Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
dda/376991.9e7d33.pdf
PDF · 186.47 KB
No categories available
1Sža/6/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sža/6/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: O., nar. X. v I.,
naposledy bytom v zahraničí Z., naposledy bytom v zahraničí: I., toho času: H., zastúpený
JUDr. F., bytom R., (korešpondenčná adresa: P.) proti odporcovi: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Migračný úrad, Bratislava, Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU-2176-15/PO-Ž/2006 zo dňa 24.1.2007, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz 25/2007-102 zo
dňa 23. septembra 2009 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 9Saz 25/2007-102 zo dňa 23. septembra 2009 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. ČAS:
MU-2176-15/PO-Ž/2006 zo dňa 24.1.2007, ktorým odporca podľa ustanovenia § 13 ods. 1
a § 20 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v platnom znení (ďalej len zákon o azyle) neudelil navrhovateľovi azyl na území Slovenskej
republiky, podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol o neudelení doplnkovej
ochrany navrhovateľov a podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol, že neexistuje prekážka
jeho administratívneho vyhostenia podľa § 58 ods. 1 a 2 zákona č. 48/2002 Z.z. na Ukrajinu.
Krajský súd dospel uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu
námietok uplatnených navrhovateľom a dospel k záveru, že odporca v napadnutom
rozhodnutí správne a dostatočným spôsobom zistil a vyhodnotil skutkový stav veci,
t. j. že navrhovateľom udávaný dôvod žiadosti nie je dôvodom pre udelenie azylu.
K námietke navrhovateľa, že odporca nedostatočným spôsobom zistil stav veci,
krajský súd uviedol, že nebolo povinnosťou odporcu vyhľadávať za navrhovateľa aj ďalšie
dôvody udelenia azylu, a to ani v prípade, ak by tieto existovali. Ak teda navrhovateľ uviedol,
že o azyl požiadal z dôvodu obáv pred „mafiou z Mukačeva“ (z dôvodu, že si požičal peniaze,
jeho dlžoba, ktorú nesplácal narastala a veritelia sa mu preto vyhrážali a žiadali od neho
tzv. výpalné v dôsledku nezaplatenia ktorého sa mu takisto vyhrážali), že na Ukrajina je zlá
politická situácia a že je tam veľká chudoba a nezamestnanosť, resp. že na Slovensku má
manželku, s ktorou chce žiť a viesť rodinný život, nie je možné podľa krajského súdu vyčítať
odporcovi, že tieto dôvody vyhodnotil z pohľadu naplnenia či nenaplnenia podmienok
poskytnutia medzinárodnej ochrany, t. j. azylu, resp. doplnkovej ochrany, resp. z pohľadu
naplnenia podmienok zákazu administratívneho vyhostenia navrhovateľa do krajiny jeho
pôvodu.
Vo vzťahu k navrhovateľom produkovaným dôvodom jeho žiadosti o azyl,
resp. k námietke nedostatočne zisteného stavu veci krajský súd poukázal na nedôveryhodnosť
navrhovateľa, keďže tento v minulosti vystupoval v azylových konaniach pod inou identitou
vrátane roku jeho narodenia. Navrhovateľom udávané dôvody takého konania (že tak urobil
preto, lebo sa obával, že by ho „výpalníci“ na Slovensku našli, podľa krajského súdu nie je
logickým, keďže skutočná identita navrhovateľa ako žiadateľa o azyl sú sprístupnené
iba odporcovi, resp. príslušným štátnym orgánom SR.
Krajský súd poukázal na to, že odporca do spisu založil a v napadnutom rozhodnutí
identifikoval informácie o krajine pôvodu a dostatočným spôsobom prezentoval situáciu,
na základe ktorej bolo podľa krajského súdu objektívne možné prijať záver vo veci
bezpečnostných rizík prípadného návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu tak v časti
rozhodnutia o neposkytnutí doplnkovej ochrany, neexistencie prekážok jeho
administratívneho vyhostenia a podporne aj neudelenia azylu.
Podľa krajského súdu odporca pri zistení stavu veci postupoval v súlade
s ustanoveniami zákona o azyle, resp. správneho poriadku, preto túto námietku vyhodnotil
za nedôvodnú.
Odporca podľa krajského súdu postupoval správne, ak po zvážení skutkového stavu
nenašiel ani dôvod pre udelenie doplnkovej ochrany navrhovateľovi podľa § 13a zákona
o azyle, preto dôvodne nepovažoval navrhovateľove dôvody za dôvody, pre ktoré by bol
navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia
v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle. Krajský súd zdôraznil, že odporca výrok o neposkytnutí
doplnkovej ochrany ako aj o neexistencii prekážok administratívneho vyhostenia
navrhovateľa odôvodnil zrozumiteľným a dostatočným spôsobom v zmysle § 47 ods. 3
Správneho poriadku.
K námietke navrhovateľa, že odporca napadnutým rozhodnutím porušil ústavu SR
a Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, týkajúcich sa ochrany manželstva a rodiny,
krajský súd uviedol, že pokiaľ odporca na základe výsledkov vykonaného administratívneho
konania a za použitia príslušných ustanovení zákona o azyle dospel k záveru,
že navrhovateľovi medzinárodnú ochranu nie je možné udeliť, pretože nenaplnil zákonné
predpoklady jej udelenia, nie je možné podľa krajského súdu takémuto rozhodnutiu pričítať
porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, či Ústavy SR v častiach
ochrany manželstva alebo rodiny. Je tomu tak preto, že Dohovor o ochrane ľudských práv
a slobôd a ani Ústava SR neukladajú povinnosť štátu (odporcovi) žiadateľovi o azyl, ktorý má
rodinu, resp. je ženatý, udeliť azylu z dôvodu existencie manželstva či rodiny. Výkon
oprávnených záujmov a práva v tomto smere rieši vo vzťahu k cudzincom zákon č. 48/2002
Z.z. o pobyte cudzincov.
Na základe uvedeného krajský súd rozhodnutie odporcu, ktorým navrhovateľovi
neudelil azyl a rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany a o neexistencii prekážok jeho
administratívneho vyhostenia ako rozhodnutie vydané v súlade so zákonom potvrdil.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom namietal, v prvom rade
procesnú stránku konania na krajskom súdu, ktorá súvisela s námietkou zaujatosti.
Navrhovateľ poukázal na to, že na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 22.4.2009, navrhovateľ
vzniesol námietku zaujatosti. Dňa 18.6.2009 listom požiadal o predĺženie lehoty na podanie
písomnej námietky zaujatosti sudcu krajského súdu JUDr. Ľ., a to z dôvodu, že bol od
3.6.2009 práceneschopný. Na krajskom súde podal navrhovateľ dňa 17.8.2009 podanie pod
názvom „podrobné odôvodnenie námietky zaujatosti“ .
Krajský súd rozhodol dňa 23.9.2009 v merite veci, avšak o námietke zaujatosti
do dnešného dňa nebol navrhovateľ vyrozumený. To, že mu nebolo doručené rozhodnutie
príslušného súdu o námietke zaujatosti, navrhovateľ považuje za porušenie zákona o ústave.
Okrem toho, krajský súd vo veci rozhodol v neprítomnosti jeho právneho zástupcu,
čo považuje za porušenie príslušných ustanovení OSP, ale aj čl. 48 ústavy.
Podľa navrhovateľa námietka zaujatosti bola vážnou zákonnou prekážkou, prečo
nemal do času rozhodnutia o nej, namietaný sudca konať. Minimálne bolo povinnosťou
oboznámiť navrhovateľa, aké rozhodnutie sa prijalo vo veci podanej námietky zaujatosti,
k čomu nedošlo.
Podľa navrhovateľa aj vo veci podanej námietky mal právo na spravodlivý proces
v rámci celého súdneho konania.
Navrhovateľ súčasne namietal, že čl. 48 ods. 2 ústavy SR sa vzťahuje aj na jeho
zástupcu, pričom krajský súd vec prejednal v neprítomnosti jeho zástupcu z jemu neznámych
dôvodov. Zástupca navrhovateľa tak nemohol pred krajským súdom uplatniť dôkazy, ktoré
mal vykonať odporca ohľadne niektorých udalostí, ktoré navrhovateľovi dosvedčia, že bol
prenasledovaný na Ukrajine za jeho politické názory voči Ukrajine a ohľadne prenasledovania
policajných orgánov na Ukrajine v súvislosti s jeho bránením sa voči skupinám mafiánov
ohľadne vypaľovania, vydierania a pod.
Navrhovateľ ďalej namietal, že i keď rozumie slovensky, nie je zdatný v právnych
veciach, preto sa malo pojednávanie z 23.9.2009 odročiť pre neprítomnosť jeho právneho
zástupcu, nakoľko tu existovala objektívna prekážka (právny zástupca navrhovateľa bol mimo
územia SR). Podľa navrhovateľa nebolo postačujúce, že na pojednávaní navrhovateľ uviedol,
že rozumie slovensky. Podľa jeho názoru došlo k vážnym procesným pochybeniam
na poslednom pojednávaní, pretože mu bol odňatý nielen jeho právny zástupca,
ale aj prekladateľka z jazyka slovenského do ukrajinského.
Navrhovateľ krajskému súdu vyčítal, že nevykonal vo veci dokazovanie na zistenie
aktuálnej situácie v krajine jeho pôvodu. V tejto súvislosti poukázal na to, že od roku 1990 je
situácia na Ukrajine nebezpečná, čo právny zástupca navrhovateľa dokumentoval na iných
prípadoch, ktoré pozná zo svojej práce právneho zástupcu. Podľa navrhovateľa aj odporca má
skreslené informácie o Ukrajine. V tejto súvislosti poukázal na to, že odporca sa len okrajovo
zaoberal dôvodmi navrhovateľa, pre ktoré žiadal o udelenie azylu. Keď navrhovateľ oznámil
výpaľníctvo na príslušné policajné orgány, tak sa touto vecou nezaoberali, pretože
spolupracovali s mafiánmi.
Odporcovi vyčítal, že nevykonal náležité dokazovanie vo veci (napr. prostredníctvom
Interpolu alebo MZV SR, a preto považuje zo strany odporcu zistenie skutkového
a skutočného stavu veci za nie spoľahlivo zistené. Správy o krajine pôvodu, z ktorých
vychádzal odporca, majú podľa navrhovateľa účelový charakter. Nemajú žiaden význam
a zmysel a nie sú hodnovernými dôkazmi o situácii na Ukrajine, pretože nehovoria aká bola
situácia na Ukrajine v čase, keď navrhovateľ musel odísť z Ukrajiny.
Krajskému súdu navrhovateľ vyčítal, že vôbec nezohľadnil skutočnosť,
že navrhovateľ si na území SR založil rodinu, a že v rodine sa narodilo dieťa. Jeho rozsudok
je podľa navrhovateľa zmätočný a nepreskúmateľný, je nepresvedčivý a vyznačuje sa znakmi
právnej nedokonalosti.
Na základe uvedeného navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.
V doplnení odvolania zo dňa 24.11.2009 navrhovateľ uviedol, že krajský súd mal
doplniť dokazovanie za účasti právneho zástupcu navrhovateľa, a to z dôvodu preverenia
pravdivosti tvrdení navrhovateľa, preto je dokazovanie ako také neúplné a nemôže byť
konečné. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na rozhodnutie ústavného súdu
SR I. ÚS 49/2001v ktorom ústavný súd zaujal stanovisko, že podľa ktorého „Postup, ktorým
súd odníme účastníkovi konania možnosť sa k dôkazu, ktorý súd vykonal a ktorý obsahoval
zistenie významné pre jeho rozhodnutie a vytvorí tak dotknutému účastníkovi podstatne
nevýhodnejšie podmienky na preukázanie svojich tvrdení, než akými disponuje druhý účastník
konania, je nielen porušením práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48
ods. 2 ústavy SR, ale aj porušením princípu kontradiktórnosti a princípu rovnosti zbraní
ako základných definičných prvkov práva na spravodlivé súdne konanie. „
Vzhľadom k tomu, že krajský súd neodročil pojednávanie, na ktorom nebol jeho
právny zástupca, neumožnil mu ani predostrieť na pojednávaní dôkazy, ktoré mal navrhovateľ
k dispozícii.
Podľa navrhovateľa krajský súd nesprávne z právneho hľadiska posúdil vec, pretože
jednak len uviedol zákon o azyle, jeho niektoré ustanovenia na daný prípad vôbec nevyložil
a ani tento zákon na daný skutkový stav vôbec neaplikoval.
Odporcovi vyčítal, že neudelenie doplnkovej ochrany v rozhodnutí neodôvodnil
a krajský súd sa touto otázkou z právneho a vecného hľadiska nezaoberal a nezaujal k nej
právny názor.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že rozsudok krajského súdu navrhol
ako vecne správny potvrdiť. Podľa odporcu v prípade navrhovateľa je dôvodné sa domnievať,
že nebyť hroziaceho vyhostenia, navrhovateľ by vôbec o azyl na území SR nepožiadal.
Dôvody jeho žiadosti, ako ich uviedol v administratívnom konaní nie sú relevantnými
dôvodmi pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. K námietke navrhovateľa,
že prejednaním veci pred krajským súdom v neprítomnosti jeho právneho zástupcu došlo
k porušeniu jeho práv, uviedol, že právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie
nedostavil, pričom zásielka s predvolaním sa po uplynutí úložnej doby vrátila súdu dňa
21.9.2009, ktorý deň sa považuje za deň doručenia. Krajský súd preto prejednal vec
v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa, ale za prítomnosti navrhovateľa, ktorý
takýto postup súdu nenamietal. Rovnako nie je možné súhlasiť s námietkou navrhovateľa,
že prejednaním veci v neprítomnosti jeho právneho zástupcu malo za následok, že nemohol
predložiť dôkazy, pretože navrhovateľ sa pojednávania zúčastnil a nič mu nebránilo,
aby dôkazy predložil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, a dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné zrušiť.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 OSP,
s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. februára 2010 (§ 156 ods. 1
a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neudelení azylu
navrhovateľovi na území SR, o neposkytnutí doplnkovej a o neexistencii prekážok jeho
administratívneho vyhostenia podľa osobitného zákona, preto primárne v medziach odvolania
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vzhľadom na odvolacie námietky navrhovateľa,
sa zaoberal predovšetkým otázkou, či v konaní nedošlo k vadám, ktorých existencia zakladá
dôvodnosť zrušenia napadnutého rozhodnutia.
Z obsahu spisu krajského súdu vyplynulo, že navrhovateľ vzniesol námietku zaujatosti
sudcu na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 22.4.2009.
Krajský súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že uložil zástupcovi
navrhovateľa, aby vznesenú námietku zaujatosti odôvodnil v lehote 7 dní, s tým,
že v opačnom prípade nebude k nej prihliadať. Z obsahu zápisnice vyplynulo, že zástupca
navrhovateľa požiadal, aby lehota na podanie písomnej námietky bola určená na 15 dní,
pretože bude mimo územia SR.
V spise krajského súdu sa na č. l. 61 nachádza úradný záznam zo dňa 22.4.2009,
z obsahu ktorého vyplýva že sudca sa k námietke zaujatosti vznesenej na pojednávaní zatiaľ
nevyjadruje, nakoľko nie je zrejmé, z akého dôvodu bola námietka zaujatosti vznesená.
Z obsahu úradného záznamu zo dňa 14.5.2009 (č. l. 65) vyplýva, že zástupca
navrhovateľa námietky zaujatosti nedoručil súdu ani v lehote 15 dní.
Krajský súd dňa 20.5.2009 predložil spis na rozhodnutie o vznesenej námietke
zaujatosti Najvyššiemu súdu SR, ktorý dňa 25.5.2009 vec vrátil krajskému súdu
bez meritórneho rozhodnutia (o vznesenej námietke) ako omylom predloženú, s tým, že podľa
§ 15 a ods. 3 OSP na námietku zaujatosti, ktorú navrhovateľ zaujatosti neodôvodnil, súd
neprihliada.
Dňa 22.6.2009 zaslal zástupca navrhovateľa krajskému súdu žiadosť o predĺženie
lehoty na písomné podanie námietok, ktoré navrhovateľ uplatnil na pojednávaní
dňa 23.4.2009. Uviedol, že po návrate zo zahraničia musel absolvovať viaceré lekárske
vyšetrenia a následne od 3.6.2009 je práceneschopný, ako dôkaz predložil kópiu PN
č. I 7110403. Súčasne požiadal o predĺženie lehoty na podanie písomnej námietky
do 5.7.2009. Zástupca navrhovateľa požiadal o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku
za vznesenie námietky zaujatosti vo výške 66,- EUR, na zaplatenie ktorej bol navrhovateľ
vyzvaný krajským súdom z 23.4.2009.
Termín pojednávania určený na deň 19.8.2009 bol (dňa 11.8.2009) zrušený krajským
súdom z dôvodu práceneschopnosti sudcu. Na uvedený termín pojednávania sa zástupca
ešte pred tým, ako bol upovedomený o zrušení termínu pojednávania ospravedlnil písomným
podaním zo dňa 11.8.2009 z dôvodu svojej práceneschopnosti. Súčasne požiadal o odročenie
pojednávania z dôvodu, že navrhovateľ trvá na jeho osobnej prítomnosti na pojednávaní.
Podaním zo dňa 11.8.2009, ktoré bolo doručené krajskému súdu dňa 17.8.2009
zástupca navrhovateľa podrobne odôvodnil námietku zaujatosti sudcu. Uviedol,
že navrhovateľ nemal možnosť sa brániť voči tomu, ako postupoval sudca voči nemu
na pojednávaní dňa 22.4.2009 (sudca mal preukázať osobné pocity na pojednávaní - „ akoby
nenávisť“) a tieto konkrétne prejavy môžu aj podľa judikatúry ESĽP (Backmans c. Belgicko)
vážne ohroziť vonkajšie zdanie nestrannosti sudcu. Podľa zástupcu navrhovateľa, v konečnom
dôsledku sudcovi navrhovateľ nedôveruje, má veľké obavy z jeho nestrannosti a preto
by nemal vec prejednať a rozhodnúť o nej. Zástupca navrhovateľa uviedol, že účelom práva
namietať zaujatosť sudcu, je ochrana spravodlivého procesu, a preto sa predmetným návrhom
v podstate navrhovateľ dožaduje základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného
v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Z obsahu spisu krajského súdu ďalej vyplynulo, že krajský súd nariadil pojednávanie
na 23.9.2009, vec prejednal v neprítomnosti zástupcu navrhovateľa, ktorému predvolanie
nebolo doručené, zásielka sa vrátila súdu s poznámkou poštového doručovateľa, že adresát
si zásielku v odbernej lehote neprevzal.
Z obsahu zápisnice vyplynulo, že navrhovateľ prítomný na pojednávaní na otázku
sudcu, či mu je známy obsah podania zástupcu navrhovateľa zo 17.8.2009 vo veci
podrobného odôvodnenia námietky zaujatosti, či sa jeho zástupca s ním po predchádzajúcom
pojednávaní zhováral na tému chovania sa konajúceho sudcu na pojednávaní a či mal
navrhovateľ z pojednávanie dojem, že sa k nemu konajúci sudca choval akoby s nenávisťou,
navrhovateľ uviedol, že obsah námietky mu nie známy, po predchádzajúcom pojednávaní
sa jeho zástupca ponáhľal, pretože mal iné povinnosti, na tému že by sa konajúci sudca
správal akoby s nenávisťou, alebo iným nevhodným spôsobom navrhovateľ uviedol, že nemal
takýto dojem.
Na to vyhlásil krajský súd dokazovanie za skončené a vo veci bol vyhlásený rozsudok,
ktorým bolo napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdené.
Odvolací súd vzhľadom na odvolacie námietky navrhovateľa dospel k záveru,
že ak krajský súd vo veci nariadil pojednávanie, vo veci konal a rozhodol napriek tomu,
že zástupcom navrhovateľa bola vznesená námietka zaujatosti sudcu, postupoval v rozpore
so zákonom, pretože pre takýto postup neboli splnené podmienky zákona.
Krajský súd ani v dôvodoch rozsudku, ktorým rozhodnutie odporcu potvrdil, totiž
nezdôvodnil, prečo takto postupoval, neuviedol akými úvahami sa riadil, keď napriek
vznesenej námietke zástupcu navrhovateľa vec prejednal a vo veci rozhodol.
Námietka zaujatosti sudcu uplatnená zástupcom navrhovateľa podaním zo dňa
11.8.2009, ktoré bolo doručené krajskému súdu dňa 17.8.2009 zástupca podrobne odôvodnil ,
je z nej zrejmé, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a je možné z nej
posúdiť kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel
(pojednávanie pred krajským súdom dňa 22.4.2009).
Vzhľadom k tomu, že na predchádzajúcu námietku zaujatosti krajský súd nemal
prihliadať, pretože nespĺňala náležitosti námietky zaujatosti, námietku uplatnenú zástupcom
navrhovateľa dňa 18.8.2009 ktorá obsahuje všetky zákonom predpísané požiadavky, mal
krajský súd po vyjadrení sa k námietke zaujatosti predložiť nadriadenému súdu s vyjadrením
sudcu na rozhodnutie o námietke zaujatosti a to podľa § 16 ods. 1 OSP.
Krajský súd mal teda iba skúmať, či námietka zaujatosti spĺňa náležitosti námietky
zaujatosti v zmysle § 15 ods. 3 OSP a po vyriešení tejto otázky mal vec predložiť
101Sža/6/2010
nadriadenému súdu, ktorý jediný je oprávnený skúmať dôvodnosť a opodstatnenosť podanej
námietky, a to aj z hľadiska splnenia podmienky uvedenej v § 15a ods. 2 (včasnosť podania
námietok).
Pokiaľ si teda krajský súd dôvodnosť resp. opodstatnenosť námietky zaujatosti sudcu
vyriešil sám, a to na základe vyjadrení navrhovateľa produkovaných navrhovateľom
na pojednávaní dňa 23.9.2009, prisvojil si kompetencie, ktoré mu nepatria, pretože záver
o tom, či námietka zástupca navrhovateľa je dôvodná, resp. nemá opodstatnenie, napríklad
preto, že námietka zaujatosti nevyjadruje vôľu navrhovateľa, resp. bola podaná po uplynutí
lehoty uvedenej v § 15a ods. 2 OSP si môže urobiť iba nadriadený súd, ktorý o takejto
námietke bude rozhodovať.
Podľa § 15a ods. 1 OSP účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť
námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom
pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol
dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. (ods. 2)
V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť
sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia
dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto
prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. (ods. 3)
Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliadne, ak
už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
(ods. 4)
Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na
námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
(ods. 5)
Podľa § 16 ods. 1 OSP súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu
na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. Ak sa spis zároveň predkladá
111Sža/6/2010
odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, vec sa predloží až po vykonaní úkonov
spojených s predložením veci odvolaciemu súdu. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne
do desiatich dní od predloženia veci nadriadený súd v senáte; touto lehotou nie je viazaný,
ak rozhoduje zároveň o odvolaní. O vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
rozhodne do desiatich dní iný senát tohto súdu.
Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak účastník uplatnil v námietke zaujatosti rovnaké
skutočnosti, o ktorých už rozhodol nadriadený súd alebo iný senát Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ak je námietka zaujatosti podaná po uplynutí lehoty podľa § 15a ods. 2
alebo ak na námietku súd neprihliada podľa § 15a ods. 3 až 5; v týchto prípadoch sa vec
nadriadenému súdu nepredkladá. O dôvode, pre ktorý sa vec nadriadenému súdu
nepredkladá, súd upovedomí účastníka konania, ktorý námietku uplatnil. (ods. 2)
Podanie námietky zaujatosti nebráni súdu prejednať vec alebo uskutočniť iné úkony
pred jej predložením nadriadenému súdu podľa odseku 1, ak možno predpokladať,
že námietka nie je dôvodná; pred rozhodnutím o námietke zaujatosti súd nemôže vydať
rozhodnutie vo veci samej alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. (ods. 3)
Podľa § 14 ods. 1 OSP Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,
ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti.
Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho
stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní (ods. 2).
Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu
v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach (ods. 3).
Keďže krajský súd vec prejednal a rozhodol aj napriek námietke zaujatosti
sudcu, ktorú vzniesol jeho zástupca a túto nebolo možné považovať podľa odvolacieho súdu
za námietku, ktorá nespĺňa náležitosti takého podania podľa § 15 ods. 3 OSP, nebolo ju
možné považovať ani za opakovanú, resp. námietku ktorá má povahu okolností spočívajúcich
v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach,
pričom bolo jeho povinnosťou, vec predložiť nadriadenému súdu na postup podľa § 16
121Sža/6/2010
ods. 1 OSP, bolo potrebné rozhodnutie krajského súdu pre uvedené procesné pochybenie
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Takýmto postupom totiž krajský súd odňal podľa odvolacieho súdu navrhovateľovi
možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie stav, kedy sa účastníkovi nepriznajú
tie procesné práva, ktoré mu zákon ustanovuje, ktorých výkonom mohol uplatniť svoj vplyv
na výsledok konania. Tým, že vznesenej o námietke zaujatosti sudcu nerozhodol nadriadený
súd, nebolo možné bez pochybností vylúčiť, že o predmetnej veci rozhodoval súd (sudca)
nezaujatý a nestranný.
Požiadavka nestrannosti súdu vyplýva tak z článku 46 ods. 1 ústavy SR v spojení
s čl. 141 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Bez rozhodnutia nadriadeného súdu o námietke zaujatosti sudcu,
vznesenej zástupcom navrhovateľa, nebolo možné, vo veci konať a rozhodnúť. Postupom
krajského súdu, došlo k takej vade konania, ktorá má za následok zrušenie rozhodnutia
krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/.
Pre uvedenú vadu je odvolanie navrhovateľa dôvodné a z dôvodu jej existencie
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 221 ods. 1
písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 23. februára 2010
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová