Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/15/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J., správcu úpadcu E.,

s. r. o., so sídlom v Ţ., R., IČO: X., so sídlom kancelárie správcu D., Ţ., proti odporcovi I., s.

r. o., so sídlom v Ţ., M., IČO: X., zastúpenému M., advokátom, so sídlom v K., M.,

o vyslovenie neúčinnosti právnych úkonov, o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského

súdu v Ţ. z 18. marca 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Ţiline ako súd prvého stupňa návrh odporcu na prerušenie konania

podľa a predloţenie veci Ústavnému súdu Slovenskej

republiky na zaujatie stanoviska k súladu ust. o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „ o konkurze a reštrukturalizácii“) s článkom 1

Slovenskej republiky, a to z dôvodu, ţe citované ustanovenie

o konkurze a reštrukturalizácii je v rozpore so zásadou predvídateľnosti zákona, ktorá

je neoddeliteľnou súčasťou princípu právnej istoty, ktorý je jedným zo základných princípov

právneho štátu zamietol uznesením z 26. novembra 2007 č. k. -198.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe pri rozhodovaní o materiálnych právach

fyzických a právnických osôb nie je viazaný len zákonnými, či podzákonnými právnymi

predpismi, ale aj princípmi materiálneho právneho štátu ako právna istota a zákaz

retroaktivity, odvoditeľnými z , ako aj medzinárodnými

zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Porušenie týchto princípov nesprávnou

aplikáciou predpisov by mohlo zaloţiť porušenie subjektívneho práva účastníka konania,

ktoré je neprípustné a súd preto na túto skutočnosť musí dohliadať počas celého súdneho

konania. Ak nová právna úprava nie celkom jednoznačne stanovuje následky jej prijatia pre

právne vzťahy, je úlohou súdu pri rozhodovaní vo veci samej vyloţiť jej ustanovenia ústavne

konformným spôsobom.

Podľa názoru okresného súdu v danej veci nie je ust. § 206 ods. 1 a ods. 2 zákona

č. o konkurze a reštrukturalizácii v nesúlade s ,

keďţe podstatnou je len otázka správneho výkladu ustanovení týkajúcich sa odporovateľnosti

právnych úkonov podľa nového zákona o konkurze a reštrukturalizácii na právne úkony, ktoré

boli uskutočnené pred prijatím tohto nového zákona. S poukazom na uvedené okresný súd

dospel k záveru, ţe nie je dôvod na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/

a predloţenie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska.

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne podľa uznesením z 18. marca

2008 sp. zn. a vyslovil prípustnosť dovolania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe prijatie spravidla kaţdej novej právnej úpravy

nesie so sebou zakotvenie prechodných a záverečných ustanovení. Platí to aj v prípade zákona

č. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý upravuje spoločné prechodné a záverečné

ustanovenia v ust. § 204 a nasl. Práve pre skutočnosť, ţe súdy sú povinné v rámci svojej

judikačnej činnosti robiť výklad zákonov a ich jednotlivých ustanovení tak, aby tento bol čo

najviac konformný s , podľa názoru krajského súdu nebol daný

dôvod pre vyvolanie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky z dôvodu poukazu

na ustanovenie a o konkurze a reštrukturalizácii

a predmet sporu, ktorým je vyslovenie neúčinnosti právnych úkonov uskutočnených počas

platnosti a účinnosti o konkurze a vyrovnaní. Zároveň však Krajský

súd v Ţ. podľa ust. vo svojom potvrdzujúcom uznesení pripustil

dovolanie, keďţe mal za to, ţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, a to

k posúdeniu aplikácie ust. a na druhej strane povinnosti súdu

pristupovať k výkladu zákona a jeho jednotlivých ustanovení, v danom prípade zákona č.

o konkurze a reštrukturalizácii v súlade s . Pre

tento posudzovaný vzájomný vzťah ust. a povinnosti výkladu

zákona v súlade s podľa ust. Z.

z., a to aj vo vzťahu k ust. a , na ktoré poukazoval

odporca, ide podľa názoru odvolacieho súdu o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal odporca v zákonnej lehote dovolanie,

v ktorom uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

podľa ust.

Dovolateľ poukázal na to, ţe o konkurze a vyrovnaní, ktorý bol

platný a účinný v čase uskutočnenia právnych úkonov napadnutých v návrhu na začatie

konania, upravoval odporovateľnosť právnych úkonov inak, ako ju upravuje zákon,

na základe ktorého bol vyhlásený konkurz na úpadcu, t. j. o konkurze

a reštrukturalizácii. Ustanovenie a ukladá súdu

povinnosť aplikovať právny predpis účinný pred účinnosťou tohto zákona len na tie konkurzy

(a práva s nimi súvisiace), ktoré boli vyhlásené pred nadobudnutím účinnosti zákona č.

V posudzovanom prípade však bol konkurz vyhlásený počas účinnosti zákona č.

, pričom právne vzťahy súvisiace s daným konkurzom, t. j. napadnuté

odporovateľné právne úkony, boli uskutočnené pred nadobudnutím účinnosti zákona č.

, t. j. v čase, keď osoby, ktoré napadnuté právne úkony vykonali, nemohli poznať

budúcu právnu úpravu – o konkurze a reštrukturalizácii.

Ďalej uviedol, ţe nový výrazným spôsobom zmenil právnu

úpravu týkajúcu sa odporovateľnosti právnych úkonov, pričom táto zmena má podstatný

vplyv na rozhodnutie vo veci samej a prejavuje sa v tom, ţe nový zákon oproti pôvodne

platnému zákonu o konkurze a vyrovnaní, uţ neposkytuje procesnú moţnosť odporcovi, aby

mohol preukázať, ţe ani pri náleţitej starostlivosti nemohol poznať úmysel dlţníka ukrátiť

svojich veriteľov (ak k ukráteniu aj skutočne došlo) a tieţ definuje ako odporovateľný právny

úkon aj taký právny úkon, pri ktorom záväzok bol zabezpečený neskôr, ako samotný záväzok

vznikol. Relevantným argumentom navrhovateľa v predmetnej právnej veci je práve

skutočnosť, ţe v návrhu na začatie konania sa odporuje účinnosť právneho úkonu práve

z dôvodu, ţe právny úkon je zvýhodňujúcim právnym úkonom, keďţe k zabezpečeniu

záväzku došlo neskôr, ako záväzok vznikol. Keďţe odporca nemohol predvídať novú právnu

úpravu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako vznikol, pretoţe predĺţil splatnosť poskytnutej

pôţičky, pričom veril v bezchybnosť a právnu konformitu takéhoto zabezpečenia, a ani

nepomyslel na to, ţe tento právny úkon môţe nová právna úprava povaţovať

za odporovateľný právny úkon. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, ţe

v posudzovanom prípade sa jedná o „zdanlivú medzeru“ zákona, pretoţe ide o „hrubý

nesúlad“ zákona o konkurze a reštrukturalizácii s a úlohou

všeobecného súdu bolo prerušiť konanie a postúpiť vec na zaujatie stanoviska Ústavnému

súdu Slovenskej republiky v súlade s ust. , keďţe prechodné

ustanovenie o konkurze a reštrukturalizácii je v rozpore

s princípom právnej istoty ako vyjadrením princípu právneho štátu, ktorým je Slovenská

republika (poukázal na predloţený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa

23. 06 1999 sp. zn. ).

Dovolateľ poukázal na to, ţe právnu normu je nutné vykladať konformne s

Slovenskej republiky len v tých prípadoch, ak znenie daného právneho predpisu, je moţné

vykladať v súlade s , t. j. ak právnu normu moţno vysvetľovať dvoma spôsobmi,

konformným a nekonformným. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ako

aj odvolacím súdom spočíva v tom, ţe ustanovenie a

Z. z. o konkurze a reštukturalizácii, nie je moţné vykladať ústavno-konformným spôsobom,

pretoţe citované ustanovenie jasne stanovuje, ţe v prípade, ak bol

konkurz vyhlásený na základe , je nutné aplikovať tento zákon aj na

vzťahy súvisiace s týmto konkurzom, a to bez ohľadu na skutočnosť, či tieto vzťahy vznikli

pred účinnosťou tohto právneho predpisu alebo po jeho účinnosti. Súd prvého stupňa mal

preto konanie prerušiť a vec postúpiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky na zaujatie

stanoviska v súlade s ust. , ak mal za to, ţe dotknuté ustanovenie

a o konkurze a reštrukturalizácii, je v rozpore

s .

Na základe vyššie uvedeného dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd dovolací zrušil uznesenie odvolacieho súdu ako aj uznesenie súdu prvého

stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ust. )

po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania, dovolanie prejednal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) a po preskúmaní rozhodnutia odvolacieho

súdu, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo ( ) dospel k záveru, ţe

dovolanie nie je opodstatnené.

Prípustnosť dovolania je daná ust. , pretoţe odvolací súd

vo svojom potvrdzujúcom uznesení túto vyslovil.

Ako vyplýva z obsahu spisu, predmetom sporu je konanie o vyslovenie neúčinnosti

právnych úkonov, a to zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k hnuteľnej veci

z 10. januára 2005, uzavretej medzi odporcom a spoločnosťou E., s. r. o. a dohody

o započítaní pohľadávok z 31. decembra 2005, uzavretej medzi odporcom a spoločnosťou E.,

s. r. o. Vzhľadom k dátumovej časovosti týchto právnych úkonov, u ktorých ţiadal

navrhovateľ vysloviť, ţe sú voči veriteľom úpadcu neúčinné, je nesporné, ţe k ich vykonaniu

došlo za platnosti a účinnosti o konkurze a vyrovnaní.

Na majetok obchodnej spoločnosti E., s. r. o. v konkurze, so sídlom v Ţ., R., IČO: X.

bol uznesením Okresného súdu v Ţiline sp. zn. vyhlásený konkurz. Uznesenie

bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa

01. júna 2006, na základe čoho nastali právne účinky vyhlásenia konkurzu, a to uţ

za účinnosti o konkurze a reštrukturalizácii.

Dovolací súd je pri preskúmaní právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu viazaný

rozsahom dovolacieho návrhu a uplatneným dovolacím dôvodom. Viazanosť dovolacieho

súdu dôvodom uvedeným v dovolaní sa prejavuje nielen vo viazanosti dôvodom, ktorý

zodpovedá niektorému dovolaciemu dôvodu vymedzenému v zákone, ale predovšetkým

vo viazanosti tým, ako bol tento dovolací dôvod v dovolaní opísaný prostredníctvom

uvedenia okolností, z ktorých dovolateľ usudzuje, ţe je daný ním uplatnený dovolací dôvod.

Dovolateľ v odôvodnení dovolania uviedol, ţe nesprávne právne posúdenie veci

súdom prvého stupňa, ako aj súdom odvolacím vidí najmä v tom, ţe právna formulácia

v ustanovení a o konkurze a reštrukturalizácii je

dostatočne jednoznačná, nepripúšťa dvojaký výklad a tieto ustanovenia sa vzťahujú

aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou , v dôsledku čoho je

predmetné ustanovenie v rozpore s princípom právnej istoty a porušuje zákaz retroaktivity

právnej normy. Na základe uvedeného odporca navrhol podľa

konanie prerušiť a vec postúpiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska,

teda podľa článku 125 vyvolať konanie na Ústavnom súde

Slovenskej republiky o súlade dotknutých ustanovení o konkurze

a reštrukturalizácii s .

V rozsahu odvolaním pripustenej dovolacej otázky dovolací súd posudzoval otázku

prerušenia konania súdom a povinnosť súdu vykladať zákon v súlade s Slovenskej

republiky.

Podľa ustanovenia súd konanie preruší okrem iného aj

vtedy, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, ţe všeobecne záväzný právny predpis,

ktorý sa týka veci, je v rozpore s , so zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou

je Slovenská republika viazaná, v tom prípade postúpi návrh Ústavnému súdu na zaujatie

stanoviska.

Vyššie citované zákonné ustanovenie umoţňuje všeobecnému súdu skúmať, či

všeobecne záväzný právny predpis nie je v rozpore s . Túto otázku je všeobecný súd

nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať kedykoľvek počas konania na súde pred

rozhodnutím vo veci, pretoţe skutočne by nemohol aplikovať všeobecne záväzný právny

predpis v tom prípade, ak by dospel k záveru, ţe je v rozpore s , zákonom alebo

medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Všeobecný súd podľa

ust. je oprávnený túto otázku posudzovať, avšak iba za účelom,

či konanie treba prerušiť a poţiadať Ústavný súd o zaujatie stanoviska. Konečný právne

záväzný názor o otázke ústavnosti právneho predpisu je oprávnený vysloviť iba ústavný súd

Slovenskej republiky ( ).

Z ust. vyplýva špecifické subjektívne oprávnenie

všeobecného súdu, resp. jeho sudcov, ktorí ústavnosť právneho predpisu posudzujú

na základe vlastných skúseností a poznatkov a v tomto smere sú úplne nezávislí, avšak

nemôţu postupovať ani svojvoľne. Tento postup súdu je viazaný na výsledok procesu

tvorenia jeho názoru na prejednávanú vec, ako aj na právnu úpravu, ktorej aplikácia prichádza

do úvahy. Súd takto postupuje vtedy, ak dospeje k názoru svedčiacemu o existencii

naznačeného rozporu.

Povinnosť konanie prerušiť nie je teda daná tým, ţe má o ústavnosti zákona

má pochybnosti účastník, ale závisí od zistenia súdu, konajúci súd. Pokiaľ preto rozpor

zákona s alebo s iným zákonom alebo medzinárodnou

zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná a k čomu je súčasne oprávnený a povinný

súd, nezistí (či uţ preto ţe tento rozpor neexistuje alebo preto, ţe si ho neuvedomí), nie je

povinný konanie prerušiť podľa Z hľadiska postupu odvolacieho

súdu je rozhodujúce to, ţe odvolací súd (rovnako ako aj súd prvého stupňa) nedospel

k záveru, ţe by dovolateľom citované ustanovenie a

o konkurze a reštrukturalizácii bolo v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou

zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

dovolací podľa ustanovenia dovolanie zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave 28. októbra 2009

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková