Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/340/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ J. T., bývajúcej v O., 2/

J. T., bývajúceho v O., 3/ A. T., bývajúcej v O., všetkých zastúpených JUDr. M. S.,

advokátom so sídlom v Č., proti žalovaným 1/ A. B., bývajúcej v O., 2/ A. T., bývajúcemu

v K., 3/ T. N., bývajúcej v O., 4/ M. T., bývajúcemu v O., 5/ L. S. R. - štátnemu podniku, so

sídlom v B., IČO: X., zastúpenému JUDr. P. H., advokátom so sídlom v R., o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 8 C

59/2007, o dovolaní žalobcov 1/, 2/, 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 19. februára

2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 5/

náhradu trov dovolacieho konania v sume 128 eur na účet JUDr. P. H., advokáta

so sídlom v R., vedený vo V. Ú. B., a.s. pod číslom X., do troch dní.

Žalovaným 1/ až 4/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca rozsudkom z 3. júla 2008 č.k. -116 zamietol žalobu

žalobkyne 1/, ktorou žiadala určiť, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. X. ako parcela X.,

totožná s nehnuteľnosťou vedenou na Správe katastra Č., na geometrickom pláne č. X., kat.

úz. O. z 18. februára 2002 ako X. o výmere X., patrí do dedičstva po nebohom A. T.,

zomrelom X.. Žalobu žalobcu 2/ na určenie, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. X., kat. úz.

O. ako parcela X., totožná s nehnuteľnosťami vedenými na Správe katastra Č. a na

geometrickom pláne č. X. z 18. februára 2002 ako parcela č. X. o výmere X. a X. lesný

pozemok o výmere X., patrí do výlučného vlastníctva žalobcu 2/. Žalobu žalobkyne 3/, aby

súd určil, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. X., kat. úz. O. ako parcela X., totožná s

nehnuteľnosťami vedenými na Správe katastra Č. na geometrickom pláne č. X.

z 18. februára 2002 ako parcela X. o výmere X. a X. o výmere X., patrí do výlučného

vlastníctva žalobkyne 3/, zamietol. Žalovaným 1/ až 4/ náhradu trov konania nepriznal.

Žalobcom 1/, 2/, 3/ uložil zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému 5/ trovy konania v

sume 42 520,-- Sk na účet JUDr. P. H., advokáta v R., do troch dní. Mal za to, že žalobcovia

tým, že si chceli usporiadať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú vedené v súčasnosti

podľa stavu katastra nehnuteľností na žalobcu 5/, preukázali naliehavý právny záujem na

podaní určovacej žaloby, avšak mimo to boli povinní aj preukázať, že určitým spôsobom oni

alebo ich právni predchodcovia vlastníctvo k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet sporu

nadobudli. Dospel k presvedčeniu, že žalobcovia nepreukázali titul, na základe ktorého by

vlastnícke právo nadobudli a len samotné užívanie a držba nie je spôsobilá na to, aby sa

niekto stal vlastníkom nehnuteľností titulom vydržania. Ohľadne žalobcu 5/ žalobu zamietol

pre nedostatok právnej legitimácie v spore s tým, že ako vlastník je na liste vlastníctva

zapísaný S. R. - L. S., štátny podnik, pričom žalobcovia žalovaného 5/ žalovali ako L. S., š.p.

B. B. a nie ako zástupcu evidenčne vedeného vlastníka. Žalovaní 1/ až 4/ náhradu trov

prvostupňového konania priznať nežiadali, trovy prvostupňového konania si uplatnil iba

žalovaný 5/, ktorému ako úspešnému účastníkovi v spore priznal účelne vynaložené výdavky

spojené s prvostupňovým konaním v zmysle ustanovenia

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 19. februára 2009 sp. zn. postupom

bez nariadenia pojednávania podľa , v znení účinnom od 15. októbra 2008,

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil. Žalobcom 1/, 2/

a 3/ uložil povinnosť každému v sume 42,65 eur zaplatiť žalovanému 5/ trovy odvolacieho

konania k rukám JUDr. P. H., advokáta so sídlom v R., do troch dní. Žalovaným 1/ až 4/

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia žiaden

doklad, ktorý by ich tvrdenia preukazoval, súdu nepredložili a výpis z pozemnoknižnej

vložky, vzťahujúcej sa k sporným nehnuteľnostiam, osvedčoval úplne iné právne skutočnosti

a popisoval vlastnícke vzťahy úplne odlišným spôsobom než ako tvrdili žalobcovia. Ďalej

uviedol, že nedoloženým zostalo i tvrdenie žalobcov o tom, že by nehnuteľnosti z generácie

na generáciu prechádzali od 16. storočia iba ústnymi darovacími zmluvami, pričom nimi

uvádzané tvrdenia v tomto smere odvolací súd hodnotil ako účelové

v snahe obchádzať zákonný postup pri prejednaní dedičstva a z vlastníctva, resp.

spoluvlastníctva nehnuteľností vylúčiť ďalšie osoby, ktoré by eventuálne ako dedičia

prichádzali do úvahy. Za najpodstatnejšie však odvolací súd pri preskúmaní veci považoval

skutočnosť, že ústna zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam nemôže objektívne

v nadobúdateľovi vyvolať presvedčenie, že je, resp. že na jej podklade sa stal vlastníkom

nehnuteľností a že takáto zmluva pre nadobudnutie vlastníctva postačuje. Za správny

považoval aj záver súdu prvého stupňa o nedostatku vecnej hmotnoprávnej legitimácie

žalobcu 5/.

Proti rozsudku odvolacieho súdu v rozsahu, v akom bol rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdený, podali dovolanie žalobcovia 1/, 2/ a 3/. Navrhli, aby dovolací súd rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie

odôvodnili tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v ustanovení tým,

že odvolací súd rozhodol o ich odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa bez nariadenia

pojednávania napriek tomu, že výslovne oznámili, že nesúhlasia s rozhodnutím odvolacieho

súdu bez nariadenia pojednávania. Ich ako účastníkov konania ani ich právneho zástupcu

riadne nepredvolal, neoznámil termín pojednávania a rozhodol v ich neprítomnosti. Zároveň

namietali aj nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. V dôvodoch dovolania

podrobne rozoberali skutkový a právny stav veci. Odvolaciemu súdu vytýkali aj nesprávne

právne posúdenie veci vedúce k nesprávnemu záveru o nedôvodnosti žaloby.

Žalovaní 1/ až 4/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

Žalovaný 5/ mal za to, že dovolanie nie je dôvodné. Navrhol, aby dovolací súd

napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalovanému 5/ priznal náhradu trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd S. R. ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr to, či jeho opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

V danom prípade dovolaním žalobcov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd S. R. k záveru, že dovolanie žalobcov nie je podľa §

238 ods. 1 až 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy,

či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

ktoré zistenie by viedlo k záveru, že dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu

rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou,

či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad

odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania

vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo súdom nesprávne obsadeným).

Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania

spočívajúca v tom, že žalobcom sa postupom odvolacieho súdu odňala možnosť konať

pred súdom tým, že odvolací súd nenariadil pojednávanie.

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom. O túto vadu konania ide vtedy, ak súd postupoval v konaní tak,

že znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje

.

Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by v konaní došlo k odňatiu možnosti

žalobcom konať pred súdom. Zo spisu vyplýva, že prípisom z 1. augusta 2008 vyzval súd

právneho zástupcu žalobcov, aby sa vyjadrili, či súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia

odvolacieho pojednávania. V podaní zo 17. novembra 2008 doručenom súdu prvého stupňa

22. augusta 2008 právny zástupca žalobcov oznámil, že s rozhodnutím odvolacieho súdu

bez nariadenia pojednávania nesúhlasia. V dovolacom konaní bolo potrebné posúdiť, či tým

došlo k odňatiu možnosti žalobcov konať pred odvolacím súdom.

V čase, keď odvolací súd zisťoval, či účastníci súhlasia s rozhodnutím odvolacieho

súdu bez nariadenia pojednávania, bol účinný v znení

do 15. októbra 2008 (t.j. v znení do účinnosti ). Podľa Občianskeho

súdneho poriadku v tomto znení platilo ako zásada, že na prejednanie odvolania nariadi

predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie ( ); výnimky z tejto zásady

boli vymedzené ustanovením a

Dňom 15. októbra 2008 nadobudol účinnosť , ktorý novelizoval

a to jeho ustanovenia .

Podľa v znení od 15. októbra 2008, na prejednanie odvolania proti

rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie ak a) je

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a

bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c) to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa

v tomto znení, môže odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia

odvolacieho pojednávania.

V zmysle sa na konania začaté pred 15. októbrom 2008 použijú predpisy

účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak. Keďže „ďalej“ nie je o možnosti

odvolacieho súdu aplikovať ustanovenie v znení od 15. októbra 2008

aj na konania začaté do tohto dňa „ustanovené inak“, Krajský súd v Žiline postupoval

správne, keď v danom prípade aplikoval ustanovenie v znení

po 15. októbri 2008.

V predmetnej veci je zrejmé, že odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozsudku súdu

prvého stupňa, teda mal za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a o veci aj

správne rozhodol. Súd prvého stupňa rozhodol v predmetnej veci na pojednávaní a nejde tu

ani o verejný záujem, keďže nejde o veci týkajúce sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu

osôb, napr. spory týkajúce sa územného celku sídliska a pod. Dohovor o ľudských právach

a základných slobách nevyžaduje a ani z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

nemožno vysledovať, že by sa malo na všetkých súdnych inštanciách pojednávanie

vykonávať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa na pojednávaní, odvolací súd

v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd však vždy môže nariadiť pojednávanie,

ak to považuje za potrebné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že odvolací súd postupoval

v súlade so zákonom, pokiaľ prejednal odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu

vo veci samej dňa 19. februára 2009 bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Postup

odvolacieho súdu nemal za následok odňatie možnosti žalobcov konať pred súdom v zmysle

ustanovenia Nedošlo k znemožneniu realizácie ich procesných práv,

priznaných im v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany ich práv

a právom chránených záujmov. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že za postup súdu

odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia, nie je možné považovať postup súdu v súlade s príslušnými procesnými

ustanoveniami. Nedošlo preto k závadnému procesnému postupu súdu, ktorým by sa

žalobcom znemožnila realizácia ich procesných práv, priznaných im v občianskom súdnom

konaní za účelom obhájenia a ochrany ich práv a právom chránených záujmov v zmysle § 237

písm. f/

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobcovia v dovolaní namietajú, že napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe, ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalobcov boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), žalobcami vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobcov nemožno vyvodiť zo žiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd S. R. dovolanie odmietol podľa §

243b ods. 5 v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal

napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcom, ktorí úspech nemali ( v spojení

s a ). Žalovaný 5/ si náhradu trov dovolacieho konania

uplatnil a ich výšku vyčíslil. Dovolací súd priznal žalovanému 5/ náhradu trov dovolacieho

konania spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej služby, ktorú mu poskytol

vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu žalobcov (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 10 ods. 1

vyhlášky vo výške 101,25 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a

miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3

vyhlášky (t.j. 6,31 €)] a po pripočítaní DPH v sume 20,44 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky)

predstavuje spolu 128 €. Dovolací súd nepriznal žalovaným 1/ až 4/ náhradu trov dovolacieho

konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 3. februára 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská