Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9f7/376992.beddb0.pdf
PDF · 140.84 KB
No categories available
1Sža/5/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sža/5/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora
Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej
veci navrhovateľa: H., nar.., v obci C., naposledy bytom v zahraničí: C., t. č. PT R., proti
odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Bratislava,
Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU-
2221/PO-Ž/2007 zo dňa 20.11.2007, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č. k. 9Saz 282/2007-35 zo dňa 16. septembra 2009 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 9Saz 282/2007-35 zo dňa 16. septembra 2009 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. ČAS:
MU-2221/PO-Ž/2007 zo dňa 20.11.2007, ktorým odporca podľa ustanovenia § 13 ods. 1
a § 20 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v platnom znení (ďalej len zákon o azyle) neudelil navrhovateľovi azyl na území Slovenskej
republiky, podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol o neudelení doplnkovej
ochrany navrhovateľov a podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol, že neexistuje prekážka
jeho administratívneho vyhostenia podľa § 58 ods. 1 a 2 zákona č. 48/2002 Z.z. do Indie.
Krajský súd dospel k záveru, že odporca v napadnutom rozhodnutí správne
a dostatočným spôsobom zistil a vyhodnotil skutkový stav veci, t. j. že navrhovateľom
udávaný dôvod žiadosti nie je dôvodom pre udelenie azylu.
K námietke navrhovateľa, že v rozhodnutí absentuje akékoľvek odôvodnenie jeho
výrokov, teda, že je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, krajský súd
uviedol, že odporca opísal stav veci, zistený tak v aktuálnom azylovom konaní, ako aj
v konaní z roku 2005. Odporca pritom poukázal na rozpory v identite navrhovateľa, ako aj
na rozpory, týkajúce sa údaju o príčine smrti jeho otca. Uviedol zdroje informácií o krajine
pôvodu, ako aj ich obsah, relevantný pre jednotlivé výroky rozhodnutia.
K výroku o neudelení azylu krajský súd poukázal na to, že odporca citoval zákonné
predpoklady udelenia azylu a poukázal na povinnosť navrhovateľa prezentovať – preukázať
tvrdenia. Konštatoval, že navrhovateľ svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi
a ani neavizoval ich existenciu. Odporca dôvodil, že navrhovateľ nevyužil možnosť
vyhľadania prípadnej ochrany u indických štátnych orgánov, podobne ako nevyužil možnosť
vnútroštátneho presídlenia. Odporca uviedol, že navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť
svojich obáv a ani perzekúciu z dôvodov taxatívne vymedzených v zákone o azyle. Podľa
krajského súdu odôvodnenie tohto výroku je postačujúce na identifikovanie dôvodov
neudelenia azylu.
Nad rámec namietanej vady odôvodnenia, krajský súd poukázal na skutočnosť,
že obava z reakcií rodičov dievčaťa, s ktorým sa navrhovateľ priatelil, resp. z potrestania
navrhovateľa za organizovanie brachiálneho (vykonávaného rukou) útoku na brata jeho
priateľky a spôsobenie mu zranení nemôže byť dôvodom udelenia azylu, nakoľko v tomto
prípade absentuje prvok perzekúcie.
Odporca podľa krajského súdu postupoval správne, ak po zvážení skutkového stavu
nenašiel ani dôvod pre udelenie doplnkovej ochrany navrhovateľovi podľa § 13a zákona
o azyle, preto dôvodne nepovažoval navrhovateľove dôvody za dôvody, pre ktoré by bol
navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia
v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle. Krajský súd zdôraznil, že odporca výrok o neposkytnutí
doplnkovej ochrany ako aj o neexistencii prekážok administratívneho vyhostenia
navrhovateľa odôvodnil zrozumiteľným a dostatočným spôsobom v zmysle § 47 ods. 3
Správneho poriadku.
Na základe uvedeného krajský súd rozhodnutie odporcu, ktorým navrhovateľovi
neudelil azyl a rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany a o neexistencii prekážok jeho
administratívneho vyhostenia ako rozhodnutie vydané v súlade so zákonom potvrdil.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom namietal, že naďalej
trvá na to, že v rozhodnutí odporcu absentuje zrozumiteľné odôvodnenie výroku o neudelení
azylu, absentuje akákoľvek správna úvaha, ktorou sa odporca riadil pri posudzovaní jeho
žiadosti o azyl. Odporcovi vyčítal, že rozhodnutie postavil výlučne na informáciách o krajine
pôvodu všeobecného charakteru bez akejkoľvek spojitosti s definíciou utečenca. Podľa
navrhovateľa, odporca mal predovšetkým posúdiť, či jeho problémy s príbuznými priateľky
je možné podradiť pod jeden z dôvodov v zákona o azyl a ak nie, bolo potrebné uviesť
správnu úvahu odporcu ako aj relevantné informácie o krajine pôvodu, ktoré by mohli jeho
tvrdenia potvrdiť alebo vyvrátiť.
Na základe uvedeného navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie
odporcu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že rozsudok krajského súdu navrhol
ako vecne správny potvrdiť. Nestotožnil sa s tvrdením navrhovateľa, že bol prenasledovaný
z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. Po vyhodnotení dostupných správ o krajine
pôvodu nebolo podľa odporcu preukázané, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu
vystavený vážnemu bezpráviu tak, ako to ustanovuje zákon o azyle. Odporca poukázal
pritom na skutočnosť, že sa jedná o druhú žiadosť navrhovateľa o azyl, pričom
predchádzajúce rozhodnutie odporcu boli potvrdené rozsudkom krajského súdu, odvolanie
navrhovateľa bolo Najvyšším súdom odmietnuté ako oneskorene podané.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 OSP,
s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. februára 2010 (§ 156 ods. 1
a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone
o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok
taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia
byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti
k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd
a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania
azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta
Podľa § 8 písm. a/ zákona o azyle a (v znení účinnom do 31.12.2007) ministerstvo
udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu
opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských
dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu,
alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd
(písm. b/).
Podľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento
zákon neustanovuje inak,
a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny
pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred
písomne súhlasí (ods. 1).
Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať
na území Slovenskej republiky (ods. 2).
Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny
s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).
Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej
republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).
Podľa § 13 ods. 1 ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky
uvedené v § 8 alebo § 10.
Podľa § 13c ods. 1 ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi,
ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo
o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi
poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu, nepredĺži
doplnkovú ochranu alebo zruší doplnkovú ochranu, okrem zrušenia doplnkovej ochrany
podľa § 15b ods. 1 písm. d), vo výroku rozhodnutia tiež uvedie, či existuje prekážka
administratívneho vyhostenia podľa osobitného predpisu. 9a)
Podľa § 58 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov cudzinca nemožno administratívne
vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti,
náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo
v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo
trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený
trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu takýto trest môže byť
uložený.
Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho
sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine
alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť
štátu, alebo ak bol odsúdený za obzvlášť závažný trestný čin a predstavuje nebezpečenstvo
pre Slovenskú republiku (ods. 2).
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neudelení azylu
navrhovateľovi na území SR, o neposkytnutí doplnkovej a o neexistencii prekážok jeho
administratívneho vyhostenia podľa osobitného zákona, preto primárne v medziach odvolania
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal
aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal
so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného
rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité
dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa, a obsahom správ
o krajine pôvodu (Správa o dodržiavaní ľudských práv v Indii za roky 2005,2006, ako aj
príručky MV VB o Indii z apríla 20002, Správa Human Rights Watch z januára 2007, články
z tlače: Trend z 7.9.2005-„India spletá sociálnu sieť“, Britské listy – Prinesú voľby
pre miliardu ľudí zmenu“, informácie z internetovej stránky www.indianembassy.sk),
z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine
pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie azylu
a bezpečnostné riziko prípadného návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu.
Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 8.11.2007 navrhovateľ uviedol,
že dôvodom jeho žiadosti o azyl je, že chce zostať na Slovensku, nechce sa vrátiť do Indie.
Poukázal na to, že už v predchádzajúcom azylovom konaní uvádzal, že mal rodinné
problémy, mal priateľku, ktorej rodičia nesúhlasili s týmto vzťahom, a preto sa obáva
jej rodičov. Uviedol, že to je jediný dôvod žiadosti, ale okrem toho, chce ostať na Slovensku,
aby mohol pracovať a chce tu ostať žiť. Na otázku prečo v predchádzajúcom konaní uvádzal
inú identitu, odpovedal, že mal strach, počul od priateľa, že ak by vedeli jeho skutočné meno
a dátum narodenia, mohol by byť deportovaný do Indie, tak na radu prevádzača uviedol iné
meno a iný dátum narodenia. Na otázku prečo uviedol iné okolnosti o svojom otcovi, matke
a rodine, odpovedal, že si myslel, že keď uvedie iné údaje rodine, bude to pre neho ľahšie.
Odporca v rozhodnutí, ktorým neudelil navrhovateľovi azyl, poukázal na to, že v jeho
prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania v zmysle zákona o azyle,
nakoľko v danom prípade absentuje samotný prvok prenasledovania, tak aj pôvodca
prenasledovania. Odporca pritom vychádzal z vyjadrení navrhovateľa, ktorý potvrdil,
že nemal žiadne problémy s políciou, armádou či inými oficiálnymi orgánmi štátu. Odporca
poukázal na to, že navrhovateľ v predchádzajúcom azylovom konaní vystupoval pod inou
identitou, uvádzal iné informácie o svojej rodine s cieľom získať výhodnejšie postavenie
pri rozhodovaní o jeho žiadosti. Všetky tieto skutočnosti mali podľa odporcu v kontexte
posudzovania jeho opakovanej žiadosti o udelenie azylu svoju vypovedaciu hodnotu.
Vzhľadom k tomu, že neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, odporca skúmal,
či navrhovateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona
o azyle.
Podľa odporcu ani jedna z možností vážneho bezprávia ustanovených zákonom
o azyle sa u navrhovateľa nepreukázala ani nepotvrdila. Zo správy Amnesty International
za rok 2006 vyplynulo, že v Indii je trest smrti pozastavený. Odporca uviedol, že z výpovede
navrhovateľa vyplynulo, že nebolo nikdy proti nemu vedené trestné konanie, nebol väznený,
zatknutý a nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi, nebol vystavený mučeniu,
neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trest. Na základe uvedeného dospel
odporca navrhovateľovi doplnkovú ochranu neposkytol.
Odporca odôvodnil rozhodnutie o neexistencii prekážok administratívneho vyhostenia
navrhovateľa do krajiny pôvodu s odkazom navrhovateľom prezentované dôvody jeho obáv
z návratu do krajiny a na správy o krajine pôvodu nepreukázaním existencie prekážok
administratívneho vyhostenia v zmysle § 58 ods. 1 a 2 zákona o pobyte cudzincov.
Odporca v rozhodnutí popisuje spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu
navrhovateľa s odkazom na zdroje informácií, z ktorých informácie čerpal.
Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal,
pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne
vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca
vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie
azylu podľa § 8 a § 10 zákona o azyle, resp. dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32
zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ
v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno
vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody
pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné
skutkové zistenia.
Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú
celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj
vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu,
a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom
chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom
udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania
ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto
skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe
bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.
Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo nesplnenie relevantných
podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo potrebné
súhlasiť. Navrhovateľ požiadal o udelenie azylu z dôvodu obavy zo strany rodiny priateľky,
ktorá nesúhlasila s ich vzťahom. Odporca venoval tomuto dôvodu náležitú pozornosť
a vykonal dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľa obsahom správ o krajine pôvodu,
ktorých podstatnú časť v rozhodnutí s uvedením zdrojov aj uviedol.
Krajský súd sa rovnako zaoberal všetkými námietkami obsiahnutými v opravnom
prostriedku a rovnako aj dôvodom, pre ktorý požiadal navrhovateľ o azyl.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje so skutkovými ako aj právnymi
závermi krajského súdu, ktorý vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil z čoho vyvodil svoj
záver zhodný so záverom odporcu o to, že navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť obáv
z prenasledovania z dôvodov taxatívne vymedzených v zákona o azyle.
K vysloveným záverom krajského súdu nemá odvolací súd žiadne námietky
a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Nad rámec vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva,
že za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie
života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom
problémy so súkromnými osobami nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ
politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich
práv pred štátnymi orgánmi.
Táto skutočnosť nebola v konaní o udelenie azylu vyvrátená, preto
i za predpokladu, že tvrdenia navrhovateľa o obavách zo strany rodiny priateľky, ktorá
nesúhlasila s ich vzťahom by bola pravdivá, neboli odvolacie námietky navrhovateľa
dôvodné, pretože navrhovateľ nepreukázal, že štátne orgány mu odopreli poskytnúť
pomoc potom, ako sa na ne so žiadosťou o ochranu obrátil. Navrhovateľ sa podľa
vlastných vyjadrení na štátne orgány totiž vôbec neobrátil.
Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, odvolací
súd uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho
pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl,
ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané
či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej
ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu,
teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie
inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej
miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je potrebné vychádzať.
V predmetnej veci nebolo ani podľa odvolacieho súdu zistené závažné a potvrdené
dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je definované
v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu
uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje.
101Sža/5/2010
Rovnako sa stotožnil s názorom krajského súdu, podľa ktorého odporca správne
vyhodnotil neexistenciu skutočností, ktoré by podľa § 58 ods. 1 a 2 zákona č. 48/2002 Z.z.
predstavovali prekážku jeho administratívneho vyhostenia bránili návratu navrhovateľa
do krajinu pôvodu a s poukazom na správnosť tohto výroku, rozhodnutie odporcu považoval
za zákonné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považoval odvolacie námietky navrhovateľa
ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci odporcom za nedôvodné.
Rozhodnutie odporcu o neudelení azylu, o neposkytnutí doplnkovej ochrany
a rozhodnutie o neexistencii prekážok jeho administratívneho vyhostenia bolo potrebné
považovať za zákonné, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, tak, že navrhovateľovi, ktorý
nemal úspech vo veci právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 23. februára 2010
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová