Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f62/368848.71888b.pdf
PDF · 101.83 KB
No categories available
3Cdo/252/2009
Najvyšší súd 3 Cdo 252/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A., bývajúcej v Ž.,
zastúpenej JUDr. V., advokátom so sídlom v Ž., proti žalovanej M., bývajúcej v D., o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
7 C 434/2007, na dovolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. mája
2009, sp. zn. 8 Co 317/2008, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 26. mája 2009 sp. zn. 8 Co 317/2008 a rozsudok
Okresného súdu Žilina z 25. júna 2008 č.k. 7 C 434/2007-71 z r u š u j e a vec vracia
Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina rozsudkom z 25. júna 2008, č.k. 7 C 434/2007-71 zamietol žalobu
o určenie, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemku KN – E parc. č. X. – ornej pôdy vo výmere
X. m², zapísaného na LV č. X., k.ú. D., okres Žilina (ďalej len „pozemok“). Žalovanej
náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania zistil, že rozhodnutím Správy
katastra Žilina zo 6. marca 2008, sp. zn. X. o oprave chyby v katastrálnom operáte (§ 59
ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam) bol LV č. X., k.ú. D. zrušený. O opravu chyby požiadala
samotná žalovaná, dôvodiac tým, že na LV č. X. je ako vlastníčka pozemku titulom
osvedčenia o dedičstve zapísaná nesprávne, pretože vlastníctvo bolo ešte pred smrťou
poručiteľa prevedené na tretie osoby. Návrh žalobkyne tak nielenže smeroval proti pasívne
nelegitimovanej žalovanej, ale na požadovanom určení nebol daný ani naliehavý právny
záujem, nakoľko pozemok, tak ako bol označený v návrhu, nebol spôsobilým predmetom
občianskoprávnych vzťahov. Ak by aj žalobe bolo vyhovené, rozsudok by nebol spôsobilým
podkladom pre zápis vlastníckeho práva žalobkyne k pozemku do katastra nehnuteľností.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.,
s prihliadnutím na to, že žalovaná trovy konania nevyčíslila a zo spisu jej žiadne nevyplývali.
Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 26. mája 2009, sp. zn.
8 Co 317/2008 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Žalovanej náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal. Stotožnil sa s právnym posúdením veci prvostupňovým
súdom i s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia. K námietke žalobkyne, že
neodročením pojednávania nariadeného na 25. júna 2008 jej súd prvého stupňa odňal
možnosť konať pred súdom, v zhode so súdom prvého stupňa poukázal na ustálenú judikatúru
súdov, v zmysle ktorej kolízia pojednávaní nie je dôležitým dôvodom na odročenie
pojednávania. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktorého
prípustnosť odôvodnila ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. Namietala predovšetkým postup
súdu prvého stupňa, ktorý napriek ospravedlneniu jej právneho zástupcu (pre kolíziu
pojednávaní) a jej nesúhlasu so substitúciou neodročil pojednávanie nariadené na 25. júna
2008, ale ho uskutočnil a na ňom aj vo veci rozhodol. Súd prvého stupňa tiež pochybil, keď
žalobkyni určil príliš krátku (5-dňovú) lehotu na zmenu petitu, a následne neakceptoval jej
oznámenie, že tento úkon nie je možné v určenej lehote urobiť. Odvolací súd zase
nepostupoval správne, keď návrhom žalobkyne na zmenu petitu a pristúpenie ďalších
účastníkov na strane žalovaných do konania sám nevyhovel, ale ani nezrušil rozsudok súdu
prvého stupňa a vec mu nevrátil na ďalšie konanie za účelom rozhodnutia o týchto návrhoch.
Tiež namietala, že odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a žalobkyni
neoznámil čas vyhlásenia rozsudku. Uvedeným postupom súdov bola žalobkyni odňatá
možnosť konať pred súdom. Okrem toho je konanie postihnuté i vadou podľa § 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p., ku ktorej došlo tým, že súd nevykonal niektoré dôkazy. Z týchto dôvodov
žiadala dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.
Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že žalobkyňa jej „siaha na
dedičstvo“. K jednotlivým dovolacím námietkam sa nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré ním možno napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 až 3 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací
súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že
dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky žiadneho
z uvedených rozsudkov, preto prípustnosť dovolania nemožno z týchto ustanovení vyvodiť.
So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta
O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia,
skúmal dovolací súd prípustnosť dovolania aj podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku a uzneseniu) odvolacieho súdu, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. dovolateľka
nenamietala a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto
ustanovení nemožno vyvodiť.
Dovolateľka namieta, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať
pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.).
Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je vadný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa
riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu
o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na
obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka
o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), posudzuje súd podľa okolností toho-ktorého
prípadu. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie
pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom
k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu
neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne (dôležité, ospravedlniteľné)
z hľadiska objektívneho aj subjektívneho (či mohla byť prekážka predvídaná, prípadne
odvrátená).
Súd prvého stupňa nariadil prvé pojednávanie vo veci na 9. júna 2008. Po výsluchu
účastníkov pojednávanie odročil na 25. júna 2008 z dôvodu žiadosti žalobkyne o určenie
lehoty na zmenu petitu a predloženie s tým súvisiacich listinných dôkazov. Podaním
doručeným súdu prvého stupňa 20. júna 2008 právny zástupca žalobkyne ospravedlnil svoju
neprítomnosť na pojednávaní 25. júna 2008 z dôvodu kolízie so skôr (27. mája 2008)
nariadeným pojednávaním na Krajskom súde v Žiline (predvolanie na pojednávanie predložil
vo fotokópii) a zároveň požiadal o odročenie pojednávania, nakoľko žalobkyňa nesúhlasila so
substitučným zastúpením. Súd prvého stupňa po otvorení pojednávania 25. júna 2008 žiadosti
nevyhovel, nariadil pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalobkyne a vo veci
meritórne rozhodol. V odôvodnení rozsudku uviedol, že podľa ustálenej judikatúry kolízia
pojednávaní nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania; pokiaľ žalobkyňa
nesúhlasila so substitučným zastúpením, mal sa jej právny zástupca pojednávania zúčastniť.
Odvolací súd toto pochybenie neodstránil, nechajúc pritom bez povšimnutia, že týmto
postupom bolo porušené procesné právo žalobkyne prejednať vec v jej prítomnosti
a prítomnosti jej právneho zástupcu (§ 115 ods. 1 O.s.p.).
Účastník sa môže dať v konaní pred súdom zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí
(§ 24 O.s.p.). Oprávnenie zvoliť si zástupcu je právom zaručené (čl. 37 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd, čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a jeho zmyslom je
poskytnúť procesným právam a povinnostiam účastníka kvalifikovanú ochranu. Zástupca
účastníka splnomocnený pre celé konanie je oprávnený na všetky právne úkony, ktoré môže
v konaní urobiť účastník (§ 28 ods. 2 O.s.p.), či už je ním advokát (§ 25 O.s.p.) alebo
všeobecný splnomocnenec (§ 27 O.s.p.). Zástupcovi doručuje súd písomnosti vždy;
účastníkovi len vtedy, ak má v konaní niečo osobne vykonať (§ 49 ods. 1 O.s.p.). Zástupcu je
preto vždy treba predvolať na pojednávanie (§ 115 O.s.p.).
Z právnej úpravy procesného postavenia zástupcu účastníka logicky vyplýva, že
vyššie uvedený záver o podmienkach existencie vady konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.,
ktorý vychádza zo situácie absentujúceho účastníka, je nutné primerane vztiahnuť i na
situáciu, keď za tých istých podmienok súd prejedná vec v neprítomnosti účastníkovho
zástupcu. Prípustná modifikácia tohto záveru je daná len výslovnou aktivitou samotného
účastníka, ktorý môže prekážku na strane súčasného zástupcu odstrániť tým, že si zvolí
zástupcu iného, prípadne príjme substitučné zastúpenie iným advokátom podľa § 25 ods. 3
Vzniknutú procesnú situáciu možno preto uzavrieť konštatovaním, že súd odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. i vtedy, ak bez
výslovného návrhu účastníka prejednal vec v jeho neprítomnosti i neprítomnosti jeho
zástupcu, ktorý z dôležitého dôvodu (spočívajúceho v jeho osobe) požiadal o odročenie
pojednávania. Dôležitým dôvodom je totiž i kolízia s iným pojednávaním zástupcu, ak
nemožno od účastníka spravodlivo žiadať, aby si zvolil iného zástupcu, nakoľko tu existuje
zákonný dôvod, ktorý vylučuje zastúpenie iným advokátom (§ 16 ods. 3 zákona
č. 586/2003 Z.z. o advokácii); tak tomu bolo aj v danom prípade.
Dovolanie žalobkyne je teda nielen prípustné, ale zistená vada konania v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p. je súčasne dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd rozsudky súdov oboch
nižších stupňov zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou
procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Vzhľadom na dôvod zrušenia sa
dovolací súd ostatnými námietkami dovolateľky nezaoberal.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa znovu o trovách pôvodného
i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. februára 2010
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková