Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/37/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Sociálnej poisťovne

Bratislava, pobočka K., F. n. č. X, K., proti povinnému A., s.r.o., so sídlom v K., pre

vymoženie 19 939,-- Sk (661,85 Eur), vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. Er

5859/2000, o dovolaní súdneho exekútora JUDr. Ing. K. M., proti uzneseniu Krajského súdu

v Košiciach zo 16. októbra 2008 sp. zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach

zo 16. októbra 2008, sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II uznesením z 2. apríla 2008 č.k. Er -10 exekúciu

zastavil a oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie

vo výške 3 633,-- Sk (120,59 Eur) do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie oprávnenej uznesením zo 16. októbra 2008

sp.zn. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa

trov exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie súdny exekútor. Žiadal, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Mal za to, že sa mu postupom súdu ako účastníkovi konania (exekútorovi) odňala možnosť

konať pred súdom ( ) tým, že mu nebolo zaslané na vyjadrenie odvolanie

podané oprávnenou. Zároveň s podrobnou argumentáciou vytýkal nesprávne právne

posúdenie veci ( ), ktoré videl v tom, že odvolací súd vychádzal

z názoru, že v predmetnej veci nie je možné na rozhodnutie o trovách exekúcie aplikovať

ustanovenie § 203 ods. 1 ale ani ods. 2 Exekučného poriadku. Uviedol, že v prejednávanej

veci je zrejmé, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko Krajský

súd v Košiciach rozhodnutím č.k. -19 zo dňa 15. novembra 2005 návrh na vyhlásenie

konkurzu zamietol pre nemajetnosť úpadcu. Preto do úvahy prichádza aplikácia ustanovenia

§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku a trovy exekúcie súdneho exekútora má znášať oprávnený.

Oprávnená navrhla dovolanie súdneho exekútora zamietnuť. S názorom vysloveným

odvolacím súdom v napadnutom uznesení sa v celom rozsahu stotožnila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie súdneho exekútora ako subjektu oprávneného podať tento mimoriadny

opravný prostriedok ( o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti – Exekučný poriadok – a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov) smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Podľa , dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V predmetnej exekučnej veci smeruje dovolanie súdneho exekútora proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktoré má procesnú formu uznesenia. Podmienky prípustnosti dovolania

proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej veci neprichádza do úvahy,

lebo nejde o uznesenie uvedené v , ale ani o potvrdzujúce uznesenie, ktoré

by patrilo do niektorej z kategórií potvrdzujúcich uznesení vymenovaných v § 239 ods. 2

písm. a/ až c/ Navyše v zmysle predchádzajúce odseky neplatia, ak

ide – okrem iných vymenovaných uznesení – o uznesenie o trovách konania. To znamená, že

procesná prípustnosť dovolania je v posudzovanom prípade vylúčená priamo zo zákona

( ).

Dovolací súd v súlade s druhá veta preskúmal prípustnosť

dovolania aj z hľadísk uvedených v až g/ , ktoré pripúšťa dovolanie proti

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo

vydané, je postihnuté niektorou zo závažných v ňom vymenovaných procesných vád (ide

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad

odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania vymenované v § 237 písm. a/ až e/ a g/

neboli v dovolaní namietané a ani nevyšli najavo v dovolacom konaní.

Súdny exekútor namietal vadu konania podľa ustanovenia , a to,

že svojím postupom mu súd odňal možnosť pred ním konať tým, že mu nedoručil odvolanie

oprávnenej, aby sa k nemu vyjadril.

So zreteľom na tento obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na skúmanie,

či konanie nie je zaťažené vadou v zmysle Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Táto vada konania znamená porušenie

základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú

v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl.

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (vyhláseného v oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí

č. ).

Podľa (v znení do 15. októbra 2008, t.j. v znení v čase podania

odvolania oprávnenou), ak nejde o prípad uvedený v § 209 ods. 1 druhej vete, doručí súd

prvého stupňa odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu

vo veci samej, vyzve účastníkov na vyjadrenie k odvolaniu a či súhlasia s rozhodnutím

odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 37 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách

exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Porušenie povinnosti doručiť odvolanie účastníkom konania na vyjadrenie má

za následok vadu konania podľa ustanovenia Účastníkovi konania sa

nedoručením odvolania totiž odníma možnosť uplatnenia procesného práva vyjadriť sa

k úkonu druhého účastníka konania, ktorým inicioval odvolacie konanie, dať na posúdenie

odvolaciemu súdu vlastnú argumentáciu, s ktorou – ak by ju neprijal – by sa musel odvolací

súd vyporiadať; takýmto chybným postupom súdu odníma sa účastníkovi právo

na spravodlivý proces.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnená podala odvolanie datované dňom 18. apríla

2008 (v ktorom napadla rozhodnutie o trovách exekúcie) a spis bol predložený krajskému

súdu na rozhodnutie o odvolaní oprávnenej 2. mája 2008 (č.l. 24 spisu), ktorý o ňom rozhodol

napadnutým uznesením 16. októbra 2008 (t.j. po účinnosti , ktorým

bol novelizovaný ) bez toho, aby odvolanie doručil na vyjadrenie

súdnemu exekútorovi ako účastníkovi konania (§ 37 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku),

hoci takáto povinnosť mu vyplývala aj z novelizovaného znenia ustanovenia § 209a ods. 1

O.s.p, platného v čase vydania napadnutého uznesenia.

Uvedeným postupom, ktorým bola súdnemu exekútorovi odňatá možnosť vyjadriť sa

k odvolaniu oprávnenej, zaťažil odvolací súd svoje konanie vadou v zmysle § 237 písm. f/

So zreteľom na tieto závery Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zrušil

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, lebo takéto

rozhodnutie nemožno považovať za správne (, ).

Súdny exekútor v dovolaní namietal aj to, že napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. K tomu treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie

veci je v zmysle ustanovenia dovolací dôvod, ktorý možno

úspešne uplatniť v procesne prípustnom dovolaní. Vzhľadom na zrušenie rozhodnutia

odvolacieho súdu pre vadu konania podľa , dovolací súd sa nezaoberal

ďalšími dôvodmi, z ktorých súdny exekútor vyvodzoval opodstatnenosť svojho

mimoriadneho opravného prostriedku, pretože skutkové a nadväzujúce právne závery

odvolacieho súdu sú zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu

konania oprávnenie na ich hodnotenie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného ako aj dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. januára 2010 JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová