Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/252/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A., bývajúcej v Ž.,

zastúpenej JUDr. V., advokátom so sídlom v Ž., proti žalovanej M., bývajúcej v D., o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

, na dovolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. mája

2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 26. mája 2009 sp. zn. a rozsudok

Okresného súdu Žilina z 25. júna 2008 č.k. -71 z r u š u j e a vec vracia

Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom z 25. júna 2008, č.k. -71 zamietol žalobu

o určenie, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemku KN – E parc. č. X. – ornej pôdy vo výmere

X. m², zapísaného na LV č. X., k.ú. D., okres Žilina (ďalej len „pozemok“). Žalovanej

náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania zistil, že rozhodnutím Správy

katastra Žilina zo 6. marca 2008, sp. zn. X. o oprave chyby v katastrálnom operáte (§ 59

ods. 1 písm. a/ o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam) bol LV č. X., k.ú. D. zrušený. O opravu chyby požiadala

samotná žalovaná, dôvodiac tým, že na LV č. X. je ako vlastníčka pozemku titulom

osvedčenia o dedičstve zapísaná nesprávne, pretože vlastníctvo bolo ešte pred smrťou

poručiteľa prevedené na tretie osoby. Návrh žalobkyne tak nielenže smeroval proti pasívne

nelegitimovanej žalovanej, ale na požadovanom určení nebol daný ani naliehavý právny

záujem, nakoľko pozemok, tak ako bol označený v návrhu, nebol spôsobilým predmetom

občianskoprávnych vzťahov. Ak by aj žalobe bolo vyhovené, rozsudok by nebol spôsobilým

podkladom pre zápis vlastníckeho práva žalobkyne k pozemku do katastra nehnuteľností.

O trovách konania rozhodol podľa v spojení s ,

s prihliadnutím na to, že žalovaná trovy konania nevyčíslila a zo spisu jej žiadne nevyplývali.

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 26. mája 2009, sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Žalovanej náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal. Stotožnil sa s právnym posúdením veci prvostupňovým

súdom i s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia. K námietke žalobkyne, že

neodročením pojednávania nariadeného na 25. júna 2008 jej súd prvého stupňa odňal

možnosť konať pred súdom, v zhode so súdom prvého stupňa poukázal na ustálenú judikatúru

súdov, v zmysle ktorej kolízia pojednávaní nie je dôležitým dôvodom na odročenie

pojednávania. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením

v spojení s

Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktorého

prípustnosť odôvodnila ustanovením Namietala predovšetkým postup

súdu prvého stupňa, ktorý napriek ospravedlneniu jej právneho zástupcu (pre kolíziu

pojednávaní) a jej nesúhlasu so substitúciou neodročil pojednávanie nariadené na 25. júna

2008, ale ho uskutočnil a na ňom aj vo veci rozhodol. Súd prvého stupňa tiež pochybil, keď

žalobkyni určil príliš krátku (5-dňovú) lehotu na zmenu petitu, a následne neakceptoval jej

oznámenie, že tento úkon nie je možné v určenej lehote urobiť. Odvolací súd zase

nepostupoval správne, keď návrhom žalobkyne na zmenu petitu a pristúpenie ďalších

účastníkov na strane žalovaných do konania sám nevyhovel, ale ani nezrušil rozsudok súdu

prvého stupňa a vec mu nevrátil na ďalšie konanie za účelom rozhodnutia o týchto návrhoch.

Tiež namietala, že odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a žalobkyni

neoznámil čas vyhlásenia rozsudku. Uvedeným postupom súdov bola žalobkyni odňatá

možnosť konať pred súdom. Okrem toho je konanie postihnuté i vadou podľa § 241 ods. 2

písm. b/ , ku ktorej došlo tým, že súd nevykonal niektoré dôkazy. Z týchto dôvodov

žiadala dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že žalobkyňa jej „siaha na

dedičstvo“. K jednotlivým dovolacím námietkam sa nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré ním možno napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

až 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky žiadneho

z uvedených rozsudkov, preto prípustnosť dovolania nemožno z týchto ustanovení vyvodiť.

So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta

) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia,

skúmal dovolací súd prípustnosť dovolania aj podľa Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku a uzneseniu) odvolacieho súdu, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a dovolateľka

nenamietala a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

Dovolateľka namieta, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať

pred súdom ( v spojení s ).

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je vadný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Podľa súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa

riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu

o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na

obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka

o odročenie pojednávania ( ), posudzuje súd podľa okolností toho-ktorého

prípadu. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie

pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom

k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu

neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne (dôležité, ospravedlniteľné)

z hľadiska objektívneho aj subjektívneho (či mohla byť prekážka predvídaná, prípadne

odvrátená).

Súd prvého stupňa nariadil prvé pojednávanie vo veci na 9. júna 2008. Po výsluchu

účastníkov pojednávanie odročil na 25. júna 2008 z dôvodu žiadosti žalobkyne o určenie

lehoty na zmenu petitu a predloženie s tým súvisiacich listinných dôkazov. Podaním

doručeným súdu prvého stupňa 20. júna 2008 právny zástupca žalobkyne ospravedlnil svoju

neprítomnosť na pojednávaní 25. júna 2008 z dôvodu kolízie so skôr (27. mája 2008)

nariadeným pojednávaním na Krajskom súde v Žiline (predvolanie na pojednávanie predložil

vo fotokópii) a zároveň požiadal o odročenie pojednávania, nakoľko žalobkyňa nesúhlasila so

substitučným zastúpením. Súd prvého stupňa po otvorení pojednávania 25. júna 2008 žiadosti

nevyhovel, nariadil pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalobkyne a vo veci

meritórne rozhodol. V odôvodnení rozsudku uviedol, že podľa ustálenej judikatúry kolízia

pojednávaní nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania; pokiaľ žalobkyňa

nesúhlasila so substitučným zastúpením, mal sa jej právny zástupca pojednávania zúčastniť.

Odvolací súd toto pochybenie neodstránil, nechajúc pritom bez povšimnutia, že týmto

postupom bolo porušené procesné právo žalobkyne prejednať vec v jej prítomnosti

a prítomnosti jej právneho zástupcu ( ).

Účastník sa môže dať v konaní pred súdom zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí

( ). Oprávnenie zvoliť si zástupcu je právom zaručené ( Listiny

základných práv a slobôd, ) a jeho zmyslom je

poskytnúť procesným právam a povinnostiam účastníka kvalifikovanú ochranu. Zástupca

účastníka splnomocnený pre celé konanie je oprávnený na všetky právne úkony, ktoré môže

v konaní urobiť účastník ( ), či už je ním advokát ( ) alebo

všeobecný splnomocnenec ( ). Zástupcovi doručuje súd písomnosti vždy;

účastníkovi len vtedy, ak má v konaní niečo osobne vykonať ( ). Zástupcu je

preto vždy treba predvolať na pojednávanie ( ).

Z právnej úpravy procesného postavenia zástupcu účastníka logicky vyplýva, že

vyššie uvedený záver o podmienkach existencie vady konania podľa ,

ktorý vychádza zo situácie absentujúceho účastníka, je nutné primerane vztiahnuť i na

situáciu, keď za tých istých podmienok súd prejedná vec v neprítomnosti účastníkovho

zástupcu. Prípustná modifikácia tohto záveru je daná len výslovnou aktivitou samotného

účastníka, ktorý môže prekážku na strane súčasného zástupcu odstrániť tým, že si zvolí

zástupcu iného, prípadne príjme substitučné zastúpenie iným advokátom podľa § 25 ods. 3

Vzniknutú procesnú situáciu možno preto uzavrieť konštatovaním, že súd odňal

účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle i vtedy, ak bez

výslovného návrhu účastníka prejednal vec v jeho neprítomnosti i neprítomnosti jeho

zástupcu, ktorý z dôležitého dôvodu (spočívajúceho v jeho osobe) požiadal o odročenie

pojednávania. Dôležitým dôvodom je totiž i kolízia s iným pojednávaním zástupcu, ak

nemožno od účastníka spravodlivo žiadať, aby si zvolil iného zástupcu, nakoľko tu existuje

zákonný dôvod, ktorý vylučuje zastúpenie iným advokátom (§ 16 ods. 3 zákona

č. o advokácii); tak tomu bolo aj v danom prípade.

Dovolanie žalobkyne je teda nielen prípustné, ale zistená vada konania v zmysle

je súčasne dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd rozsudky súdov oboch

nižších stupňov zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou

procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Vzhľadom na dôvod zrušenia sa

dovolací súd ostatnými námietkami dovolateľky nezaoberal.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa znovu o trovách pôvodného

i dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. februára 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková