Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
276/376400.386ac0.pdf
PDF · 101.44 KB
No categories available
5MCdo/13/2008
Najvyšší súd 5 M Cdo 13/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L. O., bývajúceho v K.,
zastúpeného JUDr. J. T., advokátom so sídlom v K., proti žalovanému J. T., bývajúcemu
v K., zastúpenému JUDr. R. L., advokátom so sídlom v K., o zaplatenie 3 983,27 €
(120 000,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 19 Ro
1323/2007, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti
platobnému rozkazu Okresného súdu Košice I z 11. októbra 2007 č.k. 19 Ro 1323/2007-8,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu
Košice I z 11. októbra 2007 č.k. 19 Ro 1323/2007-8 vo výroku o úrokoch z omeškania
a v zrušenom rozsahu vec vracia Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice I platobným rozkazom z 11. októbra 2007 č.k. 19 Ro 1323/2007-
8, uložil žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi
120 000,-- Sk s 0,5 % úrokom z omeškania za každý deň omeškania od 31. augusta 2004
do zaplatenia, nahradil trovy konania vo výške 7 200,-- Sk a trovy právneho zastúpenia
vo výške 8 856,-- Sk právnemu zástupcovi žalobcu, alebo v tej istej lehote podal odpor
na tomto súde. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 28. decembra 2007.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu žalovaného napadol
uvedený platobný rozkaz mimoriadnym dovolaním, ktorým žiadal toto rozhodnutie zrušiť
vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania a vec
v rozsahu zrušenia vrátiť Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie. Generálny prokurátor
Slovenskej republiky uviedol, že napadnutým platobným rozkazom bol porušený zákon lebo
v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre jeho vydanie v zmysle § 172 ods. 1
O.s.p. argumentujúc tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci,
keď žalovanému nesvedčilo právo na úroky z omeškania v priznanej výške (0,5 % za každý
deň omeškania) pre rozpor s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Súd pri vydaní platobného rozkazu neprihliadal na relevantnú
zákonnú úpravu (§ 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.). Zákonné ustanovenia upravujúce výšku úrokov
z omeškania majú kogentnú povahu a preto sa ňou musia riadiť aj účastníci záväzkových
vzťahov (účastníci zmluvy). Horná hranica úrokov z omeškania je zo zákona stanovená
kogentne a jej prekročenie nie je prípustné (napr. R 5/2000). Žalobcovi boli priznané ročné
úroky z omeškania vo výške 182,5 % (t.j. 0,5 % denne) i keď výška základnej úrokovej
sadzby Národnej banky Slovenska bola v čase splatnosti Zmluvy o pôžičke 4,50 %,
jej dvojnásobok predstavuje 9,00 % ročný úrok z omeškania. Úrok z omeškania priznaný
súdom je v rozpore s dobrými mravmi, na základe čoho je dohoda uvedená v bode 5. Zmluvy
o pôžičke týkajúca sa platenia úrokov z omeškania neplatná (§ 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho
zákonníka).
Žalobca v písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že v zmluve
o pôžičke z 9. júna 2004 bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá sankcia - „penále“
0,5 % za každý deň omeškania pre prípad nedodržania lehoty na vrátenie pôžičky. Funkciou
tohto ujednania bolo „pohroziť dlžníkovi majetkovou sankciu“ pre prípad nesplnenia záväzku
riadne a včas, preto je sporné, či dohodnuté plnenie dlžníka je možné bez ďalšieho považovať
za úroky z omeškania v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Majetková
sankcia dohodnutá pre prípad omeškania ako zabezpečenie dlhu nie je v rozpore s dobrými
mravmi. Žalovaný počas troch rokov od prevzatia pôžičky neprejavil žiadnu snahu dlh vrátiť,
žalobca so svojimi peniazmi nemôže disponovať a tak sa dostal do nepriaznivej finančnej
situácie. Žalovaný v súdnom konaní nevyužil svoje právo podať riadne opravné prostriedky
(odpor proti platobnému rozkazu). Celé konanie žalovaného, ktorý má požičané aj ďalšie
finančné prostriedky od žalobcu (vrátane pôžičky zabezpečenej zmenkou), ale aj od iných
osôb, je vo vzťahu k žalobcovi v rozpore s dobrými mravmi. V záujme spravodlivého
posúdenia veci žalobca žiadal, aby dovolací súd prihliadol na všetky vyššie uvedené
skutočnosti.
Žalovaný sa stotožnil so závermi uvedenými v mimoriadnom dovolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2
O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu
podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne
dovolanie je opodstatnené.
Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
V súlade s § 172 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p. môže súd aj bez výslovnej žiadosti
žalobcu a bez vypočutia žalovaného vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na
zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom.
V platobnom rozkaze uloží žalovanému, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu
zaplatil žalobcovi pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor
na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Platobný rozkaz je rozhodnutie vo veci samej, ktoré je
vydané v skrátenom konaní, ktorého skutkovým základom sú len skutočnosti tvrdené
žalobcom. Uvedené ustanovenie z tohto dôvodu vyžaduje, aby skutočnosti, z ktorých sa
vyvodzuje žalobou uplatnené právo, boli dostatočne osvedčené; požadované plnenie musí byť
objektívnym právom dovolené. Záver, že uplatnené právo vyplýva zo žalobcom uvedených
skutočností, predpokladá také opísanie rozhodujúcich skutkových okolností, ktoré ich
umožňujú posúdiť po právnej stránke (relevantné hmotné právo).
Ako vyplýva zo spisu, žalobou uplatnený nárok sa vyvodzuje z občianskoprávneho
vzťahu, založeného zmluvou o pôžičke z 1. júla 2004 (č.l. 4 spisu), ktorú ako veriteľ uzatvoril
žalobca, a dlžník žalovaný. Z obsahu žaloby je nepochybné, že sa ňou žalobca voči
žalovanému domáhal vrátenia pôžičky spolu s úrokmi z omeškania (príslušenstvo žalovanej
pohľadávky).
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočne primeranej lehote
poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie,
môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z meškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. (v znení platnom
do 31. decembra 2008) výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej
Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Právna úprava zmluvy o pôžičke ako občiansko-záväzkového vzťahu nevylučuje,
aby si zmluvné strany dojednali úroky z omeškania pre prípad omeškania s plnením
peňažného dlhu. Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti
upraviť dohodou odchylne od zákona, ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa
od neho nemožno odchýliť (§ 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Súdna prax je jednotná
v tom, že z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov
z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné (porovnaj rozhodnutie uverejnené v Zbierke
rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 5, ročník 2000, R 5/2000). Dohoda o úrokoch
z omeškania, ktorých výška prekračujúca hornú hranicu stanovenú zákonom je v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom.
Dovolací súd zistil, že výška základnej (do 31. decembra 2002 diskontná) úrokovej
sadzby Národnej banky Slovenska k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
žalovaným (vychádzajúc z toho, ako to uviedol žalobca v žalobe - k 31. augustu 2004)
bola 4,5 %; v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. výška ročných úrokov z omeškania predstavovala 9 % (dvojnásobok základnej
sadzby Národnej banky Slovenska 2 x 4,5 %). Okresný súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť ročné úroky z omeškania vo výške 182,5 % (0,5 % denne).
V posudzovanej veci treba prisvedčiť generálnemu prokurátorovi v tom, že pokiaľ súd
priznal úroky z omeškania vo výške presahujúcej hornú hranicu úrokov z omeškania
stanovenú zákonom (titul v žalobe nerozhoduje), v tejto časti treba považovať jeho
rozhodnutie za nesprávne; takto vznikla prekážka, ktorá prima facie neumožňovala súdu
rozhodnúť o tomto nároku v skrátenom (rozkaznom) konaní podľa § 172 O.s.p. Mimoriadne
dovolanie je preto opodstatnené.
Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie v napadnutej
časti žalovaného príslušenstva (úrokov z omeškania) zrušil a vec v zrušenom rozsahu vrátil
Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 2
O.s.p.). Ako od zrušovaného rozhodnutia závislé (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242
ods. 2 písm. b/ O.s.p.) zrušil tiež platobný rozkaz vo výroku o náhrade trov konania.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách prvostupňového a dovolacieho
konania (§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 3. februára 2010
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská