Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/5/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: R. C.,

narodenú X., dieťa rodičov – matky R. M., bývajúcej v S., otec neurčený a J. M., narodenú

X., dieťa rodičov - matky R. M., bývajúcej v S. a otca – R. M., bývajúceho v D., obe maloleté

deti bytom u matky, matka zastúpená Mgr. M. V., advokátom v B., maloleté deti zastúpené

kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P., odbor sociálnych vecí,

M., pracovisko S., o návrhu na zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej

starostlivosti a zákaz styku matky s maloletými deťmi, vedenej na Okresnom súde Pezinok

pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľky – starej matky maloletých detí F. K.,

bývajúcej vo Z., zastúpenej JUDr. A. B., advokátkou v B. proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 9. septembra 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľky o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Pezinok rozsudkom z 26. mája 2009, č.k. -253 zamietol

návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd zveril maloletú R. a maloletú J. do jej

osobnej starostlivosti a matke zakázal styk so svojimi dcérami. Zároveň vyslovil,

že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. S poukazom na ustanovenie

§ 45 ods. 1, 2 Zákona o rodine dospel k záveru, že v súčasnosti nie je potrebné, aby nastala

zmena výchovného prostredia u maloletých detí, nakoľko matka je schopná zabezpečiť všetky

práva a právom chránené záujmy maloletých detí. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 9. septembra 2009,

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle

potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov

nemá právo na ich náhradu. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi

prvostupňového súdu a ustálil, že na strane matky neboli zistené žiadne nedostatky

pri realizácii rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. O námietke zaujatosti

vznesenej navrhovateľkou v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd

nerozhodoval, keďže nemala náležitosti v zmysle a nasl.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka,

ktorá navrhla rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec

vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila

ustanovením , tvrdiac, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá

možnosť konať pred súdom. Za takú vadu označila skutočnosť, že odvolací súd potvrdil

rozsudok prvostupňového súdu bez ďalšieho vykonania dôkazov a bez nariadenia

pojednávania. Prípustnosť dovolania odôvodňovala aj tým, že v danej veci ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu. Namietala, že prvostupňový tak i odvolací súd

nedostatočne zistili skutkový stav bez vykonania ňou navrhovaných dôkazov a na základe

nedostatočne zisteného skutkového stavu vec nesprávne právne posúdili a nesprávne rozhodli.

Taktiež namietala zaujatosť sudcu prvostupňového súdu. V dôvodoch dovolania podrobne

rozoberala skutkový a právny stav veci.

Matka maloletých detí navrhla dovolanie navrhovateľky podľa

zamietnuť, nakoľko nie sú dané dôvody dovolania a konanie pred odvolacím súdom netrpí

žiadnymi vadami, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.

Otec maloletého dieťaťa navrhol dovolanie navrhovateľky zamietnuť.

Kolízny opatrovník považoval rozsudok odvolacieho súdu za správny, chrániaci

záujmy oboch maloletých detí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním

( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej

forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo

rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu

( ). Osobitne však treba zdôrazniť, že v zmysle

dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine, ibaže ide o rozsudok

o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich

výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení

rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že právna úprava nepripúšťa dovolanie

vo veciach upravených Zákonom o rodine. Z tejto neprípustnosti však vyníma veci, ktoré sa

týkajú: 1/ obmedzenia alebo pozbavenia rodičovských práv a povinností, 2/ pozastavenia

výkonu rodičovských práv a povinností, 3/ priznania rodičovských práv a povinností

maloletému rodičovi dieťaťa, 4/ určenia rodičovstva, 5/ zapretia rodičovstva a 6/ osvojenia.

V preskúmavanej veci je predmetom dovolacieho konania rozsudok, ktorým sa

rozhodlo o návrhu na zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti a zákaz

styku matky s maloletými deťmi v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1, 2 Zákona o rodine.

Tento predmet konania nemožno podriadiť pod výnimku z neprípustnosti dovolania

vyjadrenú v , spočívajúcu v pozastavení výkonu rodičovských práv

a povinností, v priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa,

ani v určení rodičovstva, ani v zapretí rodičovstva a napokon ani v osvojení. Bolo by ho

možné subsumovať iba pod výnimku z neprípustnosti dovolania spočívajúcu v obmedzení

alebo pozbavení rodičovských práv a povinností za predpokladu, že by súd rozhodol o zverení

maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti a zakázal styk rodiča s dieťaťom. Súd

prvého stupňa však rozsudkom návrh navrhovateľky – starej matky maloletých detí

na zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti a zákaz styku matky

s maloletými deťmi zamietol a odvolací súd tento rozsudok prvostupňového súdu potvrdil,

teda rodičovské práva matky ostali zachované. V danej veci nešlo teda o žiadnu z výnimiek

ustanovených v pripúšťajúcich dovolanie vo veciach upravených

Zákonom o rodine.

Navrhovateľka nenáležite vyvodzovala prípustnosť dovolania z toho, že ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Navrhovateľkou napadnutý rozsudok

vo veci samej totiž nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v ,

proti ktorému zákon dovolanie pripúšťa, nakoľko odvolací súd síce potvrdil rozsudok

prvostupňového súdu, avšak vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku prípustnosť

dovolania nevyslovil.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú

v (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa

, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad

odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania

uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na dovolateľkou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci jej súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti,

že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva,

ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.

K odňatiu možnosti navrhovateľky pred súdom konať malo podľa jej názoru dôjsť

tým, že odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a bez ďalšieho vykonania

dôkazov.

Podľa (účinného od 15.10.2008) na prejednanie odvolania

proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy,

ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol

podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, a c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa (účinného od 15.10.2008)

v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Z dikcie ustanovenia , , vyplýva, že bez pojednávania

nemôže odvolací súd meritórne rozhodnúť vec, ak

- zistí, že je potrebné na účely správneho zistenia skutkového stavu vykonať

(zopakovať) dôkazy,

- súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania,

- to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

V predmetnej veci je zrejmé, že odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozsudku súdu

prvého stupňa, teda mal za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a o veci aj

správne rozhodol, súd prvého stupňa rozhodol v predmetnej veci na pojednávaní a nejde tu

ani o verejný záujem, keďže nejde o veci týkajúce sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu

osôb, napr. spory týkajúce sa územného celku sídliska a pod. Dohovor o ľudských právach

a základných slobodách nevyžaduje a ani z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

nemožno vysledovať, že by sa malo na všetkých súdnych inštanciách pojednávanie

vykonávať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa na pojednávaní, odvolací súd

v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd však vždy môže nariadiť pojednávanie,

ak to považuje za potrebné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k právnemu záveru, že tým,

že odvolací súd vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie v zmysle ustanovenia

, nebola navrhovateľke odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle

ustanovenia Nedošlo k znemožneniu realizácie jej procesných práv,

priznaných jej v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany jej práv a právom

chránených záujmov. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že za postup súdu odnímajúci

účastníkovi konania možnosť konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia,

nie je možné považovať postup súdu v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami.

Nedošlo preto k závadnému procesnému postupu súdu, ktorým by sa navrhovateľke

znemožnila realizácia jej procesných práv, priznaných jej v občianskom súdnom konaní

za účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov v zmysle

Navrhovateľka v dovolaní ďalej namietala zaujatosť zákonného sudcu

prvostupňového súdu.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa účastníci majú právo z dôvodov podľa uplatniť

námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Podľa

v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod,

pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti

o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd

neprihliadne, v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Podľa

ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v ,

súd na námietku zaujatosti neprihliada, v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu

nepredkladá.

Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľka uplatnila námietku zaujatosti voči sudcovi

prvostupňového súdu už v odvolaní. Odvolací súd, ktorému bola vec predložená

na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľky o tejto námietke zaujatosti nerozhodol, keďže

nemala náležitosti a nasl. Dovolací súd má za to, že odvolací súd v danej veci

postupoval správne, nakoľko z námietky navrhovateľky nevyplývali konkrétne skutočnosti

odôvodňujúce zaujatosť sudcu a neobsahovala zákonné náležitosti uvedené v ustanovení

K námietke navrhovateľky, že prvostupňový tak i odvolací súd nedostatočne zistili

skutkový stav bez vykonania ňou navrhovaných dôkazov, dovolací súd uvádza,

že nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv účastníka konania nie je postupom,

ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy

budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania ( ). Ak súd

niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom

a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti

rozhodnutia (pozri napr. aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov

Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999).

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky

v súlade s v spojení s , ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Dovolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov dovolacieho konania

z dôvodu, že konanie mohlo byť začaté aj bez návrhu (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1

a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. februára 2010

JUDr. Vladimír Magura, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská