Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/2/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom

16. februára 2010 v Bratislave, v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča

a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti obvinenému

I. T. a spol., pre pokračovací trestný čin krádeţe spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2,

§ 247 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zákona účinného do 1. januára 2006 a iné o dovolaní

obvineného I. T. proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 28. apríla 2009, sp. zn.

, rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného I. T. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 3. marca 2009, sp. zn.

, bol obvinený I. T. (spoločne so Š. D. a S. M.) v bodoch 1 – 7 rozsudku uznaný

za vinného z pokračovacieho trestného činu krádeţe spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, §

247 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zákona účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zákona)

v jednočinnom súbehu s trestným činom poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Tr.

zákona a v bode 8/ aj trestným činom poisťovacieho podvodu podľa § 250c ods. 1, ods. 3 Tr.

zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené v citovanom rozsudku.

Okresný súd za to obvinenému uloţil podľa § 247 ods. 4, § 35 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov a 6 mesiacov a na jeho výkon ho zaradil

podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do druhej nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa mu bola uloţená aj povinnosť nahradiť A. a.s. B.

spôsobenú škodu 5451,94 eur.

Poškodené organizácie C. a Potraviny M. s.r.o. boli s nárokom na náhradu škody

podľa odkázané na konanie o veciach občianskoprávnych.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obvinený I. T..

Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 28. apríla 2009, sp. zn. , podľa § 258

ods. 1 písm. c/, d/ a f/ účinného do 1. januára 2006 napadnutý rozsudok zrušil a podľa

sám uznal obvineného v bodoch 1/ aţ 7/ za vinného z pokračovacieho

trestného činu krádeţe spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 4

Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom poškodzovania cudzej veci

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 257 ods. 1 Tr. zák.

Za to mu uloţil podľa § 247 ods. 4 Tr. zák., § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 3 rokov a pre jeho výkon ho podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zákona

zaradil do druhej nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa obţalovaného zároveň oslobodil spod skutku obţaloby

právne kvalifikovaného ako trestný čin poisťovacieho podvodu podľa § 250c ods. 1, ods. 3

Tr. zák.

Poškodenú organizáciu A. a.s. B. s nárokom na náhradu škody podľa § 229 ods. 3 Tr.

por. odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu prostredníctvom svojho obhajcu podal

dovolanie obvinený I. T..

V jeho odôvodnení ako dovolacie dôvody uviedol dôvody uvedené v ustanovení § 371

ods. 1 písm. c/, g/, i/ a h/ t.j., ţe bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo

na obhajobu, dôkazy neboli vykonané zákonným spôsobom, rozhodnutie je zaloţené

na nesprávnom právnom posúdení skutku a napokon, ţe trest bol uloţený mimo zákonom

ustanovenej trestnej sadzby.

Obvinený k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ uviedol, ţe krajský súd

pochybil pri aplikácii § 16 ods. 1 Tr. zák. podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje podľa

zákona účinného v čase keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona len vtedy, ak je to

pre páchateľa priaznivejšie.

V danom prípade pre neho (obvineného) je priaznivejší nový

č. 300/2005 účinný od 1. januára 2006, podľa ktorého po právnej stránke by bol skutok

posúdený ako trestný čin krádeţe podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 Tr. zák. s trestnou

sadzbou šesť mesiacov aţ tri roky, v jednočinnom súbehu s poškodzovaním cudzej veci podľa

§ 245 ods. 1 Tr. zák. s trestnou sadzbou aţ jeden rok.

Podľa účinného v čase spáchania trestného činu totiţ musel byť

skutok kvalifikovaný ako trestný čin krádeţe podľa § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák.

s trestnou sadzbou od jedného do piatich rokov a trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa

§ 257 ods. 1 Tr. zák. s trestnou sadzbou aţ na jeden rok.

Krajský súd teda ukladal trest odňatia slobody podľa zákona účinného v čase

spáchania trestného činu t.j. v rámci trestnej sadzby od jedného do piatich rokov.

Pri správnom pouţití zákona (t.j. účinného od 1. januára 2006) bolo moţné

trest uloţiť len v rámci trestnej sadzby od šesť mesiacov do troch rokov, čiţe pri kritériách,

ktoré krajský súd pri ukladaní trestu pouţil by bol trest ukladal zrejme v polovici trestnej

sadzby, čím sú naplnené dôvody dovolania podľa

Dôvody naplnenia ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/ a g/ videl obvinený v tom,

ţe prvostupňový súd pouţil ako usvedčujúci dôkaz výpoveď S. M., ktorú učinil ešte

v prípravnom konaní v postavení obvineného. V čase jeho výsluchu on (obvinený I. T.) nemal

doručené uznesenie o vznesení obvinenia, nemohol sa tohto úkonu zúčastniť a nemohol sa ho

zúčastniť ani jeho obhajca.

Ţiadal preto, aby najvyšší súd zrušil dovolaním napadnutú časť rozsudku krajského

súdu a prikázal tomuto, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) predovšetkým

skúmal, či podané dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náleţitosti, či je podané

oprávnenou osobou a či je prípustné. Dovolaním bol napadnutý právoplatný rozsudok

Krajského súdu v Ţiline, ktorým bol obvinenému uloţený trest odňatia slobody. Proti

takémuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné podľa Dovolanie bolo

podané prostredníctvom obhajcu, čím bola splnená aj podmienka jeho podania oprávnenou

osobou podľa a V dovolaní podľa

obvinený zároveň uvádza dôvody prečo je rozhodnutie napádané a aké chyby sú mu

vytýkané.

Predseda senátu preto podľa § 381 nariadil neverejné zasadnutie v rámci ktorého bolo

zistené, ţe dovolanie obvineného nie je dôvodné, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

toto podľa odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri preskúmaní predloţeného spisového materiálu

zhodne s dovolacími námietkami obvineného zistil, ţe krajský súd skutočne nesprávne

aplikoval ustanovenie § 16 ods. 1 Tr. zák. pokiaľ trestnosť činu posudzoval podľa Trestného

zákona účinného v čase jeho spáchania.

Podľa § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. sa páchateľ, ktorý si prisvojí cudziu vec

tým, ţe sa jej zmocní a taký čin spácha vlámaním a spôsobí tak väčšiu škodu, potresce

odňatím slobody na jeden aţ päť rokov.

Väčšou škodou podľa § 89 ods. 13 Tr. zák. v čase spáchania skutku bol 20 násobok

minimálnej mesačnej mzdy k 31. decembra 2005 t.j. 138 000 Sk. Značnou škodou je potom

100 násobok takejto mesačnej mzdy t.j. 690 000 Sk.

Podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006 sa páchateľ,

ktorý si prisvojí cudziu vec tým, ţe sa jej zmocní a taký čin spácha vlámaním a spôsobí tak

väčšiu škodu potrestá odňatím slobody na šesť mesiacov aţ tri roky.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006 väčšou škodou sa rozumie

desaťnásobok škody malej – t.j. 266 eur, teda 2660 eur. Škodou značnou je potom najmenej

stonásobok škody malej t.j. 26 600 eur.

Je teda zrejmé, ţe obvinený v oboch prípadoch (podľa zákona účinného v čase

spáchania činu aj podľa neskoršieho zákona spáchal čin vlámaním a spôsobil týmto činom

väčšiu škodu, pričom aplikácia nového z hľadiska trestných sadzieb

je pre páchateľa jednoznačne priaznivejšia.

Pre úplnosť najvyšší súd len dodáva, ţe pre posúdenie aplikácie zákona účinného

v čase spáchania trestného činu a nového je trestný čin poškodzovania

cudzej veci (§ 257 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a § 245 ods. 1 Tr. zák.

účinného od 1. januára 2006 celkom bez významu, pretoţe v oboch prípadoch dosahuje

trestná sadzba úroveň trestu odňatia slobody do jedného roku.

Na druhej strane je však dôvodnosť uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371

ods. 1 písm. i/ treba skúmať aj z hľadiska ustanovenia , t.j.

z hľadiska či zistené porušenie zákona zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného. Ak zistené

porušenie zákona postavenie obvineného totiţ zásadne neovplyvnilo dovolací dôvod podľa

nie je moţné uplatniť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci zistil, ţe chybnou aplikáciu

Tr. zák. o časovej pôsobnosti v predmetnej veci nedošlo

k zásadnému ovplyvneniu (zhoršeniu) postavenia obvineného.

Argumentácia obvineného, ţe v prípade ak by prvostupňový súd ukladal trest

obvinenému podľa neskoršieho zákona a pouţil by rovnaké kritéria, bol by ukladal trest

v polovici trestnej sadzby podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. t.j. v rozmedzí 6 mesiacov aţ troch

rokov, je len hypotetická a nie je ničím podloţená.

Z dôkazov obsiahnutých v spise totiţ plynie, ţe u I. T. ide o osobu náchylnú

k páchaniu trestnej činnosti majetkového charakteru, špeciálneho recidivistu, ktorý

sa v krátkom časovom odstupe dopúšťa trestnej činnosti, bez toho, aby doteraz ukladané

sankcie mali na neho podstatnejší výchovný vplyv.

Z toho je potom zrejmé, ţe aj pokiaľ by krajský súd bol v predmetnej veci správne

aplikoval ustanovenie § 16 ods. 1 Tr. zák. bol by musel trest ukladať pri hornej hranici

trestnej sadzby. Z tohto dôvodu aplikáciou účinného do 1. januára 2006

preto nemohlo dôjsť k zásadnému zhoršeniu postavenia obvineného a obvinený dovolací

dôvod podľa uplatniť nemohol.

V zmysle uvedeného teda aj trest, ktorý krajský súd obvinenému uloţil vo výmere

troch rokov bol uloţený v rámci zákonnej trestnej sadzby a neprichádzalo do úvahy naplnenie

dovolacieho dôvodu podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri preskúmaní veci rovnako zistil, ţe nie sú

naplnené ani dovolacie dôvody podľa a t.j., ţe krajský súd

porušil zásadným spôsobom právo obvineného na obhajobu a rozhodnutie je zaloţené

na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Prvostupňový súd podľa prečítal na hlavnom

pojednávaní výpoveď S. M., ktorú učinil v prípravnom konaní 11. mája 2005 v procesnom

postavení obvineného. I. T. v tom čase ešte nebolo pre uvedenú trestnú činnosť vznesené

obvinenie. Bol totiţ na základe pátrania zadrţaný orgánmi polície aţ 19. mája 2005 a teda

logicky, ako to napokon aj uvádza vo svojich dovolacích námietkach, nemohol sa tohto úkonu

zúčastniť on a ani jeho obhajca.

Podľa zápisnica o výpovedi spoluobţalovaného,

alebo svedka sa prečíta aj vtedy, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim

ustanoveniam a taká osoba na hlavnom pojednávaní bez oprávnenia

odoprela vypovedať, alebo sa v podstatných bodoch odchyľuje od svojej predchádzajúcej

výpovede.

Zo spisového materiálu je zistiteľné, ţe S. M. vypovedal na hlavnom pojednávaní

3. marca 2009 v procesnom postavení svedka, pričom v podstatných rysoch sa odklonil

od svojej výpovede v prípravnom konaní, v ktorej I. T. zo spáchania skutkov usvedčoval.

Preto konajúci súd v zmysle uţ citovaného ustanovenia jeho

výpoveď správne prečítal, vychádzajúc pritom zo skutočnosti, ţe jeho skoršia výpoveď bola

uskutočnená spôsobom, ktorý nie je v rozpore s .

K tomu najvyšší súd dodáva, ţe S. M. bolo vznesené obvinenie (rovnako aj Š. D. a I.

T.) 10. mája 2005. Tohto dňa bolo po Š. D. a I. T. vyhlásené pátranie, pretoţe boli

nedosiahnuteľní, zdrţiavali sa na neznámom mieste.

Za tohto stavu výsluch obvineného bude spravidla neodkladným úkonom podľa § 160

ods. 5 vo vzťahu k ďalším spoluobvineným, ktorým dovtedy nemohlo byť vznesené

obvinenie (resp. im nemohlo byť oznámené) pre objektívne prekáţky (neboli známi, boli na

úteku) za podmienky, ţe v takom výsluchu obvinený vypovedal k spoločnej trestnej činnosti

spáchanej s ďalšími takýmito spoluobvinenými, alebo je daná iná bezprostredná súvislosť

trestnej činnosti takýchto neskorších spoluobvinených s trestnou činnosťou obvineného,

ktorý je vypočúvaný v rámci neodkladného úkonu.

Z tohto je potom zrejmé, základnou otázkou pre ďalšie procesné pouţitie výsluchu S.

M. v prípravnom konaní a posúdenie jej zákonnosti vo vzťahu k spoluobvinenému I. T. je

zistenie či výsluch S. M. bol neodkladným úkonom.

Neodkladným úkonom podľa je taký úkon, ktorý vzhľadom

na nebezpečenstvo jeho zmarenia, zničenia, či straty neznesenie z hľadiska účelu trestného

konania odklad na dobu, neţ bude začaté trestné stíhanie.

Pri úvahe o tom či ide o neodkladný úkon je treba zvaţovať, či z hľadiska účelu

trestného konania výsluch S. M. nezniesol odklad do doby pokiaľ nebude vznesené obvinenie

aj voči ostatným spoluobvineným, v tomto prípade aj I. T..

Pri riešení tejto otázky treba vychádzať z t.j., ţe ak je na podklade

zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, ţe trestný čin spáchala určitá osoba, vydá

vyšetrovateľ, alebo policajný orgán bez meškania uznesenie, ţe sa táto osoba stíha ako

obvinený. Obvinenie sa mu oznámi (§ 137) do troch dní, najneskôr na začiatku jeho prvého

výsluchu.

Výsluch obvineného musí byť rovnako teda vykonaný bez meškania potom

čo obvinenému bolo vznesené obvinenie oznámené, pretoţe na tento úkon môţu

bezprostredne nadväzovať (a spravidla aj nadväzujú) ďalšie potrebné opatrenia a rozhodnutia

(napr. o väzbe), ktorými sa naplňuje účel trestného konania odhliadnuc od toho, ţe obvinený

môţe tieţ odvtedy v plnom rozsahu realizovať svoje obhajovacie práva (najmä vyjadriť

sa k vznesenému obvineniu a pod.).

Z tohto potom plynie, ţe z uvedených dôvodov a splnení týchto podmienok bude

spravidla výsluch obvineného v trestnom konaní neodkladným úkonom, na základe čoho

je potom moţné ho pouţiť vo vzťahu k ďalším spoluobvineným, a preto aj výsluch S. M.,

ktorý učinil v prípravnom konaní mohol konajúci súd prečítať na hlavnom pojednávaní podľa

Prvostupňový súd takto mohol postupovať

aj napriek tomu, ţe S. M. vypovedal v prípravnom konaní v pozícii obvineného a na hlavnom

pojednávaní v postavení svedka. Prekáţkou prečítania jeho výpovede na hlavnom

pojednávaní podľa ustálenej súdnej praxe by bola len situácia, ak by S. M. na hlavnom

pojednávaní vyuţil svoje právo a odoprel vypovedať z dôvodov , čo sa

však nestalo.

Na základe uvedených skutočností preto Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil,

ţe dovolacie dôvody uplatnené obvineným I. T. podľa § 371 ods. 1 písm. c/, g/, i/ a h/ nie sú

dané, a preto jeho dovolanie podľa odmietol na neverejnom zasadnutí

bez preskúmania veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 16. februára 2010

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková