Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/323/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ J. Š., bývajúceho v S.,

2/ E. Š., bývajúcej v S., 3/ V. Š., bývajúceho v S., 4/ Z. O., bývajúcej v S., 5/ J. B.,

bývajúceho v S., 6/ I. B., bývajúcej v S., všetkých zastúpených JUDr. G. Z., advokátkou so

sídlom v B., proti žalovanému Z. B., spol. s r.o., so sídlom v B., IČO: X., o uloženie

povinnosti strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a o návrhu na

vydanie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn.

, na dovolanie žalobcov 1/ až 6/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z

29. júna 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Malacky (súd prvého stupňa) uznesením z 19. januára 2009

č.k. -46 nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť a to

až do právoplatného rozhodnutia o uložení povinnosti žalovanému strpieť výkon práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu vzniknutého zo zákona užívať pozemok parc. č. X.

v kat. úz. S. žalobcami 1/ až 6/, zdržať sa výkonu akýchkoľvek činností súvisiacich

s umiestnením a realizovaním stavby „ S. - O. S. Z., S. (objekt „C“) na pozemku parc. č. X. -

2

zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m, nachádzajúci sa v kat. úz. S., okres M., zapísaný

na LV č. X. Správy katastra M. podľa dokumentácie, ktorú vypracoval X. E. - A. A., spol.

s r.o., so sídlom B., a v zmysle rozhodnutia Mesta S. ako príslušného stavebného úradu zo dňa

15. februára 2008 - č.j.: S. Vo zvyšku návrh zamietol. V časti, v ktorej návrhu vyhovel

rozhodnutie odôvodnil tým, že mal osvedčené, že právo žalobcov je ohrozené konaním

žalovaného, ktorý pripravuje stavbu nehnuteľnosti na parc. č. X., ku ktorej je zriadené vecné

bremeno v prospech žalobcov. V zamietajúcej časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali, aby

predbežným opatrením súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa nakladania a

disponovania, t.j. prevodov vlastníckeho práva, uzavretia zámenných zmlúv, darovacích

zmlúv, zmlúv o výpožičke, nájomných zmlúv, záložných zmlúv, zriadenia vecného bremena,

uzavretia zmlúv o zabezpečovacom prevode práva k pozemku parc. č. X. - zastavané plochy a

2

nádvoria o výmere X. m, nachádzajúcom sa v kat. úz. S., obec S., okres M., zapísaný na LV

č. X. Správy katastra M., návrh zamietol s odôvodnením, že nemal preukázanú naliehavú

potrebu dočasne upraviť pomery účastníkov.

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) na odvolanie žalovaného uznesením

z 29. júna 2009, sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti

zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Svoje rozhodnutie

odôvodnil tým, že po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že v danom prípade

nie sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože žalobcovia ničím

neosvedčili naliehavosť dočasnej úpravy účastníkov, nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy

a ani to, že by výkon rozhodnutia bol ohrozený. Uviedol, že v danom prípade došlo len

k začatiu stavebného konania a žalobcovia si mohli svoje námietky uplatniť v rámci tohto

konania v zmysle § 61 a nasledujúce stavebného zákona, o ktorých bude rozhodovať stavebný

úrad. Mal za to, že nariadením predbežného opatrenia v znení, ako mu bolo vyhovené súdom

prvého stupňa, by došlo k narušeniu stavebného konania, ktoré už bolo začaté, keď ochrana

a pomery účastníkov sú dostatočne upravené predpismi hmotného práva, a to konkrétne

ustanoveniami stavebného zákona. Ak žalovaný bez toho, aby bolo vydané stavebné

povolenie, začal s prácami tak, ako to uvádzajú žalobcovia, títo sa mohli domáhať ochrany

svojich práv aj v rámci štátneho stavebného dohľadu s poukazom na ustanovenia

§ 98 a nasledujúce stavebného zákona.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia, ktorí ho navrhli

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. S rozhodnutím odvolacieho súdu nesúhlasili

z dôvodu, že žalobcom nedostatočným odôvodnením svojho rozhodnutia odňal odvolací súd

možnosť konať pred súdom, čím je daný dovolací dôvod v zmysle Ďalej

uviedli, že napadnuté rozhodnutie spočíva aj na nesprávnom právnom posúdení veci § 241

ods. 2 písm. c/ V odôvodnení dovolania rozoberali skutkový a právny stav veci tak,

ako ho uvádzali v konaní pred súdmi.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že nie sú dané dôvody dovolania a ani

vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť,

a preto navrhol dovolanie žalobcov zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia pojednávania ( ), skúmal najskôr, či ich

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu

je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1

písm. a/ ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky. Podľa ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

V prípade dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ide o uznesenie

o predbežnom opatrení, a teda také uznesenie, prípustnosť ktorého je priamo vylúčená

ustanovením Z týchto dôvodov prípustnosť dovolania žalobcov nemožno

vyvodiť z

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa ,

ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho

súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Za neopodstatnenú považoval dovolací súd námietku žalobcov o odňatí možnosti

konať pred súdom ( ), ktoré malo spočívať v tom, že odvolací súd

nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie.

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom

je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi

konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu

na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov

(napr. , , ). O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd už vyslovil,

že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že uznesenie

odvolacieho súdu je v súlade s v spojitosti s a

ods. 2 , obsahuje riadne opísaný skutkový stav, ako aj zhrnutie a vyhodnotenie

osvedčovaných skutočností, s ich následným správnym právnym posúdením v zmysle

citovaných ustanovení stavebného zákona a . Rozhodnutie

odvolacieho súdu nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne

nekonformné, pretože odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil

od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry

ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu

nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť

dovolania žalobcov proti potvrdzujúcemu výroku napadnutého uznesenia odvolacieho súdu

nemožno vyvodiť ani z

Žalobcovia v dovolaní ďalej namietajú, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalobcov boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), žalobcami vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobcov nemožno vyvodiť zo žiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní neboli žalobcovia úspešní a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalovanému ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. februára 2010

JUDr. Vladimír Magura, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Adriána Borovská