Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/98/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. R., bývajúcej

v K., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. I. R., advokátkou so sídlom v K., proti

ţalovanej H. S., bývajúcej v D., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. A. T., advokátom so

sídlom v K., o neplatnosť závetu a iné, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 14 C

936/2000, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 12.

novembra 2007, sp. zn. v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 19. novembra

2007, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 12. novembra 2007 sp. zn.

v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 19. novembra 2007 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobkyňa sa ţalobou podanou na okresný súd 20. októbra 2000 domáhala, aby súd

určil, ţe závet zriadený vo forme notárskej zápisnice na notárskom úrade JUDr. A. K., č. N

X., Nz X. je neplatný a ţe ona je jedinou dedičkou po nebohej J. H., zomr. X. Neplatnosť

závetu ţiadala pôvodne určiť z dôvodu zlej starostlivosti ţalovanej o poručiteľku. V priebehu

konania tvrdila, ţe závet je neplatný aj z dôvodu, ţe poručiteľka v čase spísania

predmetného závetu nebola v plnom rozsahu spôsobilá, vzhľadom na duševnú poruchu,

k urobeniu právneho úkonu a ţe právny úkon neurobila slobodne a váţne.

Okresný súd Košice I rozsudkom z 29. septembra 2006 č.k. -217

zamietol ţalobu a rozhodol o trovách konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe

starostlivosť ţalovanej voči poručiteľke nie je skutočnosťou právne významnou z hľadiska

platnosti závetu. Na tento ţalobkyňou tvrdený dôvod neplatnosti preto neprihliadol.

Zo znaleckého posudku L. f. UPJŠ v K. zo dňa X. (išlo o tretí znalecký posudok) zistil, ţe

poručiteľka J. H. bola v čase urobenia právneho úkonu schopná posúdiť následky svojho

konania, t.j. robiť poriadok so svojím majetkom pre prípad smrti a ovládať svoje konanie pri

podpise závetu. Právny úkon preto nepovaţoval za neplatný v zmysle § 38 ods. 2

(ďalej len ). Výsledkami vykonaného dokazovania nebolo

preukázané ani to, ţe by poručiteľka neurobila právny úkon slobodne, resp. váţne (§ 37 ods.

1 ). Práve naopak, poručiteľka J. H. prejavila vôľu spôsobom nepripúšťajúcim pochybnosti

o tom, čo chcela so svojím majetkom pre prípad smrti urobiť. Keďţe napadnutý závet netrpí

ani takými formálnymi vadami, ktoré by mali za následok jeho neplatnosť, dospel k záveru,

ţe v konaní nebol preukázaný ţiaden zákonom uznaný dôvod neplatnosti tohto právneho

úkonu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 12. novembra 2007, sp. zn.

v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 19. novembra 2007 na odvolanie ţalobkyne zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa a určil, ţe závet J. H., zomretej X., napísaný notárom JUDr. A.

K. dňa X. v listine označenej ako „notárska zápisnica“ sp. zn. N X., Nz X. je neplatný, a ţe

ţalobkyňa je dedičkou po J. H., zomretej X. O trovách celého konania rozhodol tak, ţe

účastníkom náhradu trov nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe notárska zápisnica

o právnych úkonoch musí obsahovať všeobecné náleţitosti uvedené v § 47 zákona č.

o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) a v prípade, ak notár

spisuje notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôţe čítať alebo písať, tieţ náleţitosti uvedené v

§ 49 Notárskeho poriadku. V zmysle ostatne citovaného zákonného ustanovenia svedkovia

musia byť vţdy prítomní pri prejave účastníka o tom, čo má byť zahrnuté do notárskej

zápisnice, pri jej prečítaní a schválení tým účastníkom, v záujme ktorého boli svedkovia

pribratí. Ak chýba niektorý z týchto údajov, má to za následok, ţe listinu nemoţno povaţovať

za notársku zápisnicu. Po zopakovaní dokazovania prečítaním listiny označenej ako notárska

zápisnica napísaná na Notárskom úrade JUDr. A. K. dňa X. pod sp. zn. N X., Nz X. dospel

k záveru, ţe táto listina neobsahuje údaj, ţe svedkovia (G. J. a E. N.) boli prítomní pri prejave

vôle poručiteľky J. H. o tom, čo sa má napísať do zápisnice. Táto skutočnosť vyplýva aj

z výpovedí týchto svedkýň vykonaných pred súdom prvého stupňa. Uvedený chýbajúci údaj

má za následok, ţe táto listina nemá povahu notárskej zápisnice a teda ţe závet nebol

napísaný v tejto forme. Keďţe posledná vôľa poručiteľky nebola urobená pred troma súčasne

prítomnými svedkami, ako to vyţaduje , ide o právny úkon odporujúci

zákonu a teda o právny úkon absolútne neplatný. V takomto prípade ţalobkyňa ako neter

poručiteľky prichádza do úvahy ako zákonná dedička v tretej skupine ( ).

Okresný súd, hoci náleţitým spôsobom zistil skutkový stav veci, rozhodol preto nesprávne,

keď ţalobu zamietol, z ktorého dôvodu jeho rozsudok v zmysle zmenil a ţalobe

v celom rozsahu vyhovel. Rozhodnutie o náhrade trov celého konania odôvodnil s poukazom

na ustanovenie

Proti tomuto rozsudku krajského súdu v znení dopĺňacieho rozsudku (ďalej len

rozsudok) podala včas dovolanie ţalovaná. Navrhla rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Vytýkala odvolaciemu súdu, ţe vychádzal z nesprávne ustáleného

skutkového záveru, podľa ktorého poručiteľka bola osobou, ktorá nemohla čítať alebo písať.

Z dôkazov vykonaných pred súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva, ţe poručiteľka bola

len slabozraká, ale nie slepá, a teda nebola osobou, ktorá by nemohla čítať a písať. Nešlo

preto o prípad, v ktorom obligatórne prichádza do úvahy pribratie svedkov úkonu.

Z výpovede samotného notára JUDr. K. vyplýva, ţe tak urobil len z dôvodu opatrnosti

a účelnosti vyplývajúcej z jeho dlhodobých skúseností a nie preto, ţe by to bolo nevyhnutné

z pohľadu zákona. V tejto súvislosti poukázala aj na ustanovenie , podľa

ktorého úradná zápisnica sa nevyţaduje, ak má ten, kto nemôţe čítať alebo písať, schopnosť

oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok

alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.

Odvolací súd dospel preto k nesprávnemu záveru, ţe notárska zápisnica nemá všetky

zákonom predpokladané náleţitosti a ţe závet je z tohto dôvodu neplatný. V nadväznosti

na uvedené, povaţovala za nesprávne aj rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým určil

ţalobkyňu za dedičku po J. H.. Navrhla preto rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu ţiadala dovolanie zamietnuť a priznať jej náhradu

trov dovolacieho konania. Uviedla, ţe z obsahu dovolania je zrejmé, ţe ţalovaná nesúhlasí

so skutkovými závermi odvolacieho súdu. Tvrdenie, ţe skutkové závery nie sú správne, nie je

dovolacím dôvodom uvedeným v ustanovení Navyše, ţalovaná v konaní pred

odvolacím súdom sama potvrdila, ţe poručiteľka bola osobou, ktorá nemohla čítať a písať.

Dovolateľka neopodstatnene namieta aj tú časť rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorej

rozhodol, ţe ţalobkyňa je dedičkou po poručiteľke J. H..

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto

opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods. 1

a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.

Odvolací súd vychádzal pri právnom posúdení veci, podľa ktorého závet je pre rozpor

so zákonom neplatný zo záveru, ţe listina zo X. označená ako notárska zápisnica neobsahuje

údaj, ţe svedkovia boli prítomní pri prejave vôle poručiteľky J. H. o tom, čo sa má do

zápisnice napísať. Podľa odvolacieho súdu v listine spísanej notárom JUDr. K. chýba teda

jedna z osobitných náleţitostí, ktoré musí obsahovať, aby mohla byť povaţovaná za notársku

zápisnicu a za verejnú listinu v zmysle § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku. Bolo preto potrebné

predovšetkým posúdiť, či výsledky vykonaného dokazovania tento skutkový záver, ktorý bol

rozhodujúci pri aplikácii hmotného práva, umoţňujú alebo neumoţňujú.

Podľa poručiteľ môţe prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej

zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

Podľa § 46 veta prvá Notárskeho poriadku notári spisujú účastníkom na základe ich

vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch.

Podľa § 47 Notárskeho poriadku notárska zápisnica musí obsahovať

a) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice,

b) meno, priezvisko a sídlo notára,

c) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov,

svedkov, dôverníkov a tlmočníkov,

d) vyhlásenie účastníkov, ţe sú spôsobilí na právne úkony,

e) údaj o tom, ako bola preukázaná totoţnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo

platného preukazu totoţnosti účastníka,

f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia,

a oprávnenie v jej mene konať,

g) obsah právneho úkonu,

h) údaj o tom, ţe zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,

i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tieţ svedkov, dôverníkov

a tlmočníkov; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická

osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis,

j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

Podľa § 49 Notárskeho poriadku ak spisuje notár notársku zápisnicu s osobou, ktorá

nemôţe čítať alebo písať, priberie dvoch svedkov úkonu. Títo svedkovia musia byť prítomní

pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej

schválení tým účastníkom, v záujme ktorého boli pribratí. Tieto okolnosti musia byť

v zápisnici uvedené.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe poručiteľ môţe svoju poslednú vôľu

prejaviť aj do notárskej zápisnice, pričom osobitný zákon stanovuje, kedy musí notár k úkonu

pribrať svedkov. Ak sa poručiteľ rozhodne túto formu zvoliť, potom je nutné rešpektovať

ustanovenia notárskeho poriadku. Kaţdá notárska zápisnica o právnych úkonoch, včítane

zápisnice o závetoch, musí obsahovať všeobecné náleţitosti, ktoré sú uvedené v § 47

Notárskeho poriadku a prípadne, ak to zákon ustanovuje, osobitné náleţitosti. Ak notár

spisuje notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôţe čítať alebo písať (ňou môţe byť nielen

osoba nevidomá, ale aj slabozraká), Notársky poriadok vyţaduje, vzhľadom na oslabenú

pozíciu poručiteľa pri zriaďovaní závetu, nielen súčasnú a nepretrţitú prítomnosť svedkov pri

celom priebehu urobenia závetu, ale aj to, aby v zápisnici boli uvedené okolnosti vyplývajúce

z ustanovenia § 49 Notárskeho poriadku. Ak tieto náleţitosti listina neobsahuje, nejde

o notársku zápisnicu a teda o verejnú listinu (výnimku môţe predstavovať prípad podľa § 40

ods. 5 účinného v čase urobenia závetu). To má za následok spravidla neplatnosť závetu,

lebo v takomto prípade nie sú splnené ani podmienky jeho platnosti podľa § 476a a § 476b

a ani podľa . Treba zdôrazniť, ţe zo ţiadneho zákonného ustanovenia

Notárskeho poriadku ani nevyplýva poţiadavka, aby zákonom

poţadované náleţitosti notárskej zápisnice (či uţ všeobecné alebo zvláštne) boli v nej

formulované doslovným prevzatím zákonného textu. Pre dodrţanie formy notárskej zápisnice

nie je preto rozhodujúce, akým spôsobom bola okolnosť v notárskej zápisnici vyjadrená.

Podstatné je, aby formulácia bola vţdy dostatočne určitá a zrozumiteľná.

V posudzovanej veci z notárskej zápisnice zo X. sp. zn. N X., Nz X. spísanej notárom

JUDr. A. K. vyplýva, ţe obsahuje údaj o tom, ţe zápisnica bola prečítaná a závetkyňou

schválená pred dvomi svedkami (G. J. a E. N.). Okrem toho obsahuje aj prejav notára, v

ktorom notár osvedčuje, ţe o tomto právnom úkone (prejave vôle poručiteľky do zápisnice

pojatej) pred prítomnými svedkami (tohto) úkonu (prejavu vôle poručiteľky) bola notárska

zápisnica ním napísaná. Z uvedenej formulácie zápisnice dostatočne jasne a zrozumiteľne

vyplýva, ţe sa v nej nachádza nielen údaj o tom, ţe notár napísal právny úkon pred dvomi

svedkami, ale aj okolnosť, ţe k samotnému tomuto úkonu (prejavu vôle poručiteľky) došlo v

prítomnosti dvoch pribratých svedkov (G. J. a E. N.). V listine spísanej notárom JUDr. A. K.

sú teda uvedené aj všetky tie okolnosti, ktoré ako osobitné náleţitosti notárskej zápisnice

predpokladá ustanovenie § 49 Notárskeho poriadku. Iné je, či pribraté svedkyne v skutočnosti

aj boli nepretrţite prítomné pri zriaďovaní závetu, najmä pri prejave vôle poručiteľky o tom,

čo sa má pojať do zápisnice. Treba totiţ rozlišovať medzi zákonnou poţiadavkou uvedenou v

§ 49 veta druhá Notárskeho poriadku, podľa ktorej svedkovia musia byť prítomní, okrem

iného, aj pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice a poţiadavkou

uvedenou v tretej vete tohto zákonného ustanovenia, podľa ktorej tieto okolnosti musia byť

ako osobitné náleţitosti obsahom notárskej zápisnice.

Z vyššie uvedeného moţno vyvodiť, ţe ak odvolací súd vychádzal v posudzovanej

veci zo záveru, podľa ktorého v notárskej zápisnici zo X. spísanej notárom JUDr. A. K. chýba

jedna z osobitných náleţitostí vyplývajúcich z ustanovenia § 49 Notárskeho poriadku

(okolnosť, ţe svedkyne boli prítomné pri prejave vôle poručiteľky o tom, čo sa má napísať do

zápisnice), ide o záver nesprávny, nemajúci oporu v obsahu samotnej zápisnice. Za nesprávny

treba potom povaţovať aj z neho vyvodený právny názor, podľa ktorého táto listina nie je

notárskou zápisnicou a teda, ţe závet je pre rozpor so zákonom neplatný. Zároveň za

nesprávnu treba povaţovať aj tú časť rozhodnutia, v ktorej odvolací súd určil ţalobkyňu za

dedičku po J. H..

Odvolací súd sa navyše dopustil pochybenia aj v tom, ţe porušil právo ţalovanej

na spravodlivý proces, pretoţe tým, ţe svoje rozhodnutie „nečakane“ zaloţil na iných

skutkových a právnych záveroch neţ súd prvého stupňa, v skutočnosti odňal ţalovanej právo

namietať správnosť jeho záverov na inštančne vyššom súde. K novým skutkovým a právnym

záverom odvolacieho súdu (ţalobkyňa v odvolaní za dôvod neplatnosti závetu povaţovala

neprítomnosť svedkýň pri prejave vôle poručiteľky o tom, čo sa má pojať do zápisnice a nie

skutočnosť, ţe v notárskej zápisnici táto okolnosť nie je uvedená) sa ţalovaná nemala

moţnosť vyjadriť a hlavne právne argumentovať. Ak odvolací súd dospel k iným skutkovým

a právnym záverom neţ súd prvého stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poţiadavke dôsledného rešpektovania ústavného

princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolací súd mohol učiniť zadosť iba

kasačným rozhodnutím. Tým, ţe odvolací súd tak nepostupoval, znemoţnil ţalovanej

realizáciu jej procesných práv, lebo jej odoprel moţnosť prieskumu správnosti nových,

prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho

posúdenia veci odvolacím súdom rozhodujúcich skutkových záverov.

Na základe vyššie uvedeného moţno uzavrieť, ţe konanie pred odvolacím súdom bolo

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 2

písm. b/ ). Navyše, odvolací súd svojím postupom odňal ţalovanej moţnosť konať pred

súdom v zmysle Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorého

povinnosťou je aj bez návrhu na tieto vady prihliadnuť, preto rozsudok odvolacieho súdu

v spojení s dopĺňacím rozsudkom podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie; právny názor dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí vyslovený je pre odvolací súd

záväzný ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ

dovolacieho konania ( veta tretia ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. februára 2010

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová