Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/119/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra

Melichera, v právnej veci žalobcu: G. L., S., okres Č., zastúpený JUDr. L. P., advokátom so

sídlom Ž. proti žalovanému : Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej

správy, Drieňová č. 22, Bratislava v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. 2007/03684/3FI zo dňa 2. apríla 2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline č. k. – 33 zo dňa 16. septembra 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.

– 33 zo dňa 16. septembra 2008, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline č. k. – 33 zo dňa

16. septembra 2008 zamietol žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného

č. 2007/03684/3FI zo dňa 2. apríla 2007, ktorým potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu v Č.,

Odboru všeobecnej vnútornej správy č. PS 383/06 Hž zo dňa 18. decembra 2006, ktorým

správny orgán uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu podľa ust. o priestupkoch.

Žalobca sa priestupku mal dopustiť úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným

hrubým správaním, a to tak, že dňa 19. apríla 2005, v čase okolo 16.00 hod., na účelovej

komunikácii KN 6108 vedúcej okolo domu č. 170 obci S., pri stavbe bez popisného čísla,

ktorá sa nachádza vedľa maringotky, kde žalobca býva, dvakrát oblial vodou z vedra svoju

matku A. L. a pritom jej nadával slovami „Ty stará piča, choď do piče, nemáš tu čo robiť.“

Potom od svojej maringotky niekoľkokrát štuchol kolom do brucha svojmu bratovi a pritom

mu nadával „do slepých, nech ide do piče.“ Za spáchanie priestupku správny orgán v súlade

s ust. § 11 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na ust. § 12 ods. 1 a v rozpätí stanovenom podľa ust.

o priestupkoch uložil žalobcovi sankciu – pokarhanie

a povinnosť zaplatiť trovy konania v sume 500,00 Sk (16,60 €).

Účastníkom súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch predmetného rozsudku krajský súd uviedol, že žalovaný ako aj správny

orgán prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonali dokazovanie a z vykonaných dôkazov

bol prijatý správny záver. Z celého obsahu pripojených spisov žalovaného, ako aj

prvostupňového správneho orgánu, z priebehu ich konania, doložených zápisníc, ktoré

zahŕňajú spôsob dokazovania výpoveďami svedkov, nebolo krajským súdom zistené

porušenie o správnom konaní (ďalej v texte rozsudku iba „Správny

poriadok“). V rámci správneho konania boli vykonané všetky označené a dostupné dôkazy

pre posúdenie a vyhodnotenie skutku, ktorého sa mal dopustiť žalobca. Zo zápisníc

o prejednávaní priestupku vyplynulo, že všetci svedkovia boli poučení o zákonnej povinnosti

vypovedať pravdivo, preto z obsahu ich výpovedí v čase konania i v čase rozhodovania

krajského súdu, bolo nevyhnutné vychádzať ako z relevantného dôkazu vykonaného pred

správnym orgánom. Z dostatočne vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa

preukázané, že žalobca sa dopustil skutku, ktorý je uvedený v rozhodnutí prvostupňového

správneho orgánu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 5. novembra 2008 žalobca

odvolanie, ktoré odôvodnil tak, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ďalej

namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uviedol, že skutkovým pochybením súdu prvého stupňa bolo, že nestotožnil miesto,

kde údajne k skutku malo dôjsť. Žalobca navrhoval, aby pre špecifikáciu bol prizvaný znalec

z odboru zememeračstva, ktorý vzhľadom na svoju odbornú spôsobilosť môže ako jediný sa

kompetentne vyjadriť k tomu, komu nehnuteľnosť, kde k incidentu malo dôjsť, vlastnícky

patrí. Či si žalobca bránil svoj majetok na svojom alebo nie, čo má pre posúdenie konania

a následnej zodpovednosti zásadný význam. Poukázal na ustanovenia

o trestnom čine porušovania domovej slobody. Na mieste samom bola v priestupkovom

konaní potvrdená taktiež prítomnosť dvoch osôb – A. L., R. L.. Špecifikácia miesta údajného

incidentu bola potrebná, aby mohlo byť objektívne posúdené aj konanie týchto osôb, či sa

proti žalobcovi nedopustili protiprávneho konania.

Žalobca ďalej uviedol, že prvostupňový súd sa nesprávne stotožnil s postupom

žalovaného, keď nevykonal dôkazy výsluchom svedkov (D. L., M. V.), čo odôvodnil tým, že

D. L. nebol priamym účastníkom spáchania prejednávaného priestupku. Poukázal žalobca, že

zákonné ustanovenia Správneho poriadku kladú všetky dôkazy do roviny rovnocennosti,

žiaden dôkaz nie je nadradený, významnejší a iný podradený, nevýznamný, súd rozhodol

v rozpore s ust. § 34 ods. 5 Správneho poriadku. Zostali nezodpovedané otázky, z akého

dôvodu prišiel D. L. na miesto incidentu, aká bola situácia po jeho príchode, aké osoby sa tam

nachádzali, čo vypovedali atď. Objasnenie situácie si vyžadovalo, aby zodpovedal na

položené otázky aj ďalší navrhovaný svedok – M. V., s ktorým bol žalobca uzatvorený

v maringotke. Vyvstávajú otázky, kto ich do maringotky zatvoril, aké osoby sa tam

nachádzali, čo vypovedali atď. Žalobca uviedol, že v prípade nejasností mala byť nariadená

konfrontácia na odstránenie rozporov vo výpovediach poškodených A. L. a R. L. a jeho

samotného, prípadne ďalších ním navrhovaných svedkov.

Ďalším pochybením, ktoré žalobca vytýkal prvostupňovému súdu bolo, že tento sa

stotožnil s právnym názorom žalovaného, že slovo „piča“ má význam všeobecne známy

a preto ho nie je potrebné zvlášť preukazovať alebo iným spôsobom zdôvodňovať. Žalobca

poukázal na str. 6 napadnutého rozsudku, kde súd prvého stupňa konštatoval, že môžu

existovať regióny, kde sa toto slovo alebo jeho spodobenie používa aj v súvislosti s iným

významom, teda mal súd v tomto smere vykonať dokazovanie a to pretlmočením skalického

nárečia do slovenského spisovného jazyka, a tak mali byť formulované výrazy, ktoré sa

uvádzajú vo výrokovej časti rozhodnutia vydaného žalovaným.

Žalobca uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, pokiaľ ide

o tvrdenia poškodeného R. L., že žalobca ho mal údajne štuchať kolom do brucha. Súd sa

stotožnil iba s tvrdením poškodeného a nevysporiadal sa s argumentáciou žalobcu, že nebola

preukázaná existencia predmetu a tiež, že R. L. je osobou nevidiacou, teda ako môže tvrdiť,

že práve žalovaný sa mal dopustiť takéhoto konania. Uviedol, že žiadneho protiprávneho

konania sa nedopustil, práve naopak poškodení sa dopustili protiprávneho konania proti jeho

osobe.

Záverom navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie, alternatívne rozsudok zmeniť a žalobnému návrhu vyhovieť v celom rozsahu.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že žalobca neuvádza žiadne nové

skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné sa vyjadriť a poukázal na vyjadrenie, ktoré bolo

podané k žalobe. V tomto vyjadrení právny predchodca žalovaného – Krajský úrad v Ž.,

odbor všeobecnej vnútornej správy, uviedol, že miesto spáchania skutku bolo riadne zistené,

na jeho označení sa svedkovia zhodli. Pri označení miesta spáchania skutku zákona

č. o priestupkoch neukladá, aby miesto udalosti bolo špecifikované podľa

údajov z katastra nehnuteľností, preto na účely označenia miesta postačuje napr. aj bližšie

určenie miesta podľa určitých bodov vyskytujúcich sa na tomto mieste alebo v blízkosti tohto

miesta. Navyše, ako odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí uviedol, správny orgán nie je

oprávnený riešiť vlastnícke vzťahy k pozemkom ani majetkovoprávne vzťahy z nich

vyplývajúce. Pre účely priestupkového konania je zisťovanie miesta podstatné jednak pre

označenie obce, ktorá je určená za príjemcu pokuty a taktiež v tej súvislosti, či svedkovia

mohli svojimi zmyslami vidieť a počuť skutočnosti, ktoré sú predmetom konania.

K navrhovanému doplneniu dokazovaniu výsluchom M. V. správny orgán uviedol, že

z výpovedí svedkov vyplýva, že tento sa v čase spáchania priestupku na mieste nenachádzal,

preto nepovažoval za potrebné ho opätovne vypočuť. Vypočutie D. L. nepovažoval správny

orgán za potrebné vykonať, pretože táto osoba nebola prítomná pri spáchaní priestupku.

Správny orgán poukázal, že obsahom skutku bolo obliatie A. L. vodou z vedra, vypovedanie

hrubých výrazov proti nej a R. L. a štuchanie kolom do brucha R. L. D. L. o týchto

skutočnostiach nemohol vypovedať, keďže nebol pri spáchaní skutku, ktorý je predmetom

konania a žiaden iný skutok predmetom tohto konania nebol.

K nezaisteniu predmetu, ktorým mal žalobca štuchať R. L. do brucha správny orgán

uviedol, že tento skutok bol potvrdený výpoveďami svedkov – A. L. a D. R., a jeho zaistenie

je právne irelevantné k správaniu sa žalobcu voči R. L.

K námietke ohľadne nedostatočným vysporiadaním sa s významom slova „piča“,

správny orgán uviedol, že zdôvodnenia žalobcu považuje za účelové vzhľadom na vzniknutý

konflikt medzi príbuznými, ktorý v tom čase prebiehal. Neobstojí argument žalobcu, že

v skalickom nárečí sa obložený chlieb povie „pica“, takisto že v reštaurácii si dajú „picu“,

pretože sa jedná o dve rozdielne slová aj po stránke pravopisu a výslovnosti. Význam slova

„piča“ je vo všeobecnosti známy a netreba ho preto dokazovať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. ) a dospel

k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez

pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi

pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.

V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že krajský súd

v prvostupňovom konaní prejednal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní dňa

16. septembra 2008, na ktorom sa žalovaný zúčastnil spolu so svojim právnym zástupcom,

mal možnosť sa k prejednávanej veci vyjadriť. Odvolací súd nepovažoval preto za potrebné

na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie, v odvolaní žalobca uviedol rovnaké

skutočnosti, ktoré boli predmetom posúdenia v konaní pred súdom prvého stupňa a takýto

postup nebol v rozpore s verejným záujmom.

Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk.. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18. februára 2010 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Z obsahu priložených spisov vyplýva, že dňa 18. decembra 2006 rozhodnutím

Obvodného úradu v Č., Odboru všeobecnej vnútornej správy, bol žalobca uznaný za vinného

zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Toto rozhodnutie bolo napadnuté

odvolaním žalobcu, ktoré odvolací orgán zamietol a rozhodnutie obvodného úradu potvrdil.

Správne orgány ustálili právne posúdenie skutku tak, že žalobca sa priestupku dopustil

úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním na tom

skutkovom základe, že dňa 19. apríla 2005 v čase okolo 16.00 hod. na účelovej komunikácii

KN 6108 vedúcej okolo domu č. X. v obci S., pri stavbe bez popisného čísla, ktorá sa

nachádza vedľa maringotky, kde žalobca býva, dvakrát oblial vodou z vedra svoju matku A.

L. a pritom jej nadával slovami „Ty stará piča, choď do piče, nemáš tu čo robiť“ a potom od

svojej maringotky niekoľkokrát štuchol do brucha svojmu bratovi R. L. a pritom mu nadával

„do slepých, nech ide do piče.“

Žalobcovi bola uložená sankcia pokarhanie v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a/

v spojení s v rozpätí určenom ust.

o priestupkoch. Zároveň žalobca bol zaviazaný v súlade s ust. § 79 ods. 1 zákona

č. o priestupkoch v nadväznosti na Vyhlášku Ministerstva vnútra

č., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku, uhradiť

trovy priestupkového konania vo výške 500,00 Sk.

Správne orgány pri objasňovaní priestupku vykonali dôkazy najmä svedeckými

výpoveďami – výpoveď A. S. (zo dňa 14. júla 2005, zo dňa 10. novembra 2005, zo dňa 18.

októbra 2006), výpoveď poškodenej A. L. (zo dňa 22. júla 2005, zo dňa 28. novembra 2005),

výpoveď poškodeného R. L. (zo dňa 22. júla 2005, zo dňa 28. novembra 2005), výpoveď

svedkyne D. R. (zo dňa 12. apríla 2006), výpoveď svedka (M. V. zo dňa 28. februára 2006).

Dňa 5. decembra 2005 a taktiež dňa 28. februára 2006 sa na ústnom prejednávaní priestupku

uskutočnila konfrontácia medzi svedkyňou A. S. a žalobcom za prítomnosti jeho právneho

zástupcu.

Správny orgán prvého stupňa taktiež vykonal obhliadku na mieste dňa 20. novembra

2006, ktorej sa zúčastnil žalobca, jeho právny zástupca, svedkovia A. S., D. R., ktoré aj na

tejto obhliadke boli správnym orgánom vypočuté, taktiež sa zúčastnila poškodená A. L.

Nezúčastnil sa ohliadky predvolávaný svedok M. V., doručenie mal vykázané dňa 9.

novembra 2007.

Pri určovaní druhu sankcie správny orgán bral do úvahy, že žalobca bol ochotný sa

zmieriť a vec ukončiť.

Na základe vykonaných dôkazov správny orgán vyhodnotil dôkazné prostriedky,

každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že skutok sa stal, tak ako

bol opísaný vo výrokovej časti preskúmavaného rozhodnutia.

Podľa o priestupkoch priestupku sa dopustí ten,

kto

a) inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech,

b) inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví,

c) úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj pred štátnym orgánom, pred orgánom obce

alebo pred organizáciou za účelom získania neoprávnenej výhody,

d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným

ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným

hrubým správaním,

e) od iného násilím sám alebo za pomoci ďalších osôb vymáha majetkové práva alebo práva

z nich vyplývajúce, o ktorých sa domnieva, že mu patria bez vykonateľného rozhodnutia

príslušného orgánu,

f) napomáha osobnou účasťou násilnému vymáhaniu majetkových práv alebo práv z nich

vyplývajúcich, hoci na ich vymáhanie niet vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu.

Podľa o priestupkoch za priestupok podľa odseku

1 písm. a/ možno uložiť pokutu do 1000 Sk, za priestupok podľa odseku 1 písm. b/ až d/

a písm. f/ pokutu do 3000 Sk a za priestupok podľa odseku 1 písm. e/ pokutu do 10 000 Sk.

V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu

správneho orgánu v konkrétnej právnej veci v zásade skúma, či vykonané dôkazy, z ktorých

správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo

pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy

logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri

preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či

správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní

v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa

konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať,

najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania,

zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány

poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní

ujmu.

Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať

zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo

zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky

prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade

s právnymi predpismi.

Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej

úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 34 ods. 6 Správneho poriadku skutočnosti všeobecne známe alebo známe

správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.

Žalobca sa v podanom odvolaní domáhal doplnenia dokazovania v tom smere, že

nebolo presne stotožnené miesto spáchania skutku. Špecifikácia miesta v súvislosti

s prítomnosťou iných osôb na mieste samom je, v tomto prípade, pre posúdenie zákonnosti

preskúmavaného rozhodnutia právne irelevantná. Výrok rozhodnutia o postihu musí

obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade aj

evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným

(mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo

dňa 1. septembra 2008 zverejnený pod číslom 69/2008). Vo výroku preskúmavaného

rozhodnutia je miesto spáchania skutku označené dostatočne určito na to, aby tento skutok

nemohol byť, spolu s vymedzením jeho ostatných znakov tam uvedených, zamenený s iným

skutkom, preto doplnenie dokazovania v navrhovanom smere považuje odvolací súd za

nedôvodné. V súvislosti s ďalšou argumentáciou žalobcu odvolací súd poukazuje, že použitie

ustanovení o nutnej obrane resp. krajnej núdzi v zmysle ust.

o priestupkoch je možné, jedine ak sú splnené podmienky pre ich použitie, ktorými sa

rozumie primeranosť a subsidiarita, pričom každé (inak protiprávne) konanie na ochranu

záujmu chráneného zákonom musí tieto atribúty spĺňať, konaniu žalobcu tieto znaky pričítať

nemožno.

Pokiaľ ide o doplnenie dokazovania výsluchom svedkov M. V a D. L., ktoré navrhoval

žalobca, z obsahu pripojených spisov vyplýva, že M. V. bol správnym orgánom vypočutý dňa

28. februára 2006, na miestnu ohliadku sa nedostavil, hoci predvolanie mu bolo doručené. D.

L. bol správnym orgánom predvolávaný, a to dňa 6. februára 2006 na prejednanie priestupku

uskutočnené dňa 28. februára 2006, zásielku určenú do vlastných rúk si v odbernej lehote na

pošte neprevzal, taktiež bol tento svedok predvolávaný dňa 24. marca 2006 na ústne

pojednávanie uskutočnené dňa 12. apríla 2006. Tohto sa z dôvodu dočasnej pracovnej

neschopnosti nezúčastnil, pričom správny orgán jeho ospravedlnenie akceptoval.

V zmysle ustanovení Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu

orgánu, ktorý nie je viazaný iba návrhmi účastníkov. Z výpovede svedka M. V. zo dňa 28.

februára 2006 vyplýva, že v čase spáchania skutku na mieste spáchania sa nenachádzal, tak

ako sa tam nenachádzal ani D. L., čo vyplýva z výpovede A. S. a D. R. Smerovať

dokazovanie k objasneniu prítomnosti, prípadne jej príčin, D. L. na mieste samom je pre

posúdenie právnej zodpovednosti za spáchanie priestupku irelevantné.

Správne teda postupoval správny orgán, keď účasť navrhovaných svedkov pri ďalších

úkonoch nepovažoval za potrebnú zabezpečovať prevedením. Pre postup podľa § 42 ods. 1

Správneho poriadku neboli splnené podmienky, pretože konanie mohol správny orgán

uskutočniť aj bez ich prítomnosti.

Pokiaľ ide o námietku ohľadne výkladu slova „piča“ a nedostatočného zistenia

skutkového stavu v tejto súvislosti, táto, ako ju uviedol žalobca neobstojí. Uvedený výraz má

význam všeobecne známy, ktorý má hanlivý, vulgárny, urážlivý charakter. Aj napriek

poukazu na iné významy podobne znejúcich slov (jedlo, použitie v iných jazykoch) nemožno

sa s týmto tvrdením žalobcu stotožniť. Z obsahu svedeckých výpovedí vyplýva, že žalobca

poškodeným nadával, preto použitie slova „piča“ v inom význame, tak sa ako to uvádza

v odvolaní, nie je logické a argumentáciu v tomto smere považoval odvolací súd za účelovú.

Žalobca taktiež namietal, že krajský súd si osvojil argumentáciu poškodeného, že

žalobca ho mal štuchať kolom do brucha a nevysporiadal sa s argumentáciou žalobcu, že

nebola preukázaná existencia predmetu a tiež, že R. L. je osobou nevidiacou, teda ako môže

tvrdiť, že práve žalovaný sa mal dopustiť takéhoto konania.

Odvolací súd odôvodnenie súdu prvého stupňa považuje v tejto časti za dostatočné,

keď uviedol (str. 6. dole, str. 7 hore napadnutého rozsudku), že považoval výpoveď R. L. za

hodnovernú, pričom bral do úvahy samotnú skutočnosť, že uvedený predmet nemohol vidieť

pre svoje postihnutie, ale pociťoval štuchanie do tela a mohol teda rozlíšiť, že bolo vykonané

bližšie nešpecifikovaným predmetom, ktorý bol podobný kolu. Že k uvedenému skutku došlo,

mal súd prvého stupňa preukázané z výpovedí svedkov. Pokiaľ aj predmet nebol

zabezpečený, tento fakt nevyvoláva záver, že k uvedenému skutku skutočne nedošlo.

V súvislosti s vyššie uvedeným nemožno prisvedčiť námietke žalobcu ohľadne nedostatku

v dôvodoch napadnutého rozsudku.

Právo na súdnu ochranu v zmysle

subsumuje právo na riadne a náležité odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ust. § 157 ods. 2

. Rozhodnutie musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené

(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. septembra

2003).

V zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález

sp. zn. zo dňa 12. mája 2004) ako aj judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva (napr. rozsudky vo veciach V. D. H. proti H. z 19. apríla 1994, R. T. proti Š. z 9.

decembra 1994, G. R. proti Š. z 21. januára 1999) vyplýva, že „dobré“ odôvodnenie nemožno

chápať tak, že sa vyžaduje, aby na každý argument bola daná podrobná odpoveď. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na

tento argument.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odôvodnenie rozsudku

krajského súdu obsahuje stručné, jasné a výstižné vysvetlenie, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,

taktiež prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so záverom krajského súdu, že dôkazy

vykonané správnym orgánom potvrdili, že zo strany žalobcu došlo ku konaniu, ktorým naplnil

skutkovú podstatu priestupku uvedeného v ust.

o priestupkoch. Správny orgán postupoval súladne s ust.

o priestupkoch ako aj Správneho poriadku, keď pri posudzovaní konania žalobcu vychádzal

z vykonaných dôkazov, ktoré vyhodnotil samostatne ako aj vo vzájomnej súvislosti.

Odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé tento záver spochybniť, preto bolo rozhodnuté

tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a rozsudok odvolací súd ako vecne správny

v zmysle ust. , potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a , keď

žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 18. februára 2010

JUDr. Eva Babiaková, Csc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská