Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
3a2/376993.3e7c88.pdf
PDF · 139.88 KB
No categories available
1Sža/4/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sža/4/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora
Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej
veci navrhovateľa: R., nar. X. v obci Č., naposledy bytom v zahraničí: T., t.č. U., zast. JUDr.
M., Liga za ľudské práva, Hurbanovo nám. č. 5, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Bratislava, Pivonková 6, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU-827-49/PO-Ž/2007 zo dňa 2. apríla
2009, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz
21/2009-65 zo dňa 23. septembra 2009 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 9Saz 21/2009-65 zo dňa 23. septembra 2009 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. ČAS:
MU-827-49/PO-Ž/2007 zo dňa 2. apríla 2009, ktorým odporca podľa ustanovenia podľa § 13c
ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o azyle) rozhodol o neudelení doplnkovej ochrany
navrhovateľovi.
Krajský súd dospel k záveru, že odporca v napadnutom rozhodnutí správne
a dostatočným spôsobom zistil a vyhodnotil skutkový stav veci, t. j. že navrhovateľ nesplnil
podmienky pre udelenie doplnkovej ochrany.
K námietke nezákonnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uviedol, že odporca
v duchu rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža 29/2008 zo dňa 1.10.2008 opätovne
navrhovateľa predvolal a vykonal s ním doplňujúci pohovor, vyhľadal a do spisu založil
aktuálne správy o krajine pôvodu navrhovateľa zamerané na bezpečnostnú situáciu
v Gruzínsku, včítane odštiepeneckých regiónov Abcházska a Južného Osetska.
Pre posúdenie tejto námietky krajský súd poukázal na odôvodnenie právoplatného
výroku odporcu o neudelení azylu v rozhodnutí odporcu zo dňa 16.7.2007, v ktorom odporca
namietal hodnovernosť navrhovateľa, a to vzhľadom na uvádzanie rôznych svojich identít
a dôvodov žiadosti o azyl. Krajský súd uviedol, že je faktom, že navrhovateľ v aktuálnom
a v predchádzajúcom azylovom konaní uvádzal odlišné informácie o svojej osobe vo všetkých
bodoch, včítane dôvodov žiadosti o azyl. Zhodne uviedol iba svoju národnosť, štátnu
príslušnosť a údaj o absolvovaní vysokoškolského štúdia. Odôvodnenie takéhoto počínania,
t.j., že sa bál, že ak uvedie svoju skutočnú identitu, bude vrátený do Gruzínska podľa
krajského súdu neobstojí. Ak by sa skutočne obávala iba svojho prípadného vrátenia
do krajiny jeho pôvodu, postačovalo by uvedenie iba inej identity, nebolo podľa krajského
súdu potrebné uvádzať ako nepravdivé všetky osobné a iné údaje a ani vymyslený príbeh,
t. j. dôvod žiadosti o azyl.
Krajský súd nepovažoval predloženie fotokópií občianskeho preukazu, či preukazu
abcházskeho utečenca za hodnoverný dôkaz totožnosti, naviac poukázal na to, že kým
v doplňujúcom pohovore u odporcu uviedol, že kópie mu poslal jeho priateľ, pred súdom
uviedol, že mu ich poslali jeho príbuzní, čo podľa krajského súdu iba zdôrazňuje jeho
nedôveryhodnosť.
Krajský súd na tieto skutočnosti poukazoval preto, že dôveryhodnosť navrhovateľa
podľa jeho názoru hrá svoju nezastupiteľnú úlohu aj pri posudzovaní existencie vážneho
bezprávia, teda otázky o ktorej odporca rozhodoval v napadnutom rozhodnutí.
S poukazom na nedôveryhodnosť navrhovateľa je potrebné podľa krajského súdu
pozerať na neho ako na občana Gruzínska ako takého, teda nie ako na Gruzínca,
pochádzajúceho z oblasti Abcházska, i keď ani táto okolnosť v konkrétnom prípade nie je
rozhodujúcou .
Krajský súd k podmienkam pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona
o azyle uviedol, že ako vyplynulo z obsahu jednotlivých pohovorov s navrhovateľom,
navrhovateľ nemal nikdy žiadne problémy so štátnou mocou, či inými subjektmi, nebol nikdy
trestne stíhaný a ani mu nebol uložený trest smrti. Nehrozí mu teda ani uloženie a ani výkon
trestu smrti. Podmienka poskytnutia doplnkovej ochrany v zmysle § 2 písm. f/ bod 1. zákona
o azyle naplnená nie je.
Navrhovateľ v žiadnom z produkovaných príbehov neprezentoval, že by bol objektom
mučenia, či neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania. A to ani ako Gruzínec
z Abcházska, či ako Gruzínec pochádzajúci z Tbilisi. V súvislosti so situáciou, ktorá nastala
v Gruzínsku po vojenskom strete v lete roku 2008, na ktorú poukazoval navrhovateľ
v opravnom prostriedku, krajský súd uviedol, že situácia po tomto konflikte sa uzatvorením
dohody medzi Gruzínskom a Ruska normalizovala a podľa správ o krajine pôvodu, dochádza
k dočasným ozbrojeným zrážkam medzi vojskami Gruzínska a Ruska, avšak prakticky
výhradne iba na hraniciach Gruzínska a Južného Osetska. Ostatné regióny Gruzínska
sa vyostrenou bezpečnostnou situáciou nevyznačujú.
Krajský súd poukázal na to, že konflikt z leta roku 2008 bol lokálny, naviac bol
už ukončený uzatvorením dohody o prímerí v auguste roku 2008, teda v čase vydania
napadnutého rozhodnutia konflikt už pominul a iné oblasti Gruzínska boli z tohto pohľadu
aj v čase jeho konania v podstate bezpečnými. Bez ohľadu na to, či navrhovateľ pochádza
z Tbilisi alebo z Čuburchindži v Abcházskej autonómnej oblasti, má podľa krajského súdu
možnosť bezpečne sa usadiť v ktoromkoľvek inom gruzínskom regióne. Aktuálne mu podľa
krajského súdu nehrozí a ani v čase vydania napadnutého rozhodnutia mu nehrozilo vážne
a individuálne ohrozenie jeho integrity z dôvodu tohto konfliktu.
Krajský súd napokon poukázal na to, že odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol
dôvody neudelenia azylu z humanitných dôvodov a vyhľadal a do spisu založil relevantné
správy o bezpečnostnej situácii v krajine jeho pôvodu.
Na základe uvedeného krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil rozhodnutie odporcu
o neposkytnutí doplnkovej ochrany ako rozhodnutie vydané v súlade so zákonom.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom namietal, že krajský súd
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal
a ani objektívne nebolo preukázané, že by mu v prípade návratu do krajiny jeho pôvodu
hrozilo vážne bezprávie v zmysle zákona o azyle.
Navrhovateľ nesúhlasil ani s vyhodnotením jeho osoby ako nedôveryhodnej. Okrem
pochybenia v prvom konaní, keď uvádzal odlišné dôvody žiadosti o azyl a niektoré údaje
k svojej osobe, nevyskytli sa žiadne iné nezrovnalosti k jeho osobe.
Nestotožnil sa s tvrdením krajského súdu, že fotokópie dokladov nemajú žiadnu
vypovedaciu a dôkaznú silu, v tejto súvislosti poukázal na osobitosť azylového konania,
v ktorom ľudia, hľadajúci ochranu často nemajú dokumenty a dôkazy, ktorí by potvrdzovali
identitu alebo preukazovali dôvody žiadosti o azyl, a preto je bremeno dokazovania na oboch
účastníkoch konania. Navrhovateľ poukázal na to, že dokumenty, ktoré súdu predložil
sú čitateľné a fotografia na preukaze rozoznateľná.
Navrhovateľ namietal účelovosť odôvodnenia rozhodnutia odporcu, keď konštatuje,
že možnému nebezpečiu sú vystavení všetci občania pohraničného regiónu, namietal tiež
nesprávnu interpretáciu definície vážneho bezprávia vo vzťahu k § 2 písm. f/ zákona o azyle
s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý vo vzťahu k doplnkovej ochrane
konštatoval, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho
pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl,
ale u nich by bolo neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie.
Navrhovateľ poukázal na správu o krajine pôvodu Momentálna bezpečnostná
a politická situácia Gruzínska/Abcházsko zo septembra 2009, ktorá potvrdzuje, situáciu
v Gruzínsku, kde v súčasnosti žijú vysídlené osoby v prechodnom ubytovaní a v okolí Tbilisi,
buď v hromadných ubytovacích zariadeniach alebo v hosťovských rodinách, kým čakajú
na odškodnenie, presídlenie alebo rekonštrukciu ich zničených domov.
Navrhovateľ v tejto súvislosti namietal právne posúdenie námietky k neudeleniu azylu
z humanitných dôvodov a poukázal na to, že nemal povinnosť výslovne uviesť, že žiada
o udelenie azylu z humanitných dôvodov, vzhľadom na to, že zákon o azyle, výslovne takúto
povinnosť nezakladá.
Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak,
že napadnuté rozhodnutie odporcu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu
navrhol ako vecne správny potvrdiť. Zopakoval argumenty, pre ktoré rozhodol o neposkytnutí
doplnkovej ochrany.
K námietkam navrhovateľa, že nesprávne vyhodnotil skutkový stav a dôvody
navrhovateľa obávať sa o svoju bezpečnosť v prípade návratu do krajiny pôvodu v súvislosti
s jeho tvrdením, že pochádza práve z tejto pohraničnej oblasti (hranice Abcházska
a Gruzínska) odporca uviedol, že navrhovateľ sám tvrdil, že v danej oblasti sa dlhodobo
nezdržiaval. V pohovore zo dňa 24.5.2007 uviedol, že v Abcházsku nežil už 8 rokov
pred odchodom z Gruzínska. Trvalý pobyt podľa vyjadrenia navrhovateľa mal v Tbilisi
a v prípade jeho zotrvania v Tbilisi mu nehrozilo žiadne nebezpečenstvo.
Odporca poukázal na to, že počas pohovoru dňa 24.5.2007 navrhovateľ prisľúbil,
že poskytne odporcovi originálne doklady o svojej totožnosti, do teraz ich však nepredložil.
Navrhovateľom predložené fotokópie dokumentov, vyhodnotil aj v kontexte jeho rozporov
vo výpovediach, ktoré nebolo možné považovať za nepatrné, či zanedbateľné a z tohto
pohľadu podľa odporcu nepotvrdzujú jeho identitu.
K námietke navrhovateľ ohľadne nesprávnej interpretácie definície bezprávia, odporca
uviedol, že v rozsudku Najvyššieho súdu SR, na ktorý sa navrhovateľ odvoláva, sa tiež
uvádza, že pri rozhodovaní o poskytnutí doplnkovej ochrany sú do značnej miery určujúce
tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je potrebné vychádzať, ako aj aktuálne informácie
o krajine pôvodu.
Odporca uviedol, že pri vydaní nového rozhodnutia sa dôsledne zaoberal celkovou
situáciou v krajine pôvodu navrhovateľa, avšak navrhovateľ účelovo poukazuje
iba na situáciu v Abcházsku, odkiaľ má navrhovateľ pochádzať, pred odchodom z Gruzínska
sa tam však nezdržiaval. V tejto súvislosti poukázal na to, že zo správ o krajine pôvodu
vyplýva, že v ostatných regiónoch Gruzínska navrhovateľovi vážne bezprávie nehrozí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 OSP,
s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 2. februára 2010 (§ 156 ods. 1
a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo
o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi
poskytne doplnkovú ochranu.
Podľa § 13c ods. 1 zákona o zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (účinného od 1.12.2008,
ďalej len zákon o azyle) ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa
podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi,
ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu
do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje
inak.
Podľa § 13b ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne
doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak,
a/ manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo
trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením
vopred písomne súhlasí,
b/ slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo
osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c/ rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a,
mladšieho ako 18 rokov.
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neposkytnutí doplnkovej,
preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci
odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu,
či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku
a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého
rozhodnutia odporcu.
Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité
dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa, a obsahom správ
o krajine pôvodu (informácie Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce zo dňa
10.3.2009 a 23.3.2009, informácie zo správy „Gruzínsko a pokonfliktná situácia a vývoj“),
z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine
pôvodu so zameraním na posúdenie bezpečnostného rizika prípadného návratu navrhovateľa
do krajiny pôvodu a posúdenie existencie podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany. .
Ako vyplynulo zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 24.3.2009 navrhovateľ
na otázku, či disponuje originálom dokladov, ktoré by potvrdzovali jeho totožnosť uviedol,
že na Slovensku nemá žiadne doklady, do spisu doložil fotokópie občianskeho preukazu
a preukazu utečenca v Gruzínsku. Kamarát mu listom z roku 2007 zaslal fotokópie diplomu
zo školy a vodičský preukaz.
Na otázku, či je s rodinou, ktorá žije v Čuburchindži v kontakte odpovedal,
že od novembra 2008 nie je s nimi v kontakte. Naposledy sa s nimi rozprával telefonicky dňa
8.11.2008. Otec mu vravel, že sa v tejto oblasti pohybovalo veľa tankov a uniformovaných
ruských a abcházských vojakov. Kukláči, ktorí vošli do ich domu ho hľadali, nepovedali
otcovi prečo, prehľadali celý ich dom. V kontakte s príbuznými z Tbilisi nie je, vrátili
sa do Abcházska.
Na otázku, či mu vo svetle nových udalostí pri návrate do Gruzínska niečo hrozí,
odpovedal, že je občanom Gruzínska, narodil sa v Abcházsku, tam má svojich predkov.
Nemôže sa vrátiť, obáva sa toho, že by po jeho návrate zobrali jeho rodičov do zajatia. Ulica,
na ktorej vyrastal je hraničnou a prebehlo na nej veľa konfliktov a ozbrojených útokov.
Abcházci sú presvedčení, že tí, ktorí tam žijú, majú niečo spoločné s ozbrojenými útokmi.
Jeho rodina sa do týchto záležitostí nikdy nezapájala. V súčasnej dobe je tam situácia zlá,
nechce sa vrátiť do Gruzínska, kde bude žiť ako utečenec. Chce žiť v slobodnej krajine,
kde má určitú perspektívu aj do budúcnosti.
Odporca v rozhodnutí, ktorým navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu
poukázal na to, že z výpovede navrhovateľa jednoznačne vyplynulo, že nikdy nebolo proti
nemu vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý alebo zadržaný a nemal žiadne
problémy s gruzínskymi štátnymi orgánmi, nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo
ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Nehrozí mu v krajine pôvodu trest smrti alebo jeho
výkon. Pred svojim odchodom z Gruzínska nebol vystavený ohrozeniu, ktoré by sa dalo
kvalifikovať ako vážne bezprávie.
K tvrdeniu navrhovateľa, že po jeho návrate do krajiny pôvodu by mohli byť vystavení
určitému nebezpečenstvu jeho rodičia, odporca uviedol, že správy o Abcházsku skutočne
potvrdzujú napätú situáciu medzi obyvateľmi, ruskou armádou a abcházskymi separatistami,
ktorí sa v regióne nachádzajú, možnému nebezpečenstvu sú však vystavení všetci občania
pohraničného regiónu.
Keďže mu Gruzínsko poskytlo ochranu, tak ručí za jeho bezpečnosť a nie je podľa
odporcu dôvod sa domnievať, že by mu v prípade návratu hrozilo vážne bezprávie.
V tejto súvislosti odporca v rozhodnutí poukázal na to, že navrhovateľ má trvalý pobyt
v Tbilisi a situácia sa považuje v tejto časti Gruzínska za bezpečnú. Nemožno hovoriť
o vnútroštátnom ozbrojenom konflikte v Gruzínsku, v prípade návratu do Tbilisi je teda
neopodstatnené sa domnievať, že by bol po návrate do Tbilisi vystavený reálnej hrozbe
vážneho bezprávia, tak ako to vyplýva zo zákona o azyle.
Odporca napokon v dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že na udelenie azylu
z humanitných dôvodov niet právneho nároku, za humanitné dôvody sa považujú najmä
prípady neúspešných žiadateľov o azyl z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko
chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo
psychické útrapy, prípadne až smrť, čo nie je prípad navrhovateľa.
Odporca v rozhodnutí popisuje spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu
navrhovateľa s odkazom na zdroje informácií, z ktorých informácie čerpal.
Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal,
pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne
vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca
vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie
azylu podľa § 8 a § 10 zákona o azyle, resp. dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32
zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ
v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno
vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody
pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné
skutkové zistenia.
Primárnym dôvodom neposkytnutia doplnkovej ochrany navrhovateľovi, bolo
nesplnenie zákonných podmienok pre jej poskytnutie v zmysle zákona o azyle. S takýmto
záverom bolo potrebné súhlasiť. Odporca venoval skúmaniu existencie podmienok
pre poskytnutie doplnkovej ochrany navrhovateľovi náležitú pozornosť a vykonal
101Sža/4/2010
dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľa obsahom správ o krajine pôvodu, ktorých
podstatnú časť v rozhodnutí s uvedením zdrojov aj uviedol.
Krajský súd sa rovnako zaoberal všetkými námietkami obsiahnutými v opravnom
prostriedku a rovnako aj zákonným požiadavkám na poskytnutie doplnkovej ochrany
v zmysle definície pojmu vážne bezprávie podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle .
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje so skutkovými ako aj právnymi
závermi krajského súdu, ktorý vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, z čoho vyvodil svoj
záver zhodný so záverom odporcu o tom, že navrhovateľ nesplnil zákonné podmienky
na poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle skúmania taxatívne vymedzených požiadaviek
v § 2 písm. f/ zákona o azyle.
K vysloveným záverom krajského súdu nemá odvolací súd žiadne námietky
a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Zmyslom a účelom poskytnutia doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu
a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým
nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle)
neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto
inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa
do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase
než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie
doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je
potrebné vychádzať.
V predmetnej veci nebolo ani podľa odvolacieho súdu zistené závažné a potvrdené
dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je definované
v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu,
ktorý si osvojil aj krajský súd uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považoval odvolacie námietky navrhovateľa
ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci odporcom za nedôvodné.
Správnosť záverov odporcu o tom, že navrhovateľovi nehrozí vážne bezprávie
v krajine jeho pôvodu je podložená nielen zistením odporcu, že navrhovateľovi nehrozí
uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest
smrti, ale aj zistením (z výpovede navrhovateľa), že navrhovateľ posledných 8 rokov
pred odchodom z Gruzínska nežil v pohraničnej oblasti (Abcházska a Gruzínska), ktorá je
aj v súčasnosti poznačená napätím, ale v Tbilisi, teda v mieste ktoré nebolo poznačené
vnútroštátnym alebo medzinárodným ozbrojeným konfliktom ani v čase jeho odchodu
z krajiny pôvodu.
Rovnako bolo potrebné prihliadnuť aj na to, že navrhovateľovi bola poskytnutá
ochrana vnútroštátnymi orgánmi Gruzínska, keď mu bol vydaný v roku 2004 Ministerstvom
pre utečencov a pobyty Gruzínska utečenecký preukaz.
Rozhodnutie odporcu o neposkytnutí doplnkovej ochrany bolo potrebné považovať
za zákonné, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny podľa
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, tak, že navrhovateľovi, ktorý
nemal úspech vo veci právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 2. februára 2010
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová