Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
495/368734.2a7aa8.pdf
PDF · 102.28 KB
No categories available
7So/96/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7 So/96/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Marianny
Reiffovej, v právnej veci navrhovateľky I., bytom v L., proti odporkyni Sociálnej poisťovni
v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti
rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 16. apríla 2009, č. k. 25 Sd/134/2008-46, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 16. apríla
2009, č. k. 25 Sd/134/2008-46 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne zo 16. novembra
2007 číslo X. a rozhodnutie z 26. novembra 2007 číslo X., v spojení s rozhodnutiami
č. I a II z 30. júna 2008 číslo X. z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 16. apríla 2009, č. k. 25 Sd/134/2008-46, potvrdil
rozhodnutie odporkyne zo 16. novembra 2007 č. X. a rozhodnutie z 26. novembra 2007 číslo
X. v spojení s dvoma rozhodnutiami z 30. júna 2008 číslo X., ktorými odporkyňa odňala
navrhovateľke invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov účinných k 31. decembru 2003
s odôvodnením, že nárok naň jej zanikol k 24. augustu 2004 a zároveň jej priznala čiastočný
27 So/96/2009
invalidný dôchodok, nakoľko podľa posudkov posudkových lekárov už nie je invalidná, ale
len čiastočne invalidná podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) v dôsledku zlepšenia
zdravotného stavu.
Po preskúmaní rozhodnutí a doplnení dokazovania krajský súd dospel k záveru, že
uvedené rozhodnutia odporkyne sú vecne správne, lebo dôkazy , ktoré by spochybnili vecnú
správnosť preskúmavaných rozhodnutí v konaní neboli zistené a navrhovateľka nepredložila
ani také nové lekárske správy a nálezy, ktoré by diagnosticky odlišne hodnotili jej zdravotný
stav v porovnaní s hodnotením jej zdravotného stavu posudkovými lekármi.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala včas odvolanie navrhovateľka. Nesúhlasila
so zhodnotením jej zdravotného stavu tak, ako bolo uvedené v rozhodnutí krajského súdu
a namietala, že na pojednávaní pred krajským súdom predložila novšie lekárske správy
a nálezy, ktoré však krajský súd nezohľadnil.
Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 246c
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľky je potrebné vyhovieť.
Podmienky nároku na invalidný dôchodok upravuje zákon č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).
Podľa § 263a ods. 1 písm. c) tohto zákona poistencovi, ktorému bolo preskúmané
trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, Sociálna poisťovňa preskúma
trvanie invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa zákona účinného do 31. decembra 2003,
ak tento zákon neustanovuje inak, a rozhodne o trvaní nároku na výplatu invalidného
dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku v sume určenej podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného
od 1. januára 2004, ak sa v takto určenej sume vypláca po preskúmaní trvania invalidity podľa
37 So/96/2009
§ 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003.
Podľa § 37 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na čiastočný
invalidný dôchodok, ak sa stal
a) čiastočne invalidným a bol zamestnaný po dobu potrebnú na nárok na tento
dôchodok alebo
b) čiastočne invalidným následkom pracovného úrazu.
Podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona o sociálnom zabezpečení občan je čiastočne
invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo
iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, ktoré ustanoví
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným
právnym predpisom.
Zo spisov vyplýva, že navrhovateľka mala od 23. augusta 1999 nárok na čiastočný
invalidný dôchodok a jeho výplatu podľa § 37 zákona a sociálnom zabezpečení
a od 2. októbra 2002 mala nárok na invalidný dôchodok a jeho výplatu podľa § 29 zákona
o sociálnom zabezpečení.
Napadnutými rozhodnutiami z 30. júna 2008 číslo X., ktoré zmenili a nahradili
rozhodnutia zo 16. novembra 2007 číslo X. a z 26. novembra 2007 číslo X. 0 odporkyňa
odňala navrhovateľke invalidný dôchodok od 24. augusta 2004 a priznala jej čiastočný
invalidný dôchodok s odvolaním sa na posudok MUDr. J. K. posudkového lekára Sociálnej
poisťovne pobočky v Liptovskom Mikuláši zo 16. marca 2007, podľa ktorého navrhovateľka
už nie je invalidná, ale len čiastočne invalidná podľa § 37 zákona o sociálnom zabezpečení.
K rovnakému záveru dospel aj MUDr. J. B., posudkový lekár Sociálnej poisťovne – ústredia
so sídlom v Poprade v posudku z 12. mája 2008, podľa ktorého dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav navrhovateľky obmedzuje jej pracovný potenciál na 50 % - 80 % a preto je
naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 zákona o sociálnom zabezpečení.
Ani z rozhodnutí odporkyne ani z obidvoch citovaných posudkov posudkových
lekárov nie je zrejmé, prečo a či vôbec k 24. augustu 2004 došlo k takému zlepšeniu
47 So/96/2009
zdravotného stavu navrhovateľky, ktorý by odôvodňoval odňatie invalidného a priznanie
čiastočného invalidného dôchodku.
Podľa názoru odvolacieho súdu preto, aby bolo možné dospieť k záveru, že
navrhovateľka už nie je invalidná, ale iba čiastočne invalidná je potrebné, aby
u navrhovateľky bolo zistené také zlepšenie jej zdravotného stavu, ktoré by tento záver
odôvodňovalo.
Ani jeden z posudkov však zlepšenie zdravotného stavu navrhovateľky nekonštatuje,
vôbec neuvádza, prečo bola zmena invalidity na čiastočnú určená k 24. augustu 2004
a samotná navrhovateľka tvrdí, že jej zdravotné ťažkosti sa neustále zhoršujú.
Podľa názoru odvolacieho súdu ide o zjavný nedostatok uvedenia dôvodu pri
stanovení dátumu, od ktorého navrhovateľke patrí čiastočný invalidný dôchodok v dôsledku
zlepšenia zdravotného stavu, avšak týmto rozporom sa odporkyňa ani krajský súd nezaoberali
a v napadnutých rozhodnutiach ani v rozsudku neodôvodnili, prečo považujú 24. august 2004
za deň, kedy malo dôjsť k zlepšeniu zdravotného stavu navrhovateľky.
Z tohto dôvodu považuje odvolací súd rozsudok krajského súdu za nedostatočne
doložený vykonaným dokazovaním a záver krajského súdu, že posudok posudkovej komisie
sociálneho zabezpečenia sa nezakladá na pravde, je postačujúci, nezodpovedá skutočnosti,
lebo z neho nevyplývajú skutočnosti, ktoré by preukázali zlepšenie zdravotného stavu
navrhovateľky k 24. augustu 2004 a iné znalecké dokazovanie o posúdenie lekárskych správ
a nálezov, ktoré navrhovateľka predložila na pojednávaní nebolo vykonané.
Odvolací súd preto postupoval podľa § 250ja ods. 3 OSP tak, že rozsudok Krajského
súdu v Žiline zmenil, lebo neboli splnené podmienky na jeho zrušenie ani potvrdenie.
Vzhľadom na skutočnosť, že nie je úlohou súdov pri preskúmavaní rozhodnutí
správnych orgánov nahrádzať ich činnosť najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového
stavu, zrušil odvolací súd napadnuté rozhodnutia odporkyne a vrátil jej vec na ďalšie konanie
a rozhodnutie s tým, že v ďalšom konaní bude správny orgán viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu, za účelom riadneho zistenia skutočného stavu doplní dokazovanie
57 So/96/2009
v naznačenom smere a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodní.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom
ich náhradu nepriznal, nakoľko úspešnej navrhovateľke v konaní žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 28. januára 2010 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová