Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tost/2/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila

Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Kataríny Haškovej v trestnej veci

obvineného J. F. a spol. pre spolupáchateľstvo prípravy obzvlášť závažného zločinu úkladnej

vraždy podľa § 20, § 13 ods. 1, § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d/, písm. e/

Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. h/ a § 140 písm. b/ Tr. zák. na neverejnom

zasadnutí konanom 1. februára 2010 v Bratislave o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu sudcu pre prípravné

konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica,

z 19. januára 2010, sp. zn. 67/2009, takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len

„Špecializovaný trestný súd“), sudcom pre prípravné konanie rozhodol o žiadosti obvineného

J. F. o prepustenie z väzby na slobodu z 15. decembra 2009 uznesením

z 19. januára 2009, sp. zn. 67/2009, podľa tak, že obvineného prepustil

z väzby na slobodu.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že výsledky doteraz vykonaného dokazovania nepotvrdili

skutočnosti, ktoré tvorili podklad pre vznesené obvinenie. Skutočnosti odôvodňujúce vzatie

obvineného do väzby podľa neho v súčasnosti pre ďalšie trvanie väzby nepostačujú, pričom

poukázal na súčasný dôkazný stav v posudzovanej trestnej veci zdôrazňujúc predovšetkým

rozpory vyplývajúce z vykonaných dôkazov, ktoré vzbudzujú závažné pochybnosti

o dôvodnosti trestného stíhania obvineného J. F. (najmä výpovede obvineného a svedkov M.,

Š. a S.). Orgánom činným v trestnom konaní vytkol nečinnosť v procese vyšetrovania, keď

nevykonali procesné úkony smerujúce k odstráneniu uvedených rozporov najmä tým, že

podrobne nevypočuli utajeného svedka č. 1 za účelom identifikácie osoby, od ktorej má tento

len sprostredkované informácie, a tým aj na overenie pravdivosti týchto informácií. Taktiež

nevykonali konfrontáciu medzi svedkyňou M. a spoluobvineným R. F. ani ďalšie dôkazy

nevyhnutné na náležité objasnenie skutkového stavu. Poukázal tiež na to, že od 9. decembra

2009 až do predmetného verejného zasadnutia (19. január 2010) nebol v konaní urobený

žiadny vyšetrovací úkon. Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel sudca pre prípravné

konanie k záveru, že bez ďalšieho nie je možné prijať záver, že zistené skutočnosti

nasvedčujú tomu, že skutok,

pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný.

Proti uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť prítomný prokurátor Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“)

do zápisnice o verejnom zasadnutí z 19. januára 2010, ktorú do dňa konania neverejného

zasadnutia najvyššieho súdu písomne neodôvodnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že sťažnosť prokurátora je prípustná, podaná

oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preto preskúmal v zmysle § 192 ods. 1

správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo

a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Zo spisového materiálu najvyšší súd zistil, že proti obvineným J. F.

a R. F. sa na základe uznesenia vyšetrovateľa z 18. októbra 2009,

ČVS: PPZ-41/BOK-S-2009, vedie trestné stíhanie pre prípravu obzvlášť závažného zločinu

úkladnej vraždy formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 13 ods. 1, § 144 ods. 1, ods. 2

písm. d/, písm. e/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. h/, § 140 písm. b/ Tr. zák.,

ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že

od bližšie nezisteného dňa na konci mesiaca september 2009 v meste Poprad,

po predchádzajúcej vzájomnej dohode pripravovali usmrtenie B. Z., narodeného 12. júla

1977, príslušníka Policajného zboru zaradeného ako referent špecialista na oddelení

odhaľovania odboru Východ úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného

zboru, ktoré mal vykonať J. F. streľbou v mieste bydliska B. Z. a za tým účelom R. F.

zisťoval jeho bydlisko, vozidlo ktoré používa, jeho spôsoby, zvyky, dobu kedy bude doma

sám, pričom dôvodmi na jeho usmrtenie mala byť ich pomsta za to,

že B. Z. ako policajt v trestnej veci vedenej na KR PZ ÚJKP Prešov

pod ČVS: KRP-45/OVK-PO-2009 proti osobe J. F. a spol. za obzvlášť závažný zločin

vydieračského únosu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/,

ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. f/ Tr. zák. sa mal podieľať na jej

dokumentovaní, ako aj z dôvodu kontaktov B. Z. s priateľkou J. F. L. S..

Obvinený J. F. bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu z 19. októbra 2009, sp. zn. 67/2009, v spojení

s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. októbra 2009, sp. zn.

, podľa z dôvodov uvedených v ,

písm. c/ s tým, že väzba začala plynúť 17. októbra 2009 o 17.33 hod.

Podľa a obvinený môže byť vzatý do väzby

len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté

trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento

skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva

dôvodná obava, že

a/ ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä

ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký

trest,

c/ bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil alebo

vykoná trestný čin, ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil.

V zmysle ak pominie dôvod na ďalšie trvanie väzby, obvinený

musí byť ihneď prepustený na slobodu.

Podľa obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie

na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží

ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné

konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bezodkladne

rozhodnúť.

V zmysle orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné

vybavovať väzobné veci prednostne a urýchlene.

Podľa článku 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody v súlade s ustanovením

ods. 1 písm. c/ tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred súdnu alebo inú úradnú osobu

splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej

lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže podmieniť zárukou,

že sa dotknutá osoba dostaví na pojednávanie.

V zmysle článku 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo

iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že sudca pre prípravné konanie

v odôvodnení napadnutého uznesenia vecne správne vystihol dôvody, pre ktoré ďalšie trvanie

väzby obvineného nie je opodstatnené, s ktorými sa stotožnil, a preto na ne v podrobnostiach

odkazuje.

Navyše dodáva, že z ustanovenia (jeho návätia) vyplýva, že jednou

zo základných (materiálnych) podmienok vzatia obvineného do väzby, ako aj jeho ďalšieho

držania v nej je, že „doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo

začaté trestné stíhanie, bol spáchaný.“ Táto podmienka vyjadruje požiadavku, aby (aj) sudca

pre prípravné konanie pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby, ktorý

je podľa povinný skúmať, či dôvody väzby trvajú, prihliadal na aktuálnu

dôkaznú situáciu v konaní a túto vyhodnocoval v súvislosti s dôvodnosťou ďalšieho trvania

väzby.

Z hľadiska uvedeného zákonného (materiálneho) znaku je potrebné konštatovať,

že ďalšie trvanie väzby obvineného, ak aj skutočnosti v čase jeho vzatia do väzby

nasvedčovali tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, môže byť

odôvodneným len vtedy, ak dôkazy vykonané v ďalšom priebehu konania utvrdzujú

v presvedčení o tom, že skutok sa stal, resp. toto podozrenie zosilňujú.

V posudzovanej trestnej veci však takýto záver nemožno urobiť.

Ďalší postup zameraný na potvrdenie alebo vyvrátenie dôvodnosti trestného stíhania

bude vecou orgánov prípravného konania vzhľadom na to, že dokazovanie v tomto štádiu

nebolo ukončené.

Za toho stavu však možno dôjsť k záveru, že dôvody, pre ktoré bol obvinený J. F.

vzatý do väzby, nie sú už dané, preto správne postupoval sudca pre prípravné konanie, keď

ho prepustil z väzby na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil aj so záverom, že orgány prípravného

konania nekonali dostatočne rýchlo s ohľadom na to, že ide o väzobnú vec. Neexistovali totiž

žiadne objektívne prekážky, ktoré by im bránili vykonať dokazovanie na objasnenie skutku,

ktorý je predmetom trestného konania v intenciách uvedených v napadnutom uznesení,

zamerané na overenie, resp. vyvrátenie pravdivosti výpovedí poškodeného Z. a svedkov M.,

Š., S., ako aj utajeného svedka č. 1, resp. aj spoluobvineného R. F..

Napriek tomu, že išlo o väzobnú vec, pri vykonávaní procesných úkonov

nepostupovali s osobitnou starostlivosťou urýchlene a bezodkladne. Nevykonali dôkazy

v potrebnom rozsahu na objasnenie dôležitých skutkových otázok, ako správne uviedol sudca

pre prípravné konanie vo svojom uznesení, v dôsledku čoho možno konštatovať, že dôkazná

situácia sa od začiatku trestného stíhania nezmenila.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia Najvyšší

súd Slovenskej republiky sťažnosť prokurátora podľa

ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 1. februára 2010

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Monika Ivančíková