Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)57a/366748.b69e74.pdf
PDF · 117.65 KB
No categories available
4Cdo/98/2008
Najvyšší súd 4 Cdo 98/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. R., bývajúcej
v K., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. I. R., advokátkou so sídlom v K., proti
ţalovanej H. S., bývajúcej v D., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. A. T., advokátom so
sídlom v K., o neplatnosť závetu a iné, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 14 C
936/2000, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 12.
novembra 2007, sp. zn. 9 CoD 130/2006 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 19. novembra
2007, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 12. novembra 2007 sp. zn. 9 CoD 130/2006
v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 19. novembra 2007 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobkyňa sa ţalobou podanou na okresný súd 20. októbra 2000 domáhala, aby súd
určil, ţe závet zriadený vo forme notárskej zápisnice na notárskom úrade JUDr. A. K., č. N
X., Nz X. je neplatný a ţe ona je jedinou dedičkou po nebohej J. H., zomr. X. Neplatnosť
závetu ţiadala pôvodne určiť z dôvodu zlej starostlivosti ţalovanej o poručiteľku. V priebehu
konania tvrdila, ţe závet je neplatný aj z dôvodu, ţe poručiteľka v čase spísania
predmetného závetu nebola v plnom rozsahu spôsobilá, vzhľadom na duševnú poruchu,
k urobeniu právneho úkonu a ţe právny úkon neurobila slobodne a váţne.
Okresný súd Košice I rozsudkom z 29. septembra 2006 č.k. 14 C 936/2000-217
zamietol ţalobu a rozhodol o trovách konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe
starostlivosť ţalovanej voči poručiteľke nie je skutočnosťou právne významnou z hľadiska
platnosti závetu. Na tento ţalobkyňou tvrdený dôvod neplatnosti preto neprihliadol.
Zo znaleckého posudku L. f. UPJŠ v K. zo dňa X. (išlo o tretí znalecký posudok) zistil, ţe
poručiteľka J. H. bola v čase urobenia právneho úkonu schopná posúdiť následky svojho
konania, t.j. robiť poriadok so svojím majetkom pre prípad smrti a ovládať svoje konanie pri
podpise závetu. Právny úkon preto nepovaţoval za neplatný v zmysle § 38 ods. 2
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Výsledkami vykonaného dokazovania nebolo
preukázané ani to, ţe by poručiteľka neurobila právny úkon slobodne, resp. váţne (§ 37 ods.
1 OZ). Práve naopak, poručiteľka J. H. prejavila vôľu spôsobom nepripúšťajúcim pochybnosti
o tom, čo chcela so svojím majetkom pre prípad smrti urobiť. Keďţe napadnutý závet netrpí
ani takými formálnymi vadami, ktoré by mali za následok jeho neplatnosť, dospel k záveru,
ţe v konaní nebol preukázaný ţiaden zákonom uznaný dôvod neplatnosti tohto právneho
úkonu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 12. novembra 2007, sp. zn. 9 CoD 130/2006
v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 19. novembra 2007 na odvolanie ţalobkyne zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa a určil, ţe závet J. H., zomretej X., napísaný notárom JUDr. A.
K. dňa X. v listine označenej ako „notárska zápisnica“ sp. zn. N X., Nz X. je neplatný, a ţe
ţalobkyňa je dedičkou po J. H., zomretej X. O trovách celého konania rozhodol tak, ţe
účastníkom náhradu trov nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe notárska zápisnica
o právnych úkonoch musí obsahovať všeobecné náleţitosti uvedené v § 47 zákona č.
323/1992 Z.z. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) a v prípade, ak notár
spisuje notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôţe čítať alebo písať, tieţ náleţitosti uvedené v
§ 49 Notárskeho poriadku. V zmysle ostatne citovaného zákonného ustanovenia svedkovia
musia byť vţdy prítomní pri prejave účastníka o tom, čo má byť zahrnuté do notárskej
zápisnice, pri jej prečítaní a schválení tým účastníkom, v záujme ktorého boli svedkovia
pribratí. Ak chýba niektorý z týchto údajov, má to za následok, ţe listinu nemoţno povaţovať
za notársku zápisnicu. Po zopakovaní dokazovania prečítaním listiny označenej ako notárska
zápisnica napísaná na Notárskom úrade JUDr. A. K. dňa X. pod sp. zn. N X., Nz X. dospel
k záveru, ţe táto listina neobsahuje údaj, ţe svedkovia (G. J. a E. N.) boli prítomní pri prejave
vôle poručiteľky J. H. o tom, čo sa má napísať do zápisnice. Táto skutočnosť vyplýva aj
z výpovedí týchto svedkýň vykonaných pred súdom prvého stupňa. Uvedený chýbajúci údaj
má za následok, ţe táto listina nemá povahu notárskej zápisnice a teda ţe závet nebol
napísaný v tejto forme. Keďţe posledná vôľa poručiteľky nebola urobená pred troma súčasne
prítomnými svedkami, ako to vyţaduje § 476c ods. 1 OZ, ide o právny úkon odporujúci
zákonu a teda o právny úkon absolútne neplatný. V takomto prípade ţalobkyňa ako neter
poručiteľky prichádza do úvahy ako zákonná dedička v tretej skupine (§ 475 ods. 2 OZ).
Okresný súd, hoci náleţitým spôsobom zistil skutkový stav veci, rozhodol preto nesprávne,
keď ţalobu zamietol, z ktorého dôvodu jeho rozsudok v zmysle § 220 O.s.p. zmenil a ţalobe
v celom rozsahu vyhovel. Rozhodnutie o náhrade trov celého konania odôvodnil s poukazom
Proti tomuto rozsudku krajského súdu v znení dopĺňacieho rozsudku (ďalej len
rozsudok) podala včas dovolanie ţalovaná. Navrhla rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Vytýkala odvolaciemu súdu, ţe vychádzal z nesprávne ustáleného
skutkového záveru, podľa ktorého poručiteľka bola osobou, ktorá nemohla čítať alebo písať.
Z dôkazov vykonaných pred súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva, ţe poručiteľka bola
len slabozraká, ale nie slepá, a teda nebola osobou, ktorá by nemohla čítať a písať. Nešlo
preto o prípad, v ktorom obligatórne prichádza do úvahy pribratie svedkov úkonu.
Z výpovede samotného notára JUDr. K. vyplýva, ţe tak urobil len z dôvodu opatrnosti
a účelnosti vyplývajúcej z jeho dlhodobých skúseností a nie preto, ţe by to bolo nevyhnutné
z pohľadu zákona. V tejto súvislosti poukázala aj na ustanovenie § 40 ods. 5 OZ, podľa
ktorého úradná zápisnica sa nevyţaduje, ak má ten, kto nemôţe čítať alebo písať, schopnosť
oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok
alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.
Odvolací súd dospel preto k nesprávnemu záveru, ţe notárska zápisnica nemá všetky
zákonom predpokladané náleţitosti a ţe závet je z tohto dôvodu neplatný. V nadväznosti
na uvedené, povaţovala za nesprávne aj rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým určil
ţalobkyňu za dedičku po J. H.. Navrhla preto rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.
Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu ţiadala dovolanie zamietnuť a priznať jej náhradu
trov dovolacieho konania. Uviedla, ţe z obsahu dovolania je zrejmé, ţe ţalovaná nesúhlasí
so skutkovými závermi odvolacieho súdu. Tvrdenie, ţe skutkové závery nie sú správne, nie je
dovolacím dôvodom uvedeným v ustanovení § 241 O.s.p. Navyše, ţalovaná v konaní pred
odvolacím súdom sama potvrdila, ţe poručiteľka bola osobou, ktorá nemohla čítať a písať.
Dovolateľka neopodstatnene namieta aj tú časť rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorej
rozhodol, ţe ţalobkyňa je dedičkou po poručiteľke J. H..
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods. 1
O.s.p. a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.
Odvolací súd vychádzal pri právnom posúdení veci, podľa ktorého závet je pre rozpor
so zákonom neplatný zo záveru, ţe listina zo X. označená ako notárska zápisnica neobsahuje
údaj, ţe svedkovia boli prítomní pri prejave vôle poručiteľky J. H. o tom, čo sa má do
zápisnice napísať. Podľa odvolacieho súdu v listine spísanej notárom JUDr. K. chýba teda
jedna z osobitných náleţitostí, ktoré musí obsahovať, aby mohla byť povaţovaná za notársku
zápisnicu a za verejnú listinu v zmysle § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku. Bolo preto potrebné
predovšetkým posúdiť, či výsledky vykonaného dokazovania tento skutkový záver, ktorý bol
rozhodujúci pri aplikácii hmotného práva, umoţňujú alebo neumoţňujú.
Podľa § 476d ods. 1 OZ poručiteľ môţe prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej
zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.
Podľa § 46 veta prvá Notárskeho poriadku notári spisujú účastníkom na základe ich
vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch.
Podľa § 47 Notárskeho poriadku notárska zápisnica musí obsahovať
a) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice,
b) meno, priezvisko a sídlo notára,
c) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov,
svedkov, dôverníkov a tlmočníkov,
d) vyhlásenie účastníkov, ţe sú spôsobilí na právne úkony,
e) údaj o tom, ako bola preukázaná totoţnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo
platného preukazu totoţnosti účastníka,
f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia,
a oprávnenie v jej mene konať,
g) obsah právneho úkonu,
h) údaj o tom, ţe zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,
i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tieţ svedkov, dôverníkov
a tlmočníkov; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická
osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis,
j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.
Podľa § 49 Notárskeho poriadku ak spisuje notár notársku zápisnicu s osobou, ktorá
nemôţe čítať alebo písať, priberie dvoch svedkov úkonu. Títo svedkovia musia byť prítomní
pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej
schválení tým účastníkom, v záujme ktorého boli pribratí. Tieto okolnosti musia byť
v zápisnici uvedené.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe poručiteľ môţe svoju poslednú vôľu
prejaviť aj do notárskej zápisnice, pričom osobitný zákon stanovuje, kedy musí notár k úkonu
pribrať svedkov. Ak sa poručiteľ rozhodne túto formu zvoliť, potom je nutné rešpektovať
ustanovenia notárskeho poriadku. Kaţdá notárska zápisnica o právnych úkonoch, včítane
zápisnice o závetoch, musí obsahovať všeobecné náleţitosti, ktoré sú uvedené v § 47
Notárskeho poriadku a prípadne, ak to zákon ustanovuje, osobitné náleţitosti. Ak notár
spisuje notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôţe čítať alebo písať (ňou môţe byť nielen
osoba nevidomá, ale aj slabozraká), Notársky poriadok vyţaduje, vzhľadom na oslabenú
pozíciu poručiteľa pri zriaďovaní závetu, nielen súčasnú a nepretrţitú prítomnosť svedkov pri
celom priebehu urobenia závetu, ale aj to, aby v zápisnici boli uvedené okolnosti vyplývajúce
z ustanovenia § 49 Notárskeho poriadku. Ak tieto náleţitosti listina neobsahuje, nejde
o notársku zápisnicu a teda o verejnú listinu (výnimku môţe predstavovať prípad podľa § 40
ods. 5 OZ účinného v čase urobenia závetu). To má za následok spravidla neplatnosť závetu,
lebo v takomto prípade nie sú splnené ani podmienky jeho platnosti podľa § 476a a § 476b
OZ a ani podľa § 476c OZ. Treba zdôrazniť, ţe zo ţiadneho zákonného ustanovenia
Notárskeho poriadku ani Občianskeho zákonníka nevyplýva poţiadavka, aby zákonom
poţadované náleţitosti notárskej zápisnice (či uţ všeobecné alebo zvláštne) boli v nej
formulované doslovným prevzatím zákonného textu. Pre dodrţanie formy notárskej zápisnice
nie je preto rozhodujúce, akým spôsobom bola okolnosť v notárskej zápisnici vyjadrená.
Podstatné je, aby formulácia bola vţdy dostatočne určitá a zrozumiteľná.
V posudzovanej veci z notárskej zápisnice zo X. sp. zn. N X., Nz X. spísanej notárom
JUDr. A. K. vyplýva, ţe obsahuje údaj o tom, ţe zápisnica bola prečítaná a závetkyňou
schválená pred dvomi svedkami (G. J. a E. N.). Okrem toho obsahuje aj prejav notára, v
ktorom notár osvedčuje, ţe o tomto právnom úkone (prejave vôle poručiteľky do zápisnice
pojatej) pred prítomnými svedkami (tohto) úkonu (prejavu vôle poručiteľky) bola notárska
zápisnica ním napísaná. Z uvedenej formulácie zápisnice dostatočne jasne a zrozumiteľne
vyplýva, ţe sa v nej nachádza nielen údaj o tom, ţe notár napísal právny úkon pred dvomi
svedkami, ale aj okolnosť, ţe k samotnému tomuto úkonu (prejavu vôle poručiteľky) došlo v
prítomnosti dvoch pribratých svedkov (G. J. a E. N.). V listine spísanej notárom JUDr. A. K.
sú teda uvedené aj všetky tie okolnosti, ktoré ako osobitné náleţitosti notárskej zápisnice
predpokladá ustanovenie § 49 Notárskeho poriadku. Iné je, či pribraté svedkyne v skutočnosti
aj boli nepretrţite prítomné pri zriaďovaní závetu, najmä pri prejave vôle poručiteľky o tom,
čo sa má pojať do zápisnice. Treba totiţ rozlišovať medzi zákonnou poţiadavkou uvedenou v
§ 49 veta druhá Notárskeho poriadku, podľa ktorej svedkovia musia byť prítomní, okrem
iného, aj pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice a poţiadavkou
uvedenou v tretej vete tohto zákonného ustanovenia, podľa ktorej tieto okolnosti musia byť
ako osobitné náleţitosti obsahom notárskej zápisnice.
Z vyššie uvedeného moţno vyvodiť, ţe ak odvolací súd vychádzal v posudzovanej
veci zo záveru, podľa ktorého v notárskej zápisnici zo X. spísanej notárom JUDr. A. K. chýba
jedna z osobitných náleţitostí vyplývajúcich z ustanovenia § 49 Notárskeho poriadku
(okolnosť, ţe svedkyne boli prítomné pri prejave vôle poručiteľky o tom, čo sa má napísať do
zápisnice), ide o záver nesprávny, nemajúci oporu v obsahu samotnej zápisnice. Za nesprávny
treba potom povaţovať aj z neho vyvodený právny názor, podľa ktorého táto listina nie je
notárskou zápisnicou a teda, ţe závet je pre rozpor so zákonom neplatný. Zároveň za
nesprávnu treba povaţovať aj tú časť rozhodnutia, v ktorej odvolací súd určil ţalobkyňu za
dedičku po J. H..
Odvolací súd sa navyše dopustil pochybenia aj v tom, ţe porušil právo ţalovanej
na spravodlivý proces, pretoţe tým, ţe svoje rozhodnutie „nečakane“ zaloţil na iných
skutkových a právnych záveroch neţ súd prvého stupňa, v skutočnosti odňal ţalovanej právo
namietať správnosť jeho záverov na inštančne vyššom súde. K novým skutkovým a právnym
záverom odvolacieho súdu (ţalobkyňa v odvolaní za dôvod neplatnosti závetu povaţovala
neprítomnosť svedkýň pri prejave vôle poručiteľky o tom, čo sa má pojať do zápisnice a nie
skutočnosť, ţe v notárskej zápisnici táto okolnosť nie je uvedená) sa ţalovaná nemala
moţnosť vyjadriť a hlavne právne argumentovať. Ak odvolací súd dospel k iným skutkovým
a právnym záverom neţ súd prvého stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poţiadavke dôsledného rešpektovania ústavného
princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolací súd mohol učiniť zadosť iba
kasačným rozhodnutím. Tým, ţe odvolací súd tak nepostupoval, znemoţnil ţalovanej
realizáciu jej procesných práv, lebo jej odoprel moţnosť prieskumu správnosti nových,
prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho
posúdenia veci odvolacím súdom rozhodujúcich skutkových záverov.
Na základe vyššie uvedeného moţno uzavrieť, ţe konanie pred odvolacím súdom bolo
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 2
písm. b/ O.s.p.). Navyše, odvolací súd svojím postupom odňal ţalovanej moţnosť konať pred
súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorého
povinnosťou je aj bez návrhu na tieto vady prihliadnuť, preto rozsudok odvolacieho súdu
v spojení s dopĺňacím rozsudkom podľa § 243b ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie; právny názor dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí vyslovený je pre odvolací súd
záväzný (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ
dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. februára 2010
JUDr. Ladislav Górász, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová