Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/28/2009

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Jany Baricovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci

žalobcu E. S. a S., a.s., K. 96, K., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou M., s.r.o., M.

11, B., proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Nová ul. č. 13,

Banská Bystrica, v konaní o žalobách žalobcu proti rozhodnutiam žalovaného č. I/223/11958-

73830/2007/990057-r, č. I/223/11961-73831/2007/990057-r a č. I/223/12067-73762/2007/

999608-r, všetky zo dňa 27.9.2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach č. k. -60 z 11.12.2008 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -60 z 11.12.2008 m e n í tak, že rozhodnutia žalovaného č. I/223/11958-

73830/2007/990057-r, č. I/223/11961-73831/2007/990057-r a č. I/223/12067-73762/2007/

999608-r, všetky zo dňa 27.9.2007 zrušuje podľa a v spojení

s a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 132,78 € na účet

právneho zástupcu žalobcu, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania a zrušenia rozhodnutí žalovaného (uvedené v záhlaví), ktorými potvrdil

dodatočné platobné výmery Daňového úradu Košice I č. j. /Kam, č.

/Kam a č. /Kam, všetky zo dňa 12.4.2007, ktorými bol

žalobcovi podľa bodu 1 vyrubený rozdiel dane z

pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2003 v sume 412.801,- Sk, za zdaňovacie

obdobie apríl 2003 v sume 368.820,- Sk a za zdaňovacie obdobie november 2003 v sume

669.955,- Sk. Krajský súd dôvodil tým, že po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí

žalovaného, konajúc v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní ničím

neospravedlnil a po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správcu dane, po

spojení vecí pod sp. zn. , a na spoločné konanie, ďalej

vedené pod sp. zn. podľa dospel k záveru, že žaloby žalobcu

nie sú dôvodné.

V danom prípade bolo podľa názoru krajského súdu medzi účastníkmi konania sporné

to, či žalobcovi vznikol nárok na odpočítanie dane podľa § 20a ods. 1 písm. a/ v spojení s ust.

a na základe faktúr č. 20030301

z 28.3.2003 v sume 412.801,- Sk zo základu dane 2.064.005,- Sk č. 20030402 z 28.4.2003

vystavených dodávateľom S., s.r.o. K. za S. zabezpečované subdodávateľským spôsobom

prostredníctvom V., a.s., M. 44, L. a J. N., B. 13, K. a faktúry č. 031103 vystavenej

25.11.2003, kde bola uvedená daň z pridanej hodnoty v sume 669.954,40 Sk vyhotovenej J.

N..

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal prvostupňový

rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa žalobcu rozhodnutia žalovaného

(Daňové riaditeľstvo Banská Bystrica) ako aj rozhodnutia správcu dane Daňového úradu

Košice I v daňovom konaní považoval žalobca za nezákonné, pretože rozhodnutia vychádzajú

z nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočne zisteného skutkového stavu, sú

nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť ako aj pre nedostatok dôvodov. Žalovaný svojimi

rozhodnutiami a postupom ukrátil žalobcu na jeho právach a zotrval na názore, že

nerozhodoval miestne príslušný správca dane. Žalobca tiež poukázal na to, že dodávateľ

daňovému subjektu predložil Osvedčenie o registrácii platiteľa dane z pridanej hodnoty,

vydané Daňovým úradom Košice dňa 6.12.1995, na ktorom je uvedené, že dodávateľ je ako

platiteľ zaregistrovaný pre daň z pridanej hodnoty od 1.12.1995. Žalobca tvrdil, že zákon

daňovému subjektu neukladá povinnosť zisťovať, či jeho obchodný partner, s ktorým má

obchod uzatvoriť, je registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty. Keby chcel takýmto

spôsobom daňový subjekt overovať žiadosťami adresovanými príslušným správcom dane

pravdivosť skutočností deklarovaných obchodnými partnermi, nebolo by možné flexibilne

obchodnú činnosť vykonávať, keďže v zmysle citovaného ustanovenia procesného predpisu,

pre účely daňového konania relevantným je len písomné oznámenie takejto skutočnosti a

daňový subjekt by po každej podanej žiadosti o overenie rozhodných skutočností, musel

čakať na písomné oznámenie správcu dane. Správca dane podľa žalobcu postavil konštrukciu

porušenia o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

(ďalej len zákon o DPH) daňovým subjektom na skutočnostiach, že dodávateľ daňového

subjektu J. N., IČO: X.:

- na základe dožiadania DÚ Košice II oznámil, že J. N. so správcom nespolupracuje a

nepreberá listové zásielky a podľa vyjadrenia PZ SR sa na adrese trvalého bydliska

nenachádza už 7 rokov, na základe čoho správca dane DÚ Košice II oznámil, že vyčerpal

všetky zákonné možnosti na skontaktovanie sa s daňovým subjektom N. J.,

- listom č. 696/320/2123-7E/06 Blá, bolo správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu

oznámené, že daňovému subjektu N. J., IČO: X. bolo určené posledné zdaňovacie obdobie II.

štvrťrok 1999 v zmysle § 43 zákona o DPH a skončením posledného zdaňovacieho obdobia

prestal byť platiteľom na daň z pridanej hodnoty, keď platiteľom bol od 4.12.1995 do

30.6.1999,

- daňový subjekt E. S. a S., a.s. si nepreveril v zmysle o

správe daní a poplatkov, či jeho dodávateľ (J. N.) je registrovaný

za platiteľa dane z pridanej hodnoty a nežiadal, aby sa dodávateľ preukázal osvedčením

o registrácii za platiteľa dane z pridanej hodnoty. Správca dane oporou v tieto dôkazy zhrnul

a uzatvoril, že daňový subjekt porušil ust. § 20 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 20a ods. 1

písm. a/, c/ zákona o DPH tým, že odpočítal dane z pridanej hodnoty pri prijatom

zdaniteľnom plnení od neplatiteľa dane, ktorý uplatnil k cene DPH aj napriek tomu, že

v tomto čase nebol tento dodávateľ registrovaný ako platiteľ na dane z pridanej hodnoty a túto

daň ani nepriznal a neodviedol. Právny názor správcu dane považuje žalobca za nesprávny,

pretože nemá oporu v právnych predpisoch ani v skutkových dôkazoch.

Podľa žalobcu medzi stranami nie je sporné, že J. N., IČO: X. sa dňom 4.12.1995 stal

platiteľom na dani z pridanej hodnoty. Daňový subjekt E. S. a S., a.s. disponuje písomnou

registráciou platcu k DPH predmetného dodávateľa, ktorá mu bola predložená na začiatku

spolupráce oboch subjektov. Takisto nie je medzi stranami sporné, že medzi daňovými

subjektmi naozaj došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia podľa § 13 ods. 1 písm. c/

zákona o DPH v podobe dodania služby, ktorá je predmetom fakturácie. Na rozdiel od

správcu dane má daňový subjekt právny názor, že kontextuálnym a systematickým výkladom

účelu a zmyslu právnych noriem upravujúcich DPH (z. č. ), a správu o dani a

poplatku (z. č. ) platných v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia tohto

prípadu je nutné dospieť k záveru, že neobstojí názor správcu dane v tvrdení a predpoklade,

na ktorom zakladá svoje rozhodnutie v tom, že J. N., IČO: X. nebol v čase uskutočnenia

napadnutého zdaniteľného plnenia platiteľom dane z pridanej hodnoty. Právna norma

upravujúca podmienky vzniku postavenia platiteľa na dani z pridanej hodnoty rozlišuje

prípady povinnej registrácie vyjadrenej v ustanoveniach § 4 ods. 1, 2, 3 zákona o DPH a

dobrovoľnej registrácie vyjadrenej v ustanovení § 4 ods. 4 zákona o DPH. Pokiaľ u

dodávateľa J. N., IČO: X. je dôvodné tvrdiť, že dňom 4.12.1995 došlo k vzniku jeho

postavenia platiteľa k DPH aplikáciou dobrovoľnej registrácie, pre ktorú sa nevyžadovalo

splnenie predpísanej zákonnej povinnosti (limit obratu), od ktorej by vznikla právna

povinnosť k registrácii, potom tu vzniká relevantná otázka, či postupom podľa § 43 ods. 3

zákona o DPH bolo vôbec možné v súlade

s právom podľa hypotézy právnej normy, ktorá predpokladá zrušenie len v prípade, že platiteľ

nespĺňa podmienky pre povinnú registráciu platiteľa alebo iné podmienky zákona o DPH,

platne registráciu zrušiť. V tejto súvislosti žalobca namietal, že v administratívnom obsahu

spisu nie je rozhodnutie o zrušení registrácie, o ktoré sa opiera správca dane vo svojom

rozhodnutí, čo spôsobuje nielen to, že sa nemá možnosť k tomuto dôkazu vyjadriť, ale najmä

to, že záver správneho orgánu nie je možné oprieť o dôkaz, ktorý nie je súčasťou dôkazov, na

ktoré sa odvoláva.

Bez ohľadu na úvahu, že postavenie platiteľa DPH nemohlo J. N. súčasne s právom

zaniknúť vôbec, ďalej žalobca tvrdil, že pokiaľ mu aj určením posledného zdaňovacieho

obdobia zaniklo, potom mu opätovne zo zákona opäť vzniklo - a to s poukazom na § 4 ods. 1,

2 a 3 zákona o DPH, pričom poukázal na právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho

súdu SR publikovaným v Zbierke pod č. 76/2001. Podľa žalobcu tiež bolo judikované, že nie

je prípustné, aby bolo od daňového subjektu požadované preukázanie dôkazov o skutočnosti,

na ktorej sa nepodieľal! Pokiaľ sa vychádza z predpokladu, že správca dane v napadnutých

rozhodnutiach nerozporoval, že by nedošlo k dodaniu služieb deklarovaných daňovým

dokladom medzi spoločnosťou E. S. a S., a.s. a spoločnosťou S., s.r.o., ale napáda len

existenciu dodania služieb medzi S., s.r.o. a jej dodávateľmi, nie je možné prijať záver, ktorý

učinil správca dane zhmotnený do rozhodnutia v tom, že spoločnosť E. S. a S., a.s. porušila

ustanovenie § 20 ods. 1 v nadväznosti § 20 ods. 1 a § 14 zákona o DPH, pretože tvrdené

skutočnosti nemajú žiadnu vecnú ani právnu súvislosť s vyvodzovaným záverom. Pokiaľ by

aj skutočnosti uvedené v závere rozhodnutia v obsahu zdaniteľného plnenia uskutočnené

neboli a jednalo sa o fiktívne zdaniteľné plnenia, bola pri skúmaní vzťahov dodávateľov

daňového subjektu, ktorého práva sa toto konanie týka, pravdivá, teda by išlo o absolútne

simulované plnenie, potom ani takáto skutočnosť nemôže mať vo vytrhnutom kontexte s

poukazom na okolnosť, keď bolo ďalej preukázané, že v skutočnosti tieto služby pre týchto

dodávateľov (J. N.) realizoval zahraničný dodávateľ, potom nemá ani priamy vplyv na

spochybnenie dodania služby ako takej. Je nesporné, že služby boli koncovému odberateľovi

zmluvne predpísaným spôsobom odovzdané a takisto je preukázané, že plynie záver, že

plnenie existovalo a bolo uskutočnené tým, komu svedčia doklady. Iný záver by bol popretím

princípu právnej istoty a legality v daňovom konaní, na ktoré sa tieto princípy plne vzťahujú.

Správca dane stanovil na základe svojej vlastnej úvahy (ktorú daňovému subjektu

neobjasnil) tvrdenia spochybňujúce zákonný nárok daňového subjektu na nadmerný odpočet

bez zjavnej príčinnej súvislosti s ustanovením § 20 Zákona o DPH, čo je v priamom rozpore

s ustanovením , , ďalej ako aj

porušenia (princíp legality) a , 3 Listiny základných práv a slobôd.

Poukazom na jednotlivé ustanovenia právnych predpisov bez ich bližšej súvzťažnosti

určujúcej najmä to, ktoré skutkové zistenia sú podkladom pre rozhodnutie a ako tieto správca

dane podradil pod konkrétne ustanovenia právneho predpisu, dochádza vo sfére zistiteľnosti

a spoznateľnosti skutočných dôvodov ku stavu, ktorý nie je možné stotožňovať s princípom

zrozumiteľnosti. Daňový subjekt – žalobca namieta postup správcu dane a považuje ho za

spôsob protichodný so smerom právnej istoty, zásady legality zdanenia, princípom právneho

štátu a zásady, že nikto nesmie byť nútený konať niečo, čo zákon neukladá.

Žalovaný žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ

v odvolaní žalobca proti prvostupňovému rozsudku namietal, že žalovaný sa pri výklade

ustanovenia zákona o DPH neriadil princípmi podľa EÚ a Šiestou smernicou Rady zo dňa

17.5.1977 pod č. 77/388/EHS, žalovaný poukázal na to, že ide o dôvod, ktorý nebol uplatnený

v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane a s ktorým by sa musel žalovaný

ako odvolací orgán vysporiadať.

K námietke žalobcu, že každý účastník konania musí mať možnosť vyjadriť sa

a navrhovať dôkazy vo svoj prospech, je potrebné uviesť, že žalobcovi bola dňa 16.3.2007

doručená výzva na prerokovanie protokolu o daňovej kontrole s upozornením, že do ôsmich

pracovných dní sa môže vyjadriť k protokolu. Žalobca sa k protokolu nevyjadril ani sa

nedostavil na jeho prerokovanie, tým sám nevyužil oprávnenie dané mu zákonom a na ktoré

v žalobe poukazuje.

Najvyšší súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal odvolaním napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 a 2

), oboznámil sa s obsahom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.

z 29.10.2009 a postupom podľa veta prvá v spojení s veta

prvá rozhodol tak, že zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, zrušil rozhodnutie

žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

1. Odvolací súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutia žalovaného (uvedené

v záhlaví), o ktorých krajský súd rozhodol v spojenom konaní pod sp.zn.

-60, majú skutkový základ v Protokole o kontrole č.

zo dňa 14.2.2007, ktorý je pripojený vo fotokópii vo zväzku administratívneho spisu

predloženého žalovaným, z ktorého však nemožno zistiť, kedy a akým spôsobom bol

doručený kontrolovanému subjektu, protokol neobsahuje podpis kontrolovaného

subjektu (jeho štatutárneho zástupcu) a konštatovanie v ňom obsiahnuté

o prerokovaní, podpísaní a prevzatí dňa 28.3.2007 nemá podklad v obsahu spisov.

2. Odvolací súd tiež konštatoval, že daňová kontrola bola vykonaná a protokol o kontrole

zo 14.2.2007 bol vyhotovený DÚ Bratislava VI, ako správcom dane, avšak dodatočné

platobné výmery z 12.4.2007 boli vydané DÚ Košice I, pričom predložená spisová

dokumentácia neobsahuje písomnosti ozrejmujúce dôvodnosť zmeny miestnej

príslušnosti správcu dane. Preto na rozdiel od stanoviska odvolacieho súdu vo veci

považuje v prejednávanej veci odvolací súd za dôvodné, aby v ďalšom

konaní bol aj uvedený nedostatok v preskúmateľnosti rozhodnutia správcu dane

odstránený aj založením príslušnej dokumentácie do administratívnych spisov.

3. Žalovaný sa nevyporiadal vo svojom rozhodnutí s návrhmi žalobcu, uvedenými

v odvolaniach proti jednotlivým vydaným platobným výmerom najmä vo vzťahu

k namietanému procesnému postupu vo vyrubovacom konaní, keď správca dane bez

dokazovania rozhodol na základe podkladu (protokolu o kontrole), ktorý sám

nezadovážil a ku ktorému sa kontrolovaný subjekt preukázateľne nevyjadril.

4. Žalovaný sa nezaoberal vo svojom rozhodnutí ani s vecnými dôvodmi odvolania proti

platobným výmerom, najmä akým konaním a aké ustanovenia zákona o DPH žalobca

porušil a z akého dôvodu neakceptoval návrhy na dokazovanie. Odvolací súd považuje

za relevantné tvrdenie žalobcu, že pokiaľ sám neporušil žiadnu zákonnú povinnosť,

nemôže byť sankcionovaný z dôvodu nesplnenia si povinnosti inými daňovými

subjektmi, s ktorým tvrdením sa žalovaný mal vysporiadať.

5. Odvolací súd zároveň poukazuje na dôvody zrušujúceho rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf

7/2009 z 29.10.2009, ktoré dôvody sa vzhľadom na skutkovú rovnorodosť dôvodov

nepriznania odpočtu DPH v plnom rozsahu vzťahujú aj k prejednávanej veci v tomto

konaní. Odvolací súd nezistil dôvod na odlišné posúdenie veci aj pokiaľ ide

o požiadavku preukázateľnosti určenia posledného zdaňovacieho obdobia pre

dodávateľa žalobcu J. N., ktoré sa v administratívnom spise nenachádza.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s veta

prvá v spojení s a tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu

trov konania tak, ako boli zistené z obsahu súdneho spisu, a to súdny poplatok za žalobu

(2000,- Sk) a za odvolanie (2000,- Sk), t.j. 2x 66,39 €, spolu 132,78 €. Trovy právneho

zastúpenia vyčíslené neboli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. februára 2010

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Anna Koláriková