Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/88/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Aleny

Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa Š. S. bytom v P., zastúpeného JUDr. V.,

advokátom v S., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o

výšku úrazovej renty, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo

17. februára 2009, č. k. -34, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 17. februára

2009, č. k. -34 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne z 19. mája 2008

č. 222-3276/2008, identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia X. z r u š u j e a vec jej

vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odporkyňa je povinná titulom náhrady trov konania zaplatiť navrhovateľovi sumu

71,92 € ako trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa

JUDr. K. do desať dní od doručenia rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 17. februára 2009, č. k. -34,

potvrdil rozhodnutie z 19. mája 2008 č. 222-3276/2008, identifikačné číslo sociálneho

zabezpečenia X., ktorým odporkyňa priznala navrhovateľovi úrazovú rentu podľa § 272 ods.

3 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

27

o sociálnom poistení“) vo výške 4.075,-Sk od 1. januára 2004, ktorá sa zvýšila od jednotlivých

splátok v zmysle valorizačných pravidiel. Krajský súd považoval za správny právny záver

odporkyne, že v prípade pochybností o správnosti výpočtu náhrady za stratu na zárobku, ktorú

navrhovateľ poberal k 31. decembru 2003, je oprávnená vykonať vlastný výpočet výšky tejto

náhrady a následne určiť podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení výšku

transformovanej úrazovej renty. Poukázal pritom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo 17. decembra 2007, sp. zn. a z 27. septembra 2007, sp. zn. 6 So

135/2006.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

navrhovateľ. Tvrdil, že odporkyňa mala pri určovaní výšky úrazovej renty vychádzať

zo sumy 9 554 Sk a túto následne valorizovať, lebo navrhovateľ od pôvodného

zamestnávateľa poberal náhradu za stratu na zárobku v takejto výške. Žiadal preto, aby

odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na nové rozhodnutie a tiež

žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia.

Odporkyňa žiadala rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Tvrdila,

že bola povinná prepočítať výšku náhrady straty na zárobku ktorú mal poberať navrhovateľ

podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, lebo suma 9 554 Sk ktorú mu

zamestnávateľ vyplácal, nemohla byť transformovaná na úrazovú rentu z dôvodu, že nie je

v súlade s právnymi predpismi, účinnými do 31. decembra 2003. Skutočnosť, že

zamestnávateľ vyplácal navrhovateľovi sumu 9 554 Sk je podľa jej názoru právne

bezvýznamná, lebo odporkyňa nie je viazaná touto sumou, ale právnymi predpismi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 246c

(ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu

navrhovateľa je potrebné vyhovieť.

Podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení náhrada za stratu na zárobku

po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity

a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich

výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume,

v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.

Zo spisov vyplýva, že skutkové okolnosti prípadu medzi účastníkmi neboli sporné.

Navrhovateľ utrpel 27. apríla 1971 pracovný úraz, v dôsledku ktorého mu bola ku dňu

31. decembra 2003 vyplácaná náhrada za stratu na zárobku.

Výška tejto náhrady ku dňu 31. decembra 2003 nebola presne zistená, lebo správca

konkurznej podstaty zamestnávateľa navrhovateľa vo svojich viacerých listoch rôzne

informoval odporkyňu o výške náhrady za stratu na zárobku, ktorá bola navrhovateľovi

vyplácaná. V podrobnostiach odkazuje odvolací súd na rozsudok krajského súdu.

Táto skutočnosť bola dôvodom, pre ktorý Najvyšší súd Slovenskej republiky už

rozsudkom zo 17. decembra 2007, sp. zn. zrušil skoršie rozhodnutie odporkyne

vo veci určenia výšky úrazovej renty.

Zo spisov však vyplýva, že odporkyňa opäť rozpory vo výške náhrady za stratu na

zárobku, ktorá bola navrhovateľovi vyplácaná k 31. decembru 2003 neodstránila a namiesto

zistenia tejto výšky nad všetku pochybnosť, napr. vyžiadaním výpisov z účtu navrhovateľa

resp. iných dokladov preukazujúcich výšku, v akej navrhovateľ túto náhradu poberal, ju sama

vypočítala s nesprávnym odvolaním sa na právnu úpravu, účinnú do 31. decembra 2003.

Odvolací súd upozorňuje na nesprávne pochopenie oboch predchádzajúcich

rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberali rovnakou

problematikou. Ani zo zákona, ani zo žiadneho z citovaných rozsudkov nevyplýva oprávnenie

odporkyne rozhodnutím určovať navrhovateľovi výšku náhrady za stratu na zárobku, ktorá

mala byť vyplácaná k 31. decembru 2003 ani túto žiadnym spôsobom upravovať, ako

to uvádza v napadnutom rozsudku krajský súd, resp. odporkyňa vo svojom vyjadrení

k odvolaniu.

Naopak, z vyššie citovaného ustanovenia zákona o sociálnom poistení vyplýva, že

odporkyňa musí rešpektovať výšku náhrady za stratu na zárobku ktorá je občanovi vyplácaná

k 31. decembru 2003 a ktorá sa od 1. januára 2004 v rovnakej výške transformuje na úrazovú

rentu podľa zákona o sociálnom poistení a to bez ohľadu na to, či výška náhrady za stratu na

zárobku bola určená dohodou, čo aj konkludentnou, medzi pracovníkom a zamestnávateľom,

alebo rozhodnutím súdu.

47

Rovnaké závery vyplývajú z oboch rozhodnutí najvyššieho súdu a nasvedčuje im už

v súčasnosti ustálená judikatúra najvyššieho súdu v tejto oblasti.

Prijatím zákona o sociálnom poistení a zmenou inštitútu zodpovednosti

zamestnávateľa za škodu spôsobenú v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou

z povolania na inštitút úrazového poistenia zamestnávateľa s právom poškodeného na úrazovú

rentu, nemôže dôjsť k zhoršeniu postavenia poškodených poberajúcich k 31. decembru 2003

od zamestnávateľa plnenia zo zodpovednosti za škodu.

Rovnako treba pre odporkyňu zdôrazniť, že podľa Slovenskej

republiky môžu štátne orgány konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Tento ústavný článok viaže aj odporkyňu, ktorej štát

zveril rozhodovanie v oblasti práva sociálneho poistenia. Žiadne ustanovenie zákona

neumožňuje ani neumožňovalo odporkyni rozhodovať o výške náhrady za stratu na zárobku

k 31. decembru 2003.

Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nepovažoval rozsudok krajského súdu za

vecne správny a námietky navrhovateľa považoval za dôvodné.

Odvolací súd preto Krajského súdu v Prešove zmenil, lebo neboli splnené podmienky

na jeho zrušenie ani potvrdenie.

Vzhľadom na skutočnosť, že nie je úlohou súdov pri preskúmavaní rozhodnutí

správnych orgánov nahrádzať ich činnosť najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu

a rovnako tak nie je úlohou súdov dopĺňať resp. nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych

orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí, zrušil odvolací súd napadnuté

rozhodnutie odporkyne a vrátil jej vec na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že v ďalšom

konaní bude správny orgán viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, za účelom riadneho

zistenia skutočného stavu doplní dokazovanie v naznačenom smere, teda nad všetky

pochybnosti zistí výšku náhrady za stratu na zárobku, ktorá bola navrhovateľovi vyplácaná

k 31. decembru 2003, a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj náležite

odôvodní.

57

O trovách konania rozhodol súd podľa a úspešnému

navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci

a jeden režijný paušál v celkovej výške 71, 92 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. januára 2010 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová