Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/13/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L. O., bývajúceho v K.,

zastúpeného JUDr. J. T., advokátom so sídlom v K., proti žalovanému J. T., bývajúcemu

v K., zastúpenému JUDr. R. L., advokátom so sídlom v K., o zaplatenie 3 983,27 €

(120 000,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 19 Ro

1323/2007, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

platobnému rozkazu Okresného súdu Košice I z 11. októbra 2007 č.k. 19 Ro 1323/2007-8,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu

Košice I z 11. októbra 2007 č.k. 19 Ro 1323/2007-8 vo výroku o úrokoch z omeškania

a v zrušenom rozsahu vec vracia Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I platobným rozkazom z 11. októbra 2007 č.k. 19 Ro

8, uložil žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi

120 000,-- Sk s 0,5 % úrokom z omeškania za každý deň omeškania od 31. augusta 2004

do zaplatenia, nahradil trovy konania vo výške 7 200,-- Sk a trovy právneho zastúpenia

vo výške 8 856,-- Sk právnemu zástupcovi žalobcu, alebo v tej istej lehote podal odpor

na tomto súde. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 28. decembra 2007.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu žalovaného napadol

uvedený platobný rozkaz mimoriadnym dovolaním, ktorým žiadal toto rozhodnutie zrušiť

vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania a vec

v rozsahu zrušenia vrátiť Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie. Generálny prokurátor

Slovenskej republiky uviedol, že napadnutým platobným rozkazom bol porušený zákon lebo

v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre jeho vydanie v zmysle § 172 ods. 1

argumentujúc tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci,

keď žalovanému nesvedčilo právo na úroky z omeškania v priznanej výške (0,5 % za každý

deň omeškania) pre rozpor s , v spojení s nariadenia

vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

. Súd pri vydaní platobného rozkazu neprihliadal na relevantnú

zákonnú úpravu (, a nariadenia vlády

Slovenskej republiky č. ). Zákonné ustanovenia upravujúce výšku úrokov

z omeškania majú kogentnú povahu a preto sa ňou musia riadiť aj účastníci záväzkových

vzťahov (účastníci zmluvy). Horná hranica úrokov z omeškania je zo zákona stanovená

kogentne a jej prekročenie nie je prípustné (napr. R 5/2000). Žalobcovi boli priznané ročné

úroky z omeškania vo výške 182,5 % (t.j. 0,5 % denne) i keď výška základnej úrokovej

sadzby Národnej banky Slovenska bola v čase splatnosti Zmluvy o pôžičke 4,50 %,

jej dvojnásobok predstavuje 9,00 % ročný úrok z omeškania. Úrok z omeškania priznaný

súdom je v rozpore s dobrými mravmi, na základe čoho je dohoda uvedená v bode 5. Zmluvy

o pôžičke týkajúca sa platenia úrokov z omeškania neplatná (§ 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho

zákonníka).

Žalobca v písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že v zmluve

o pôžičke z 9. júna 2004 bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá sankcia - „penále“

0,5 % za každý deň omeškania pre prípad nedodržania lehoty na vrátenie pôžičky. Funkciou

tohto ujednania bolo „pohroziť dlžníkovi majetkovou sankciu“ pre prípad nesplnenia záväzku

riadne a včas, preto je sporné, či dohodnuté plnenie dlžníka je možné bez ďalšieho považovať

za úroky z omeškania v zmysle príslušných ustanovení . Majetková

sankcia dohodnutá pre prípad omeškania ako zabezpečenie dlhu nie je v rozpore s dobrými

mravmi. Žalovaný počas troch rokov od prevzatia pôžičky neprejavil žiadnu snahu dlh vrátiť,

žalobca so svojimi peniazmi nemôže disponovať a tak sa dostal do nepriaznivej finančnej

situácie. Žalovaný v súdnom konaní nevyužil svoje právo podať riadne opravné prostriedky

(odpor proti platobnému rozkazu). Celé konanie žalovaného, ktorý má požičané aj ďalšie

finančné prostriedky od žalobcu (vrátane pôžičky zabezpečenej zmenkou), ale aj od iných

osôb, je vo vzťahu k žalobcovi v rozpore s dobrými mravmi. V záujme spravodlivého

posúdenia veci žalobca žiadal, aby dovolací súd prihliadol na všetky vyššie uvedené

skutočnosti.

Žalovaný sa stotožnil so závermi uvedenými v mimoriadnom dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníka konania ( a

) bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu

podľa v spojení s a dospel k záveru, že mimoriadne

dovolanie je opodstatnené.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V súlade s veta prvá a druhá môže súd aj bez výslovnej žiadosti

žalobcu a bez vypočutia žalovaného vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na

zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom.

V platobnom rozkaze uloží žalovanému, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu

zaplatil žalobcovi pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor

na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Platobný rozkaz je rozhodnutie vo veci samej, ktoré je

vydané v skrátenom konaní, ktorého skutkovým základom sú len skutočnosti tvrdené

žalobcom. Uvedené ustanovenie z tohto dôvodu vyžaduje, aby skutočnosti, z ktorých sa

vyvodzuje žalobou uplatnené právo, boli dostatočne osvedčené; požadované plnenie musí byť

objektívnym právom dovolené. Záver, že uplatnené právo vyplýva zo žalobcom uvedených

skutočností, predpokladá také opísanie rozhodujúcich skutkových okolností, ktoré ich

umožňujú posúdiť po právnej stránke (relevantné hmotné právo).

Ako vyplýva zo spisu, žalobou uplatnený nárok sa vyvodzuje z občianskoprávneho

vzťahu, založeného zmluvou o pôžičke z 1. júla 2004 (č.l. 4 spisu), ktorú ako veriteľ uzatvoril

žalobca, a dlžník žalovaný. Z obsahu žaloby je nepochybné, že sa ňou žalobca voči

žalovanému domáhal vrátenia pôžičky spolu s úrokmi z omeškania (príslušenstvo žalovanej

pohľadávky).

Podľa ustanovenia , , dlžník, ktorý svoj dlh

riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočne primeranej lehote

poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie,

môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide

o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z meškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku

úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. (v znení platnom

do 31. decembra 2008) výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej

Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom

alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Právna úprava zmluvy o pôžičke ako občiansko-záväzkového vzťahu nevylučuje,

aby si zmluvné strany dojednali úroky z omeškania pre prípad omeškania s plnením

peňažného dlhu. Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti

upraviť dohodou odchylne od zákona, ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa

od neho nemožno odchýliť ( ). Súdna prax je jednotná

v tom, že z povahy ustanovenia v spojení s

nariadenia vlády č. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov

z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné (porovnaj rozhodnutie uverejnené v Zbierke

rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 5, ročník 2000, R 5/2000). Dohoda o úrokoch

z omeškania, ktorých výška prekračujúca hornú hranicu stanovenú zákonom je v zmysle § 39

absolútne neplatným právnym úkonom.

Dovolací súd zistil, že výška základnej (do 31. decembra 2002 diskontná) úrokovej

sadzby Národnej banky Slovenska k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu

žalovaným (vychádzajúc z toho, ako to uviedol žalobca v žalobe - k 31. augustu 2004)

bola 4,5 %; v zmysle v spojení s nariadenia vlády

č. výška ročných úrokov z omeškania predstavovala 9 % (dvojnásobok základnej

sadzby Národnej banky Slovenska 2 x 4,5 %). Okresný súd uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť ročné úroky z omeškania vo výške 182,5 % (0,5 % denne).

V posudzovanej veci treba prisvedčiť generálnemu prokurátorovi v tom, že pokiaľ súd

priznal úroky z omeškania vo výške presahujúcej hornú hranicu úrokov z omeškania

stanovenú zákonom (titul v žalobe nerozhoduje), v tejto časti treba považovať jeho

rozhodnutie za nesprávne; takto vznikla prekážka, ktorá prima facie neumožňovala súdu

rozhodnúť o tomto nároku v skrátenom (rozkaznom) konaní podľa Mimoriadne

dovolanie je preto opodstatnené.

Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie v napadnutej

časti žalovaného príslušenstva (úrokov z omeškania) zrušil a vec v zrušenom rozsahu vrátil

Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie ( v spojení s

). Ako od zrušovaného rozhodnutia závislé ( v spojení s

ods. 2 písm. b/ ) zrušil tiež platobný rozkaz vo výroku o náhrade trov konania.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách prvostupňového a dovolacieho

konania ( a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. februára 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská