Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/174/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemaníkovej a členov senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Petra Dukesa

v právnej veci navrhovateľa: JUDr. R. Ď., D., správca konkurznej podstaty úpadcu Z.E., a. s.

v konkurze, T., N., IČO: X., proti odporcovi: S., a. s., C., IČO: X., o popretie pravosti

pohľadávky, o odvolaní navrhovateľ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.

septembra 2008, č. k. -301, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

10. septembra 2008 č. k. -301 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka veriteľa S., a.

s., B., prihlásená v konkurznom konaní úpadcu Z. 1., a. s. v konkurze, N. vedenom pod sp.

zn. v celkovej výške 40 409 391,29 Sk nie je oprávnená a zistená.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd zistil, že po zrušení akciovej

spoločnosti Z., dňom 08. 09. 2000 majetok, práva a povinnosti zrušenej spoločnosti prešli na

Z.E., a. s., N., Z.E., a. s., N.D. / navrhovateľ /, Z.A., a. s., N. a Z.I., a. s., N.. Postup a pravidlá

pri delení obchodného majetku a záväzkov boli schválené mimoriadnym valným

zhromaždením, čo je zakotvené v N 320/2000, Nz 322/2000 a prešli na štyri novovzniknuté

spoločnosti a záväzok, ktorý je predmetom konania prešiel na Z.E., a. s. podľa údajov

mimoriadnej účtovnej závierky ku dňu zániku spoločnosti.

Odporca svoj nárok opieral o ust. § 69 ods.4 Obch. zák., nakoľko k zrušeniu

Z., a. s., došlo 08. 09. 2000 a tvrdil, že nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil aj v konkurze

úpadcu Z.E., a. s., vedenom pod sp. zn. , pričom pohľadávku správca uznal.

Prvostupňový súd v novom konaní doplnil dokazovanie v súvislosti

s nástupníctvom / záväzkov / po zrušenej a. s. Z.. Zistil, že delimitačný protokol neexistuje,

ale ako podporný dôkaz k ostatným dôkazom bol predložený výpis z hlavnej knihy

spoločnosti Z.E., a. s., k októbru 2000, v ktorom na súvahovom účte 379, pod položkou 371 –

201 je uvedené „iné záväzky – S., a. s.“ v sume 39 866 821,29 Sk, čo predstavuje istinu

v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. . Na základe tohto bol

zostavený súpis majetku a záväzkov spoločnosti Z.E., a. s. pre účely konkurzného konania

vedeného pod sp. zn. , na základe ktorého správca uvedenú pohľadávku uznal, ako

pohľadávku prvej triedy s právom na oddelené uspokojenie. Podľa rozvrhového uznesenia

bola pohľadávka čiastočne uspokojená v rámci oddeleného uspokojenia sumou 1 753 564 Sk

a v prvej triede sumou 340 175,20 Sk.

Prvostupňový súd v tejto súvislosti vykonal porovnanie hlavnej knihy, údajov

na súvahovom účte 379 spoločnosti Z.E, a. s., N.D. a zistil, že záväzok voči a. s. S. sa v nej

nenachádza. Tento záver korešponduje aj s uznesením č. 1 mimoriadneho valného

zhromaždenia spoločnosti Z., a. s., z ktorého vyplýva, že pri rozdelení obchodného majetku

a záväzkov na nástupnícke spoločnosti sa bude vychádzať z rozdelenia projektovej orientácie

spoločnosti na štyri samostatné subjekty podľa návrhu predstavenstva, ktorý vychádza

z účtovnej závierky spoločnosti k 30. 06. 2000 a tvorí prílohu č. 2 notárskej zápisnice

a rozdelenie obchodného majetku a záväzkov vykázaných v účtovníctve zrušenej spoločnosti

sa uskutoční na štyri novovzniknuté akciové spoločnosti na základe údajov mimoriadnej

účtovnej závierky a inventarizácie majetku a záväzkov zrušenej spoločnosti ku dňu zániku

spoločnosti.

Z takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že súvahy štyroch

novovzniknutých nástupníckych spoločností spolu s hlavnou knihou, obsahujúcou všetky

súvahové účty s ich podrobným rozpisom, zostavené na základe mimoriadnej účtovnej

závierky ku dňu zániku a. s. Z., sú súčasťou rozhodnutia o rozdelení

tejto spoločnosti a určujú prechod konkrétneho majetku a záväzkov rozdelenej spoločnosti

na nástupnícke spoločnosti. Sú teda dostačujúcim dôkazom o tom, že záväzok,

ktorý je predmetom konania, prevzala spoločnosť Z.E., a.s., a nie navrhovateľ

/ Z.E, a. s., N.D. /, preto súd rozhodol tak, ako vyplýva z výroku rozsudku. S., a.s., by si teda

mohla u nástupcov zaniknutej spoločnosti uplatňovať z titulu ručenia časť pohľadávky

neuspokojenej v konkurze na majetok Z.E., a. s., v pomere prechodu čistého obchodného

imania rozdelenej spoločnosti.

O trovách konania rozhodol tak, že ich navrhovateľovi nepriznal, pretože

sa ich náhrady vzdal.

Odporca podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa

22. októbra 2008.

V odôvodnení odvolania uviedol, že rozsudkom sp. zn. -80

z 04. 07. 2001, ktorý nadobudol právoplatnosť 14. 06. 2002 a vykonateľnosť 18. 06. 2002,

bol predchodca úpadcu / a aj ostatné rozdelením vzniknuté spoločnosti / zaviazaný

na zaplatenie sumy 39 866 821,29 Sk a trovy konania 542 570 Sk.

Mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti Z., a. s. konané dňa

08. 09. 2000 rozhodol o zrušení tejto spoločnosti bez likvidácie rozdelením na štyri subjekty.

Odvolateľ dňa 01. 10. 2003 prihlásil do konkurzu úpadcu Z.E., a. s., svoje pohľadávky

v celkovej sume 40 409 391,29 Sk ako judikátne pohľadávky s tým, že v rozhodnutí

o rozdelení nie je jednoznačne určené, na ktorého nástupcu záväzok prešiel a podľa § 69

ods. 4 Obch. zák. platí, že na splnenie je zaviazaná spoločne a nerozdielne každá nástupnícka

spoločnosť.

Správca konkurznej podstaty úpadcu Z.E., a. s., poprel len časť prihlásenej

pohľadávky / splnenie spoločnosťou Z.A., a. s. / a v časti 40 366 821,29 Sk považoval

pohľadávku za zistenú.

Nakoľko i na Z.E., a. s. N.D. / navrhovateľ /, bol vyhlásený konkurz, odvolateľ

si pohľadávku prihlásil prihláškou dňa 18. 01. 2005 a to v súlade s ust. § 69 ods. 4 Obch. zák.

Poukázal na to, že v prílohe č. 2 z hľadiska veriteľov nie sú špecifikované záväzky,

ich výška. Suma 39 866 821,29 Sk podľa odvolateľa jednoznačne nevyplýva ani zo súvahy,

ani z prílohy č. 2. Záväzok je jednoznačne uvedený len v hlavnej knihe Z.E., a. s., z októbra

2000 / str.5 /. Podľa odporcu hlavná kniha nie je dokumentom o delimitácii v zmysle

notárskej zápisnice, ani rozhodnutím o rozdelení podľa § 69 ods. 4 Obch. zák.

Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a určiť, že pohľadávka

je oprávnená a zistená vo výške 38 358 059,89 Sk, t. j. znížená a sumu 2 093 739,40 Sk,

ktorá bola uspokojená v konkurznom konaní úpadcu Z., a. s

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal vec ako súd odvolací / § 10 ods. 2 /

podľa a a zistil, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či súd prvého stupňa rozhodol

vo veci na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a či vyvodil správny právny záver,

keď návrhu vyhovel.

Prihláškou zo dňa 17. januára 2005 odporca v konkurznom konaní prihlásil

vykonateľnú pohľadávku v zmysle § 20 a § 32 ods. 2 písm. a/ ZKV v celkovej výške

40 451 799,29 Sk. Pohľadávka pozostávajúca zo sumy 39 866 821,29 Sk a trov konania

542 570 Sk, bola odporcovi priznaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom Krajského

súdu v Trenčíne č. k. .

V preskúmavanom rozsudku a v konaní ktoré mu predchádzalo, sa prvostupňový

súd zaoberal zisťovaním, na ktorého z právnych nástupcov po zaniknutej spoločnosti

Z. prešli záväzky z úverových zmlúv č. 3/92, č.2/92 a č. 1/93, z ktorých pohľadávka vznikla,

nakoľko z právoplatného rozsudku vyplýva, že povinnosť zaplatiť sumu 39 866 821,29 Sk

bola uložená Z., a. s., N., teda spoločnosti, ktorá už v čase rozhodovania neexistovala.

Prvostupňový súd správne zistil a vyslovil, že predmetná pohľadávka prešla na Z.E., a. s., N.,

teda tento subjekt prevzal záväzky z predmetných úverových zmlúv.

K námietke odporcu, že v rozhodnutí o rozdelení spoločnosti nebolo určené,

na ktorú spoločnosť záväzky prešli, preto sú všetky nástupnícke spoločnosti zaviazané

spoločne a nerozdielne / solidárne /, nemá oporu v preukázaných právnych skutočnostiach,

nakoľko bolo preukázané, že sporný záväzok prešiel na Z.E., a. s., N.

/ v konkurznom konaní tohto subjektu si odporca pohľadávku aj prihlásil a v časti

bol uspokojený /, teda bolo určené, na ktorú nástupnícku spoločnosť záväzok prešiel,

preto nemôže ísť o solidárnu zodpovednosť.

Pokiaľ ide o ručenie podľa § 69 ods. 4 veta druhá Obch. zák., odvolací súd

po preukázaní, že sporná pohľadávka prešla na Z.E., a. s., N., dospel k názoru, že

vykonateľná pohľadávka smeruje voči tomuto subjektu, teda navrhovateľ v tomto konaní nie

je vecne aktívne legitimovaný na popretie takejto pohľadávky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného rozsudok podľa § 219

ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že ich navrhovateľovi nepriznal,

pretože mu žiadne nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave 2. februára 2010

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková