Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/12/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera,

v právnej veci žalobcu: H. K. D. T., a.s., so sídlom P. č. 34, T., zastúpená advokátom JUDr. Ľ.

P., AK so sídlom T., J. č. 2, proti žalovanému Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová

ul. č. 13, Banská Bystrica v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

I/226/3831-38510/2009/990596-r zo dňa 3. apríla 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne č. k. -43 zo dňa 30. septembra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/45/2009-

-43 z 30. septembra 2009, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č.k. -43 zo dňa 30. septembra 2009 Krajský súd

v Trenčíne zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. I/226/3831-38510/2009/990596-r zo dňa 3. apríla 2009, ktorým žalovaný podľa

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č ) potvrdil

rozhodnutie Daňového úradu T. č. /Cer zo dňa 17. decembra 2008, ktorým

podľa žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov

vyberanú zrážkou za zdaňovacie obdobie rok 2002 v sume 8554,17 Euro.

Krajský súd rozsudok zdôvodnil tým, že opakovaná daňová kontrola na daň z príjmov za

zdaňovacie obdobie roku 2002 bola u žalobcu vykonaná správcom dane v súlade s ustanovením

a to na podnet odvolacieho orgánu. Žalobcovi bolo

vykonaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie roku 2002 z dôvodu, že u žalobcu vykonávali

športovú činnosť na základe zmlúv športovci D. G., Mgr. J. H. a R H., daňoví rezidenti Českej

republiky a ktorým vyplácal mesačné odmeny a náhrady podliehajúce dani z príjmu, ktoré mal

žalobca povinnosť vyberať zrážkou podľa § 52 ods. 1 a 2 a § 22 ods. 1 písm. d/ bod 3 zákona č.

o dani z príjmov a v súlade bod 1 a bod 1. zmluvy medzi Slovenskou

republikou a Českou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore dani z príjmov a z

majetku a odviesť takto vybranú zrážkovú daň správcovi dane. Keďže tak v kontrolovanom

zdaňovacom období roku 2002 nekonal, porušil ust. § 52 ods. 1 a 2 a § 36 ods. 1 bod 4 zákona

č. o dani z príjmov, pretože ako platiteľ dane mal vyberať daň u športovcov -

daňových rezidentov s obmedzenou daňovou povinnosťou zrážkou. Námietky týkajúce sa

vydania platobného výmeru a nedôvodne prenesenej daňovej povinnosti považoval súd za

nedôvodnú a správca dane ako aj žalovaný sa v rozhodnutí dostatočne vyporiadali s otázkami,

ktoré kládol žalobca a ktoré sa týkali skutočnosti z ktorých príjmov sa vyberá daň zrážkou,

ktorým daňovníkom a kto sú daňovníci podľa o dani z príjmu

ako aj postupu daňových orgánov pri vykonávaní daňovej a opakovaných daňových kontrol. S

poukazom na uvedené sa stotožnil krajský súd so záverom žalovaného, že v tomto prípade na

základe zistení správcu dane bolo potrebné dorubiť rozdiel dane z príjmov vyberanú zrážkou za

zdaňovacie obdobie roka 2002 v sume 8554,17 €. Z uvedených dôvodov prvostupňový súd

žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal..

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca dôvodiac tým, že rozsudok

prvostupňového súdu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho

správneho záveru žalovaného ako aj z dôvodu, že športovci nie sú rezidentmi Českej republiky

a daňové orgány sa nezaoberali každým športovcom individuálne a postup daňových

orgánov nebol v súlade so zákonom. Namietal procesné nedostatky platobného výmeru

č. 645/230/10246/08Cer z 17. decembra 2008, tým že nevydal dodatočný platobný výmer, ale

platobný výmer podľa čím porušil

ods. 1, 3, 6 a 7 zákona a bez opory v zákone preniesol daňovú povinnosť športovcov na žalobcu

a svojim konaním a účelovým výkladom zákona poškodil správca dane oprávnené záujmy

kontrolovaného daňového subjektu, keďže športovci sa zdržiavali na území Slovenskej republiky

viac ako 183 dní, mali povolenie na dlhodobý pobyt a uzatvorené dlhoročné zmluvy.

Medzinárodná zmluva podľa žalobcu nerieši spôsob vyberania dane, ale určuje právo na

zdanenie, v čom vidí pochybenie ako správcu dane tak aj krajského súdu. Podľa jeho názoru je

nesporné a nespochybniteľné, že športovci mali platiť z vykonávanej činnosti dane, avšak túto

povinnosť mali športovci a nie žalobca, nakoľko boli rezidentmi Slovenskej republiky. Žalobca

nemal možnosť zistiť, kde boli športovci skutočnými rezidentmi a medzinárodná zmluva sa

nemala ani uplatniť. Žalobca sa domnieva, že športovci boli osoby s neobmedzenou daňovou

povinnosťou v Slovenskej republike. Správca dane postupoval pri všetkých športovcoch

paušálne, hoci mal vyhodnotiť každého športovca jednotlivo či bol rezidentom s obmedzenou

alebo neobmedzenou daňovou povinnosťou a nenamietal, že v niektorých prípadoch bola

povinnosť vyberať daň z príjmu zrážkou. Daňové orgány sa dostatočne nevysporiadali

s otázkami týkajúcimi sa z ktorých príjmov sa vyberá daň zrážkou, u ktorých daňovníkov sa má

vykonať výber dane zrážkou a ktorý daňovníci podliehajú režimu § 2 ods.

Z.z. a kto je povinný podať daňové priznanie. Sémantický výklad ust. § 2 vedie žalobcu k záveru,

že športovci, ktorí boli na území Slovenskej republiky viac ako 183 dní, mali povolenie na

dlhodobý pobyt, mali rovnaké povinnosti ako občania Slovenskej republiky a u žalobcu nebola

povinnosť zraziť im z ich príjmov daň, ak by tak urobil a daň by im zrazil, bol by ich

diskriminoval. Nezákonnosť postupu správcu dane ďalej spočíva v tom, že správca dane určil

daňovému subjektu takú povinnosť, ktorú mu zákon neukladá, tj. skúmanie rezidencie

u športovcov. Žalobca neporušil zákon ak nevykonal povinnosť, ktorú mu zákon neukladá

a nevykonal zrážku dane osobám, o ktorých to neustanovuje zákon, nakoľko u osôb, ktoré sa

zdržiavali na území Slovenskej republiky viac ako 183 dní v kalendárnom roku a mali povolenie

na dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky nemal povinnosť vybrať daň zrážkou.

Poukázal na ustanovenie a zákona o dani z príjmov. Žalobca taktiež

poukázal na rozsudok NSS Českej republiky č. -89 a poukázal na to, že nové

rozhodnutie v tej istej veci, kde už raz rozhodol odvolací orgán, bez ďalších nových skutočností

považuje, za porušenie zásad daňového konania. Po tretej opakovanej daňovej kontrole je

jednoznačné, že jej zameranie je úplne totožné s predmetom predchádzajúcej opakovanej daňovej

kontroly, pričom sa neobjavili nové skutočnosti, ktoré by neboli správcovi dane známe v dobe

predchádzajúcej daňovej kontroly a vec bolo potrebné posúdiť ako vec rozhodnutia, pri ktorej je

založená prekážka konania a v súvislosti s opakovanou daňovou kontrolou došlo k nezákonnému

postupu správcu dane. S poukazom na uvedené požiadal žalobca odvolací súd, aby napadnutý

rozsudok krajského súdu zmenil a zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane zo dňa

17. decembra 2008 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a priznal žalobcovi náhradu trov

konania.

K podanému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že v danej veci žalobca uvádza

v podstate tie isté námietky, ktoré boli predmetom pojednávania na krajskom súde. Žalovaný

sa v tejto veci pridržiava jeho stanoviska z 24. júla 2009 a trvá na skutočnostiach v ňom

uvedených. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v

Trenčíne č. -43 zo dňa 30. septembra 2009 ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku /ďalej len /) preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom

v odvolaní žalobcu ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné

a preto je potrebné napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne potvrdiť. Na základe

uvedeného v súlade s veta prvá v spojení s a napadnutý

rozsudok potvrdil ako vecne správny.

Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18. februára 2010 ( a ).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 ). Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi

z ustanovenia zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí

žaloby ( a ) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie

napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť

rozhodnutia a aký konečný návrh robí.

Z pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že u žalobcu dňa 12. novembra 2004

správca dane vykonal daňovú kontrolu na daň z príjmu vyberanú zrážkou, pričom výsledkom

daňovej kontroly bola zistená daňová povinnosť žalobcu vo výške 257 703 Sk za neodvedenie

dane u zahraničných športovcov D. G. v sume 92 255 Sk, u R. H. 20 818 Sk a J. H. 144 630 Sk

podľa a a o dani z príjmov. Platobný

výmer z 11. novembra 2005 bol zrušený rozhodnutím žalovaného z 25. januára 2006 s tým, že

správca dane mal skúmať, či športovci G., H. a H. sú rezidentmi Českej republiky. Dňa 26.

októbra 2006 začala u žalovaného opakovaná daňová kontrola na daň z príjmu vyberanú zrážkou

za zdaňovacie obdobie rok 2002, pričom výsledkom daňovej kontroly bola zistená daňová

povinnosť žalobcu vo výške 257.703 Sk za neodvedenie dane u zahraničných športovcov D. G.

v sume 92 255 Sk, u R. H. 20 818 Sk a J. H. 144 630 Sk podľa § 52 ods. 1 a 2 a § 22 ods. 1 písm.

d/ o dani z príjmov. Platobný výmer z 27. novembra 2006 bol zrušený

rozhodnutím žalovaného zo 16. marca 2007 s tým, že správca nedostatočne zhodnotil dôkazy

predložené českými správcami dane, týkajúcich sa hokejistov G., H. a H.. Dňa 13. mája 2008

vykonal správca dane u žalobcu opakovanú daňovú kontrolu dane z príjmov vyberanú zrážkou za

roky 2002 a 2003, pričom výsledkom uvedenej kontroly bol protokol č. /Jez,

ktorý bol prerokovaný s žalobcom dňa 16. decembra 2008. Po ukončení kontroly bol dňa 17.

decembra. 2008 vydaný platobný výmer č. /Cer na daň z príjmov vyberanú

zrážkou za zdaňovacie obdobie roku 2002, v ktorom bola uvedená daň 257 703 Sk a toto

rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 5. januára 2009. V zdaňovacom období roka 2002

vykonávali u žalobcu športovú činnosť na základe uzatvorených hráčskych profesionálnych

zmlúv športovci D. G., R. H., Mgr. J. H., ktorým vyplácal žalobca pravidelné mesačné odmeny

podľa § 7 ods. 2 písm. b/ zákona č. 366/199 Z.z. o dani z príjmov a zároveň im poskytoval

nepeňažné príjmy podľa , pričom na základe medzinárodnej

výmeny informácií zistil, že športovci D. G. a Mgr. J. H. na základe potvrdenia finančného úradu

pre rozhraničovacie kritéria daného obom hokejistom podľa čl. 4 bod 2 zmluvy o zamedzení

dvojakého zdanenia publikovanej v zbierke sú daňovníkmi s

neobmedzenou daňovou povinnosťou v Českej republike a ich postavenie ako daňovníkov v

Slovenskej republike je dané ust. Z.z ako prijem daňovníkov s

obmedzenou daňovou povinnosťou. Hokejista R. H. mal uzavretú športovú zmluvu od 1. augusta

2002 do 30. apríla 2005 a bol daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 ods. 3

Z.z o dani z príjmov, nakoľko mal od 28. októbra 2002 povolený prechodný

pobyt na území Slovenskej republiky sa v roku 2002 zdržiaval menej ako 183 dní.

Pokiaľ ide o opakované daňové kontroly tej istej dane (daň z príjmov vyberaná zrážkou)

za rovnaké zdaňovacie obdobie (obdobie rokov 2002 a 2003) podľa názoru senátu odvolacieho

súdu boli vykonané v súlade s ustanovením , podľa

ktorého opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola tej istej dane u daňového

subjektu za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, ak sa opakovane vykoná na podnet

ministerstva alebo odvolacieho orgánu. Podnet na opakované daňové kontroly v tomto prípade

podal žalovaný z dôvodu, že žalobca v zdaňovacom období rokov 2002 a 2003 neodvádzal daň

z príjmu za daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou u ktorých bol povinný zraziť

a odviesť daň vyplývajúcou z a o dani z príjmu. Podľa

názoru súdu nie je pritom rozhodujúce koľko opakovaných kontrol správca dane vykoná, musí

však dodržať lehotu v ktorej môže opakované kontroly dane za to isté obdobie vykonávať, čo

však žalobca nenamietal a táto lehota nebola správcom dane prekročená. Z tohto dôvodu

nemohol súd akceptovať námietku žalobcu týkajúcu sa opakovaných daňových kontrol, keď

poukázal žalobca na rozsudok NSS Českej republiky č. -89 a poukázal na to, že

nové rozhodnutie v tej istej veci, kde už raz rozhodol odvolací orgán, bez ďalších nových

skutočností považuje, za porušenie zásad daňového konania, keďže na rozdiel od českej právnej

úpravy pri správe daní, kedy nie je v procesnom predpise pre správu daní zákonne upravená

opakovaná daňová kontrola, ktorú však možno vyvodiť z iných ustanovení ich zákona o správe

daní, takýto výklad zákona o správe daní v Slovenskej republike nie je právne udržateľný,

nakoľko podľa o správe daní je opakovaná daňová kontrola v daňových

konaniach na území Slovenskej republiky zo zákona možná.

Podľa daňovníci, ktorí majú na území Slovenskej

republiky trvalý pobyt alebo ktorí majú povolenie na dlhodobý pobyt alebo povolenie na trvalý

pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len "bydlisko") alebo sa tu obvykle zdržiavajú, majú

daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej

republiky a na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

Podľa daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenskej

republiky bydlisko ani sa tu obvykle nezdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na

príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 22).

Podľa daňovníci, ktorí sa obvykle zdržiavajú na území

Slovenskej republiky, sú tí, ktorí sa tu zdržiavajú aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku,

a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach s výnimkou tých daňovníkov, ktorí sa tu zdržiavajú na

účel štúdia alebo liečenia. Do tohto obdobia sa započítava každý začatý deň pobytu s výnimkou

daňovníka, ktorému zo zdrojov na území Slovenskej republiky plynú príjmy zo závislej činnosti

a hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach

len na účel výkonu tejto činnosti.

Podľa príjmom plynúcim zo zdroja na

území Slovenskej republiky u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3 je peňažné

plnenie a nepeňažné plnenie z úhrad od právnických osôb alebo fyzických osôb so sídlom alebo

s bydliskom na území Slovenskej republiky, ak nejde o príjmy podľa písmena a), a od stálych

prevádzkarní daňovníkov so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorými sú najmä príjmy

z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti

osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to,

či príjmy plynú týmto osobám priamo, alebo cez sprostredkujúcu osobu.

Podľa osobitná sadzba dane z príjmov

plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkovi uvedenému v § 2 ods. 3 a § 17

ods. 3 s výnimkou príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto daňovníkov (§ 22 ods. 2)

je a/ 25% z príjmu umelca, architekta, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a ďalších

podobných činností osobne vykonávaných alebo zhodnocovaných na území Slovenskej republiky

[§ 22 ods. 1 písm. d/ bod 3].

Podľa a daň je vyberaná zrážkou z tých príjmov,

na ktoré sa vzťahuje osobitná sadzba dane (§ 36). Zrážku je povinný vykonať platiteľ dane, ktorý

má sídlo alebo bydlisko na území Slovenskej republiky, a zahraničný platiteľ dane (§ 56) pri

výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Pri štátnych dlhopisoch

a štátnych pokladničných poukážkach sa prednostne uplatní spôsob vyberania dane podľa

podmienok emisie, ak sú tieto určené. Pri výnosoch z cenných papierov plynúcich príjemcovi od

investičných (správcovských) spoločností a od investičných fondov sa daň vyberá aj v prípade,

ak výnos nebol vyplatený, a to najneskôr v termíne do 30. júna roka, ktorý nasleduje po

zdaňovacom období, za ktorý je vykázaný základ dane podľa § 36 ods. 4. V prípade, ak

dividendy neboli vyplatené, poukázané alebo pripísané do termínu najneskoršieho dňa ich

splatnosti podľa osobitného predpisu, 132a) považuje sa za deň pripísania úhrady v prospech

daňovníka tento najneskorší termín splatnosti. Za podiely na zisku alebo výnosy z akcií sa na

účely tohto zákona nepovažujú sumy použité zo zisku po zdanení na zvýšenie vkladu spoločníka

z majetku prevyšujúceho základné imanie spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciovej

spoločnosti. Pri znížení základného imania a následnej výplate takto použitého zisku sa zrazí daň

podľa sadzby uvedenej v § 36 ods. 2 písm. c/, pričom ako prvé sú na účely tohto zákona

zdaňované vklady uskutočnené z majetku spoločnosti, ktorý prevyšoval základné imanie. Platiteľ

dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého

mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Zrážka dane sa vykonáva zo sumy úhrady alebo

pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Za úhradu je považované aj nepeňažné plnenie.

Túto skutočnosť, ktorá sa dotýka len daňovníkov uvedených v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3, je súčasne

povinný oznámiť správcovi dane, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak.

Podľa ustanovenia tohto zákona sa nepoužijú, ak

medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovuje inak

Podľa ak sa u daňového subjektu vykoná daňová

kontrola, alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia

dodatočný platobný výmer, ak daň mala byť zaplatená bez podania daňového priznania

a hlásenia, ale daňový subjekt túto daň ani čiastočne nezaplatil..

Podľa bod 1 a 2 zmluvy medzi ČR a SR publikovanej pod č.

o zamedzení dvojakého zdanenia na účely tejto zmluvy výraz "rezident jedného zmluvného štátu"

označuje každú osobu, ktorá je podľa práva tohto štátu podrobená v tomto štáte zdaneniu

z dôvodu svojho bydliska, stáleho pobytu, miesta vedenia alebo z akéhokoľvek iného podobného

kritéria. Tento výraz však nezahŕňa osobu, ktorá je podrobená zdaneniu v tomto zmluvnom štáte

iba z dôvodov príjmu zo zdrojov v tomto štáte alebo majetku umiestneného v tomto štáte.

Ak je fyzická osoba podľa ustanovenia odseku 1 tohto článku rezidentom v oboch zmluvných

štátoch, jej postavenie bude určené nasledujúcim spôsobom:

a/ predpokladá sa, že táto osoba je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom má stály byt; ak

má stály byt v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom v tom zmluvnom štáte,

ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov);

b/ ak nemôže byť určené, v ktorom zmluvnom štáte má táto osoba stredisko svojich životných

záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom zmluvnom štáte, predpokladá sa, že je rezidentom

v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa obvykle zdržuje;

c/ ak sa táto osoba obvykle zdržuje v oboch zmluvných štátoch alebo v žiadnom z nich,

predpokladá sa, že je rezidentom v tom zmluvnom štáte, ktorého je štátnym občanom;

d/ ak je táto osoba štátnym občanom oboch zmluvných štátov alebo žiadneho z nich, upravia

príslušné úrady zmluvných štátov túto otázku vzájomnou dohodou.

Podľa čl. 17 bod 1 až 3 zmluvy medzi ČR a SR publikovanej v zbierke zákonov SR pod

č. o zamedzení dvojakého zdanenia. príjmy, ktoré poberá rezident zmluvného štátu

ako na verejnosti vystupujúci umelec, ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec

alebo hudobník, alebo ako športovec z takýchto osobne vykonávaných činností v druhom

zmluvnom štáte, môžu byť bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15 zdanené v tomto druhom

štáte. Ak príjmy z činností osobne vykonávaných umelcom alebo športovcom neplynú tomuto

umelcovi alebo športovcovi samému, ale inej osobe, môžu byť tieto príjmy bez ohľadu na

ustanovenia článkov 7, 14 a 15 zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec

vykonáva svoju činnosť.. Príjmy, o ktorých sa zmieňuje tento článok, budú bez ohľadu na

ustanovenia odsekov 1 a 2 vyňaté zo zdanenia v zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo

športovec vykonáva svoju činnosť, za predpokladu, že táto činnosť je hradená z prevažnej časti

z verejných fondov tohto štátu alebo druhého štátu, alebo je táto činnosť vykonávaná na základe

kultúrnej dohody alebo dohodnutia medzi zmluvnými štátmi.

Daňová kontrola u žalobcu vrátane opakovaných daňových kontrol dane z príjmov

vyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobie roku 2002 a 2003, ktoré prebehli u žalobcu v období

od roku 2004 do roku 2008 a boli zamerané na zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane z z príjmu vyberanej zrážkou, pričom posledná opakovaná daňová

kontrola bola ukončená protokolom o výsledku daňovej kontroly zo dňa 16. decembra 2008

č. /Cer a z obsahu ktorého vyplýva, že touto kontrolou boli u žalobcu zistené

porušenia zákona o dani z príjmov vyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobie roka 2002 a 2003,

ktorá mala byť u daňových rezidentov s obmedzenou daňovou povinnosťou vybraná a odvedená

ako zrážková daň v sume 257 503 Sk za rok 2002. Neodvedením tejto dane, došlo k porušeniu

zákona o dani z príjmu v ust. a o dani z príjmu, pričom

bolo zistené, že za neodvedenie tejto dane zodpovedá žalobca. Je totiž nepochybné, a vyplynulo

to aj z medzinárodnej spolupráce medzi daňovými orgánmi Českej republiky a Slovenskej

republiky, že športovci – hokejisti D. G. a Mgr. H. boli rezidentmi s neobmedzenou daňovou

povinnosťou v Českej republike a hokejista H. bol daňovníkom s obmedzenou daňovou

povinnosťou, keďže sa v roku 2002 zdržiaval na území Slovenskej republike menej ako 183 dní

a teda bol taktiež daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 ods. 3 a 4 zákona

č. 366/199 Z.z o dani z príjmu. Je teda nepochybné, že týmto športovcom mal platiteľ dane –

žalobca pri poskytovaní odmien a nepeňažných plnení, ktoré boli zistené pri daňovej kontrole na

predmetnú daň správcom dane a ktorých zistenú výšku žalobca nenamietal a nespochybňoval,

zraziť daň vo výške podľa o dani z príjmu a túto podľa

odviesť správcovi dane v zákonnej lehote. Keďže žalobca takto

nepostupoval, tvrdiac, že športovci G., H. a H. sa mali zaregistrovať na platenie dane z príjmu

ako osoby s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa o

dani z príjmov, na základe jeho domnienky, že ide daňovníkov s neobmedzenou daňovou

povinnosťou na území Slovenskej republiky. Aj odvolací súd následne dospel k záveru, že

žalobca ma športovcom H., H. a G. zraziť daň z príjmov v jednotlivých mesiacoch roku 2002

a takto zrazenú daň odviesť správcovi dane. Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že takto

nepostupoval, hoci tak postupovať mal.

Pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že nebolo jeho povinnosťou a ani možnosťou skúmať, či sú

športovci daňovníkmi s obmedzenou alebo neobmedzenou daňovou povinnosťou na území

Slovenskej republiky, tak táto jeho povinnosť nie je priamo v zákone o dani z príjmov upravená,

avšak nepriamo vyplýva z ust. o dani z príjmov, kedy mu bola

uložená povinnosť zraziť daň u daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, pri príjmoch

plynúcich týmto daňovníkom z príjmov uvedených v o dani

z príjmov. Teda jednoznačne mal skúmať či sú hokejisti G., H. a H. rezidentmi s obmedzenou

alebo neobmedzenou daňovou povinnosťou v Slovenskej republike.

Žalobcom namietaná formálnu chybu uvedenú v platobnom výmere správcu dane, že

neuviedol označenie, že ide o dodatočný platobný výmer, ktorý bol inak vydaný podľa § 44

ods. 6 písm. a/ bod 3 , nie je podľa názoru odvolacieho súdu takou vadou,

ktorá by mohla mať vplav na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže ide iba o formálnu

chybu, ktorá nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko je zrejmé, že ide o daň

z príjmu vyberanú zrážkou za zdaňovacie obdobie roka 2002, pri ktorej sa povinnosť podanie

priznanie alebo hlásenia nevzťahuje a ktorá bola vymeraná na základe opakovanej daňovej

kontroly, ktorá sa skončila prejednaním protokolu o kontrole dňa 16. decembra 2008.

Keďže odvolací súd v tomto prípade nezistil, že by preskúmavané rozhodnutie

žalovaného a správcu dane boli nezákonné a rovnako nezistil žiadne pochybenia v rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne, nebolo možné odvolaniu žalobcu vyhovieť a preto s poukazom na

a odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

ako vecne správny.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s veta

prvá a nepriznal žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom konaní úspech, náhradu trov

odvolacieho konania a žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva vždy.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. februára 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Dagmar Bartalská