Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9d0/376037.11cbf7.pdf
PDF · 93.16 KB
No categories available
6Cdo/19/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 19/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletého Á., nar. X., dieťa
rodičov - matky A., bývajúcej v Č. a otca G., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. M., advokátkou
so sídlom v R., o zníženie výživného, vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn.
7 P 25/2008, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 25. novembra 2009
sp. zn. 8 CoP 135/2009 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie otca o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd označeným rozsudkom potvrdil rozsudok
Okresného súdu Rožňava z 10. marca 2009 č.k. 7 P 25/2008-201, ktorým bol zamietnutý návrh
otca na zníženie výživného na maloleté dieťa – syna Á.. Potvrdenie prvostupňového rozsudku
odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvého stupňa.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie otec maloletého. Žiadal, aby
dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dovolanie odôvodnil odňatím možnosti konať pred súdom, inými vadami konania a nesprávnym
právnym posúdením veci. Za odňatie možnosti konať pred súdom označil najmä skutočnosť, že
odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Vyčítal obom súdom nevykonanie
riadneho dokazovania, nesprávne hodnotenie dôkazov, nesprávne skutkové zistenia
a neprihliadnutie na skutočnosti svedčiace v jeho prospech.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti
ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu
sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania podľa § 238 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.
Uvedené ustanovenie v odsekoch 1 až 3 pripúšťa dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu a za určitých podmienok aj proti potvrdzujúcemu rozsudku. V zmysle odseku 4
tohto ustanovenia však dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine, ibaže
ide o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení
ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení
rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení. V preskúmavanej veci sú predmetom konania
práva a povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu upraveného Zákonom o rodine (vyživovacia
povinnosť rodičov), nejde však o obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv a povinností
alebo o pozastavenie ich výkonu, ani o priznanie rodičovských práv a povinností maloletému
rodičovi dieťaťa, ani o určenie alebo zapretie rodičovstva a ani o osvojenie. Prípustnosť dovolania
podľa uvedeného ustanovenia je preto vylúčená.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami a) až
g) ustanovenia § 237 O.s.p., nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania
vyplývajúcej z tohto zákonného ustanovenia. Za nedôvodnú považoval námietku dovolateľa
o odňatí možnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať v tom, že odvolací súd rozhodol vo veci
bez nariadenia pojednávania. V zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. v znení platnom od
15.10.2008 odvolací súd môže o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, ak nejde
o niektorý z prípadov uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia, t.j. ak nejde o prípad, kedy je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (táto okolnosť závisí od úvahy odvolacieho súdu),
alebo ak súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania alebo ak to
vyžaduje dôležitý verejný záujem. Pretože v preskúmavanej veci nešlo o žiaden z prípadov
vyplývajúcich z § 214 ods. 1 O.s.p., odvolací súd bol oprávnený podľa odseku 2 tohto ustanovenia
rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd svoj rozsudok aj riadne
a presvedčivo odôvodnil, poukazujúc pritom aj na dôvody rozsudku súdu prvého stupňa.
Námietky dovolateľa týkajúce sa nesprávneho hodnotenia dôkazov či nesprávneho zistenia
skutkového stavu neboli spôsobilé založiť prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f) O.s.p.
Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle tohto ustanovenia sa totiž rozumie postup súdu,
ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny
poriadok dáva. Samotná nespokojnosť účastníka so skutkovými a právnymi závermi súdu však bez
ďalšieho nezakladá taký postup súdu, ktorý by znamenal znemožnenie realizácie jeho procesných
práv (napr. právo navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a pod.). Výhradami
smerujúcimi voči vecnej správnosti rozsudku odvolacieho súdu by sa dovolací súd mohol
zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie otca ako neprípustné odmietol (§ 218
ods. 1 písm. c) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.).
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku
2 tohto ustanovenia, keďže ostatným účastníkom v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy
nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. februára 2010
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková