Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/4/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej

veci navrhovateľa: R., nar. X. v obci Č., naposledy bytom v zahraničí: T., t.č. U., zast. JUDr.

M., Liga za ľudské práva, Hurbanovo nám. č. 5, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Bratislava, Pivonková 6, o preskúmanie

zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU-827-49/PO-Ž/2007 zo dňa 2. apríla

2009, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz

21/2009-65 zo dňa 23. septembra 2009 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -65 zo dňa 23. septembra 2009 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. ČAS:

MU-827-49/PO-Ž/2007 zo dňa 2. apríla 2009, ktorým odporca podľa ustanovenia podľa § 13c

ods. 1 a o azyle a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o azyle) rozhodol o neudelení doplnkovej ochrany

navrhovateľovi.

Krajský súd dospel k záveru, že odporca v napadnutom rozhodnutí správne

a dostatočným spôsobom zistil a vyhodnotil skutkový stav veci, t. j. že navrhovateľ nesplnil

podmienky pre udelenie doplnkovej ochrany.

K námietke nezákonnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uviedol, že odporca

v duchu rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 1.10.2008 opätovne

navrhovateľa predvolal a vykonal s ním doplňujúci pohovor, vyhľadal a do spisu založil

aktuálne správy o krajine pôvodu navrhovateľa zamerané na bezpečnostnú situáciu

v Gruzínsku, včítane odštiepeneckých regiónov Abcházska a Južného Osetska.

Pre posúdenie tejto námietky krajský súd poukázal na odôvodnenie právoplatného

výroku odporcu o neudelení azylu v rozhodnutí odporcu zo dňa 16.7.2007, v ktorom odporca

namietal hodnovernosť navrhovateľa, a to vzhľadom na uvádzanie rôznych svojich identít

a dôvodov žiadosti o azyl. Krajský súd uviedol, že je faktom, že navrhovateľ v aktuálnom

a v predchádzajúcom azylovom konaní uvádzal odlišné informácie o svojej osobe vo všetkých

bodoch, včítane dôvodov žiadosti o azyl. Zhodne uviedol iba svoju národnosť, štátnu

príslušnosť a údaj o absolvovaní vysokoškolského štúdia. Odôvodnenie takéhoto počínania,

t.j., že sa bál, že ak uvedie svoju skutočnú identitu, bude vrátený do Gruzínska podľa

krajského súdu neobstojí. Ak by sa skutočne obávala iba svojho prípadného vrátenia

do krajiny jeho pôvodu, postačovalo by uvedenie iba inej identity, nebolo podľa krajského

súdu potrebné uvádzať ako nepravdivé všetky osobné a iné údaje a ani vymyslený príbeh,

t. j. dôvod žiadosti o azyl.

Krajský súd nepovažoval predloženie fotokópií občianskeho preukazu, či preukazu

abcházskeho utečenca za hodnoverný dôkaz totožnosti, naviac poukázal na to, že kým

v doplňujúcom pohovore u odporcu uviedol, že kópie mu poslal jeho priateľ, pred súdom

uviedol, že mu ich poslali jeho príbuzní, čo podľa krajského súdu iba zdôrazňuje jeho

nedôveryhodnosť.

Krajský súd na tieto skutočnosti poukazoval preto, že dôveryhodnosť navrhovateľa

podľa jeho názoru hrá svoju nezastupiteľnú úlohu aj pri posudzovaní existencie vážneho

bezprávia, teda otázky o ktorej odporca rozhodoval v napadnutom rozhodnutí.

S poukazom na nedôveryhodnosť navrhovateľa je potrebné podľa krajského súdu

pozerať na neho ako na občana Gruzínska ako takého, teda nie ako na Gruzínca,

pochádzajúceho z oblasti Abcházska, i keď ani táto okolnosť v konkrétnom prípade nie je

rozhodujúcou .

Krajský súd k podmienkam pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona

o azyle uviedol, že ako vyplynulo z obsahu jednotlivých pohovorov s navrhovateľom,

navrhovateľ nemal nikdy žiadne problémy so štátnou mocou, či inými subjektmi, nebol nikdy

trestne stíhaný a ani mu nebol uložený trest smrti. Nehrozí mu teda ani uloženie a ani výkon

trestu smrti. Podmienka poskytnutia doplnkovej ochrany v zmysle § 2 písm. f/ bod 1. zákona

o azyle naplnená nie je.

Navrhovateľ v žiadnom z produkovaných príbehov neprezentoval, že by bol objektom

mučenia, či neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania. A to ani ako Gruzínec

z Abcházska, či ako Gruzínec pochádzajúci z Tbilisi. V súvislosti so situáciou, ktorá nastala

v Gruzínsku po vojenskom strete v lete roku 2008, na ktorú poukazoval navrhovateľ

v opravnom prostriedku, krajský súd uviedol, že situácia po tomto konflikte sa uzatvorením

dohody medzi Gruzínskom a Ruska normalizovala a podľa správ o krajine pôvodu, dochádza

k dočasným ozbrojeným zrážkam medzi vojskami Gruzínska a Ruska, avšak prakticky

výhradne iba na hraniciach Gruzínska a Južného Osetska. Ostatné regióny Gruzínska

sa vyostrenou bezpečnostnou situáciou nevyznačujú.

Krajský súd poukázal na to, že konflikt z leta roku 2008 bol lokálny, naviac bol

už ukončený uzatvorením dohody o prímerí v auguste roku 2008, teda v čase vydania

napadnutého rozhodnutia konflikt už pominul a iné oblasti Gruzínska boli z tohto pohľadu

aj v čase jeho konania v podstate bezpečnými. Bez ohľadu na to, či navrhovateľ pochádza

z Tbilisi alebo z Čuburchindži v Abcházskej autonómnej oblasti, má podľa krajského súdu

možnosť bezpečne sa usadiť v ktoromkoľvek inom gruzínskom regióne. Aktuálne mu podľa

krajského súdu nehrozí a ani v čase vydania napadnutého rozhodnutia mu nehrozilo vážne

a individuálne ohrozenie jeho integrity z dôvodu tohto konfliktu.

Krajský súd napokon poukázal na to, že odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol

dôvody neudelenia azylu z humanitných dôvodov a vyhľadal a do spisu založil relevantné

správy o bezpečnostnej situácii v krajine jeho pôvodu.

Na základe uvedeného krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil rozhodnutie odporcu

o neposkytnutí doplnkovej ochrany ako rozhodnutie vydané v súlade so zákonom.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom namietal, že krajský súd

vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal

a ani objektívne nebolo preukázané, že by mu v prípade návratu do krajiny jeho pôvodu

hrozilo vážne bezprávie v zmysle zákona o azyle.

Navrhovateľ nesúhlasil ani s vyhodnotením jeho osoby ako nedôveryhodnej. Okrem

pochybenia v prvom konaní, keď uvádzal odlišné dôvody žiadosti o azyl a niektoré údaje

k svojej osobe, nevyskytli sa žiadne iné nezrovnalosti k jeho osobe.

Nestotožnil sa s tvrdením krajského súdu, že fotokópie dokladov nemajú žiadnu

vypovedaciu a dôkaznú silu, v tejto súvislosti poukázal na osobitosť azylového konania,

v ktorom ľudia, hľadajúci ochranu často nemajú dokumenty a dôkazy, ktorí by potvrdzovali

identitu alebo preukazovali dôvody žiadosti o azyl, a preto je bremeno dokazovania na oboch

účastníkoch konania. Navrhovateľ poukázal na to, že dokumenty, ktoré súdu predložil

sú čitateľné a fotografia na preukaze rozoznateľná.

Navrhovateľ namietal účelovosť odôvodnenia rozhodnutia odporcu, keď konštatuje,

že možnému nebezpečiu sú vystavení všetci občania pohraničného regiónu, namietal tiež

nesprávnu interpretáciu definície vážneho bezprávia vo vzťahu k § 2 písm. f/ zákona o azyle

s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý vo vzťahu k doplnkovej ochrane

konštatoval, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho

pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl,

ale u nich by bolo neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie.

Navrhovateľ poukázal na správu o krajine pôvodu Momentálna bezpečnostná

a politická situácia Gruzínska/Abcházsko zo septembra 2009, ktorá potvrdzuje, situáciu

v Gruzínsku, kde v súčasnosti žijú vysídlené osoby v prechodnom ubytovaní a v okolí Tbilisi,

buď v hromadných ubytovacích zariadeniach alebo v hosťovských rodinách, kým čakajú

na odškodnenie, presídlenie alebo rekonštrukciu ich zničených domov.

Navrhovateľ v tejto súvislosti namietal právne posúdenie námietky k neudeleniu azylu

z humanitných dôvodov a poukázal na to, že nemal povinnosť výslovne uviesť, že žiada

o udelenie azylu z humanitných dôvodov, vzhľadom na to, že zákon o azyle, výslovne takúto

povinnosť nezakladá.

Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak,

že napadnuté rozhodnutie odporcu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu

navrhol ako vecne správny potvrdiť. Zopakoval argumenty, pre ktoré rozhodol o neposkytnutí

doplnkovej ochrany.

K námietkam navrhovateľa, že nesprávne vyhodnotil skutkový stav a dôvody

navrhovateľa obávať sa o svoju bezpečnosť v prípade návratu do krajiny pôvodu v súvislosti

s jeho tvrdením, že pochádza práve z tejto pohraničnej oblasti (hranice Abcházska

a Gruzínska) odporca uviedol, že navrhovateľ sám tvrdil, že v danej oblasti sa dlhodobo

nezdržiaval. V pohovore zo dňa 24.5.2007 uviedol, že v Abcházsku nežil už 8 rokov

pred odchodom z Gruzínska. Trvalý pobyt podľa vyjadrenia navrhovateľa mal v Tbilisi

a v prípade jeho zotrvania v Tbilisi mu nehrozilo žiadne nebezpečenstvo.

Odporca poukázal na to, že počas pohovoru dňa 24.5.2007 navrhovateľ prisľúbil,

že poskytne odporcovi originálne doklady o svojej totožnosti, do teraz ich však nepredložil.

Navrhovateľom predložené fotokópie dokumentov, vyhodnotil aj v kontexte jeho rozporov

vo výpovediach, ktoré nebolo možné považovať za nepatrné, či zanedbateľné a z tohto

pohľadu podľa odporcu nepotvrdzujú jeho identitu.

K námietke navrhovateľ ohľadne nesprávnej interpretácie definície bezprávia, odporca

uviedol, že v rozsudku Najvyššieho súdu SR, na ktorý sa navrhovateľ odvoláva, sa tiež

uvádza, že pri rozhodovaní o poskytnutí doplnkovej ochrany sú do značnej miery určujúce

tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je potrebné vychádzať, ako aj aktuálne informácie

o krajine pôvodu.

Odporca uviedol, že pri vydaní nového rozhodnutia sa dôsledne zaoberal celkovou

situáciou v krajine pôvodu navrhovateľa, avšak navrhovateľ účelovo poukazuje

iba na situáciu v Abcházsku, odkiaľ má navrhovateľ pochádzať, pred odchodom z Gruzínska

sa tam však nezdržiaval. V tejto súvislosti poukázal na to, že zo správ o krajine pôvodu

vyplýva, že v ostatných regiónoch Gruzínska navrhovateľovi vážne bezprávie nehrozí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia ,

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 2. februára 2010 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo

o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi

poskytne doplnkovú ochranu.

Podľa o azyle (účinného od 1.12.2008,

ďalej len zákon o azyle) ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa

podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi,

ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu

do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje

inak.

Podľa § 13b ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne

doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak,

a/ manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo

trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením

vopred písomne súhlasí,

b/ slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo

osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c/ rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a,

mladšieho ako 18 rokov.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neposkytnutí doplnkovej,

preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci

odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu,

či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku

a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého

rozhodnutia odporcu.

Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité

dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa, a obsahom správ

o krajine pôvodu (informácie Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce zo dňa

10.3.2009 a 23.3.2009, informácie zo správy „Gruzínsko a pokonfliktná situácia a vývoj“),

z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine

pôvodu so zameraním na posúdenie bezpečnostného rizika prípadného návratu navrhovateľa

do krajiny pôvodu a posúdenie existencie podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany. .

Ako vyplynulo zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 24.3.2009 navrhovateľ

na otázku, či disponuje originálom dokladov, ktoré by potvrdzovali jeho totožnosť uviedol,

že na Slovensku nemá žiadne doklady, do spisu doložil fotokópie občianskeho preukazu

a preukazu utečenca v Gruzínsku. Kamarát mu listom z roku 2007 zaslal fotokópie diplomu

zo školy a vodičský preukaz.

Na otázku, či je s rodinou, ktorá žije v Čuburchindži v kontakte odpovedal,

že od novembra 2008 nie je s nimi v kontakte. Naposledy sa s nimi rozprával telefonicky dňa

8.11.2008. Otec mu vravel, že sa v tejto oblasti pohybovalo veľa tankov a uniformovaných

ruských a abcházských vojakov. Kukláči, ktorí vošli do ich domu ho hľadali, nepovedali

otcovi prečo, prehľadali celý ich dom. V kontakte s príbuznými z Tbilisi nie je, vrátili

sa do Abcházska.

Na otázku, či mu vo svetle nových udalostí pri návrate do Gruzínska niečo hrozí,

odpovedal, že je občanom Gruzínska, narodil sa v Abcházsku, tam má svojich predkov.

Nemôže sa vrátiť, obáva sa toho, že by po jeho návrate zobrali jeho rodičov do zajatia. Ulica,

na ktorej vyrastal je hraničnou a prebehlo na nej veľa konfliktov a ozbrojených útokov.

Abcházci sú presvedčení, že tí, ktorí tam žijú, majú niečo spoločné s ozbrojenými útokmi.

Jeho rodina sa do týchto záležitostí nikdy nezapájala. V súčasnej dobe je tam situácia zlá,

nechce sa vrátiť do Gruzínska, kde bude žiť ako utečenec. Chce žiť v slobodnej krajine,

kde má určitú perspektívu aj do budúcnosti.

Odporca v rozhodnutí, ktorým navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu

poukázal na to, že z výpovede navrhovateľa jednoznačne vyplynulo, že nikdy nebolo proti

nemu vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý alebo zadržaný a nemal žiadne

problémy s gruzínskymi štátnymi orgánmi, nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo

ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Nehrozí mu v krajine pôvodu trest smrti alebo jeho

výkon. Pred svojim odchodom z Gruzínska nebol vystavený ohrozeniu, ktoré by sa dalo

kvalifikovať ako vážne bezprávie.

K tvrdeniu navrhovateľa, že po jeho návrate do krajiny pôvodu by mohli byť vystavení

určitému nebezpečenstvu jeho rodičia, odporca uviedol, že správy o Abcházsku skutočne

potvrdzujú napätú situáciu medzi obyvateľmi, ruskou armádou a abcházskymi separatistami,

ktorí sa v regióne nachádzajú, možnému nebezpečenstvu sú však vystavení všetci občania

pohraničného regiónu.

Keďže mu Gruzínsko poskytlo ochranu, tak ručí za jeho bezpečnosť a nie je podľa

odporcu dôvod sa domnievať, že by mu v prípade návratu hrozilo vážne bezprávie.

V tejto súvislosti odporca v rozhodnutí poukázal na to, že navrhovateľ má trvalý pobyt

v Tbilisi a situácia sa považuje v tejto časti Gruzínska za bezpečnú. Nemožno hovoriť

o vnútroštátnom ozbrojenom konflikte v Gruzínsku, v prípade návratu do Tbilisi je teda

neopodstatnené sa domnievať, že by bol po návrate do Tbilisi vystavený reálnej hrozbe

vážneho bezprávia, tak ako to vyplýva zo zákona o azyle.

Odporca napokon v dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že na udelenie azylu

z humanitných dôvodov niet právneho nároku, za humanitné dôvody sa považujú najmä

prípady neúspešných žiadateľov o azyl z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko

chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo

psychické útrapy, prípadne až smrť, čo nie je prípad navrhovateľa.

Odporca v rozhodnutí popisuje spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu

navrhovateľa s odkazom na zdroje informácií, z ktorých informácie čerpal.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal,

pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne

vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca

vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie

azylu podľa § 8 a § 10 zákona o azyle, resp. dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno

vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody

pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné

skutkové zistenia.

Primárnym dôvodom neposkytnutia doplnkovej ochrany navrhovateľovi, bolo

nesplnenie zákonných podmienok pre jej poskytnutie v zmysle zákona o azyle. S takýmto

záverom bolo potrebné súhlasiť. Odporca venoval skúmaniu existencie podmienok

pre poskytnutie doplnkovej ochrany navrhovateľovi náležitú pozornosť a vykonal

101Sža/4/2010

dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľa obsahom správ o krajine pôvodu, ktorých

podstatnú časť v rozhodnutí s uvedením zdrojov aj uviedol.

Krajský súd sa rovnako zaoberal všetkými námietkami obsiahnutými v opravnom

prostriedku a rovnako aj zákonným požiadavkám na poskytnutie doplnkovej ochrany

v zmysle definície pojmu vážne bezprávie podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle .

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje so skutkovými ako aj právnymi

závermi krajského súdu, ktorý vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, z čoho vyvodil svoj

záver zhodný so záverom odporcu o tom, že navrhovateľ nesplnil zákonné podmienky

na poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle skúmania taxatívne vymedzených požiadaviek

v § 2 písm. f/ zákona o azyle.

K vysloveným záverom krajského súdu nemá odvolací súd žiadne námietky

a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Zmyslom a účelom poskytnutia doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu

a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým

nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle)

neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto

inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa

do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase

než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie

doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je

potrebné vychádzať.

V predmetnej veci nebolo ani podľa odvolacieho súdu zistené závažné a potvrdené

dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je definované

v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu,

ktorý si osvojil aj krajský súd uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považoval odvolacie námietky navrhovateľa

ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci odporcom za nedôvodné.

Správnosť záverov odporcu o tom, že navrhovateľovi nehrozí vážne bezprávie

v krajine jeho pôvodu je podložená nielen zistením odporcu, že navrhovateľovi nehrozí

uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest

smrti, ale aj zistením (z výpovede navrhovateľa), že navrhovateľ posledných 8 rokov

pred odchodom z Gruzínska nežil v pohraničnej oblasti (Abcházska a Gruzínska), ktorá je

aj v súčasnosti poznačená napätím, ale v Tbilisi, teda v mieste ktoré nebolo poznačené

vnútroštátnym alebo medzinárodným ozbrojeným konfliktom ani v čase jeho odchodu

z krajiny pôvodu.

Rovnako bolo potrebné prihliadnuť aj na to, že navrhovateľovi bola poskytnutá

ochrana vnútroštátnymi orgánmi Gruzínska, keď mu bol vydaný v roku 2004 Ministerstvom

pre utečencov a pobyty Gruzínska utečenecký preukaz.

Rozhodnutie odporcu o neposkytnutí doplnkovej ochrany bolo potrebné považovať

za zákonné, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny podľa

.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s a , tak, že navrhovateľovi, ktorý

nemal úspech vo veci právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 2. februára 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová