Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3b1/400692.7f1570.pdf
PDF · 112.63 KB
No categories available
1Obdo/15/2008
Najvyšší súd 1Obdo/15/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J., správcu úpadcu E.,
s. r. o., so sídlom v Ţ., R., IČO: X., so sídlom kancelárie správcu D., Ţ., proti odporcovi I., s.
r. o., so sídlom v Ţ., M., IČO: X., zastúpenému M., advokátom, so sídlom v K., M.,
o vyslovenie neúčinnosti právnych úkonov, o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského
súdu v Ţ. z 18. marca 2008 sp. zn. 13CoKR/4/2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Ţiline ako súd prvého stupňa návrh odporcu na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. a predloţenie veci Ústavnému súdu Slovenskej
republiky na zaujatie stanoviska k súladu ust. § 206 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii“) s článkom 1 Ústavy
Slovenskej republiky, a to z dôvodu, ţe citované ustanovenie zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii je v rozpore so zásadou predvídateľnosti zákona, ktorá
je neoddeliteľnou súčasťou princípu právnej istoty, ktorý je jedným zo základných princípov
právneho štátu zamietol uznesením z 26. novembra 2007 č. k. 26 Cbi 3/2006-198.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe pri rozhodovaní o materiálnych právach
fyzických a právnických osôb nie je viazaný len zákonnými, či podzákonnými právnymi
predpismi, ale aj princípmi materiálneho právneho štátu ako právna istota a zákaz
retroaktivity, odvoditeľnými z Ústavy Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými
zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Porušenie týchto princípov nesprávnou
aplikáciou predpisov by mohlo zaloţiť porušenie subjektívneho práva účastníka konania,
ktoré je neprípustné a súd preto na túto skutočnosť musí dohliadať počas celého súdneho
konania. Ak nová právna úprava nie celkom jednoznačne stanovuje následky jej prijatia pre
právne vzťahy, je úlohou súdu pri rozhodovaní vo veci samej vyloţiť jej ustanovenia ústavne
konformným spôsobom.
Podľa názoru okresného súdu v danej veci nie je ust. § 206 ods. 1 a ods. 2 zákona
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v nesúlade s Ústavou Slovenskej republiky,
keďţe podstatnou je len otázka správneho výkladu ustanovení týkajúcich sa odporovateľnosti
právnych úkonov podľa nového zákona o konkurze a reštrukturalizácii na právne úkony, ktoré
boli uskutočnené pred prijatím tohto nového zákona. S poukazom na uvedené okresný súd
dospel k záveru, ţe nie je dôvod na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/
O. s. p. a predloţenie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska.
Na odvolanie odporcu Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne podľa § 219 O. s. p. uznesením z 18. marca
2008 sp. zn. 13CoKR/4/2008 a vyslovil prípustnosť dovolania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe prijatie spravidla kaţdej novej právnej úpravy
nesie so sebou zakotvenie prechodných a záverečných ustanovení. Platí to aj v prípade zákona
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý upravuje spoločné prechodné a záverečné
ustanovenia v ust. § 204 a nasl. Práve pre skutočnosť, ţe súdy sú povinné v rámci svojej
judikačnej činnosti robiť výklad zákonov a ich jednotlivých ustanovení tak, aby tento bol čo
najviac konformný s Ústavou Slovenskej republiky, podľa názoru krajského súdu nebol daný
dôvod pre vyvolanie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky z dôvodu poukazu
na ustanovenie § 206 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
a predmet sporu, ktorým je vyslovenie neúčinnosti právnych úkonov uskutočnených počas
platnosti a účinnosti zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Zároveň však Krajský
súd v Ţ. podľa ust. § 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p. vo svojom potvrdzujúcom uznesení pripustil
dovolanie, keďţe mal za to, ţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, a to
k posúdeniu aplikácie ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. a na druhej strane povinnosti súdu
pristupovať k výkladu zákona a jeho jednotlivých ustanovení, v danom prípade zákona č.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Pre
tento posudzovaný vzájomný vzťah ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. a povinnosti výkladu
zákona v súlade s Ústavou Slovenskej republiky podľa ust. § 2 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z.
z., a to aj vo vzťahu k ust. § 206 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., na ktoré poukazoval
odporca, ide podľa názoru odvolacieho súdu o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal odporca v zákonnej lehote dovolanie,
v ktorom uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci
podľa ust. § 241 ods. 2 O. s. p.
Dovolateľ poukázal na to, ţe zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ktorý bol
platný a účinný v čase uskutočnenia právnych úkonov napadnutých v návrhu na začatie
konania, upravoval odporovateľnosť právnych úkonov inak, ako ju upravuje zákon,
na základe ktorého bol vyhlásený konkurz na úpadcu, t. j. zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii. Ustanovenie § 206 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. ukladá súdu
povinnosť aplikovať právny predpis účinný pred účinnosťou tohto zákona len na tie konkurzy
(a práva s nimi súvisiace), ktoré boli vyhlásené pred nadobudnutím účinnosti zákona č.
7/2005 Z. z. V posudzovanom prípade však bol konkurz vyhlásený počas účinnosti zákona č.
7/2005 Z. z., pričom právne vzťahy súvisiace s daným konkurzom, t. j. napadnuté
odporovateľné právne úkony, boli uskutočnené pred nadobudnutím účinnosti zákona č.
7/2005 Z. z., t. j. v čase, keď osoby, ktoré napadnuté právne úkony vykonali, nemohli poznať
budúcu právnu úpravu – zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.
Ďalej uviedol, ţe nový zákon č. 7/2005 Z. z. výrazným spôsobom zmenil právnu
úpravu týkajúcu sa odporovateľnosti právnych úkonov, pričom táto zmena má podstatný
vplyv na rozhodnutie vo veci samej a prejavuje sa v tom, ţe nový zákon oproti pôvodne
platnému zákonu o konkurze a vyrovnaní, uţ neposkytuje procesnú moţnosť odporcovi, aby
mohol preukázať, ţe ani pri náleţitej starostlivosti nemohol poznať úmysel dlţníka ukrátiť
svojich veriteľov (ak k ukráteniu aj skutočne došlo) a tieţ definuje ako odporovateľný právny
úkon aj taký právny úkon, pri ktorom záväzok bol zabezpečený neskôr, ako samotný záväzok
vznikol. Relevantným argumentom navrhovateľa v predmetnej právnej veci je práve
skutočnosť, ţe v návrhu na začatie konania sa odporuje účinnosť právneho úkonu práve
z dôvodu, ţe právny úkon je zvýhodňujúcim právnym úkonom, keďţe k zabezpečeniu
záväzku došlo neskôr, ako záväzok vznikol. Keďţe odporca nemohol predvídať novú právnu
úpravu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako vznikol, pretoţe predĺţil splatnosť poskytnutej
pôţičky, pričom veril v bezchybnosť a právnu konformitu takéhoto zabezpečenia, a ani
nepomyslel na to, ţe tento právny úkon môţe nová právna úprava povaţovať
za odporovateľný právny úkon. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, ţe
v posudzovanom prípade sa jedná o „zdanlivú medzeru“ zákona, pretoţe ide o „hrubý
nesúlad“ zákona o konkurze a reštrukturalizácii s Ústavou Slovenskej republiky a úlohou
všeobecného súdu bolo prerušiť konanie a postúpiť vec na zaujatie stanoviska Ústavnému
súdu Slovenskej republiky v súlade s ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p., keďţe prechodné
ustanovenie § 206 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii je v rozpore
s princípom právnej istoty ako vyjadrením princípu právneho štátu, ktorým je Slovenská
republika (poukázal na predloţený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
23. 06 1999 sp. zn. PL. ÚS 38/99).
Dovolateľ poukázal na to, ţe právnu normu je nutné vykladať konformne s Ústavou
Slovenskej republiky len v tých prípadoch, ak znenie daného právneho predpisu, je moţné
vykladať v súlade s Ústavou, t. j. ak právnu normu moţno vysvetľovať dvoma spôsobmi,
konformným a nekonformným. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ako
aj odvolacím súdom spočíva v tom, ţe ustanovenie § 206 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštukturalizácii, nie je moţné vykladať ústavno-konformným spôsobom,
pretoţe citované ustanovenie zákona č. 7/2005 Z. z. jasne stanovuje, ţe v prípade, ak bol
konkurz vyhlásený na základe zákona č. 7/2005 Z. z., je nutné aplikovať tento zákon aj na
vzťahy súvisiace s týmto konkurzom, a to bez ohľadu na skutočnosť, či tieto vzťahy vznikli
pred účinnosťou tohto právneho predpisu alebo po jeho účinnosti. Súd prvého stupňa mal
preto konanie prerušiť a vec postúpiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky na zaujatie
stanoviska v súlade s ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p., ak mal za to, ţe dotknuté ustanovenie
§ 206 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, je v rozpore
s Ústavou Slovenskej republiky.
Na základe vyššie uvedeného dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd dovolací zrušil uznesenie odvolacieho súdu ako aj uznesenie súdu prvého
stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ust. § 10a ods. 2 O. s. p.)
po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania, dovolanie prejednal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) a po preskúmaní rozhodnutia odvolacieho
súdu, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo (§ 242 ods. 1 O. s. p.) dospel k záveru, ţe
dovolanie nie je opodstatnené.
Prípustnosť dovolania je daná ust. § 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p., pretoţe odvolací súd
vo svojom potvrdzujúcom uznesení túto vyslovil.
Ako vyplýva z obsahu spisu, predmetom sporu je konanie o vyslovenie neúčinnosti
právnych úkonov, a to zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k hnuteľnej veci
z 10. januára 2005, uzavretej medzi odporcom a spoločnosťou E., s. r. o. a dohody
o započítaní pohľadávok z 31. decembra 2005, uzavretej medzi odporcom a spoločnosťou E.,
s. r. o. Vzhľadom k dátumovej časovosti týchto právnych úkonov, u ktorých ţiadal
navrhovateľ vysloviť, ţe sú voči veriteľom úpadcu neúčinné, je nesporné, ţe k ich vykonaniu
došlo za platnosti a účinnosti zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní.
Na majetok obchodnej spoločnosti E., s. r. o. v konkurze, so sídlom v Ţ., R., IČO: X.
bol uznesením Okresného súdu v Ţiline sp. zn. 1K/6/2006 vyhlásený konkurz. Uznesenie
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa
01. júna 2006, na základe čoho nastali právne účinky vyhlásenia konkurzu, a to uţ
za účinnosti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.
Dovolací súd je pri preskúmaní právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu viazaný
rozsahom dovolacieho návrhu a uplatneným dovolacím dôvodom. Viazanosť dovolacieho
súdu dôvodom uvedeným v dovolaní sa prejavuje nielen vo viazanosti dôvodom, ktorý
zodpovedá niektorému dovolaciemu dôvodu vymedzenému v zákone, ale predovšetkým
vo viazanosti tým, ako bol tento dovolací dôvod v dovolaní opísaný prostredníctvom
uvedenia okolností, z ktorých dovolateľ usudzuje, ţe je daný ním uplatnený dovolací dôvod.
Dovolateľ v odôvodnení dovolania uviedol, ţe nesprávne právne posúdenie veci
súdom prvého stupňa, ako aj súdom odvolacím vidí najmä v tom, ţe právna formulácia
v ustanovení § 206 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii je
dostatočne jednoznačná, nepripúšťa dvojaký výklad a tieto ustanovenia sa vzťahujú
aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou zákona č. 7/2005 Z. z., v dôsledku čoho je
predmetné ustanovenie v rozpore s princípom právnej istoty a porušuje zákaz retroaktivity
právnej normy. Na základe uvedeného odporca navrhol podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p.
konanie prerušiť a vec postúpiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska,
teda podľa článku 125 Ústavy Slovenskej republiky vyvolať konanie na Ústavnom súde
Slovenskej republiky o súlade dotknutých ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii s Ústavou Slovenskej republiky.
V rozsahu odvolaním pripustenej dovolacej otázky dovolací súd posudzoval otázku
prerušenia konania súdom a povinnosť súdu vykladať zákon v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky.
Podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súd konanie preruší okrem iného aj
vtedy, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, ţe všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou
je Slovenská republika viazaná, v tom prípade postúpi návrh Ústavnému súdu na zaujatie
stanoviska.
Vyššie citované zákonné ustanovenie umoţňuje všeobecnému súdu skúmať, či
všeobecne záväzný právny predpis nie je v rozpore s ústavou. Túto otázku je všeobecný súd
nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať kedykoľvek počas konania na súde pred
rozhodnutím vo veci, pretoţe skutočne by nemohol aplikovať všeobecne záväzný právny
predpis v tom prípade, ak by dospel k záveru, ţe je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Všeobecný súd podľa
ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. je oprávnený túto otázku posudzovať, avšak iba za účelom,
či konanie treba prerušiť a poţiadať Ústavný súd o zaujatie stanoviska. Konečný právne
záväzný názor o otázke ústavnosti právneho predpisu je oprávnený vysloviť iba ústavný súd
Slovenskej republiky (článok 125 Ústavy Slovenskej republiky).
Z ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. vyplýva špecifické subjektívne oprávnenie
všeobecného súdu, resp. jeho sudcov, ktorí ústavnosť právneho predpisu posudzujú
na základe vlastných skúseností a poznatkov a v tomto smere sú úplne nezávislí, avšak
nemôţu postupovať ani svojvoľne. Tento postup súdu je viazaný na výsledok procesu
tvorenia jeho názoru na prejednávanú vec, ako aj na právnu úpravu, ktorej aplikácia prichádza
do úvahy. Súd takto postupuje vtedy, ak dospeje k názoru svedčiacemu o existencii
naznačeného rozporu.
Povinnosť konanie prerušiť nie je teda daná tým, ţe má o ústavnosti zákona
má pochybnosti účastník, ale závisí od zistenia súdu, konajúci súd. Pokiaľ preto rozpor
zákona s Ústavou Slovenskej republiky alebo s iným zákonom alebo medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná a k čomu je súčasne oprávnený a povinný
súd, nezistí (či uţ preto ţe tento rozpor neexistuje alebo preto, ţe si ho neuvedomí), nie je
povinný konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. Z hľadiska postupu odvolacieho
súdu je rozhodujúce to, ţe odvolací súd (rovnako ako aj súd prvého stupňa) nedospel
k záveru, ţe by dovolateľom citované ustanovenie § 206 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii bolo v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
dovolací podľa ustanovenia § 243b ods. 1 O. s. p. dovolanie zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
V Bratislave 28. októbra 2009
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková