Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/335/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. V., bývajúcej v P.,

zastúpenej JUDr. M. P., advokátom so sídlom v P., proti žalovanému S., spol. s.r.o., so

sídlom v B., IČO: X., o zaplatenie 1 590,88 € (47 927,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , na dovolanie žalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 5. marca 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I (súd prvého stupňa) rozsudkom z 18. októbra 2005,

č.k. -41 zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia istiny

47 927,-- Sk s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % od 3. decembra 2001 do zaplatenia

titulom odstupného. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil

tým, že vzhľadom na ukončenie pracovného pomeru výpoveďou k 30. septembru 2001

v súlade s ustanovením , vzniklo žalobkyni právo

na vyplatenie odstupného vo výške dvojnásobku priemerného zárobku. Súd sa však

nestotožnil s návrhom žalobkyne, podľa ktorého pravdepodobným priemerným zárobkom,

ktorý mal žalovaný ako zamestnávateľ určiť pre výpočet odstupného, mal byť štvrtý štvrťrok

roku 2001. Mal za to, že pri výpočte odstupného je rozhodné obdobie predchádzajúceho

kalendárneho štvrťroka pred skončením pracovného pomeru, teda tretí štvrťrok roku 2001.

Uviedol, že žalobkyni v zmysle ustanovenia prináleží

odstupné vo výške dvojnásobku priemerného zárobku, teda vo výške 30 934,-- Sk, keď

priemerný mesačný zárobok bol určený sumou 15 466,83 Sk. Z dôvodu, že medzi účastníkmi

nebolo sporné, že žalovaný vyplatil žalobkyni odstupné vo výške 30 934,-- Sk, žalobu

zamietol. O trovách konania rozhodol podľa

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) uznesením

z 28. marca 2006, sp. zn. odvolanie žalobkyne ako oneskorene podané

odmietol s poukazom na ustanovenie v spojitosti s

Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania vzhľadom na ustanovenie

v spojení s

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 24. októbra 2007 sp. zn.

uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 28. marca 2006 sp. zn. 6 Co

507/2005 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na ustanovenie

v spojení s ,

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 5. marca 2009 sp. zn. rozsudok

súdu prvého stupňa ako vecne správny s poukazom na ustanovenie potvrdil.

V súlade so záverom súdu prvého stupňa považoval za rozhodné obdobie pre výpočet

priemerného zárobku pre účely odstupného podľa tretí štvrťrok

roku 2001. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v treťom štvrťroku na platenom voľne z

dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa a neodpracovala ani hodinu, v takom prípade bolo

preto potrebné pre výpočet odstupného vychádzať z jej pravdepodobného zárobku (§ 17 ods.

4 ), ktorý vyčíslil sumou 15 229,-- Sk. Z tohto dôvodu žalobkyni patrilo

odstupné vo výške 30 458,-- Sk, keďže žalovaný vyplatil žalobkyni odstupné vo výške

30 934,-- Sk, mal za to, že súd prvého stupňa, keď žalobu zamietol, rozhodol správne.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia

a , v tomto konaní úspešnému žalovanému ich náhradu

nepriznal z dôvodu, že mu v tomto konaní žiadne nevznikli.

Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním a navrhla, aby dovolací súd

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Vo svojom

dovolaní rozoberala skutkový a právny stav veci tak, ako ho uvádzala v konaní pred súdmi.

Namietala, že konanie trpí vadou uvedenou v Odňatie možnosti konať

pred súdom spočíva podľa žalobkyne v samotnom rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

považovala za nepreskúmateľný, nezrozumiteľný a nejasný. Nesúhlasila s rozhodnutím súdu

a namietala, že súdy nedostatočne a zámerne nepreskúmali skutočnosť dôkazových listín

priložených k žalobe, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým

i odvolacím súdom.

Žalovaný považoval výpočet odstupného tak, ako ho posúdil súd za správny a teda

správne bolo aj rozhodnutie súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

V danom prípade dovolaním žalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobkyne

nie je podľa až 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ,

ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré

možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania

ale v dovolacom konaní neboli zistené.

Žalobkyňa existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a písm. g/

netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdu

prvého stupňa a odvolacieho súdu bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších

stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalobkyni realizáciu jej

procesných práv.

Žalobkyňa v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle ustanovenia § 237

písm. f/ namieta, že „súd prvého a druhého stupňa nedostatočne a zámerne

nepreskúmali skutočnosť dôkazových listín priložených k žalobe“ - (mzdového listu

a výplatnej pásky). Pokiaľ žalobkyňa namieta, že súdy nižších stupňov nevykonali dôkazy

na preukázanie jej tvrdení, táto námietka nie je dôvodná, pretože súd nie je viazaný návrhmi

účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy.

Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané patrí výlučne súdu a nie

účastníkom konania ( ). Preto nevykonanie dôkazov navrhnutých

účastníkom, resp. vykonanie iných dôkazov na zistenie skutkového stavu nie je postupom,

ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (R 37/1993, R 125/1999). Rovnako

ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle Ak aj súd

nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto

dôvodu vecne nesprávne; táto samotná skutočnosť však prípustnosť dovolania nezakladá.

Nesprávne hodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, ak

je dovolanie procesne prípustné [ až c/ ].

Pokiaľ žalobkyňa v dovolaní namieta nejasnosť a nezrozumiteľnosť rozsudku,

z obsahu dovolania je zrejmé, že namieta skutočnosť, že napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe, ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalobkyne boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), žalobkyňou vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť zo žiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní nebola žalobkyňa úspešná a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalovanému ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania,

lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. februára 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská