Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
806/382012.75c58c.pdf
PDF · 117.19 KB
No categories available
2Tdo/2/2010
Legal thesis Official
N a j v y š š í s ú d 2 Tdo 2/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom
16. februára 2010 v Bratislave, v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča
a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti obvinenému
I. T. a spol., pre pokračovací trestný čin krádeţe spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2,
§ 247 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zákona účinného do 1. januára 2006 a iné o dovolaní
obvineného I. T. proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 28. apríla 2009, sp. zn.
1 To 42/2009, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného I. T. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 3. marca 2009, sp. zn.
2 T 177/2005, bol obvinený I. T. (spoločne so Š. D. a S. M.) v bodoch 1 – 7 rozsudku uznaný
za vinného z pokračovacieho trestného činu krádeţe spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, §
247 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zákona účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zákona)
v jednočinnom súbehu s trestným činom poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Tr.
zákona a v bode 8/ aj trestným činom poisťovacieho podvodu podľa § 250c ods. 1, ods. 3 Tr.
zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené v citovanom rozsudku.
Okresný súd za to obvinenému uloţil podľa § 247 ods. 4, § 35 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov a 6 mesiacov a na jeho výkon ho zaradil
podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do druhej nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. mu bola uloţená aj povinnosť nahradiť A. a.s. B.
spôsobenú škodu 5451,94 eur.
Poškodené organizácie C. a Potraviny M. s.r.o. boli s nárokom na náhradu škody
podľa § 229 ods. 1 Tr. por. odkázané na konanie o veciach občianskoprávnych.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obvinený I. T..
Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 28. apríla 2009, sp. zn. 1 To 42/2009, podľa § 258
ods. 1 písm. c/, d/ a f/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 napadnutý rozsudok zrušil a podľa
§ 259 ods. 3 Tr. por. sám uznal obvineného v bodoch 1/ aţ 7/ za vinného z pokračovacieho
trestného činu krádeţe spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 4
Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom poškodzovania cudzej veci
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 257 ods. 1 Tr. zák.
Za to mu uloţil podľa § 247 ods. 4 Tr. zák., § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 3 rokov a pre jeho výkon ho podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zákona
zaradil do druhej nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 226 písm. a/ Tr. por. obţalovaného zároveň oslobodil spod skutku obţaloby
právne kvalifikovaného ako trestný čin poisťovacieho podvodu podľa § 250c ods. 1, ods. 3
Tr. zák.
Poškodenú organizáciu A. a.s. B. s nárokom na náhradu škody podľa § 229 ods. 3 Tr.
por. odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu prostredníctvom svojho obhajcu podal
dovolanie obvinený I. T..
V jeho odôvodnení ako dovolacie dôvody uviedol dôvody uvedené v ustanovení § 371
ods. 1 písm. c/, g/, i/ a h/ Tr. por. t.j., ţe bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo
na obhajobu, dôkazy neboli vykonané zákonným spôsobom, rozhodnutie je zaloţené
na nesprávnom právnom posúdení skutku a napokon, ţe trest bol uloţený mimo zákonom
ustanovenej trestnej sadzby.
Obvinený k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ uviedol, ţe krajský súd
pochybil pri aplikácii § 16 ods. 1 Tr. zák. podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje podľa
zákona účinného v čase keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona len vtedy, ak je to
pre páchateľa priaznivejšie.
V danom prípade pre neho (obvineného) je priaznivejší nový Trestný zákon
č. 300/2005 účinný od 1. januára 2006, podľa ktorého po právnej stránke by bol skutok
posúdený ako trestný čin krádeţe podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 Tr. zák. s trestnou
sadzbou šesť mesiacov aţ tri roky, v jednočinnom súbehu s poškodzovaním cudzej veci podľa
§ 245 ods. 1 Tr. zák. s trestnou sadzbou aţ jeden rok.
Podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania trestného činu totiţ musel byť
skutok kvalifikovaný ako trestný čin krádeţe podľa § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák.
s trestnou sadzbou od jedného do piatich rokov a trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa
§ 257 ods. 1 Tr. zák. s trestnou sadzbou aţ na jeden rok.
Krajský súd teda ukladal trest odňatia slobody podľa zákona účinného v čase
spáchania trestného činu t.j. v rámci trestnej sadzby od jedného do piatich rokov.
Pri správnom pouţití zákona (t.j. Trestného zákona účinného od 1. januára 2006) bolo moţné
trest uloţiť len v rámci trestnej sadzby od šesť mesiacov do troch rokov, čiţe pri kritériách,
ktoré krajský súd pri ukladaní trestu pouţil by bol trest ukladal zrejme v polovici trestnej
sadzby, čím sú naplnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.
Dôvody naplnenia ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/ a g/ videl obvinený v tom,
ţe prvostupňový súd pouţil ako usvedčujúci dôkaz výpoveď S. M., ktorú učinil ešte
v prípravnom konaní v postavení obvineného. V čase jeho výsluchu on (obvinený I. T.) nemal
doručené uznesenie o vznesení obvinenia, nemohol sa tohto úkonu zúčastniť a nemohol sa ho
zúčastniť ani jeho obhajca.
Ţiadal preto, aby najvyšší súd zrušil dovolaním napadnutú časť rozsudku krajského
súdu a prikázal tomuto, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým
skúmal, či podané dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náleţitosti, či je podané
oprávnenou osobou a či je prípustné. Dovolaním bol napadnutý právoplatný rozsudok
Krajského súdu v Ţiline, ktorým bol obvinenému uloţený trest odňatia slobody. Proti
takémuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné podľa § 368 ods. 1 Tr. por. Dovolanie bolo
podané prostredníctvom obhajcu, čím bola splnená aj podmienka jeho podania oprávnenou
osobou podľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 Tr. por. V dovolaní podľa § 371 ods. 1
Tr. por. obvinený zároveň uvádza dôvody prečo je rozhodnutie napádané a aké chyby sú mu
vytýkané.
Predseda senátu preto podľa § 381 nariadil neverejné zasadnutie v rámci ktorého bolo
zistené, ţe dovolanie obvineného nie je dôvodné, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
toto podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky pri preskúmaní predloţeného spisového materiálu
zhodne s dovolacími námietkami obvineného zistil, ţe krajský súd skutočne nesprávne
aplikoval ustanovenie § 16 ods. 1 Tr. zák. pokiaľ trestnosť činu posudzoval podľa Trestného
zákona účinného v čase jeho spáchania.
Podľa § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. sa páchateľ, ktorý si prisvojí cudziu vec
tým, ţe sa jej zmocní a taký čin spácha vlámaním a spôsobí tak väčšiu škodu, potresce
odňatím slobody na jeden aţ päť rokov.
Väčšou škodou podľa § 89 ods. 13 Tr. zák. v čase spáchania skutku bol 20 násobok
minimálnej mesačnej mzdy k 31. decembra 2005 t.j. 138 000 Sk. Značnou škodou je potom
100 násobok takejto mesačnej mzdy t.j. 690 000 Sk.
Podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006 sa páchateľ,
ktorý si prisvojí cudziu vec tým, ţe sa jej zmocní a taký čin spácha vlámaním a spôsobí tak
väčšiu škodu potrestá odňatím slobody na šesť mesiacov aţ tri roky.
Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006 väčšou škodou sa rozumie
desaťnásobok škody malej – t.j. 266 eur, teda 2660 eur. Škodou značnou je potom najmenej
stonásobok škody malej t.j. 26 600 eur.
Je teda zrejmé, ţe obvinený v oboch prípadoch (podľa zákona účinného v čase
spáchania činu aj podľa neskoršieho zákona spáchal čin vlámaním a spôsobil týmto činom
väčšiu škodu, pričom aplikácia nového Trestného zákona z hľadiska trestných sadzieb
je pre páchateľa jednoznačne priaznivejšia.
Pre úplnosť najvyšší súd len dodáva, ţe pre posúdenie aplikácie zákona účinného
v čase spáchania trestného činu a nového Trestného zákona je trestný čin poškodzovania
cudzej veci (§ 257 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a § 245 ods. 1 Tr. zák.
účinného od 1. januára 2006 celkom bez významu, pretoţe v oboch prípadoch dosahuje
trestná sadzba úroveň trestu odňatia slobody do jedného roku.
Na druhej strane je však dôvodnosť uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371
ods. 1 písm. i/ Tr. por. treba skúmať aj z hľadiska ustanovenia § 371 ods. 4 Tr. por., t.j.
z hľadiska či zistené porušenie zákona zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného. Ak zistené
porušenie zákona postavenie obvineného totiţ zásadne neovplyvnilo dovolací dôvod podľa
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nie je moţné uplatniť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci zistil, ţe chybnou aplikáciu
§ 16 ods. 1 Tr. zák. o časovej pôsobnosti Trestného zákona v predmetnej veci nedošlo
k zásadnému ovplyvneniu (zhoršeniu) postavenia obvineného.
Argumentácia obvineného, ţe v prípade ak by prvostupňový súd ukladal trest
obvinenému podľa neskoršieho zákona a pouţil by rovnaké kritéria, bol by ukladal trest
v polovici trestnej sadzby podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. t.j. v rozmedzí 6 mesiacov aţ troch
rokov, je len hypotetická a nie je ničím podloţená.
Z dôkazov obsiahnutých v spise totiţ plynie, ţe u I. T. ide o osobu náchylnú
k páchaniu trestnej činnosti majetkového charakteru, špeciálneho recidivistu, ktorý
sa v krátkom časovom odstupe dopúšťa trestnej činnosti, bez toho, aby doteraz ukladané
sankcie mali na neho podstatnejší výchovný vplyv.
Z toho je potom zrejmé, ţe aj pokiaľ by krajský súd bol v predmetnej veci správne
aplikoval ustanovenie § 16 ods. 1 Tr. zák. bol by musel trest ukladať pri hornej hranici
trestnej sadzby. Z tohto dôvodu aplikáciou Trestného zákona účinného do 1. januára 2006
preto nemohlo dôjsť k zásadnému zhoršeniu postavenia obvineného a obvinený dovolací
dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. uplatniť nemohol.
V zmysle uvedeného teda aj trest, ktorý krajský súd obvinenému uloţil vo výmere
troch rokov bol uloţený v rámci zákonnej trestnej sadzby a neprichádzalo do úvahy naplnenie
dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky pri preskúmaní veci rovnako zistil, ţe nie sú
naplnené ani dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a g/ Tr. por. t.j., ţe krajský súd
porušil zásadným spôsobom právo obvineného na obhajobu a rozhodnutie je zaloţené
na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Prvostupňový súd podľa § 211 ods. 2 písm. b/ Tr. por. prečítal na hlavnom
pojednávaní výpoveď S. M., ktorú učinil v prípravnom konaní 11. mája 2005 v procesnom
postavení obvineného. I. T. v tom čase ešte nebolo pre uvedenú trestnú činnosť vznesené
obvinenie. Bol totiţ na základe pátrania zadrţaný orgánmi polície aţ 19. mája 2005 a teda
logicky, ako to napokon aj uvádza vo svojich dovolacích námietkach, nemohol sa tohto úkonu
zúčastniť on a ani jeho obhajca.
Podľa § 211 ods. 2 písm. b/ Tr. por. zápisnica o výpovedi spoluobţalovaného,
alebo svedka sa prečíta aj vtedy, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim
ustanoveniam Trestného poriadku a taká osoba na hlavnom pojednávaní bez oprávnenia
odoprela vypovedať, alebo sa v podstatných bodoch odchyľuje od svojej predchádzajúcej
výpovede.
Zo spisového materiálu je zistiteľné, ţe S. M. vypovedal na hlavnom pojednávaní
3. marca 2009 v procesnom postavení svedka, pričom v podstatných rysoch sa odklonil
od svojej výpovede v prípravnom konaní, v ktorej I. T. zo spáchania skutkov usvedčoval.
Preto konajúci súd v zmysle uţ citovaného ustanovenia Trestného poriadku jeho
výpoveď správne prečítal, vychádzajúc pritom zo skutočnosti, ţe jeho skoršia výpoveď bola
uskutočnená spôsobom, ktorý nie je v rozpore s Trestným poriadkom.
K tomu najvyšší súd dodáva, ţe S. M. bolo vznesené obvinenie (rovnako aj Š. D. a I.
T.) 10. mája 2005. Tohto dňa bolo po Š. D. a I. T. vyhlásené pátranie, pretoţe boli
nedosiahnuteľní, zdrţiavali sa na neznámom mieste.
Za tohto stavu výsluch obvineného bude spravidla neodkladným úkonom podľa § 160
ods. 5 Tr. por. vo vzťahu k ďalším spoluobvineným, ktorým dovtedy nemohlo byť vznesené
obvinenie (resp. im nemohlo byť oznámené) pre objektívne prekáţky (neboli známi, boli na
úteku) za podmienky, ţe v takom výsluchu obvinený vypovedal k spoločnej trestnej činnosti
spáchanej s ďalšími takýmito spoluobvinenými, alebo je daná iná bezprostredná súvislosť
trestnej činnosti takýchto neskorších spoluobvinených s trestnou činnosťou obvineného,
ktorý je vypočúvaný v rámci neodkladného úkonu.
Z tohto je potom zrejmé, základnou otázkou pre ďalšie procesné pouţitie výsluchu S.
M. v prípravnom konaní a posúdenie jej zákonnosti vo vzťahu k spoluobvinenému I. T. je
zistenie či výsluch S. M. bol neodkladným úkonom.
Neodkladným úkonom podľa § 160 ods. 5 Tr. por. je taký úkon, ktorý vzhľadom
na nebezpečenstvo jeho zmarenia, zničenia, či straty neznesenie z hľadiska účelu trestného
konania odklad na dobu, neţ bude začaté trestné stíhanie.
Pri úvahe o tom či ide o neodkladný úkon je treba zvaţovať, či z hľadiska účelu
trestného konania výsluch S. M. nezniesol odklad do doby pokiaľ nebude vznesené obvinenie
aj voči ostatným spoluobvineným, v tomto prípade aj I. T..
Pri riešení tejto otázky treba vychádzať z § 163 ods. 1 Tr. por. t.j., ţe ak je na podklade
zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, ţe trestný čin spáchala určitá osoba, vydá
vyšetrovateľ, alebo policajný orgán bez meškania uznesenie, ţe sa táto osoba stíha ako
obvinený. Obvinenie sa mu oznámi (§ 137) do troch dní, najneskôr na začiatku jeho prvého
výsluchu.
Výsluch obvineného musí byť rovnako teda vykonaný bez meškania potom
čo obvinenému bolo vznesené obvinenie oznámené, pretoţe na tento úkon môţu
bezprostredne nadväzovať (a spravidla aj nadväzujú) ďalšie potrebné opatrenia a rozhodnutia
(napr. o väzbe), ktorými sa naplňuje účel trestného konania odhliadnuc od toho, ţe obvinený
môţe tieţ odvtedy v plnom rozsahu realizovať svoje obhajovacie práva (najmä vyjadriť
sa k vznesenému obvineniu a pod.).
Z tohto potom plynie, ţe z uvedených dôvodov a splnení týchto podmienok bude
spravidla výsluch obvineného v trestnom konaní neodkladným úkonom, na základe čoho
je potom moţné ho pouţiť vo vzťahu k ďalším spoluobvineným, a preto aj výsluch S. M.,
ktorý učinil v prípravnom konaní mohol konajúci súd prečítať na hlavnom pojednávaní podľa
§ 211 ods. 2 písm. b/ Tr. por. Prvostupňový súd takto mohol postupovať
aj napriek tomu, ţe S. M. vypovedal v prípravnom konaní v pozícii obvineného a na hlavnom
pojednávaní v postavení svedka. Prekáţkou prečítania jeho výpovede na hlavnom
pojednávaní podľa ustálenej súdnej praxe by bola len situácia, ak by S. M. na hlavnom
pojednávaní vyuţil svoje právo a odoprel vypovedať z dôvodov § 100 ods. 2 Tr. por., čo sa
však nestalo.
Na základe uvedených skutočností preto Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil,
ţe dovolacie dôvody uplatnené obvineným I. T. podľa § 371 ods. 1 písm. c/, g/, i/ a h/ nie sú
dané, a preto jeho dovolanie podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol na neverejnom zasadnutí
bez preskúmania veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 16. februára 2010
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková