Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/7/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej

veci navrhovateľa: S., nar. X. v K., naposledy bytom v zahraničí: K., t. č. PT R., proti

odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Bratislava,

Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU-56-

18/PO-Ž/2009 zo dňa 30. apríla 2009, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského

súdu v Košiciach č. k. -23 zo dňa 9. septembra 2009 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -23 zo dňa 9. septembra 2009 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. ČAS:

MU-56-18/PO-Ž/2009 zo dňa 30. apríla 2009, ktorým odporca podľa ustanovenia § 13 ods. 1

a o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v platnom znení (ďalej len zákon o azyle) neudelil navrhovateľovi azyl na území Slovenskej

republiky, podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol o neudelení doplnkovej

ochrany navrhovateľovi.

Krajský súd dospel k záveru, že odporca v napadnutom rozhodnutí správne

a dostatočným spôsobom zistil a vyhodnotil skutkový stav veci, t. j. že navrhovateľom

udávaný dôvod žiadosti nie je dôvodom pre udelenie azylu.

Krajský súd k navrhovateľom udávanému dôvodu žiadosti o azyl – pozemkovým

sporom uviedol, že pripúšťa, že tieto tvrdenia môžu byť pravdivé a pre navrhovateľa ťaživé,

tieto dôvody však podľa krajského súdu nezakladajú dôvod pre udelenia azylu na území SR

v zmysle zákona o azyle. Navrhovateľ nepreukázal, že by bol v krajine pôvodu

prenasledovaný z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, naopak

potvrdil, že sa o svoj život obával pre pozemkové spory.

Vo vzťahu k humanitným dôvodom, na ktoré sa navrhovateľ odvolával až v opravnom

prostriedku proti rozhodnutiu odporcu, krajský súd uviedol, že sa jedná o nenárokový právny

inštitút, a teda v medziach správnej úvahy odporcu je, aké konkrétne dôvody bude

za ne považovať.

Odporca podľa krajského súdu postupoval správne, ak po zvážení skutkového stavu

nenašiel ani dôvod pre udelenie doplnkovej ochrany navrhovateľovi podľa § 13a zákona

o azyle, preto dôvodne nepovažoval navrhovateľove dôvody za dôvody, pre ktoré by bol

navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia

v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle.

Na základe uvedeného krajský súd rozhodnutie odporcu, ktorým navrhovateľovi

neudelil azyl a rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany ako rozhodnutie vydané v súlade

so zákonom potvrdil.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom vyjadril nesúhlas

s právnym posúdením veci, najmä pokiaľ sa jedná o vyhodnotenie jeho žiadosti o azyl

vo vzťahu k pozemkovým sporom v nadväznosti na politické dôvody považované

za nepodložené, nereálne a nedôvodné.

Navrhovateľ síce pripúšťa, že právny poriadok Slovenskej republiky ako ani Dohovor

o právnom postavení utečencov neumožňujú udeliť azyl štátnym príslušníkom tretej krajiny

na základe obavy z prenasledovania z dôvodu majetkových sporov. Zo správ relevantných

organizácií zaoberajúcich sa posudzovaním stavu ľudských práv v Indii však vyplýva,

že v tejto krajine nie sú majetkové spory ojedinelé a že v rámci indickej spoločnosti majú

často krát zásadný dopad na spoločenské a právne postavenie osôb. Podľa navrhovateľa

v dôsledku neefektívnej činnosti polície nie je možné domôcť sa práva na území Indie a India

tak nie je schopná poskytnúť dostatočnú ochranu svojim občanom.

Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na správu Human Rights Watch z augusta

2009 nazvanej „Rozvrátený systém – nespôsobilosť, zneužívanie a beztrestnosť v Indickej

polícii“

Navrhovateľ súčasne poukázal na to, že jeho dôvod žiadosti o azyl bolo možné

podradiť príslušnosť pod sociálnu skupinu nakoľko spoločnou charakteristikou osôb

s pozemkovými spormi je beznádejná situácia, v ktorej si nie sú schopní sami pomôcť

a ktorým nie je ani štátna moc ochotná, resp. schopná pomôcť.

Na základe uvedeného navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie

odporcu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že rozsudok krajského súdu navrhol

ako vecne správny potvrdiť. Nestotožnil sa s tvrdením navrhovateľa, že bol prenasledovaný

z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. Po vyhodnotení dostupných správ o krajine

pôvodu nebolo podľa odporcu preukázané, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu

vystavený vážnemu bezpráviu tak, ako to ustanovuje § 2 písm. f/ zákona o azyle.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia ,

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. februára 2010 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone

o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok

taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia

byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti

k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd

a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania

azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta

).

Podľa o azyle (účinného od 1.12.2008, ďalej len zákon

o azyle) ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,

národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých

politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto

obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa § 10 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento

zákon neustanovuje inak,

a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny

pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred

písomne súhlasí.

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať

na území Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny

s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).

Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej

republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).

Podľa § 13 ods. 1) ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky

uvedené v § 8 alebo § 10.

Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu

žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo

o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi

poskytne doplnkovú ochranu.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neudelení azylu

navrhovateľovi na území SR a o neposkytnutí doplnkovej, preto primárne v medziach

odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal

aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal

so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného

rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité

dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa, a obsahom správ

o krajine pôvodu (informácie MÚ MV SR č. p.: MÚ-871/ODZS-2009, MÚ-27-1/ODZS-2008,

MÚ-27-3/ODZS-2008, zo správy MZV USA týkajúcej sa štátnych praktík v oblasti ľudských

práv vydanej Úradom pre demokraciu, ľudské práva a prácu z 8.3.2006, z vybraných častí

Súhrnných teritoriálnych informácií z 1.10.2008, z portálu www.business.cz a informácií

Encarta Reference Library 2007), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-

spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal

o udelenie azylu a bezpečnostné riziko prípadného návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu.

Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 17.2.2009 navrhovateľ uviedol,

že dôvodom jeho žiadosti o azyl boli problémy so svokrovcami jeho sestry. Po svadbe sestry

v roku 2003, žiadali od jeho rodiny veno 4.000.000,- rupií alebo pozemok, ktorý jeho otec

prepísal na neho a brata. Veno nechceli svokrovcom sestry vydať, preto svokrovci sestry

z pomsty podali v roku 2006 na neho trestné oznámenie, že v lekárni pracuje s falošnými

peniazmi, čo však nebola pravda. Polícia v danej veci zahájila šetrenie, pričom toto trvalo

3 dni a následne ho spod obžaloby oslobodili, nakoľko falšovanie peňazí sa nepreukázalo.

V roku 2006 sa ho svokrovci sestry snažili zabiť, keď poslali do lekárne,

keď pracoval, nejakých ľudí a títo mali mačety a snažili sa ho napadnúť. Prvýkrát

mu pomohol majiteľ lekárne a podarilo sa mu utiecť. Druhý krát prišli za ním domov, avšak

on doma nebol, hádali sa s jeho otcom, pričom im doma spravili nejakú škodu a odišli.

Po ich druhej návšteve sa už domov nevrátil, odišiel do mesta Ambala v štáte Haryana.

Tu bol s priateľmi dva mesiace, avšak napriek tomu, že tam nemal problémy, otec

mu doporučil, aby radšej z Indie odišiel. Odcestoval do Dillí, kde sa nakontaktoval

na prevádzača a následne z Indie odcestoval.

Na otázku, či nahlásil na polícii problémy so svokrovcami sestry, odpovedal,

že incident nahlásil, ale polícia nič nerobila, nakoľko svokrovci sestry mali kontakty

na vládnu politickú stranu Akali Dal.

Na otázku, či mal problémy aj jeho brat odpovedal, že aj on mal problémy, ale odišiel

bývať do Taran Taaran. Na otázku prečo odišiel z Indie, keď svokrovci jeho sestry z obce

odišli, odpovedal, že napriek tomu, že z dediny odišli, jeho problém sa neskončil, pretože

mohol očakávať každú chvíľu, že ho zabijú. Preto radšej z Indie odišiel.

Na otázku, či mal v krajine pôvodu nejaké problémy s políciou, armádou alebo inými

štátnymi orgánmi, odpovedal, že osobne s nimi nemal žiadne problémy. Do krajiny pôvodu

sa nechce vrátiť, lebo sa obáva o svoj život.

Odporca v rozhodnutí, ktorým neudelil navrhovateľovi azyl, poukázal na to, že v jeho

prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania v zmysle zákona o azyle.

Podľa vyjadrení navrhovateľa, v roku 2006 čelil falošnému obvineniu zo spáchania trestného

činu, že v lekárni používal falošné peniaze. Po trojdňovom vyšetrovaní polície bol zbavený

viny a bez obmedzenia zo strany polície pokračoval v práci. Polícia teda konala v zmysle

zákona, neobmedzila ani neporušila jeho osobnú slobodu, ani neohrozoval jeho život.

Potom už voči nemu nebolo vedené trestné konanie, nebol zadržaný, väznený

ani vypočúvaný, neprišiel do styku s armádou, políciou, súdnictvom ani inými štátnymi

orgánmi. Taktiež nebol členom žiadnej politickej strany ani hnutia, od roku 2002 bol

sympatizantom politickej strany Indického národného Kongresu (INC), pričom ako

sympatizant nečelil žiadnym problémom.

K majetkovým sporom, ktoré boli dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu, odporca

v rozhodnutí uviedol, že vlastníkmi pozemkov podľa vyjadrení navrhovateľa boli dve osoby,

preto tvrdenie navrhovateľa, že odstránením jeho osoby zo strany svokrovcov jeho sestry

by sa zmocnili majetku, o ktorý mali záujem, je podľa odporcu nelogické, rovnako neobstojí

námietka navrhovateľa, že polícia bola nečinná po jeho ohlásení incidentu s poukazom na to,

že svokrovci jeho sestry mali mať dobré vzťahy s vládnou politickou stranou. Pretože, pokiaľ

by to tak bolo, polícia by ako nástroj vládnucej strany neprešetroval navrhovateľovo

obvinenie za danie do obehu falošných peňazí s výsledkom potvrdzujúcim jeho nevinu,

ale by konala naopak.

Podľa odporcu v danom prípade išlo o osobné problémy, ktoré nejavili žiadne známky

perzekúcie. Odporca v rozhodnutí tiež poukázal na to, že pôda je v Indii často krát jediným

zdrojom obživy, najmä na vidieku dochádza často k majetkovým sporom, tak ako v prípade

jeho rodiny, čo je bežným javom v krajine.

Napriek vysokému stupňu korupcie a byrokracie v indických štátnych orgánoch,

zabezpečuje každému občanovi krajiny právo na zaistenie ochrany. Ak navrhovateľ

teda nesúhlasil s činnosťou polície, mohol sa obrátiť na nadriadené orgány, čo však podľa

vlastného vyjadrenia neurobil.

Odporca v rozhodnutí poukázal na to, že navrhovateľ odišiel v roku 2007 bývať

ku kamarátovi do mesta Ambala v provincii Haryana, kde podľa vlastného vyjadrenia nečelil

žiadnym problémom, a teda nemal žiaden dôvod na opustenie krajiny pôvodu. Odporca tiež

vychádzal z tvrdení navrhovateľa, že po odchode z krajiny pôvodu sa dopravil do Talianska,

kde žil približne 10 mesiacov, keďže sa mu nepodarilo nájsť prácu, odišiel do Viedne, kde

sa zdržiaval 6 mesiacov. Po zadržaní rakúskou políciou požiadal o azyl a bol vrátený

na územie SR.

Podľa odporcu jeho odchod z Indie bol motivovaný skôr inými činiteľmi,

ako ochranou vlastného života.

Vzhľadom k tomu, že neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, odporca skúmal,

či navrhovateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona

o azyle.

Odporca uviedol, že z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že potom, ako bolo

svokrovcami sestry podané v roku 2006 na neho trestné oznámenie, (že v lekárni pracuje

s falošnými peniazmi) a bol po troch dňoch vyšetrovania spod obžaloby oslobodený,

nebolo potom proti nemu vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý a nemal žiadne

problémy so štátnymi orgánmi, nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu

zaobchádzaniu alebo trest. V súčasnej dobe taktiež podľa odporcu neprebieha žiaden

medzinárodný alebo vnútroštátny konflikt, ktorý by pre navrhovateľa predstavoval

individuálnu hrozbu podľa definície ujmy, a preto dospel k záveru, že niet dôvodu

na poskytnutie doplnkovej ochrany navrhovateľovi.

Odporca v rozhodnutí popisuje spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu

navrhovateľa s odkazom na zdroje informácií, z ktorých informácie čerpal.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal,

pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne

vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca

vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie

azylu podľa § 8 a § 10 zákona o azyle, resp. dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno

vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody

pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné

skutkové zistenia.

Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú

celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj

vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu ja aplikovateľný v obmedzenom rozsahu,

a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom

chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom

udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania

ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto

skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe

bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.

Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo nesplnenie relevantných

podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo potrebné

súhlasiť. Navrhovateľ požiadal o udelenie azylu z dôvodu obavy o svoj život pre majetkové

spory s rodinou (svokrovcami jeho sestry), ktorá sa chcela zmocniť jeho majetku. Odporca

venoval tomuto dôvodu jeho žiadosti o azyl náležitú pozornosť a vykonal dokazovanie okrem

výsluchu navrhovateľa obsahom správ o krajine pôvodu, ktorých podstatnú časť v rozhodnutí

s uvedením zdrojov aj uviedol.

Krajský súd sa rovnako zaoberal všetkými námietkami obsiahnutými v opravnom

prostriedku a rovnako aj dôvodom, pre ktorý požiadal navrhovateľ o azyl.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje so skutkovými ako aj právnymi

závermi krajského súdu, ktorý vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil z čoho vyvodil svoj

záver zhodný so záverom odporcu o to, že navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť obáv

z prenasledovania z dôvodov taxatívne vymedzených v zákona o azyle.

K vysloveným záverom krajského súdu nemá odvolací súd žiadne námietky

a v podrobnostiach na ne odkazuje.

101Sža/7/2010

Nad rámec vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva,

že za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie

života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom

problémy so súkromnými osobami nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ

politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich

práv pred štátnymi orgánmi.

Táto skutočnosť nebola v konaní o udelenie azylu vyvrátená, preto

i za predpokladu, že tvrdenia navrhovateľa o obavách o život zo strany svokrovcov

jeho sestry pre majetkové spory sú pravdivé, neboli odvolacie námietky navrhovateľa

dôvodné, pretože navrhovateľ nepreukázal, že štátne orgány mu odopreli poskytnúť

pomoc potom, ako sa na ne so žiadosťou o ochranu obrátil. Navrhovateľ sa podľa

vlastných vyjadrení na políciu síce obrátil, tá však bola nečinná. Na nadriadené orgány

so žiadosťou o prešetrenie nečinnosti polície sa však neobrátil. Vyjadril obavu z toho,

že polícia by mu aj tak neposkytla pomoc, pretože rodina svokrovcov jeho sestry mala

kontakty na vládnucu stranu, ktorá mohla výsledok šetrenia ovplyvniť.

Túto námietku navrhovateľa, odvolací súd vyhodnotil za účelovú. Ako totiž vyplynulo

z vyjadrení navrhovateľa pred správnym orgánom polícia v inom konaní, po troch dňoch

vyšetrovania (v trestnej veci, ktorá sa mala začať z podnetu svokrovcov jeho rodiny)

ho spod obvinenia oslobodila. Vzhľadom na uvedené považoval odvolací súd túto námietku

za nedôvodnú a ničím nepodloženú.

K odvolacej námietke navrhovateľa, vzťahujúcej sa k jeho tvrdeniu o „príslušnosti

k určitej sociálnej skupine“ sa javí vzhľadom k okolnostiam daného prípadu ako nedôvodná,

nakoľko navrhovateľ nenaplnil konkrétnym obsahom žiaden z pojmových znakov

definície sociálnej skupiny, tak ako je vymedzený v ustanovení § 19a ods. 4 písm. e)

zákona o azyle, podľa ktorého ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania

vychádza z toho, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci

skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno

zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné

pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla

a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine

pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej

charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak,

že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu.

Odvolací súd s poukazom na citované ustanovenie zákona o azyle, z ktorého bolo

potrebné pri posudzovaní dôvodov navrhovateľa o udelenie azylu vychádzať, poukazuje na to,

že tvrdenie navrhovateľa o príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak zostalo len v rovine

blanketárne uplatnenej námietky.

Rozhodujúcim dôvodom pre udelenie azylu ja predovšetkým existencia odôvodneného

strachu z prenasledovania smerujúceho voči žiadateľovi o azyl ako príslušníkovi takejto

sociálnej skupiny zo strany štátnych orgánov príslušnej krajiny, prípadne zo strany niektorých

zložiek obyvateľstva, ktoré nerešpektujú normy stanovené v zákonoch dotknutej krajiny,

pričom štátne orgány vedome takéto konanie tolerujú a odmietajú, resp. nie sú schopné

zabezpečiť pred takýmto konaním jednotlivcovi účinnú ochranu.

Skutočnosť, že politický systém v krajine pôvodu navrhovateľa dáva jednotlivcom

možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi nebola v konaní o udelenie

azylu vyvrátená, naviac navrhovateľ nepreukázal, že verejná moc v krajine pôvodu ako celok

mu odoprela poskytnúť ochranu v sporoch o majetky s príbuznými.

Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, odvolací

súd uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho

pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl,

ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané

či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej

ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu,

teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie

inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej

miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je potrebné vychádzať.

V predmetnej veci nebolo ani podľa odvolacieho súdu zistené závažné a potvrdené

dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je definované

v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu

uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje.

121Sža/7/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považoval odvolacie námietky navrhovateľa

ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci odporcom za nedôvodné.

Rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a doplnkovej ochrany bolo potrebné

považovať za zákonné, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne

správny podľa .

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s a , tak, že navrhovateľovi, ktorý

nemal úspech vo veci právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 23. februára 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová