Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
75f/375586.d68477.pdf
PDF · 125.55 KB
No categories available
8Sžo/244/2009
Najvyšší súd 8 Sžo 244/2009
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. P. Melichera
v právnej veci žalobcu: I. C., bytom D. č. 2, Z. M., zastúpeného Mgr. P. C., bytom D. č. 2, Z.
M., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, so sídlom Kalvárska
č. 2, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p. KRP-85/DI-SK-2008 zo
dňa 6. augusta 2008, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k.
11S/109/2008-46 zo dňa 24. februára 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre
č.k. 11S/109/2008-46 zo dňa 24. februára 2009, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.p.: KRP-85/DI-SK-2008 zo dňa
6. augusta 2008, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu – Okresného riaditeľstva Policajného zboru N., Okresného
dopravného inšpektorátu v Z. M. č.p.: ORP-146/DI-ZM-SK-08 zo dňa 30. apríla 2008,
ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v platom znení (ďalej len „zákon o priestupkoch“), za ktorý mu bola uložená pokuta 3000 Sk.
V dôvodoch rozsudku krajský súd konštatoval, že v priestupkovom konaní bolo spáchanie
priestupku žalobcovi jednoznačne preukázané, keď v dôvodoch svojho rozhodnutia sa
žalovaný logicky a vecne správne vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu
uvádzanými v podanom odvolaní. Ku tvrdeniu žalobcu ohľadne spochybňovania výsledku
vykonanej dychovej skúšky krajský súd uviedol, že dychová skúška bola robená prístrojom,
ktorý mal riadny certifikát o overení vystavený Slovenským metrologickým ústavom
v Bratislave dňa 6. septembra 2007, pričom overenie tohto prístroja platilo do 7. marca 2008,
teda nepochybne i v čase, keď žalobca dychovú skúšku týmto prístrojom vykonal.
Žalobcovou námietkou o zaujatosti členov policajnej hliadky a správnych orgánov sa súd
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu podľa druhej hlavy piatej časti
O.s.p. nemohol zaoberať, keď bolo právom a povinnosťou žalobcu ako účastníka
priestupkového konania, aby prípadné skutočnosti nasvedčujúce vylúčeniu zamestnancov
správneho orgánu oznámil správnemu orgánu a to s poukazom na ust. § 10 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“).
Proti rozsudku krajského súdu žalobca podal odvolanie, v ktorom uviedol, že
prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Namietal,
že z ust. § 1 ods. 2, 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)
vyplýva, že chodník nie je súčasťou cestného telesa. Zdôraznil, že žalobca jazdil po chodníku,
ktorý je oddelený od cestného telesa asi 3 metre širokým zeleným pásom s vyvýšenými
obrubami. Ďalej poukázal na ust. § 2 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných
komunikáciách, z ktorého žalobca vyvodil záver, že účastníkom cestnej premávky je osoba
zúčastňujúca sa cestnej premávky, teda pohybujúca sa po cestnom telese a používajúca cestnú
komunikáciu. Na základe uvedeného žalobca namietal skutočnosť, že bol vyzvaný
príslušníkmi policajného zboru na vykonanie dychovej skúšky, aj keď nebol účastníkom
cestnej premávky. Tiež poukázal na ust. § 8 ods. 3 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa
vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a podľa znenia ktorého
súčasťami miestnych komunikácií sú aj priľahlé chodníky, pričom však podľa názoru žalobcu
v tejto časti je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o premávke na pozemných
komunikáciách, keď z uvedenej úpravy vyplýva, že cestné teleso nezahŕňa chodníky. Z týchto
dôvodov žalobca navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že žalobe v plnom
rozsahu vyhovie.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol podané odvolanie zamietnuť ako
nedôvodné. Vzhľadom na to, že žalobca vo svojom odvolaní uvádza tie isté skutočnosti, ktoré
uviedol v žalobe, poukázal na obsah svojho stanoviska, ktoré bolo zaslané krajskému súdu
k žalobe s tým, že v prejednávanej veci bol dostatočne a správne zistený skutkový stav
a orgány, ktoré konali vo veci postupovali v súlade so zákonom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
18. februára 2010 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva
Policajného zboru N., Okresného dopravného inšpektorátu v Z. M. č. KRP-85/DI-SK-2008 zo
dňa 6. augusta 2008. Týmto rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným z priestupku podľa § 22
ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení, ktorý spáchal na tom
skutkovom základe, že dňa 9. januára 2008 žalobca jazdiaci na bicykli na Továrenskej ulici
v Z. M., teda ako vodič nemotorového vozidla, bol kontrolovaný hliadkou policajného zboru,
pričom bolo vyšetrením na zistenie alkoholu preukázané, že žalobca jazdil pod vplyvom
alkoholu. Vyšetrenie bolo vykonané elektronickým meračom typu Alcotest 7410 ARFM
evidenčné č. 0176, ktorým bola nameraná hodnota 0,57 mg/l. O uvedenom bola spísaná
správa o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
v ktorej sa uvádza, že žalobca ako vodič vozidla bol poučený o spôsobe vykonania dychovej
skúšky elektronickým prístrojom a o práve požiadať o odber krvi, o ktorý však žalobca
nežiadal. Súčasne bol žalobca poučený v zmysle § 56 ods. 2 zákona o priestupkoch, čo svojím
podpisom potvrdil. Opísaným konaním porušil povinnosť uvedenú v § 4 ods. 3 písm. b/
zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších
predpisov.
Najvyšší súd SR sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu,
ktorý správne poukázal na to, že v priestupkovom konaní bolo spáchanie priestupku žalobcovi
preukázané tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.
Z administratívneho spisu je zjavné, že prvostupňový správny orgán vykonal vo veci
náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to správou o výsledku objasňovania
priestupku zo dňa 9. januára 2008, záznamom o podaní vysvetlenia stržm. P. L. zo dňa 12.
júna 2008, záznamom o podaní vysvetlenia nstržm. Bc. M. D. zo dňa 12. júna 2008,
evidenčnou kartou č. ORP-37/DI-ZM-SK-07-I zo dňa 9. januára 2008, zápisom o dychovej
skúške zo dňa 9. januára 2008, úradným záznamom spísaným nstržm. Bc. M. D. dňa 9.
januára 2008, úradným záznamom spísaným stržm. P. L., zápisnicou z ústneho pojednávania
zo dňa 30. apríla 2008.
Je teda zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní vychádzal,
pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že prvostupňový
správny orgán riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav,
z ktorého vychádzal pri svojom rozhodovaní o priestupku žalobcu.
Podľa odvolacieho súdu krajský súd sa dôvodne stotožnil so závermi žalovaného,
ktorý považoval odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu o priestupku za nespôsobilé
spochybniť skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu.
Odvolacia námietka žalobcu, že chodník nie je súčasťou cestného telesa je
neodôvodnená, nakoľko v zmysle ust. § 8 ods. 3 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva
zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) súčasťami miestnych komunikácií sú aj
priľahlé chodníky.
Napokon žalobca namietal, že nebol účastníkom cestnej premávky. Táto námietka je
irelevantná, nakoľko v zmysle ust. § 2 písm. aj/ zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na
pozemných komunikáciách sa rozumie účastníkom cestnej premávky osoba, ktorá sa
zúčastňuje na cestnej premávke, najmä vodič, pričom vodičom sa rozumie osoba, ktorá vedie
motorové vozidlo alebo nemotorové vozidlo alebo električku (§ 2 písm. ak/ citovaného
zákona). Z uvedeného je podľa odvolacieho súdu jednoznačné, že cyklista je vodičom i keď
nemotorového vozidla.
Ohľadom námietky žalobcu týkajúcej sa nesprávnych skutkových zistení
a nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že so závermi krajského súdu sa
stotožňuje, keď tento v dôvodoch napadnutého rozsudku správne ustálil, že správne orgány si
zadovážili dostatok podkladov pre rozhodnutie a súčasne, že pri hodnotení vykonaných
dôkazov správne orgány postupovali podľa zásad logického myslenia a v súlade s pravidlom
zakotveným v § 34 ods. 4 Správneho poriadku.
Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky
prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade
s právnymi predpismi.
Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka (§ 34 ods. 2
citovaného zákona).
Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu
známe (§ 34 ods. 3 citovaného zákona).
Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu (§ 34 ods. 4 citovaného zákona).
Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 34 ods. 5 citovaného zákona).
Podľa § 46 citovaného zákona rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa odvolacieho súdu správne orgány postupovali v súlade s citovanými
ustanoveniami Správneho poriadku a vykonané dôkazy boli postačujúce na prijatie záverov
o porušení zákonnej povinnosti žalobcom, ktoré je kvalifikované ako priestupok podľa § 22
ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
Z týchto dôvodov najvyšší súd rozsudok krajského súdu, ktorým žalobu zamietol
považuje za vecne správny a preto ho podľa § 219 ods. 1, 2 potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 246c O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal v konaní
úspech nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. februára 2010
JUDr. Eva Babiaková, CSc. v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Dagmar Bartalská