Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sr/1/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: O., so sídlom K., proti odporcovi:

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, so sídlom Drieňová č.

22, 826 86 Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa na preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia správneho orgánu, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č.: VVS/1-900/90-32796

zo dňa 22.06.2009 r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Rozhodnutím č.: VVS/1-900/90-32796 zo dňa 22.06.2009 odporca postupom podľa

o správnom konaní (správny poriadok) rozhodol o rozpustení

navrhovateľa z dôvodu porušovania a o združovaní

občanov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „“).

Vo svojom odôvodnení odporca poukázal na registráciu navrhovateľa dňa 18.02.2009.

Prostredníctvom internetovej stránky http://csefalvay-group.sk/harmonia/ navrhovateľ začal

presadzovať vytvorenie autonómie pre maďarskú národnostnú menšinu na území Slovenskej

republiky podľa zverejneného dokumentu „Autonómia-statútum tervezet“.

Odporca v odôvodnení konštatoval, že týmto dokumentom, jeho uverejnením

na internetovej stránke a napĺňaním obsahu tohto dokumentu navrhovateľ porušuje Ústavu

Slovenskej republiky a jej zákony, pričom dosahovanie svojich cieľov sleduje spôsobmi,

ktoré sú v rozpore s a jej zákonmi. Odporca svoje závery

podporil citáciou zákonných textov a a a

ods. 3 .

Napriek tomu, že odporca listom z 15.05.2009 vyzval navrhovateľa podľa § 12 ods. 3

, aby od činnosti upustil, navrhovateľ na výzvu nereagoval, a naďalej

pokračuje vo svojej činnosti uverejňovaním predmetného dokumentu na svojej internetovej

stránke.

Na základe týchto skutočností odporca rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

II.

Vo včas podanom odvolaní z 20.07.2009 doručenom dňa 21.07.2009 (rozhodnutie bolo

navrhovateľovi prostredníctvom pošty doručené dňa 29.06.2009, tzn. bola splnená zákonná

30 – dňová lehota) proti hore uvedenému rozhodnutiu (správne malo byť podanie

navrhovateľa označené ako opravný prostriedok) navrhovateľ konštatoval, že vo svojej

činnosti sledoval vytvorenie autonómie, ale nie len pre maďarov žijúcich v Slovenskej

republike, ale pre južné Slovensko, kde s nimi žijú spolu aj slováci a iné národnosti.

Ďalej s odkazom na list odporcu z 29.12.2009 a zdôraznil

právo národov a národnostných menšín na sebaurčenie a svoj názor, že odporca potvrdil,

že navrhovateľ neporušil .

Tiež navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením odporcu, že navrhovateľ svojou činnosťou

ohrozuje celistvosť Slovenskej republiky, lebo každá forma autonómie sa vytvára v rámci

štátu, zaručuje celistvosť daného štátu a to je aj zakotvené v stanovách navrhovateľa.

Argumentáciu odporcu, voči ktorej vyslovil dôrazný protest, navrhovateľ

charakterizoval ako nezrozumiteľnú a fašistickú.

III.

Vo vyjadrení zo dňa 21.08.2009 odporca s odkazom na ust. Slovenskej

republiky že odvolávanie sa na pojatie iných národností (nielen maďarskej) do presadzovanej

autonómie na juhu Slovenska je irelevantné, pretože výkon práv príslušníkov akejkoľvek

národnosti (vrátane národnostných a etnických skupín) nesmie viesť k ohrozeniu

zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky.

Najmä odporca poukázal na obsah pojmu autonómia, keď ju charakterizoval ako formu

určitej nezávislosti, resp. samostatnosti v rámci štátu, tak ako je známe z histórie

i z nedávneho medzinárodnopolitického vývoja na Balkáne, a autonómia podľa odporcu

sleduje vytvorenie absolútnej nezávislosti v ponímaní vzniku samostatného štátu,

resp. odtrhnutia územia štátu a jeho pričlenenia k územiu iného štátu, a tým i zmenu hraníc

štátu.

Ďalej podľa odporcu nielen občania väčšinovej národnosti ale ani príslušníci iných

národnostných menšín alebo etnických skupín nepresadzujú vytvorenie autonómie na juhu

Slovenska. Pri tom poukázal na niektoré skupiny ľudí, ktorí s tejto súvislosti otvorene

deklarujú nespokojnosť s ustanovením hraníc maďarského štátu na základe Trianonskej

mierovej zmluvy z roku 1920.

Vo svojom vyjadrení odporca rovnako zdôraznil vplyv ustanovení Rámcového

dohovoru na ochranu práv národnostných menšín (s platnosťou od 1. februára 1998) na výkon

práv a slobôd národnostných menšín.

Záverom sa odporca domáhal odvolanie zamietnuť a svoje rozhodnutie potvrdiť.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako súd vecne príslušný

rozhodovať o opravnom prostriedku v tejto veci ( in fine

v spoj. s ust. a a nasl. ) preskúmal napadnuté rozhodnutie

ako aj jemu predchádzajúce správne konanie v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom

prostriedku postupom podľa Tretej hlavy Piatej časti Občiansky súdny

poriadok (v texte rozsudku len „“). Po zistení, že opravný prostriedok bol podaný

oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( ), po posúdení jeho obsahu

vzhľadom k domáhanému sa petitu návrhu nariadil vo veci pojednávanie (§ 250q ods. 1

) a po jeho verejnom vykonaní dospel k záveru, že podaný opravný prostriedok

je dôvodný, pretože rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (na čo musel

prihliadnuť z úradnej povinnosti v zmysle v spoj. s ), a preto

postupom podľa veta posledná preskúmané rozhodnutie zrušil

a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie ( ) z nasledujúcich dôvodov.

Účastníci vo svojich protikladných argumentoch vychádzali z odlišného pohľadu

na vyhodnotenie aktivít navrhovateľa, resp. rozchádzali sa v obsahu ako aj rozsahu právneho

pojmu autonómia. Najmä odporca pri svojej argumentácii citoval ust. § 4 písm. a) a b)

v spojení s a

a následne v svojom vyjadrení z 21.08.2009 uviedol, že „Autonómia ako forma určitej

nezávislosti, resp. samostatnosti v rámci štátu, tak ako je známe z histórie i z nedávneho

medzinárodnopolitického vývoja na Balkáne, sleduje vytvorenie absolútnej nezávislosti

v ponímamí vzniku samostatného štátu, resp. odtrhnutia územia štátu a jeho pričlenenia

k územiu iného štátu, a tým i zmenu hraníc štátu“.

Z uvedeného dôvodu bolo legálne očakávanie navrhovateľa, že odporca svoje závery,

ktoré vyvodil pri aplikácii hore cit. a v spojení s

a aj dostatočne objasní. Pričom je nutné vychádzať

zo súčasnej spoločenskej diskusie k tomuto pojmu, kedy rôzne vrstvy slovenskej spoločnosti,

zoskupenia alebo jednotlivci tomuto výrazu prisudzujú nejednotný a často krát odlišný

význam.

Podľa a nie sú dovolené združenia, ktorých cieľom je

popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť,

pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne

postavenie, roznecovať nenávisť a neznášanlivosť z týchto dôvodov, podporovať násilie alebo

inak porušovať a zákony, alebo ktoré sledujú dosahovanie

svojich cieľov spôsobmi, ktoré sú v rozpore s a zákonmi.

Podľa územie Slovenskej republiky je jednotné

a nedeliteľné.

Podľa výkon práv občanov patriacich

k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť

k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky.

Na základe uvedených citácií ústavných a zákonných textov odporca dospel k právnemu

a nezvratnému záveru, že navrhovateľ ako občianske združenie svojim konaním spochybňuje

jednotnosť a nedeliteľnosť územia Slovenskej republiky. Právo na sebaurčenie je

prirodzeným právom národov. Na Území Slovenskej republiky žije iba jeden národ, a tým je

národ slovenský.

Základným jadrom hore uvedeného právneho záveru odporcu je konštatovanie,

že „navrhovateľ ako občianske združenie svojim konaním spochybňuje jednotnosť

a nedeliteľnosť územia Slovenskej republiky“. Takéto strohé konštatovanie právneho záveru

zo strany odporcu však neobsahuje relevantné argumenty, logicky odôvodniteľné úvahy

presvedčivo objasňujúce myšlienkový pochod odporcu smerujúci od zisteného skutkového

stavu až po riadnu aplikáciu práva orgánom štátnej moci na zistenú skutočnosť.

Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe

, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa o správnom konaní (správny poriadok) správne

orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné

chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb

a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie [správneho orgánu] musí byť v súlade

so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí

vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,

ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení

dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých

rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich

vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Hore uvedený minimálny právny rámec korešponduje s ústavným princípom právnej

istoty jednotlivca v konaní, v ktorom správny orgán rozhoduje o jeho právach, povinnostiach

alebo právom chránených záujmoch, lebo povinnosťou správneho orgánu je jednoznačným

a presvedčivým spôsobom dať účastníkovi najavo, ako rozhodol.

V správnom súdnictve súd podrobuje prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia

správneho orgánu vo všetkých jeho častiach, tzn. že preveruje nielen zákonnosť jeho

výrokovej časti rozhodnutia ale aj dôvody, na základe ktorých mal správny orgán právne

posúdiť vec. Potom tieto dôvody správneho orgánu vytvárajú pre správny súd minimálny

právny základ na presvedčivé odôvodnenie, a s ich následným využitím správny orgán jasne

a zrozumiteľne opíše a presvedčivo objasní, v čom sú závery napadnutého rozhodnutia riadne

a v čom protikladné argumenty protistrany boli mylné.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu vyplýva, že odporca na str. 1

odôvodnenia najskôr konštatoval zistenie, čo je cieľom navrhovateľa ako občianskeho

združenia a čo by mal robiť, potom deklaroval úsudok, že prostredníctvom svojej internetovej

stránky navrhovateľ začal presadzovať vytvorenie autonómie pre maďarskú národnostnú

menšinu (dôraz na dokument „Autonómia-statútum tervezet“), a na záver odporca vyslovil

bez bližšieho logického odôvodnenia právny záver, že uverejnením a napĺňaním obsahu tohto

dokumentu navrhovateľ porušuje a jej zákony.

Takýto prístup odporcu ako správneho orgánu nie je v súlade s príkazom na presvedčivé

odôvodnenie obsiahnutým v cit. ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, nakoľko neponúka

žiadne argumenty účastníkovi, aby zistil dôvody, prečo jeho konkrétne správanie (vytýkané

činnosti vykonávané prostredníctvom internetových stránok) smeruje proti výkladovému

rámci pre aplikáciu sporných ust. a v spojení s

a .

Naopak, Najvyšší súd by za tejto situácie očakával dôslednú interpretáciu pojmu

autonómia na právne a iné podmienky Slovenskej republiky ako aj dôkladné vyhodnotenie

hore citovaných aktivít navrhovateľa, najmä s prihliadnutím na ich tvrdenú závažnú

celospoločenskú nebezpečnosť (narušovanie územnej celistvosti štátu). Až potom mal

odporca pristúpiť k aplikácii príslušných právnych noriem na takto zistený skutkový stav

(skutkové závery). V tomto vidí Najvyšší súd nepreskúmateľnosť rozhodnutia

mu predloženého na súdny prieskum.

Správne súdnictvo je založené na súdnom prieskume najmä zákonnosti napadnutého

rozhodnutia a mu predchádzajúceho rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je

základnou prekážkou, ktorá marí hore vymedzenú úlohu správneho súdu, pričom môže byť

zapríčinená nedostatkom dôvodov alebo svojou nezrozumiteľnosťou.

Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení

rozhodnutia správneho orgánu, nie je možné považovať čiastkové nedostatky odôvodnenia

rozhodnutia správneho orgánu, ale iba nedostatok skutkových dôvodov. V prejednávanej veci

odporca neobjasnil vôbec svoj právny záver, že „navrhovateľ ako občianske združenie svojim

konaním spochybňuje jednotnosť a nedeliteľnosť územia Slovenskej republiky“. Takýto záver

v kontexte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa javí prinajmenej ako prekvapivý, čo je

však v rozpore s hore citovaným právnym rámcom.

Na základe uvedeného Najvyšší súd postupom ex offo na základe ustanovenia § 250j

ods. 3 v spoj. s pristúpil postupom podľa v spoj. s

ods. 4 k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

Podľa v spoj. s súd zruší napadnuté rozhodnutie

správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo

rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ak rozhodnutie je

nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo rozhodnutie je

nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli

predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal

orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi opravného

prostriedku v týchto prípadoch nie je súd viazaný.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností a

po vyhodnotení námietok navrhovateľa Najvyšší súd postupom podľa 5. časti Občianskeho

súdneho poriadku a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Nad rámec odôvodnenia Najvyšší súd musí zdôrazniť, že základom rozsudku o zrušení

napadnutého rozhodnutia správneho orgánu je hore uvedená procesná vada, ktorá súdu bráni

pristúpiť k posúdeniu merita sporu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné

ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4

prvá veta ), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle

veta druhá poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti možného odvolania proti

rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom

súdnictve sú nielen generálne ( c ods. 1 ) ale aj špeciálne ( )

prípustné opravné prostriedky, potom nie je možné ust. na výroky

rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.

V.

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

a v spojitosti s , podľa ktorého úspešnému

navrhovateľovi právo na úplnú náhradu trov tohto konania vznikne, len ak o to včas požiada.

Nakoľko úspešný navrhovateľ si svoje právo v zákonnej 3 - dňovej lehote neuplatnil

a zo súdneho spisu pre konajúci súd nevyplýva, že by odporcovi trovy v súvislosti so súdnym

konaním vznikli, neboli mu ani priznané.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 02. februára 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová