Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)da6/377208.15964c.pdf
PDF · 117.4 KB
No categories available
1Obo/7/2010
Najvyšší súd 1 Obo 7/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa
Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci
žalobcu: D., a.s., N., P., IČO: X., zast. JUDr. I.Ž., PhD., advokát, K., P. proti žalovanému:
Mgr. K.H., N., B., správca konkurznej podstaty úpadcu M.C., s.r.o.,S., P., IČO: X.,
o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 13.10.2009, č. k. 45 Cbi 181/02-119, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
13.10.2009, č. k. 45 Cbi 181/02-119 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom určil, že nehnuteľnosť
- administratívna budova nachádzajúca sa v katastrálnom území P., okres P., obec P., vedená
správou katastra P. na LV číslo X., súpisné číslo X., parcelné číslo X. a pozemok parcelné
číslo X., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o celkovej výmere 430 m² nepatrí do
konkurznej podstaty úpadcu M.C., s.r.o., S., P., IČO: X..
Žalovaný - správca konkurznej podstaty je povinný vylúčiť nehnuteľnosť
- administratívna budova nachádzajúca sa v katastrálnom území P., okres P., obec P., vedená
správou katastra P., na LV číslo X., súpisné číslo X., parcelné číslo X.a pozemok parc. číslo
X., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o celkovej výmere 430 m², z konkurznej
podstaty úpadcu M.C., s.r.o., S., P., IČO: X., v konkurznom konaní vedenom na Krajskom
súde v Bratislave pod sp. zn. 3K 63/01. Ďalej zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 829,85
Eur, t. j. 25 000 Sk, na náhradu trov konania, predstavujúcich súdny poplatok.
Podľa odôvodnenia rozsudku žalobca sa návrhom, súdu doručeným dňa 23.8.2002,
doplneným podaním zo dňa 12.7.2004 domáhal určenia, že nehnuteľnosť - administratívna
budova, nachádzajúca sa v katastrálnom území P., okres P., obec P., vedená správou katastra
P., na LV číslo X., súpisné číslo X., parcelné číslo X. a pozemok parcelné číslo 1335/6, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o celkovej výmere 430 m² nepatrí do konkurznej
podstaty úpadcu M.C., s.r.o.,S., P., IČO: X.. Súčasne žiadal, aby súd žalovanému, t. j.
správcovi konkurznej podstaty uložil povinnosť vyššie špecifikované nehnuteľnosti vylúčiť
z konkurznej podstaty úpadcu v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave
pod. sp. zn. 3K 63/01.
Žalobca súčasne uviedol. že úpadca, ešte pod obchodným menom B., s.r.o., N. je
účastníkom konania vedeného na Okresnom súde v Prievidza pod sp. zn. 4C 290/00 o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy ako žalovaný v 1/ rade. Žalovaným v 2/ rade je spoločnosť M.,
s.r.o., F., B., IČO: X. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.2.2002 pod sp. zn.
5K 232/01 bol na majetok žalovaného v 2/ rade vyhlásený konkurz.
Spoločnosť D., a.s. uzatvoril dňa 10.2.1998 s K. Dohodu o splácaní úveru na trvale sa
obracajúce zásoby, predmetom ktorej bolo usporiadanie práv a povinností zmluvných strán
vyplývajúcich z úverového vzťahu. Pohľadávka ku dňu 7.1.1998 predstavovala čiastku 1 255
157,10 Sk.
Dňa 23.2.1992 uzatvoril žalobca s K., š.p., B. zmluvu č. 15/99-N o zriadení záložného
práva. Predmetom zálohu sa stala administratívna budova číslo X. na parcele číslo X.
a pozemok, parcelné číslo X., k. ú. P., obe
vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Nehnuteľnosti boli v katastri vedené na LV číslo X..
Ich hodnota bola stanovená znaleckým posudkom číslo 248/98, vypracovaným Ing. A.D. dňa
10.2.1998, určená na 2 835 280 Sk. V tomto čase záväzok žalobcu voči banke predstavoval 1
290 512,20 Sk. Záložná zmluva bola uzatvorená podľa § 151a/ až 151 g/ Občianskeho
zákonníka a § 299 Obchodného zákonníka. Obsahom zmluvy bola okrem iného aj dohoda
o plnomocenstve, ktorou žalobca splnomocnil banku, v prípade neplnenia záväzku z úverovej
zmluvy, predať založenú vec po neúspechu verejnej dražby aj iným aktuálnym vhodným
spôsobom. Vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 30.5.2000 pod
č. V X..
Notárskou zápisnicou zo dňa 23.3.1999, spísanou notárkou JUDr. H.H. v B., č. k N
311/99, žalobca uznal svoj dlh voči banke a súhlasil s použitím notárskej zápisnice ako
exekučného titulu na uspokojenie pohľadávky K.. Oznámením z 24.5.2000 banka oznámila
žalobcovi, že postúpila pohľadávku z uvedeného úveru, v zostatku istiny k 30.9.2000 v sume
940 000 Sk, nedoplatku úrokov, dlžných úrokov vrátane príslušenstva, zmluvou zo dňa
24.5.2000
na spoločnosť M., s.r.o. Žalobca oznámenie prevzal 29.5.2000.
Žalobca po nahliadnutí do listu vlastníctva v katastri nehnuteľností zistil,
že spoločnosť M., s.r.o. kúpnou zmluvou uzatvorenou s úpadcom dňa 23.6.2000 previedla do
jeho vlastníctva nehnuteľnosť vedenú v katastrálnom území P., zapísanú na LV číslo X. ako
administratívna budova, súpisné číslo X., parcelné číslo X. a pozemok parcelné číslo X. v
celosti. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V X. dňa 28.6.2000.
Súd po oboznámení sa s dokladmi tvoriacimi obsah spisu konštatoval, že spoločnosť
M., s.r.o. a úpadca svojim konaním pred uzatvorením kúpnej zmluvy a pri jej uzatváraní
postupovali spôsobom, ktorý odporuje a obchádza ustanovenia Občianskeho zákonníka
a Obchodného zákonníka. Spoločnosť M., s.r.o. nebola oprávnená predať záloh podľa § 299
ods. 2 Obchodného zákonníka. K. ešte pred vznikom záložného práva (24.5.2000), t. j. pred
povolením vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností (30.5.2000) uzavrela zmluvu
o postúpení pohľadávky s M., s.r.o., a preto nemohlo byť realizované záložné právo predajom
nehnuteľnosti. Uvedené odporuje právnej zásade, že nikto nemôže na druhého previesť viac
práv, ako sám má.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Zmluvou
o prevode pohľadávky od K. neprešlo na spoločnosť M., s.r.o. záložné právo a s ním právo
predať záloh úpadcovi. Táto spoločnosť porušila svoju povinnosť aj tým, že na zamýšľaný
výkon záložného práva
na verejnej dražbe včas žalobcu neupozornila. Žalobca sa o dražbe dozvedel až v septembri
2000. Právo predať záloh vo verejnej dražbe pri splnení zmluvne dohodnutých, resp. zákonom
stanovených podmienok mala spoločnosť M., s.r.o. priamo zo zákona. Iný spôsob predaja
musí byť dohodnutý zmluvne, k čomu musí záložca záložného veriteľa (spoločnosť M., s.r.o.)
splnomocniť osobitne. V prejednávanej veci na vykonanie iného vhodného spôsobu predaja
bolo v záložnej zmluve udelené splnomocnenie zo strany žalobcu len K.. V danom prípade
oprávnenie konať za splnomocniteľa - žalobcu vzniklo Zmluvou o zriadení záložného práva
zo dňa 23.2.1999, a to štatutárnemu orgánu banky alebo osobe, ktorej tento štatutárny orgán
udelil plnomocenstvo. K takému úkonu však nedošlo.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v zmysle ustanovení ZKV
sú v prejednávanej veci splnené všetky predpoklady pre to, aby súd mohol vylučovacej žalobe
vyhovieť.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a navrhol ho zmeniť a žalobu
zamietnuť.
Opätovne poukazuje na svoje vyjadrenia podané v predmetnej právnej veci
zo dňa 30.1.2008 a 27.2.2008 a má za to, že záložné právo vzniklo a spoločnosť M., s.r.o.
bola oprávnená nehnuteľnosť v rámci výkonu záložného práva predať. K. uzatvorila zmluvu
o postúpení pohľadávky so spoločnosťou M., s.r.o. dňa 24.05.2000, avšak vklad záložného
práva do príslušného katastra nehnuteľností bol povolený až dňa 30.05.2000. Podľa názoru
odporcu je dôležitá tá skutočnosť, že vklad záložného práva povolený bol.
Odvolateľ si je vedomý právnej zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv,
ako sám má. Opätovne však poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo
142/2002. Má za to, že tento právny názor je možné aplikovať analogicky aj na otázku
záložného práva aj v tomto konkrétnom prípade. Pretože vklad záložného práva bol dodatočne
povolený a strany nemali žiadny dôvod o tomto pochybovať.
Namieta, že prvostupňový súd sa taktiež nezaoberal otázkou dobromyseľnosti
žalovaného pri nadobudnutí nehnuteľností od spoločnosti M., s.r.o. Žalovaný nemal prečo
spochybňovať oprávnenie tejto spoločnosti na predaj nehnuteľností a o celej transakcii
pochybovať. Vzťahy medzi žalobcom a K., taktiež vzťahy medzi K. a spoločnosťou M., s.r.o.
neboli žalovanému známe v čase uzatvárania kúpnej zmluvy a tieto nemal ani dôvod skúmať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie je
dôvodné.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa návrhom na začatie konania
domáhal určenia, že nehnuteľnosť - administratívna budova, nachádzajúca sa v katastrálnom
území P., okres P., obec P., vedená správou katastra P.,
na LV číslo X., súpisné číslo X., parcelné číslo X. a pozemok parcelné číslo X., druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o celkovej výmere 430 m² nepatrí
do konkurznej podstaty úpadcu M.C., s.r.o., S., P., IČO: X.. Súčasne žiadal, aby súd
žalovanému, t j. správcovi konkurznej podstaty uložil povinnosť vyššie špecifikované
nehnuteľnosti vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu v konkurznom konaní vedenom na
Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3K 63/01.
Odvolací súd sa plne stotožnil so zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym
posúdením veci súdom l. stupňa. Na zdôraznenie uvádza, že K. ešte pred vznikom záložného
práva (24.5.2000), t, j. pred povolením vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností
(30.5.2000), uzavrela zmluvu o postúpení pohľadávky s M., s.r.o., čiže postúpila pohľadávku.
Avšak vzhľadom na to, že ešte nebolo záložné právo pre ňu zapísané v katastri nehnuteľností,
nemohla postúpiť s pohľadávkou aj záložné právo, ako si to vykladá odvolateľ, a nemá preto
opodstatnenie
ani výklad, že spolu s pohľadávkou sa postupuje aj záložné právo ako súčasť pohľadávky
Následkom tohto sa nemohlo realizovať záložné právo predajom nehnuteľností. Momentom
uzavretia zmluvy o prevode pohľadávky od K. neprešlo na spoločnosť M., s.r.o. záložné
právo a s ním právo predať záloh úpadcovi. Dodatočné povolenie vkladu na tomto závere nič
nemôže meniť, ako sa domnieva odvolateľ. Správne súd prvého stupňa konštatoval, že to
odporuje právnej zásade, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv ako sám má.
S týmto zvýraznením odôvodnenia v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil.
Úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo mu žiadne
nevznikli.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 10. februára 2010
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová