Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/294/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Bytovej agentúry

rezortu Ministerstva obrany, Gen. Viesta č. 7, Trenčín, proti žalovanému J. V., bývajúcemu

v B., o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 11. marca 2009 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 11. marca

2009 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 20. mája 2008 č.k. -114 uložil

žalovanému povinnosť spolu s osobami majúcimi od neho odvodené právo bývania, vypratať

služobný byt č. X. na X. poschodí domu súp. č. X. na H. ul. č. X. v B. pozostávajúceho

z troch izieb, kuchyne a príslušenstva do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň

žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 32 580,- Sk

do troch dní. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že z výsledkov vykonaného

dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa je aktívne legitimovanou na podanie žaloby, keď

vykonáva správu bytového fondu Armády Slovenskej republiky a je nesporné, že medzi

účastníkmi bola uzavretá nájomná zmluva k služobnému bytu na dobu určitú, počas trvania

služobného alebo pracovného pomeru žalovaného v rezorte. Žalovaný služobný pomer

ukončil k 30. aprílu 2000 a žalobkyňa v lehote 30 dní nepodala návrh na vypratanie

nehnuteľnosti na súde. Následne sa mu s použitím ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho

zákonníka nájom bytu predĺžil na dobu jedného roka; od účinnosti novely Občianskeho

, t.j. od 1. septembra 2001 sa však nájom bytu v tomto

prípade neobnovuje. Žalovaný preto od uvedeného obdobia užíva byt bez právneho dôvodu.

Vyslovil názor, že nájom bytu, ktorý bol dohodnutý na dobu určitú, skončil ukončením

trvania služobného pomeru zo zákona. Nebol preto dôvod, aby žalobkyňa dávala žalovanému

výpoveď z nájmu bytu. O náhrade trov konania rozhodol podľa a v konaní

úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania, ktorá jej vznikla na súdnom poplatku.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 11. marca 2009 sp. zn.

napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh zamietol a žalobkyni uložil

povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 99,58 Eur. Uviedol, že súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým

zisteniam. Nestotožnil sa s jeho názorom, že nájom bytu bol dohodnutý na dobu určitú

a skončil ukončením služobného pomeru zo zákona. Nájomná zmluva z 1. marca 1995 bola

uzatvorená na čas trvania pracovného (služobného) pomeru nájomcu v rezorte obrany. I keď

je v článku nájomnej zmluvy uvedené, že sa uzatvára na dobu určitú, nie je možné s tým

súhlasiť a nevyplýva to zo znenia článku nájomnej zmluvy, že sa uzatvára počas trvania

služobného, resp. pracovného pomeru nájomcu v rezorte obrany, pretože doba nájmu nie je

presne určená a tak nemožno ustáliť, že ide o nájomnú zmluvu uzavretú na dobu určitú (nie je

určený čas, doba, po ktorú je zmluva uzavretá), ale nájomná zmluva bola preto uzavretá

na dobu neurčitú. Vyplýva to i z toho, že služobný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú,

pretože nebolo konkrétne časovo určené jej (zrejme jeho – pozn. dovolacieho súdu)

skončenie. Tým, že žalobkyňa nevypovedala žalovanému nájom služobného bytu do troch

mesiacov odkedy bol zo služobného pomeru prepustený, stratil predmetný byt charakter

služobného bytu a žalovanému vznikol riadny nájom bytu na dobu neurčitú, ktorý ukončený

nebol a preto návrh žalobkyne v danej veci nie je dôvodný. Rozhodnutie o trovách konania

odôvodnil poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a ustanovenie § 151

ods. 1, 2

Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom uviedla, že

rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ). Slovné spojenie „doba určitá“ charakterizuje dobu, resp. časový úsek,

vymedzený jeho začiatkom a koncom. Naproti tomu „doba neurčitá“ vyjadruje časový úsek,

ktorý nemá stanovený koniec. Vymedzeniu doby určitej neprekáža, ak nie je koniec

stanovený uplynutím určitého časového obdobia, prípadne uvedením konkrétneho dňa,

ku ktorému beh tejto lehoty končí, ale postačuje, že trvanie tejto doby je viazané na

konkrétnym dátumom neurčenú, objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné bez

pochybností zistiť, kedy sa príslušné obdobie končí. V dobe uzatvárania zmluvy nie je

potrebné mať vedomosť, kedy doba uplynie, musí byť však isté, že daná skutočnosť nastane.

Požiadavka vymedzenia „doby určitej“, počas ktorej nájomný vzťah k služobnému bytu má

trvať je splnená tým, že bolo dohodnuté, že nájomný vzťah bude trvať po dobu trvania

služobného pomeru. Doba nájmu v predmetnej nájomnej zmluve je preto dostatočne jasná,

určitá a zrozumiteľná a dňom skončenia služobného pomeru žalovaného skončil v zmysle

ustanovenia aj nájomný vzťah k služobnému bytu.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolanie nepovažuje za opodstatnené.

V dovolaní sa uvádzajú skutočnosti, ktoré sú nesprávne posúdené. Žalobkyňa nepostupovala

u všetkých bývalých vojenských príslušníkov rovnako, pretože žaloby neboli podané

na všetkých, ktorí odišli z Armády Slovenskej republiky. Ak je podľa zaručená

rovnosť v práve, mala by žalobkyňa postupovať u všetkých rovnako, čo sa nestalo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), za ktorého koná zamestnanec, ktorý má právnické

vzdelanie ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z

ods. 1 a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

Podľa ustanovenia , dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

( ).

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Podľa , dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Z ustanovenia vyplýva, že odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého

stupňa, ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221

ods. 1).

Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.

Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213

ods. 3 ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa (ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), je opakovanie

dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia

v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu

dokazovanie, na základe ktorého dospeje ku skutkovému stavu odlišnému od skutkového

stavu zisteného prvostupňovým súdom tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého

stupňa bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie).

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa

na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213

ods. 3 sám v potrebnom rozsahu opakovať (vrátane dokazovania nájomnou zmluvou

z 1. marca 1995) a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov

v zmysle Len takýto postup je v súlade so zásadou priamosti a ústnosti

občianskoprávneho konania, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely

od 1. septembra 2005. Je

neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam vedúcim k záveru

o neopodstatnenosti žaloby, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom

prvého stupňa.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 11. marca 2009, na ktorom

bolo aj meritórne rozhodnuté, totiž vyplýva, že krajský súd na tomto pojednávaní žiadne

dokazovanie nevykonal. Nezopakoval ani dôkazy vykonané súdom prvého stupňa

a nevykonal ani dôkaz zmluvou o nájme z 1. marca 1995, z ktorej predovšetkým pri svojom

rozhodovaní vychádzal.

V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že podanie správy

predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá

povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia , ani oboznámenie obsahu

spisu, nie je zopakovaním dokazovania v zmysle a nasl. Odvolací súd si tak

nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle

, a preto sú jeho skutkové a naň nadväzujúce právne závery zatiaľ predčasné

a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie.

Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). K takejto vade bol

odvolací súd povinný prihliadnuť, i keď nebola uplatnená ako dôvod prípustného dovolania

( druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil, keďže je

postihnuté inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) a vec odvolaciemu súdu vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia

ods. 2

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že za predpokladu, že medzi

prenajímateľom a nájomcom je dohodnuté, že nájomný pomer bude trvať po dobu trvania

služobného, resp. pracovného pomeru nájomcu a prenajímateľa dohodnutého na dobu

neurčitú, ide o nájomný pomer na dobu určitú. Doba nájomného pomeru dohodnutého

na dobu určitú môže byť dohodnutá nielen uvedením určitého časového obdobia (napr.

mesiacov, rokov) jeho trvania, prípadne uvedením konkrétneho dňa, ku ktorému nájomný

pomer zanikne, ale i tak, že dobu trvania nájomného pomeru možno viazať na konkrétnym

dátumom neurčenú objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné bez pochybností zistiť,

kedy nájomný pomer skončí, pričom v dobe uzatvárania takejto dohody nemusia mať

účastníci istotu, kedy takto dohodnutá doba uplynie, je však isté, že táto skutočnosť nastane

a to buď nezávisle na vôli účastníkov (napr. smrťou, odchodom do dôchodku) alebo nastane

z vôle účastníkov (napr. výpoveďou z pracovného pomeru, dohodou o skončení pracovného

pomeru). K záverom, či nájomný pomer bol uzavretý na dobu určitú alebo neurčitú však

možno dospieť len pri náležitom posúdení nájomnej zmluvy z pohľadu § 35 ods. 2, § 37

ods. 1 a .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. januára 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Jarmila Uhlířová