Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
adb/376417.fa40a5.pdf
PDF · 106.18 KB
No categories available
5Cdo/323/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 323/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ J. Š., bývajúceho v S.,
2/ E. Š., bývajúcej v S., 3/ V. Š., bývajúceho v S., 4/ Z. O., bývajúcej v S., 5/ J. B.,
bývajúceho v S., 6/ I. B., bývajúcej v S., všetkých zastúpených JUDr. G. Z., advokátkou so
sídlom v B., proti žalovanému Z. B., spol. s r.o., so sídlom v B., IČO: X., o uloženie
povinnosti strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a o návrhu na
vydanie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn.
4 C 668/2008, na dovolanie žalobcov 1/ až 6/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
29. júna 2009 sp. zn. 9 Co 185/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Malacky (súd prvého stupňa) uznesením z 19. januára 2009
č.k. 4 C 668/2008-46 nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť a to
až do právoplatného rozhodnutia o uložení povinnosti žalovanému strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu vzniknutého zo zákona užívať pozemok parc. č. X.
v kat. úz. S. žalobcami 1/ až 6/, zdržať sa výkonu akýchkoľvek činností súvisiacich
s umiestnením a realizovaním stavby „ S. - O. S. Z., S. (objekt „C“) na pozemku parc. č. X. -
2
zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m, nachádzajúci sa v kat. úz. S., okres M., zapísaný
na LV č. X. Správy katastra M. podľa dokumentácie, ktorú vypracoval X. E. - A. A., spol.
s r.o., so sídlom B., a v zmysle rozhodnutia Mesta S. ako príslušného stavebného úradu zo dňa
15. februára 2008 - č.j.: S. Vo zvyšku návrh zamietol. V časti, v ktorej návrhu vyhovel
rozhodnutie odôvodnil tým, že mal osvedčené, že právo žalobcov je ohrozené konaním
žalovaného, ktorý pripravuje stavbu nehnuteľnosti na parc. č. X., ku ktorej je zriadené vecné
bremeno v prospech žalobcov. V zamietajúcej časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali, aby
predbežným opatrením súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa nakladania a
disponovania, t.j. prevodov vlastníckeho práva, uzavretia zámenných zmlúv, darovacích
zmlúv, zmlúv o výpožičke, nájomných zmlúv, záložných zmlúv, zriadenia vecného bremena,
uzavretia zmlúv o zabezpečovacom prevode práva k pozemku parc. č. X. - zastavané plochy a
2
nádvoria o výmere X. m, nachádzajúcom sa v kat. úz. S., obec S., okres M., zapísaný na LV
č. X. Správy katastra M., návrh zamietol s odôvodnením, že nemal preukázanú naliehavú
potrebu dočasne upraviť pomery účastníkov.
Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) na odvolanie žalovaného uznesením
z 29. júna 2009, sp. zn. 9 Co 185/2009 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že v danom prípade
nie sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože žalobcovia ničím
neosvedčili naliehavosť dočasnej úpravy účastníkov, nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy
a ani to, že by výkon rozhodnutia bol ohrozený. Uviedol, že v danom prípade došlo len
k začatiu stavebného konania a žalobcovia si mohli svoje námietky uplatniť v rámci tohto
konania v zmysle § 61 a nasledujúce stavebného zákona, o ktorých bude rozhodovať stavebný
úrad. Mal za to, že nariadením predbežného opatrenia v znení, ako mu bolo vyhovené súdom
prvého stupňa, by došlo k narušeniu stavebného konania, ktoré už bolo začaté, keď ochrana
a pomery účastníkov sú dostatočne upravené predpismi hmotného práva, a to konkrétne
ustanoveniami stavebného zákona. Ak žalovaný bez toho, aby bolo vydané stavebné
povolenie, začal s prácami tak, ako to uvádzajú žalobcovia, títo sa mohli domáhať ochrany
svojich práv aj v rámci štátneho stavebného dohľadu s poukazom na ustanovenia
§ 98 a nasledujúce stavebného zákona.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia, ktorí ho navrhli
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. S rozhodnutím odvolacieho súdu nesúhlasili
z dôvodu, že žalobcom nedostatočným odôvodnením svojho rozhodnutia odňal odvolací súd
možnosť konať pred súdom, čím je daný dovolací dôvod v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Ďalej
uviedli, že napadnuté rozhodnutie spočíva aj na nesprávnom právnom posúdení veci § 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p. V odôvodnení dovolania rozoberali skutkový a právny stav veci tak,
ako ho uvádzali v konaní pred súdmi.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že nie sú dané dôvody dovolania a ani
vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť,
a preto navrhol dovolanie žalobcov zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či ich
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu
je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1
písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky. Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,
o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
V prípade dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ide o uznesenie
o predbežnom opatrení, a teda také uznesenie, prípustnosť ktorého je priamo vylúčená
ustanovením § 239 ods. 3 O.s.p. Z týchto dôvodov prípustnosť dovolania žalobcov nemožno
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p.,
ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho
súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Za neopodstatnenú považoval dovolací súd námietku žalobcov o odňatí možnosti
konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ktoré malo spočívať v tom, že odvolací súd
nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie.
Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sú vlastné tri pojmové
znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo
v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.
Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie
možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom
je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi
konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu
Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov
(napr. II ÚS 102/04, 5 Cdo 102/01, 5 Cdo 93/2000). O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/
O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal
účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra
tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;
Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil,
že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že uznesenie
odvolacieho súdu je v súlade s § 169 ods. 1 O.s.p. v spojitosti s § 167 ods. 2 O.s.p. a § 157
ods. 2 O.s.p., obsahuje riadne opísaný skutkový stav, ako aj zhrnutie a vyhodnotenie
osvedčovaných skutočností, s ich následným správnym právnym posúdením v zmysle
citovaných ustanovení stavebného zákona a Občianskeho súdneho poriadku. Rozhodnutie
odvolacieho súdu nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne
nekonformné, pretože odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil
od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry
ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu
nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).
Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť
dovolania žalobcov proti potvrdzujúcemu výroku napadnutého uznesenia odvolacieho súdu
nemožno vyvodiť ani z § 237 O.s.p.
Žalobcovia v dovolaní ďalej namietajú, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalobcov boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), žalobcami vytýkaná skutočnosť by mala za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle
§ 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny
predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil
(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne
prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobcov nemožno vyvodiť zo žiadneho
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie
dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
V dovolacom konaní neboli žalobcovia úspešní a právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo žalovanému (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, lebo
v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 3. februára 2010
JUDr. Vladimír Magura, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Adriána Borovská