie je
potrebné mať vedomosť, kedy doba uplynie, musí byť však isté, že daná skutočnosť nastane.
Požiadavka vymedzenia „doby určitej“, počas ktorej nájomný vzťah k služobnému bytu má
trvať je splnená tým, že bolo dohodnuté, že nájomný vzťah bude trvať po dobu trvania
služobného pomeru. Doba nájmu v predmetnej nájomnej zmluve je preto dostatočne jasná,
určitá a zrozumiteľná a dňom skončenia služobného pomeru žalovaného skončil v zmysle
ustanovenia § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj nájomný vzťah k služobnému bytu.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolanie nepovažuje za opodstatnené.
V dovolaní sa uvádzajú skutočnosti, ktoré sú nesprávne posúdené. Žalobkyňa nepostupovala
u všetkých bývalých vojenských príslušníkov rovnako, pretože žaloby neboli podané
na všetkých, ktorí odišli z Armády Slovenskej republiky. Ak je podľa Ústavy zaručená
rovnosť v práve, mala by žalobkyňa postupovať u všetkých rovnako, čo sa nestalo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že
dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), za ktorého koná zamestnanec, ktorý má právnické
vzdelanie (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 242
ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p., dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane
ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 122 ods. 1 O.s.p., dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli
splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Z ustanovenia § 125 O.s.p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy
a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch
účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Z ustanovenia § 220 O.s.p. vyplýva, že odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221
ods. 1).
Podľa § 213 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil
súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.
Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213
ods. 3 O.s.p.).
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd
mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa (ak má za to, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), je opakovanie
dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia
v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu
dokazovanie, na základe ktorého dospeje ku skutkovému stavu odlišnému od skutkového
stavu zisteného prvostupňovým súdom tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého
stupňa bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie).
Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa
na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213
ods. 3 O.s.p. sám v potrebnom rozsahu opakovať (vrátane dokazovania nájomnou zmluvou
z 1. marca 1995) a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov
v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup je v súlade so zásadou priamosti a ústnosti
občianskoprávneho konania, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely
Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 341/2005 Z.z. od 1. septembra 2005. Je
neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam vedúcim k záveru
o neopodstatnenosti žaloby, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom
prvého stupňa.
Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 11. marca 2009, na ktorom
bolo aj meritórne rozhodnuté, totiž vyplýva, že krajský súd na tomto pojednávaní žiadne
dokazovanie nevykonal. Nezopakoval ani dôkazy vykonané súdom prvého stupňa
a nevykonal ani dôkaz zmluvou o nájme z 1. marca 1995, z ktorej predovšetkým pri svojom
rozhodovaní vychádzal.
V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že podanie správy
predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá
povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia § 215 O.s.p., ani oboznámenie obsahu
spisu, nie je zopakovaním dokazovania v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. Odvolací súd si tak
nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle
§ 132 O.s.p., a preto sú jeho skutkové a naň nadväzujúce právne závery zatiaľ predčasné
a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie.
Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou majúcou
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). K takejto vade bol
odvolací súd povinný prihliadnuť, i keď nebola uplatnená ako dôvod prípustného dovolania
(§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil, keďže je
postihnuté inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.) a vec odvolaciemu súdu vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia § 243b
ods. 2 O.s.p.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že za predpokladu, že medzi
prenajímateľom a nájomcom je dohodnuté, že nájomný pomer bude trvať po dobu trvania
služobného, resp. pracovného pomeru nájomcu a prenajímateľa dohodnutého na dobu
neurčitú, ide o nájomný pomer na dobu určitú. Doba nájomného pomeru dohodnutého
na dobu určitú môže byť dohodnutá nielen uvedením určitého časového obdobia (napr.
mesiacov, rokov) jeho trvania, prípadne uvedením konkrétneho dňa, ku ktorému nájomný
pomer zanikne, ale i tak, že dobu trvania nájomného pomeru možno viazať na konkrétnym
dátumom neurčenú objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné bez pochybností zistiť,
kedy nájomný pomer skončí, pričom v dobe uzatvárania takejto dohody nemusia mať
účastníci istotu, kedy takto dohodnutá doba uplynie, je však isté, že táto skutočnosť nastane
a to buď nezávisle na vôli účastníkov (napr. smrťou, odchodom do dôchodku) alebo nastane
z vôle účastníkov (napr. výpoveďou z pracovného pomeru, dohodou o skončení pracovného
pomeru). K záverom, či nájomný pomer bol uzavretý na dobu určitú alebo neurčitú však
možno dospieť len pri náležitom posúdení nájomnej zmluvy z pohľadu § 35 ods. 2, § 37
ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. januára 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Jarmila Uhlířová