Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/292/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ P. M., bývajúci v M.,

2/ M. M., bývajúci v B., a 3/ M. M., bývajúci v M., proti žalovanému: R. Š., bývajúci v T.,

o určenie neplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, vedenej na Okresnom súde

Bratislava III pod sp.zn. , o dovolaní žalobcov, v dovolacom konaní

zastúpených JUDr. A. L., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v B., proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 28. augusta 2008 sp.zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 28. augusta 2008 sp.zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) uznesením z 28. augusta 2008 sp.zn.

odmietol odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III

z 5. decembra 2006 č.k. -90, ktorým súd zastavil konanie o žalobe v časti týkajúcej

sa určenia neplatnosti rozhodnutia „P., G.“ s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec

postúpená Obvodnému pozemkovému úradu v S.. Odvolací súd tak rozhodol podľa § 218 ods.

1 písm. a/ majúc za to, že žalobcovia podali odvolanie oneskorene. Vychádzal z toho,

že za deň doručenia zásielky zástupcovi žalobcov treba podľa ustanovenia

považovať posledný deň trojdňovej lehoty plynúcej od uloženia zásielky na pošte, teda deň 8.

apríl 2007. Lehota na podanie odvolania tak podľa ustanovenia začala

plynúť dňom 9. apríl 2007 a uplynula dňa 23. apríla 2007. Ak teda žalobcovia podali

odvolanie na pošte dňa 24. apríla 2007, urobili tak oneskorene.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie. Navrhli napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že

odmietnutím odvolania im bola odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa žalobcov nie je

správny záver odvolacieho súdu, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo ich zástupcovi

doručené 9. apríla 2007, pretože v skutočnosti sa tak stalo až dňa 11. apríla 2007, a ak

odvolanie proti nemu podali dňa 24. apríla 2007, urobili tak včas.

Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie bolo podané včas osobami oprávnenými na tento procesný úkon, skúmal ďalej,

či smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom. Dospel pritom k záveru, že dovolanie žalobcov je v danej veci

prípustné, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu a jemu predchádzajúce konanie majú vadu

uvedenú v ustanovení

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Podľa , druhá veta dovolací súd na vady konania podľa

písm. a/ až g/ prihliada vždy, teda aj vtedy, ak neboli v dovolaní uplatnené vôbec alebo

boli uplatnené z iného dôvodu.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle predmetného ustanovenia treba

rozumieť taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred

súdom konať (a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia) treba

považovať aj odmietnutie odvolania podľa v prípade, že

podmienky preň neboli splnené, pretože odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote.

Dovolací súd dospel k záveru, že konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu sú touto

vadou postihnuté. Odvolací súd totiž odmietol odvolanie žalobcov, hoci pre také rozhodnutie

neboli splnené podmienky. Nie je totiž správny jeho záver, že odvolanie bolo podané

oneskorene.

Žalobcovia udelili 23. mája 2000 advokátovi JUDr. A. L. plnomocenstvo pre celé

konanie (č.l. 10 spisu). Súd prvého stupňa preto podľa správne doručoval

rozsudok tomuto zástupcovi na ním uvedenú adresu sídla advokátskej kancelárie (B.).

Doručovanie písomností určených advokátovi upravuje ustanovenie

v znení do 15. októbra 2008 (teraz ), podľa ktorého takéto písomnosti sa

môžu doručovať tiež advokátskym koncipientom a iným pracovníkom, ktorí sú u advokáta

pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok.

neupravuje ďalší postup v prípade, že pri doručovaní

písomností určených advokátovi nebol advokát, prípadne advokátsky koncipient alebo iný

pracovník pracovne činný u advokáta a poverený prijímaním zásielok, zastihnutý, resp. že

advokát takých pracovníkov nemá. Nedostatok takej zákonnej úpravy je potrebné preklenúť

použitím analogického použitia ustanovenia , resp. , podľa toho, či ide

o tzv. obyčajné doručovanie alebo doručenie písomností určených do vlastných rúk adresáta

(na doručovanie advokátovi nemožno aplikovať ustanovenie – pozri napr.

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2008 sp.zn. ).

Podľa v znení do 15. októbra 2008, ak nebol adresát písomnosti,

ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje,

doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň

a hodinu uvedenú v oznámení; ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží

doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom

upovedomí; ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa

posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Citované ustanovenie upravuje zákonnú fikciu doručenia, podľa ktorej sa za tam

stanovených podmienok písomnosť považuje za doručenú uplynutím posledného dňa

trojdňovej lehoty počítanej odo dňa, kedy bola písomnosť uložená na pošte. Ide nepochybne

o procesnú lehotu určenú podľa dní, za začiatok ktorej treba považovať deň uloženia

písomnosti na pošte a ktorá končí uplynutím jej posledného dňa. Účinky fikcie doručenia však

nastávajú len za predpokladu, že adresát mal reálnu možnosť písomnosť si v tejto lehote

vyzdvihnúť, ale neurobil tak. Vyplýva to z gramatického a logického výkladu tretej vety tohto

zákonného ustanovenia, z jej slovného spojenia "ak si adresát zásielku do troch dní

od uloženia nevyzdvihne". Účelom tejto lehoty je teda dať adresátovi, a to treba zdôrazniť,

nielen teoretickú, ale reálnu možnosť písomnosť si v rámci jej plynutia vyzdvihnúť a tak

prípadne predísť vzniku fikcii doručenia.

Citované zákonné ustanovenie nehovorí o tom, akým spôsobom má byť úložná lehota

troch dní počítaná. Keďže niet špeciálnej úpravy, ktorá by stanovovala osobitné pravidlá pre

jej počítanie, treba vyvodiť, že aj pre lehotu uvedenú v tomto zákonnom ustanovení treba

použiť všeobecne platné pravidlá pre počítanie lehôt uvedené v ustanovení a nasl.

Opačný výklad, t.j. interpretovať počítanie tejto lehoty ako výnimku zo všeobecného pravidla,

nemá oporu v zákone a odporoval by aj účelu, ktorému má táto lehota slúžiť a napokon aj

účelu, pre ktorý bola fikcia doručenia do zákona pojatá. Ak by totiž po uložení zásielky

na pošte, pripadli všetky tri dni lehoty na dni pracovného pokoja (ako tomu bolo aj

v posudzovanej veci) účastník konania, resp. jeho zástupca, by bol zbavený akejkoľvek

reálnej možnosti písomnosť v tejto lehote vyzdvihnúť (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. , uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod

por. č. 44/2008).

V posudzovanej veci bolo uznesenie súdu prvého stupňa doručované zástupcovi

žalobcov poštou do vlastných rúk 4. apríla 2007 a opakovane 5. apríla 2007 (štvrtok), kedy

bola zásielka uložená na pošte. Posledným dňom lehoty uvedenej v ustanovení § 47 ods. 2

by tak bol, ako to uviedol aj odvolací súd, deň 8. apríl 2007, ktorý ale pripadol

na nedeľu. Podľa druhá veta by tak posledným dňom trojdňovej lehoty bol

najbližší nasledujúci pracovný deň, deň 9. apríl 2007. Tento deň ale bol zákonom

č. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch

vyhlásený za deň pracovného pokoja (Veľkonočný pondelok). Vzhľadom na uvedené bolo

potrebné v zmysle druhá veta za posledný deň lehoty považovať najbližší

nasledujúci pracovný deň, t.j. 10. apríl 2007, ktorý pripadol na utorok. Tento deň (nie deň

8. apríl 2007) bolo preto potrebné považovať za deň, kedy bol rozsudok súdu prvého stupňa

zástupcovi žalobcov doručený. Ak teda žalobcovia podali odvolanie na pošte dňa 24. apríla

2007, urobili tak včas, v lehote pätnástich dní od doručenia rozhodnutia súdu prvého stupňa.

V posudzovanom prípade krajský súd použil právnu fikciu doručenia súdneho

rozhodnutia neracionálnou interpretáciou, pretože účastník konania bol počas všetkých troch

dní uloženia zásielky na pošte (deň 6. apríl 2007 bol tiež dňom pracovného pokoja – Veľký

piatok), zbavený reálnej možnosti si ju vyzdvihnúť, aj keby to chcel urobiť.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že ak odvolací súd odvolanie

žalobcov odmietol ako oneskorene podané, odňal týmto účastníkom právo, aby na základe ich

včas podaného odvolania bolo nimi napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa preskúmané

odvolacím súdom (porovnaj R 23/1994).

So zreteľom na vadu, ktorá napĺňa skutkovú podstatu ustanovenia § 237 písm. f/

, dovolanie žalobcov je prípustné a zároveň je tiež dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie (, veta za bodkočiarkou a prvá veta ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. februára 2010

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová