Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
45c/368180.50cda2.pdf
PDF · 111.04 KB
No categories available
5Cdo/340/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 340/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ J. T., bývajúcej v O., 2/
J. T., bývajúceho v O., 3/ A. T., bývajúcej v O., všetkých zastúpených JUDr. M. S.,
advokátom so sídlom v Č., proti žalovaným 1/ A. B., bývajúcej v O., 2/ A. T., bývajúcemu
v K., 3/ T. N., bývajúcej v O., 4/ M. T., bývajúcemu v O., 5/ L. S. R. - štátnemu podniku, so
sídlom v B., IČO: X., zastúpenému JUDr. P. H., advokátom so sídlom v R., o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 8 C
59/2007, o dovolaní žalobcov 1/, 2/, 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 19. februára
2009 sp. zn. 9 Co 297/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 5/
náhradu trov dovolacieho konania v sume 128 eur na účet JUDr. P. H., advokáta
so sídlom v R., vedený vo V. Ú. B., a.s. pod číslom X., do troch dní.
Žalovaným 1/ až 4/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Čadca rozsudkom z 3. júla 2008 č.k. 8 C 59/2007-116 zamietol žalobu
žalobkyne 1/, ktorou žiadala určiť, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. X. ako parcela X.,
totožná s nehnuteľnosťou vedenou na Správe katastra Č., na geometrickom pláne č. X., kat.
úz. O. z 18. februára 2002 ako X. o výmere X., patrí do dedičstva po nebohom A. T.,
zomrelom X.. Žalobu žalobcu 2/ na určenie, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. X., kat. úz.
O. ako parcela X., totožná s nehnuteľnosťami vedenými na Správe katastra Č. a na
geometrickom pláne č. X. z 18. februára 2002 ako parcela č. X. o výmere X. a X. lesný
pozemok o výmere X., patrí do výlučného vlastníctva žalobcu 2/. Žalobu žalobkyne 3/, aby
súd určil, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. X., kat. úz. O. ako parcela X., totožná s
nehnuteľnosťami vedenými na Správe katastra Č. na geometrickom pláne č. X.
z 18. februára 2002 ako parcela X. o výmere X. a X. o výmere X., patrí do výlučného
vlastníctva žalobkyne 3/, zamietol. Žalovaným 1/ až 4/ náhradu trov konania nepriznal.
Žalobcom 1/, 2/, 3/ uložil zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému 5/ trovy konania v
sume 42 520,-- Sk na účet JUDr. P. H., advokáta v R., do troch dní. Mal za to, že žalobcovia
tým, že si chceli usporiadať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú vedené v súčasnosti
podľa stavu katastra nehnuteľností na žalobcu 5/, preukázali naliehavý právny záujem na
podaní určovacej žaloby, avšak mimo to boli povinní aj preukázať, že určitým spôsobom oni
alebo ich právni predchodcovia vlastníctvo k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet sporu
nadobudli. Dospel k presvedčeniu, že žalobcovia nepreukázali titul, na základe ktorého by
vlastnícke právo nadobudli a len samotné užívanie a držba nie je spôsobilá na to, aby sa
niekto stal vlastníkom nehnuteľností titulom vydržania. Ohľadne žalobcu 5/ žalobu zamietol
pre nedostatok právnej legitimácie v spore s tým, že ako vlastník je na liste vlastníctva
zapísaný S. R. - L. S., štátny podnik, pričom žalobcovia žalovaného 5/ žalovali ako L. S., š.p.
B. B. a nie ako zástupcu evidenčne vedeného vlastníka. Žalovaní 1/ až 4/ náhradu trov
prvostupňového konania priznať nežiadali, trovy prvostupňového konania si uplatnil iba
žalovaný 5/, ktorému ako úspešnému účastníkovi v spore priznal účelne vynaložené výdavky
spojené s prvostupňovým konaním v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Žiline rozsudkom z 19. februára 2009 sp. zn. 9 Co 297/2008 postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p., v znení účinnom od 15. októbra 2008,
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Žalobcom 1/, 2/
a 3/ uložil povinnosť každému v sume 42,65 eur zaplatiť žalovanému 5/ trovy odvolacieho
konania k rukám JUDr. P. H., advokáta so sídlom v R., do troch dní. Žalovaným 1/ až 4/
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia žiaden
doklad, ktorý by ich tvrdenia preukazoval, súdu nepredložili a výpis z pozemnoknižnej
vložky, vzťahujúcej sa k sporným nehnuteľnostiam, osvedčoval úplne iné právne skutočnosti
a popisoval vlastnícke vzťahy úplne odlišným spôsobom než ako tvrdili žalobcovia. Ďalej
uviedol, že nedoloženým zostalo i tvrdenie žalobcov o tom, že by nehnuteľnosti z generácie
na generáciu prechádzali od 16. storočia iba ústnymi darovacími zmluvami, pričom nimi
uvádzané tvrdenia v tomto smere odvolací súd hodnotil ako účelové
v snahe obchádzať zákonný postup pri prejednaní dedičstva a z vlastníctva, resp.
spoluvlastníctva nehnuteľností vylúčiť ďalšie osoby, ktoré by eventuálne ako dedičia
prichádzali do úvahy. Za najpodstatnejšie však odvolací súd pri preskúmaní veci považoval
skutočnosť, že ústna zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam nemôže objektívne
v nadobúdateľovi vyvolať presvedčenie, že je, resp. že na jej podklade sa stal vlastníkom
nehnuteľností a že takáto zmluva pre nadobudnutie vlastníctva postačuje. Za správny
považoval aj záver súdu prvého stupňa o nedostatku vecnej hmotnoprávnej legitimácie
žalobcu 5/.
Proti rozsudku odvolacieho súdu v rozsahu, v akom bol rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdený, podali dovolanie žalobcovia 1/, 2/ a 3/. Navrhli, aby dovolací súd rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie
odôvodnili tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p. tým,
že odvolací súd rozhodol o ich odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa bez nariadenia
pojednávania napriek tomu, že výslovne oznámili, že nesúhlasia s rozhodnutím odvolacieho
súdu bez nariadenia pojednávania. Ich ako účastníkov konania ani ich právneho zástupcu
riadne nepredvolal, neoznámil termín pojednávania a rozhodol v ich neprítomnosti. Zároveň
namietali aj nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. V dôvodoch dovolania
podrobne rozoberali skutkový a právny stav veci. Odvolaciemu súdu vytýkali aj nesprávne
právne posúdenie veci vedúce k nesprávnemu záveru o nedôvodnosti žaloby.
Žalovaní 1/ až 4/ sa k dovolaniu nevyjadrili.
Žalovaný 5/ mal za to, že dovolanie nie je dôvodné. Navrhol, aby dovolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalovanému 5/ priznal náhradu trov
dovolacieho konania.
Najvyšší súd S. R. ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal
najskôr to, či jeho opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu.
V danom prípade dovolaním žalobcov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej
veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.
Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd S. R. k záveru, že dovolanie žalobcov nie je podľa §
238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy,
či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,
ktoré zistenie by viedlo k záveru, že dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu
rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou,
či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad
odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania
vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo súdom nesprávne obsadeným).
Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania
spočívajúca v tom, že žalobcom sa postupom odvolacieho súdu odňala možnosť konať
pred súdom tým, že odvolací súd nenariadil pojednávanie.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom. O túto vadu konania ide vtedy, ak súd postupoval v konaní tak,
že znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje
Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by v konaní došlo k odňatiu možnosti
žalobcom konať pred súdom. Zo spisu vyplýva, že prípisom z 1. augusta 2008 vyzval súd
právneho zástupcu žalobcov, aby sa vyjadrili, či súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia
odvolacieho pojednávania. V podaní zo 17. novembra 2008 doručenom súdu prvého stupňa
22. augusta 2008 právny zástupca žalobcov oznámil, že s rozhodnutím odvolacieho súdu
bez nariadenia pojednávania nesúhlasia. V dovolacom konaní bolo potrebné posúdiť, či tým
došlo k odňatiu možnosti žalobcov konať pred odvolacím súdom.
V čase, keď odvolací súd zisťoval, či účastníci súhlasia s rozhodnutím odvolacieho
súdu bez nariadenia pojednávania, bol účinný Občiansky súdny poriadok v znení
do 15. októbra 2008 (t.j. v znení do účinnosti zákona č. 384/2008 Z.z.). Podľa Občianskeho
súdneho poriadku v tomto znení platilo ako zásada, že na prejednanie odvolania nariadi
predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie (§ 214 ods. 1 O.s.p.); výnimky z tejto zásady
boli vymedzené ustanovením § 214 ods. 2 a 3 O.s.p.
Dňom 15. októbra 2008 nadobudol účinnosť zákon č. 384/2008 Z.z., ktorý novelizoval
Občiansky súdny poriadok a to jeho ustanovenia § 214.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. v znení od 15. októbra 2008, na prejednanie odvolania proti
rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie ak a) je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c) to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. v tomto znení, môže odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia
odvolacieho pojednávania.
V zmysle § 372p O.s.p. sa na konania začaté pred 15. októbrom 2008 použijú predpisy
účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak. Keďže „ďalej“ nie je o možnosti
odvolacieho súdu aplikovať ustanovenie § 214 ods. 2 O.s.p. v znení od 15. októbra 2008
aj na konania začaté do tohto dňa „ustanovené inak“, Krajský súd v Žiline postupoval
správne, keď v danom prípade aplikoval ustanovenie § 214 ods. 2 O.s.p. v znení
po 15. októbri 2008.
V predmetnej veci je zrejmé, že odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozsudku súdu
prvého stupňa, teda mal za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a o veci aj
správne rozhodol. Súd prvého stupňa rozhodol v predmetnej veci na pojednávaní a nejde tu
ani o verejný záujem, keďže nejde o veci týkajúce sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu
osôb, napr. spory týkajúce sa územného celku sídliska a pod. Dohovor o ľudských právach
a základných slobách nevyžaduje a ani z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
nemožno vysledovať, že by sa malo na všetkých súdnych inštanciách pojednávanie
vykonávať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa na pojednávaní, odvolací súd
v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd však vždy môže nariadiť pojednávanie,
ak to považuje za potrebné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že odvolací súd postupoval
v súlade so zákonom, pokiaľ prejednal odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu
vo veci samej dňa 19. februára 2009 bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Postup
odvolacieho súdu nemal za následok odňatie možnosti žalobcov konať pred súdom v zmysle
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Nedošlo k znemožneniu realizácie ich procesných práv,
priznaných im v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany ich práv
a právom chránených záujmov. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že za postup súdu
odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia, nie je možné považovať postup súdu v súlade s príslušnými procesnými
ustanoveniami. Nedošlo preto k závadnému procesnému postupu súdu, ktorým by sa
žalobcom znemožnila realizácia ich procesných práv, priznaných im v občianskom súdnom
konaní za účelom obhájenia a ochrany ich práv a právom chránených záujmov v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p.
Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobcovia v dovolaní namietajú, že napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe, ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalobcov boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), žalobcami vytýkaná skutočnosť by mala za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle
§ 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny
predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil
(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne
prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobcov nemožno vyvodiť zo žiadneho
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd S. R. dovolanie odmietol podľa §
243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal
napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní procesne úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalovaný 5/ si náhradu trov dovolacieho konania
uplatnil a ich výšku vyčíslil. Dovolací súd priznal žalovanému 5/ náhradu trov dovolacieho
konania spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej služby, ktorú mu poskytol
vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu žalobcov (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).
Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 10 ods. 1
vyhlášky vo výške 101,25 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a
miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3
vyhlášky (t.j. 6,31 €)] a po pripočítaní DPH v sume 20,44 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky)
predstavuje spolu 128 €. Dovolací súd nepriznal žalovaným 1/ až 4/ náhradu trov dovolacieho
konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy
dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 3. februára 2010
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská