Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/10/2009

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obžalovanému J. K.

pre trestný čin brania rukojemníka podľa § 234a ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zák.

a iné účinného do 1. januára 2006 na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. februára 2010

o odvolaniach obžalovaného J. K. a jeho družky L. F. proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 1. apríla 2009, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

I.

Podľa účinného do 1. januára 2006 z r u š u j e sa

napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa účinného do 1. januára 2006 vec sa v r a c i a Krajskému

súdu v Banskej Bystrici, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

II.

Podľa účinného do 1. januára 2006 sa nariaďuje, aby vec krajský súd

prejednal a rozhodol v inom zložení senátu.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 1. apríla 2009,

sp. zn. , bol obžalovaný J. K. uznaný za vinného z trestného činu brania

rukojemníka podľa § 234a ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe, že

i napriek uloženému obmedzujúcemu opatreniu spočívajúce v zákaze navštevovať

miestne pohostinstvá v obci V. M. N. a T. C. od 1. decembra 2000 na dobu 6 mesiacov, ktoré

mu bolo uložené rozhodnutím Okresného úradu Rimavská Sobota - odbor všeobecnej

vnútornej správy zo dňa 14. novembra 2000 pod číslom V. podľa § 17 ods. 1 Zákona

o priestupkoch, ktoré sa stalo právoplatným dňa 8. februára 2001,

dňa 25. februára 2001 v čase o 21.00 hodine v miestnom pohostinstve, patriace

majiteľovi T. C. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov využil nepozornosť

obsluhujúceho personálu po záverečnej hodine, vzal kľúče z výčapného pultu, ktorými

uzamkol vchodové dvere do pohostinstva, v ktorom ostali výčapníčka M. B., jej manžel C. B.

a sesternica ml. K. K., nar. X., ktorým sa začal vyhrážať usmrtením ublížením na zdraví

a podpálením pohostinstva, v prípade nedostavenia sa majiteľa T. C., ktorého mal v úmysle za

menované osoby, ktoré zadržiaval ako rukojemníčky, vymeniť; pričom tieto hrozby začal

postupne napĺňať dôraznejším konaním tak, že striedavo najprv nožnicami, potom

kuchynským nožom prikladal ku krku mladistvej K. K. a M. B., vodiac ich k oknu, pričom

kládol podmienky príslušníkom polície v tom smere, že požadoval mobilný telefón, ktorý mu

bol poskytnutý od tam prítomného J. K., narodeného X.,

na jeho ďalšiu požiadavku mu bolo pristavené služobné motorové vozidlo Obvodného

oddelenia PZ vo Veľkom Blhu v čase od 23.35 hodine, kedy pri nastupovaní do tohto

motorového vozidla s rukojemníčkou M. B., ktorú ohrozoval nožom priloženým ku krku, bol

spacifikovaný a zadržaný príslušníkmi OR PZ v Rimavskej Sobote,

pričom počas tohto konania v priestoroch pohostinstva postupne zničil a poškodil

vnútorné zariadenie, a to sklenené výplne okien, kryt svetla, registračnú pokladňu PS 2000,

drevené obloženie stien, obrusy, záclony, závesy, ktoré postupne zapaľoval a iné veci a tovar

pozostávajúci z liehovín rôznej značky, všetko v hodnote 51 080 Sk, čo je 1 695,54 €, ku

škode majiteľa pohostinstva T. C., poškodením telefónu značky Nokia 6150

v hodnote 4 000 Sk(132,78 €), ku škode J. K., poškodením spodného skla s nápisom Daytona

na výhernom prístroji značky Daytona výrobného čísla X. v hodnote 3 788,40 Sk, čo je

125,73 €, ku škode firmy S., poškodením výčapného zariadenia v hodnote 14 896 Sk, čo je

494,45 €, ku škode H.H., poškodením chladničky značky GDM 23, výrobného čísla X.

v hodnote 8 677,02 Sk, čo je 288,02 €, ku škode C. a poškodením dvoch skiel mraziaceho

pultu značky Caravell v hodnote 6 888 Sk, čo je 228,63 €, ku škode N.N.

Za to krajský súd uložil obžalovanému J. K. podľa § 234 ods. 2 Tr. zák. s použitím

§ 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov, na výkon ktorého

ho podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa účinného do 1. januára 2006 (ďalej len ) uložil

obžalovanému J. K. povinnosť nahradiť škodu nasledovne:

- T. C., bytom V., ul. S., škodu vo výške 1 695,55 €

- spoločnosti S. so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej P. G., bytom B.B. škodu vo výške

125,75 €,

- spoločnosti H. so sídlom v H., IČO: X., zastúpenej G. B., trvale bytom R. škodu

vo výške 494,46 €,

- spoločnosti C., so sídlom v B., IČO: X., pobočka B., zastúpenej M. V., bytom B.,

škodu vo výške 288,02 €,

- spoločnosti N., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej K. Š., bytom S., škodu vo výške

228,64 €.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný

ako aj jeho družka L. F..

Obžalovaný J. K. odvolanie odôvodnil sám i prostredníctvom svojho obhajcu.

Obžalovaný sa domáhal uloženia podmienečného trestu s tým, že má rodinu, riadne pracuje

a jeho družka čaká ďalšie dieťa.

Poukázal tiež na to, že krajský súd nezohľadnil znalecké posudky znalcov z odboru

psychiatria ani znalecký posudok MUDr. K. D., ktoré jednoznačne vyvrátili tvrdenia, že by

si niečo mohol pamätať. Preto alternatívne žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť

krajskému súdu za účelom opätovného znaleckého dokazovania znalcami z odboru

psychiatria.

V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu obžalovaný poukázal na

to, že práve s poukazom na skutočnosť, že si na priebeh udalostí nepamätá, mal súd vyhovieť

jeho návrhu na doplnenie dokazovania vyšetrovaním duševného stavu pozorovaním

v zdravotníckom ústave podľa už aj z toho dôvodu, že závery podaných

znaleckých posudkov znalcov, ktorí ich vypracovali si odporujú.

V ďalšom namietal právnu kvalifikáciu konania pokiaľ krajský súd toto posúdil

aj podľa odseku 2 písm. c/, písm. d/, § 234a Tr. zák. napriek tomu, že na základe dostupných

dôkazov nemal relevantný podklad pre takýto postup, a preto konanie mal posúdiť len podľa

odseku 1 § 234a Tr. zák. a v rámci tam uvedenej trestnej sadzby mal súd ukladať trest.

V otázke trestu ďalej poukázal na dĺžku trvania trestného konania, s tým, že súdu nič

nebránilo aplikovať ustanovenie § 40 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 o mimoriadnom

znížení trestu odňatia slobody.

Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok vo

výroku o vine a treste a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol.

Družka obžalovaného L. F. sa podaným odvolaním domáhala uloženia

podmienečného trestu obžalovanému s poukazom na rodinné pomery a skutočnosť, že čaká

ďalšie dieťa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade odvolaní podaných v zákonom

stanovenej lehote preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť všetkých

výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie i správnosť postupu

konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc i na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané a zistil, že napadnutý rozsudok je predčasný pre podstatné chyby konania, ktoré

rozsudku predchádzalo najmä preto, že v tomto konaní boli porušené ustanovenia, ktorými sa

má zabezpečiť právo obhajoby.

Hneď úvodom treba uviesť, že najvyšší súd už o veci rozhodoval uznesením zo dňa

21. júna 2002, sp. zn. , ktorým podľa zrušil

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. marca 2002, sp. zn.

, a vec vrátil tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal.

Úlohou krajského súdu v zmysle citovaného uznesenia najvyššieho súdu bolo

zopakovať tie úkony, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 12. marca 2002, pretože

tieto boli z dôvodu podania námietky zaujatosti vykonané v rozpore so zákonom.

V predmetnej veci bol opakovane určený termín hlavného pojednávania, toto

sa nekonalo pre neprítomnosť obžalovaného.

Hlavné pojednávanie za prítomnosti obžalovaného sa konalo dňa 26. januára 2009, na

ktorom predseda senátu konštatoval, že vzhľadom na zmenu v zložení senátu sa dokazovanie

vykoná odznovu.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 26. januára 2009 (č.l. 696-699) je zrejmé,

že krajský súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov T. C., K. K., M. B. a C. B., ktorí

si pre odstup času už nevedeli spomenúť, čo vo veci vypovedali.

Krajský súd na základe uvedeného postupoval podľa a prečítal

svedeckú výpoveď svedka T. C. z hlavného pojednávania zo dňa 18. decembra 2001

(pred zrušením veci najvyšším súdom), K. K. z prípravného konania, M. B. z hlavného

pojednávania zo dňa 12. marca 2002 a C. B. z prípravného konania.

Takýto postup krajského súdu je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Trestného

poriadku účinného do 1. januára 2006.

Podľa zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý na hlavnom

pojednávaní využil svoje právo odoprieť výpoveď podľa § 100, možno prečítať len

za predpokladu, že svedok bol pred výsluchom ktorého sa zápisnica týka, o svojom práve

odoprieť výpoveď riadne poučený a výslovne vyhlásil, že toto právo nevyužíva; ak bol

výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona a obhajca mal

možnosť sa na tomto výsluchu zúčastniť.

Uvedení svedkovia však vo vzťahu k obžalovanému nemali právo odoprieť výpoveď

v zmysle , a preto súd pri ich výsluchu, pokiaľ by nevedeli uviesť žiadne

skutočnosti ani na otázky predsedu senátu, mal postupovať podľa § 211 ods. 1 písm. b/

, ktorý upravuje postup súdu v prípadoch, ak svedok bez oprávnenia odoprie

vypovedať a ak sa odchyľuje v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede.

Vo vzťahu k prečítanej výpovedi svedkyne M. B. pochybil krajský súd aj v tom,

že prečítal výpoveď tejto svedkyne z hlavného pojednávania zo dňa 12. marca 2002, ktorá

v zmysle vyššie citovaného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebolo

vykonaná zákonným spôsobom a nemožno na ňu prihliadať.

Rovnako pochybil krajský súd pri výsluchu svedka M. V. (č. l. 699), ktorý

si nepamätal na skutočnosti, ktoré uviedol vo svojej výpovedi v prípravnom konaní. Krajský

súd zápisnicu o jeho výpovedi prečítal na hlavnom pojednávaní podľa ustanovenia § 211

ods. 1

Podľa namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní možno

čítať zápisnicu o jeho výpovedi; ak súd nepokladá osobný výsluch za potrebný a prokurátor

aj obžalovaný s tým súhlasia. Súhlas obžalovaného nie je potrebný, ak sám požiadal,

aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti; o tejto skutočnosti musí byť

obžalovaný v predvolaní poučený.

Z uvedeného je zrejmé, že na takýto postup neboli splnené zákonom stanovené

podmienky, navyše svedok bol na hlavnom pojednávaní prítomný a vypočúvaný.

Rovnakého pochybenia sa krajský súd dopustil, keď na hlavnom pojednávaní prečítal

zápisnice o výpovedi svedkov (č.l. 700-702) z prípravného konania podľa § 211 ods. 1

bez splnenia zákonom stanovených podmienok. Navyše medzi prečítanými

výpoveďami je aj výpoveď svedka T. C. (č.l. 700), ktorý bol na hlavnom pojednávaní

prítomný.

Podľa namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o jeho

výpovedi alebo jeho písomný posudok; ak znalec bol pred podaním posudku poučený podľa

, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti posudku a obžalovaný i prokurátor

s tým súhlasia.

V rozpore s citovaným ustanovením postupoval krajský súd, keď prečítal znalecký

posudok znalca MUDr. K. D. na hlavnom pojednávaní bez súhlasu prokurátora

a obžalovaného, pričom súhlas procesných strán ani nežiadal. Rovnako postupoval

aj pri čítaní znaleckého posudku z č. l. 706, pričom zo zápisnice ani nie je zistiteľné,

o aký posudok sa jedná a kto ho podával.

Krajský súd na hlavnom pojednávaní pokračoval v znaleckom dokazovaní výsluchom

znalca MUDr. K. M.. Krajský súd sa pri výsluchu znalca obmedzil len na konštatovanie,

že znalecký posudok znalec považuje za správny a následne podľa

prečítal písomne podaný posudok bez riadneho výsluchu znalca.

Rovnako postupoval súd aj pri výsluchu znalkyne PhDr. E. G..

Na hlavnom pojednávaní dňa 1. apríla 2009 krajský súd napriek tomu, že obžalovaný

po porade s obhajcom (č.l. 735) navrhli doplniť dokazovanie výsluchom svedka J. K.,

sa s týmto návrhom súd žiadnym spôsobom nevysporiadal a dokazovanie vyhlásil

za skončené.

Podľa hlavné pojednávanie vedie predseda senátu.

Na základe vyššie uvedenej analýzy priebehu vykonávania dokazovania na hlavnom

pojednávaní možno uzavrieť, že predseda senátu krajského súdu viedol hlavné pojednávanie

svojvoľne a v rozpore s príslušnými ustanoveniami .

V tejto súvislosti treba zvýrazniť, že trestné konanie proti obžalovanému sa vedie

pre závažnú trestnú činnosť a pri uznaní viny hrozí obžalovanému vysoký trest. Aj z tohto

pohľadu mal predseda senátu krajského súdu venovať veci náležitú pozornosť a postupovať

v súlade so zákonom

Záverom treba uviesť, že krajský súd pri vyhlásení rozsudku dňa 1. apríla 2009 uznal

obžalovaného J. K. za vinného zo spáchania skutku právne kvalifikovaného ako trestný čin

brania rukojemníka podľa § 234a ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006, trest však uložil podľa § 234 ods. 2 Tr. zák., čo je paragrafové označenie

pre trestný čin lúpeže. Najvyšší súd toto považuje len za administratívne pochybenie

pri vyhlásení rozsudku ako aj pri jeho písomnom vyhotovení.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel najvyšší súd k záveru, že vo veci

konajúci senát nie je spôsobilý predmetnú trestnú vec vedenú proti obžalovanému J. K.

prejednať v súlade s ustanoveniami a preto nariadil, aby bola prejednaná

v inom zložení senátu. Navyše treba zdôrazniť, že v konaní pred súdom došlo k prieťahom,

na ktorých participoval aj krajský súd, keďže vec napadla na krajský súd dňa 22. novembra

2001 a doposiaľ nie je právoplatne skončená.

Krajský súd síce vo veci dvakrát rozhodol rozsudkom, a to rozsudkom zo dňa

12. marca 2002, sp. zn. , a predmetným rozsudkom, obidva však boli najvyšším

súdom zrušené z dôvodu procesných pochybení, ktoré zapríčinil výlučne krajský súd a najmä

predseda senátu, ktorý vo veci postupoval na hlavnom pojednávaní spôsobom, ktorý bol

v zrejmom rozpore s ustanoveniami .

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa účinného

do 1. januára 2006 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa

účinného do 1. januára 2006 vec vrátil Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol s tým, že krajský súd podľa

účinného do 1. januára 2006 bude povinný trestnú vec obž. J. K. prejednať v inom zložení

senátu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 16. februára 2010

JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.

predseda senátu

Vypracovala: JUDr. Tatiana Biedniková

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Cerovská