Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
56f/387231.2dd66b.pdf
PDF · 106.63 KB
No categories available
4Tost/2/2010
Najvyšší súd 4 Tost 2/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila
Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Kataríny Haškovej v trestnej veci
obvineného J. F. a spol. pre spolupáchateľstvo prípravy obzvlášť závažného zločinu úkladnej
vraždy podľa § 20, § 13 ods. 1, § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d/, písm. e/
Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. h/ a § 140 písm. b/ Tr. zák. na neverejnom
zasadnutí konanom 1. februára 2010 v Bratislave o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu sudcu pre prípravné
konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica,
z 19. januára 2010, sp. zn. Tp 67/2009, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len
„Špecializovaný trestný súd“), sudcom pre prípravné konanie rozhodol o žiadosti obvineného
J. F. o prepustenie z väzby na slobodu z 15. decembra 2009 uznesením
z 19. januára 2009, sp. zn. Tp 67/2009, podľa § 79 ods. 3 Tr. por. tak, že obvineného prepustil
z väzby na slobodu.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že výsledky doteraz vykonaného dokazovania nepotvrdili
skutočnosti, ktoré tvorili podklad pre vznesené obvinenie. Skutočnosti odôvodňujúce vzatie
obvineného do väzby podľa neho v súčasnosti pre ďalšie trvanie väzby nepostačujú, pričom
poukázal na súčasný dôkazný stav v posudzovanej trestnej veci zdôrazňujúc predovšetkým
rozpory vyplývajúce z vykonaných dôkazov, ktoré vzbudzujú závažné pochybnosti
o dôvodnosti trestného stíhania obvineného J. F. (najmä výpovede obvineného a svedkov M.,
Š. a S.). Orgánom činným v trestnom konaní vytkol nečinnosť v procese vyšetrovania, keď
nevykonali procesné úkony smerujúce k odstráneniu uvedených rozporov najmä tým, že
podrobne nevypočuli utajeného svedka č. 1 za účelom identifikácie osoby, od ktorej má tento
len sprostredkované informácie, a tým aj na overenie pravdivosti týchto informácií. Taktiež
nevykonali konfrontáciu medzi svedkyňou M. a spoluobvineným R. F. ani ďalšie dôkazy
nevyhnutné na náležité objasnenie skutkového stavu. Poukázal tiež na to, že od 9. decembra
2009 až do predmetného verejného zasadnutia (19. január 2010) nebol v konaní urobený
žiadny vyšetrovací úkon. Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel sudca pre prípravné
konanie k záveru, že bez ďalšieho nie je možné prijať záver, že zistené skutočnosti
nasvedčujú tomu, že skutok,
pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný.
Proti uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť prítomný prokurátor Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“)
do zápisnice o verejnom zasadnutí z 19. januára 2010, ktorú do dňa konania neverejného
zasadnutia najvyššieho súdu písomne neodôvodnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že sťažnosť prokurátora je prípustná, podaná
oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preto preskúmal v zmysle § 192 ods. 1
Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
Zo spisového materiálu najvyšší súd zistil, že proti obvineným J. F.
a R. F. sa na základe uznesenia vyšetrovateľa z 18. októbra 2009,
ČVS: PPZ-41/BOK-S-2009, vedie trestné stíhanie pre prípravu obzvlášť závažného zločinu
úkladnej vraždy formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 13 ods. 1, § 144 ods. 1, ods. 2
písm. d/, písm. e/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. h/, § 140 písm. b/ Tr. zák.,
ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že
od bližšie nezisteného dňa na konci mesiaca september 2009 v meste Poprad,
po predchádzajúcej vzájomnej dohode pripravovali usmrtenie B. Z., narodeného 12. júla
1977, príslušníka Policajného zboru zaradeného ako referent špecialista na oddelení
odhaľovania odboru Východ úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného
zboru, ktoré mal vykonať J. F. streľbou v mieste bydliska B. Z. a za tým účelom R. F.
zisťoval jeho bydlisko, vozidlo ktoré používa, jeho spôsoby, zvyky, dobu kedy bude doma
sám, pričom dôvodmi na jeho usmrtenie mala byť ich pomsta za to,
že B. Z. ako policajt v trestnej veci vedenej na KR PZ ÚJKP Prešov
pod ČVS: KRP-45/OVK-PO-2009 proti osobe J. F. a spol. za obzvlášť závažný zločin
vydieračského únosu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/,
ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. f/ Tr. zák. sa mal podieľať na jej
dokumentovaní, ako aj z dôvodu kontaktov B. Z. s priateľkou J. F. L. S..
Obvinený J. F. bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu z 19. októbra 2009, sp. zn. Tp 67/2009, v spojení
s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. októbra 2009, sp. zn.
5 Tost 23/2009, podľa § 72 ods. 2 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/,
písm. c/ Tr. por. s tým, že väzba začala plynúť 17. októbra 2009 o 17.33 hod.
Podľa § 71 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby
len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté
trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento
skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva
dôvodná obava, že
a/ ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä
ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký
trest,
c/ bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil alebo
vykoná trestný čin, ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil.
V zmysle § 79 ods. 1 Tr. por. ak pominie dôvod na ďalšie trvanie väzby, obvinený
musí byť ihneď prepustený na slobodu.
Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie
na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží
ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné
konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bezodkladne
rozhodnúť.
V zmysle § 2 ods. 6 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné
vybavovať väzobné veci prednostne a urýchlene.
Podľa článku 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody v súlade s ustanovením
ods. 1 písm. c/ tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred súdnu alebo inú úradnú osobu
splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej
lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže podmieniť zárukou,
že sa dotknutá osoba dostaví na pojednávanie.
V zmysle článku 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo
iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol
o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody
nezákonné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že sudca pre prípravné konanie
v odôvodnení napadnutého uznesenia vecne správne vystihol dôvody, pre ktoré ďalšie trvanie
väzby obvineného nie je opodstatnené, s ktorými sa stotožnil, a preto na ne v podrobnostiach
odkazuje.
Navyše dodáva, že z ustanovenia § 71 ods. 1 Tr. por. (jeho návätia) vyplýva, že jednou
zo základných (materiálnych) podmienok vzatia obvineného do väzby, ako aj jeho ďalšieho
držania v nej je, že „doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo
začaté trestné stíhanie, bol spáchaný.“ Táto podmienka vyjadruje požiadavku, aby (aj) sudca
pre prípravné konanie pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby, ktorý
je podľa § 79 ods. 2 Tr. por. povinný skúmať, či dôvody väzby trvajú, prihliadal na aktuálnu
dôkaznú situáciu v konaní a túto vyhodnocoval v súvislosti s dôvodnosťou ďalšieho trvania
väzby.
Z hľadiska uvedeného zákonného (materiálneho) znaku je potrebné konštatovať,
že ďalšie trvanie väzby obvineného, ak aj skutočnosti v čase jeho vzatia do väzby
nasvedčovali tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, môže byť
odôvodneným len vtedy, ak dôkazy vykonané v ďalšom priebehu konania utvrdzujú
v presvedčení o tom, že skutok sa stal, resp. toto podozrenie zosilňujú.
V posudzovanej trestnej veci však takýto záver nemožno urobiť.
Ďalší postup zameraný na potvrdenie alebo vyvrátenie dôvodnosti trestného stíhania
bude vecou orgánov prípravného konania vzhľadom na to, že dokazovanie v tomto štádiu
nebolo ukončené.
Za toho stavu však možno dôjsť k záveru, že dôvody, pre ktoré bol obvinený J. F.
vzatý do väzby, nie sú už dané, preto správne postupoval sudca pre prípravné konanie, keď
ho prepustil z väzby na slobodu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil aj so záverom, že orgány prípravného
konania nekonali dostatočne rýchlo s ohľadom na to, že ide o väzobnú vec. Neexistovali totiž
žiadne objektívne prekážky, ktoré by im bránili vykonať dokazovanie na objasnenie skutku,
ktorý je predmetom trestného konania v intenciách uvedených v napadnutom uznesení,
zamerané na overenie, resp. vyvrátenie pravdivosti výpovedí poškodeného Z. a svedkov M.,
Š., S., ako aj utajeného svedka č. 1, resp. aj spoluobvineného R. F..
Napriek tomu, že išlo o väzobnú vec, pri vykonávaní procesných úkonov
nepostupovali s osobitnou starostlivosťou urýchlene a bezodkladne. Nevykonali dôkazy
v potrebnom rozsahu na objasnenie dôležitých skutkových otázok, ako správne uviedol sudca
pre prípravné konanie vo svojom uznesení, v dôsledku čoho možno konštatovať, že dôkazná
situácia sa od začiatku trestného stíhania nezmenila.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia Najvyšší
súd Slovenskej republiky sťažnosť prokurátora podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 1. februára 2010
JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Monika Ivančíková