Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
8ac/368853.a5892f.pdf
PDF · 94.08 KB
No categories available
3Cdo/131/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 131/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M., bývajúceho v N.,
proti odporcovi J., bývajúcemu v P., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Levice
pod sp. zn. 6 C 18/2003, o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre
z 23. apríla 2008 sp. zn. 5 Co 184/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Levice rozsudkom z 21. mája 2007 č.k. 6 C 18/2003-257 uložil
odporcovi povinnosť zdržať sa do budúcnosti akýchkoľvek vulgárnych a urážlivých vyjadrení
ústnych alebo písomných smerujúcich voči osobe navrhovateľa a zaplatiť mu 300 000 Sk do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu
trov konania 19 392 Sk a zaplatiť trovy štátu 2 309 Sk na účet Okresného súdu Levice, všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Uvedený rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním odporca. V konaní o jeho
odvolaní Krajský súd v Nitre uznesením z 23. apríla 2008 sp. zn. 5 Co 184/2007 zamietol
návrh odporcu, aby mu bol ustanovený opatrovník a aby mu bol ustanovený zástupca z radov
advokátov.
Proti tomuto uzneseniu odporca podal dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil tým,
že v konaní došlo k vádam uvedeným v § 237 písm. b/ a c/ O.s.p. Na odôvodnenie dovolania
uviedol, že navrhovateľ, ktorému má podľa rozsudku súdu prvého stupňa zaplatiť 300 000 Sk,
mu spôsobil ťažkú ujmu na zdraví s trvalými zdravotnými následkami. Záver krajského súdu,
že odporca je osobou, ktorá je schopná pred súdom samostatne konať, nezohľadňuje celkový
stav jeho zdravotného postihnutia. Trval na tom, že nie je schopný pred súdom samostatne
konať, lebo je „hlboko urazený, otrasený, stráca vedomie“, ide mu o život a rozhodnutia
o neodpustení súdnych poplatkov, o neustanovení opatrovníka a advokáta, ako aj predvolania
na súd s hrozbou sankcií považuje za „fašistický súdny teror“ a odmieta sa „na tejto fraške
ďalej zúčastňovať“. K dovolaniu pripojil ďalšie lekárske potvrdenie o jeho zdravotnom stave
a za účelom zistenia jeho zdravotného stavu žiadal do konania pribrať znalcov z odboru
zdravotníctva.
Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že Krajský súd v Nitre rozhodol
v súlade so zákonom a na základe objektívne zistených majetkových pomerov odporcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný.
Pri skúmaní prípustnosti dovolania v prejednávanej veci vychádzal dovolací súd
z toho, že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti uzneseniu, je v zmysle § 239 ods. 1
O.s.p. prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu
prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie
je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na
zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie
o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolaním odporcu je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd
rozhodol o zamietnutí návrhu odporcu, aby mu súd v odvolacom konaní ustanovil opatrovníka
a zástupcu z radov advokátov. Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky
uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.; prípustnosť proti nemu smerujúceho dovolania
z týchto ustanovení preto nemožno vyvodiť. Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania
odporcu prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z vád uvedených v ustanovení
So zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či
v konaní nedošlo k procesnej vade konania uvedenej v § 237 O.s.p., sa dovolací súd
neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj
otázkou, či v konaní nedošlo k vade konania uvedenej v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa
rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Dovolateľ v dovolaní netvrdil, že by konanie bolo postihnuté vadami v zmysle § 237
písm. a/ a d/ až g/ O.s.p. a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.
Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Dovolateľ namieta, že v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. b/ a c/
O.s.p. Dovolací súd k tomu považuje za potrebné uviesť, že dôvod uplatnený v dovolaní
neposudzuje dovolací súd len podľa toho, ako bol označený, ale predovšetkým podľa jeho
obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.).
Pokiaľ ide o námietku vady konania podľa § 237 písm. b/ O.s.p., dovolací súd uvádza,
že spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti splýva so spôsobilosťou mať práva
a povinnosti podľa hmotného práva (tzv. právnou subjektivitou). Keďže fyzická osoba má
spôsobilosť byť účastníkom konania od narodenia a táto spôsobilosť zaniká smrťou, dovolateľ
zrejme – vychádzajúc z obsahu jeho mimoriadneho opravného prostriedku – nechcel
namietať, že nemá spôsobilosť byť účastníkom tohto konania (§ 237 písm. b/ O.s.p.);
v dovolaní mu zjavne išlo o uplatnenie námietky, že nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený (§ 237 písm. c/ O.s.p.).
Procesnou spôsobilosťou sa rozumie spôsobilosť vykonávať v občianskom súdnom
konaní práva a povinnosti účastníka konania samostatne alebo prostredníctvom zvoleného
zástupcu. V prípade fyzickej osoby vzniká táto spôsobilosť v plnom rozsahu plnoletosťou
a pred dosiahnutím plnoletosti uzavretím manželstva. Procesnú spôsobilosť nemajú osoby
zbavené spôsobilosti na právne úkony; maloletí majú procesnú spôsobilosť v takom rozsahu,
v akom majú spôsobilosť na právne úkony. Odporca je plnoletý a v konaní netvrdil
(nepreukázal), že bol súdom zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo že by táto jeho
spôsobilosť bola súdom obmedzená. Nič preto nenasvedčuje tomu, že v danom prípade nemá
procesnú spôsobilosť (§ 20 O.s.p.). Z uvedených dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že
tvrdenie odporcu o jeho procesnej nespôsobilosti nemá podklad v spise, je nepreukázané
a nemôže zakladať prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. c/ O.s.p.
Pokiaľ dovolateľ tvrdí, že krajský súd v odvolacom konaní dospel k nesprávnemu
právnemu záveru o (ne)splnení podmienok pre ustanovenie opatrovníka (§ 29 O.s.p.)
a zástupcu z radov advokátov (§ 30 O.s.p.), dovolací súd uvádza, že Občiansky súdny
poriadok dáva odňatie možnosti pred súdom konať výslovne do súvislosti s faktickým
procesným postupom súdu, nie s jeho právnym posúdením určitej otázky (vrátane otázky
splnenia podmienok pre ustanovenie opatrovníka a podmienok pre ustanovenie zástupcu
účastníka konania z radov advokátov súdom). Pokiaľ by sa aj prípadne súd pri posudzovaní
tejto otázky dopustil omylu v aplikácii práva (ak nesprávne interpretoval ustanovenia § 29
a 30 O.s.p., alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery),
nemal by jeho postup za následok procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania
odporcu nemožno vyvodiť ani z § 239 O.s.p. ani z § 237 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej
republiky preto jeho dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
Vzhľadom na odmietnutie dovolania z procesných dôvodov nezaoberal sa vecnou
správnosťou napadnutého uznesenia.
Odporca nebol v dovolacom konaní úspešný. Právo na náhradu trov konania vzniklo
navrhovateľovi (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.);
dovolací súd nepriznal procesne úspešnému navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho
konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania
(§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. februára 2010
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková