Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/78/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci

žalobcu: MUDr. J., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. M., S. proti žalovanému:

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát,

Kuzmányho č. 8, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. KRP-160-1/DI-1-2007 zo dňa 16.10.2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Košiciach č. k. -24 zo dňa 11.12.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -24 zo dňa 11.12.2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku toho

rozhodnutia zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia č. KRP-160-1/DI-1-2007 zo dňa

16.10.2007, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové

rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru

v Michalovciach č. p. ORP-47/DI-S-2007 zo dňa 1.3.2007 o uznaní žalobcu vinným

zo spáchania priestupku podľa , o priestupkoch

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) a uložení sankcií podľa § 22

ods. 2 tohto zákona vo forme pokuty vo výške 3.000,–Sk (99,58 €) a zákazu činnosti viesť

motorové vozidlo na dobu 2 mesiacov. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd tak rozhodol s poukazom na zistenie, že obidve správne rozhodnutia

obsahujú všetky náležitosti, sú dostatočne odôvodnené a preskúmateľné. Námietku žalobcu,

že správny orgán nevypočul jeho manželku ako svedka, ktorá s ním bola v danom čase v aute,

vyhodnotil aj súd ako účelovú, pretože toto tvrdenie uviedol žalobcu prvýkrát až v odvolaní

proti prvostupňovému rozhodnutiu a bolo v rozpore s výpoveďou poškodeného ale aj

samotného žalobcu. Krajský súd neprihliadol na čestné prehlásenie žalobcovej manželky

z dôvodu, že toto prehlásenie predložené až v konaní pred súdom nie je takou skutočnosťou,

na ktorú by bolo potrebné pri posudzovaní skutkového stavu prihliadnuť vzhľadom

na výpovede poškodeného i samotného žalobcu bezprostredne po dopravnej nehode

a v priestupkovom konaní ako aj vzhľadom na obsah tohto prehlásenia, ktoré je v rozpore

s výpoveďou žalobcu. Námietku žalobcu, že ku škode nedošlo a teda chýba pojmový znak

dopravnej nehody, vyhodnotil krajský súd ako neopodstatnenú a nezodpovedajúcu

skutočnosti vzhľadom na jednoznačný dôkaz nachádzajúci sa v administratívnom spise,

a to na fotodokumentáciu vyhotovenú bezprostredne po nehode. Krajský súd skonštatoval,

že žalobca neopatrným cúvaním porušil a o premávke

na pozemných komunikáciách o premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len „zákon

č. “) a následne porušil povinnosti účastníka dopravnej nehody podľa

a tým, že z miesta nehody ušiel, čím spáchal priestupok podľa

§ 22 ods. 1 písm. d/, l/ zákona o priestupkoch. Krajský súd považoval uloženú sankciu

za zodpovedajúcu medziam zákonnej úpravy, pričom jej výšku správny orgán náležitým

a zrozumiteľným spôsobom odôvodnil s prihliadnutím na to, že žalobca bol v minulosti

už dvakrát postihnutý pre dopravný priestupok.

Proti rozsudku podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že krajský súd dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajskému súdu vytýkal, že sa dôsledne

nevysporiadal s dôvodmi žaloby, najmä, že žalovaný sa v priestupkovom konaní neriadil

takým procesným postupom, ktorý by zabezpečil zákonný a spravodlivý postup v zmysle

základných pravidiel správneho konania vyjadrených v § 3 ods. 4, § 32 ods. 1, § 46 a § 47

ods. 3 SP, ktoré vychádzajú zo zásady materiálnej pravdy. Uviedol, že správny orgán má

vykonať aj dôkazy vyplývajúce z tvrdení (obrany) účastníka správneho konania tak,

aby sa zabezpečilo spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci. Tvrdil, že bol žalovaným

poškodený, pretože tento v rámci voľného hodnotenia dôkazov vyhodnotil získané

a vykonané dôkazy v rozpore so zásadou materiálnej pravdy. Namietal, že dôkazy boli

vykonávané a vyhodnotené jednostranne v jeho neprospech a žalovaný nevypočul jeho

manželku, ktorá bola účastníčku dopravnej nehody, čo vyplýva z jej čestného prehlásenia

ako aj z odvolania proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, o čom príslušník

dopravného inšpektorátu vedel. Zotrval na svojom tvrdení, že k dopravnej nehode nedošlo,

pretože na vozidlách nevznikla žiadna škoda. Namietal, že správny orgán nevykonal ohliadku

jeho vozidla a nevysvetlil, ako mohla v dôsledku jemného kontaktu dvoch vozidiel vzniknúť

na jednom z nich škoda 10.000,–Sk a na druhom žiadna.

Žalovaný správny orgán vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojom stanovisku

o zákonnosti správneho rozhodnutia a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne

správny. Uviedol, že je vecou úvahy správneho orgánu, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná

a berie ich do úvahy, pokiaľ môžu prispieť k objasneniu skutkového stavu veci. Dodal,

že v správnom konaní bolo preukázané, že došlo k dopravnej nehode a ku škode na jednom

z vozidiel.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu

( , ), bez nariadenia pojednávania ( )

a podľa , veta druhá v spojení s , napadnutý rozsudok

krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 23.2.2010, po tom,

čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najmenej päť dní vopred ( a ).

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 28.12.2006

v čase o 14.54 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Peugeot 307,

EČ M., s ktorým na Kukučínovej ulici v Michalovciach cúval a zadnou časťou vozidla narazil

do pravého rohu predného nárazníka tam zaparkovaného osobného motorového vozidla

továrenskej značky Opel Astra, EČ K., s ktorým tam parkoval Mgr. P., čím došlo k zrážke

a na vozidle Opel vznikla škoda podľa predbežného odhadu policajta objasňujúceho dopravnú

nehodu vo výške približne 10.000,–Sk (331,94 €).

Prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobca porušil § 21 ods. 2,3, § 50

písm. a/, a preto ho rozhodnutím č. p. ORP-47/DI-S-2007

zo dňa 1.3.2007 uznal vinným zo spáchania priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. d/, l/

zákona o priestupkoch a podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch mu uložil pokutu v sume

3.000,–Sk (99,58 €) a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 2 mesiacov.

Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový správny orgán vychádzal

zo správy o výsledku objasňovania priestupku, protokolu o nehode v cestnej premávke, plánu

a fotodokumentácie z miesta nehody, zápisov o dychových skúškach vodičov a evidenčnej

karty žalobcu. Pri určení druhu sankcie a jej výmery prihliadal na závažnosť priestupku

a to v tom zmysle, že samotným porušením zákona zo strany žalobcu došlo k dopravnej

nehode, ako aj na skutočnosť, že žalobca si po dopravnej nehode nesplnil povinnosti

vyplývajúce zo , pretože nezotrval na mieste dopravnej nehody

a tiež na to, že žalobca má v karte vodiča dva dopravné priestupky.

V odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu žalobca nepopieral,

že došlo ku kontaktu dvoch vozidiel pri cúvaní, išlo však len o „jemný dotyk a nedošlo ním

k poškodeniu ani jeho vozidla a ani vozidla Mgr. K. Uviedol, že bezprostredne po nehode

vystúpil aj so svojou manželkou z auta a v prítomnosti Mgr. K. nezistili žiadnu škodu na

vozidlách. Preto na mieste údajnej nehody nezotrval a odišiel preč. Namietal, že k nehode

nedošlo, pretože neboli naplnené pojmové znaky nehody uvedené v

Z. z. a správnemu orgánu vyčítal, že jeho rozhodnutie je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné,

pretože z neho nie je zrejmé, ako priestupkový orgán dospel k záveru, že došlo ku škode na

majetku.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že k spáchaniu priestupku došlo tak,

ako bolo ustálené v prvostupňovom konaní, správny orgán na dokazovanie použil všetky

prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a postupoval v súlade

so základnými pravidlami konania; hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy

zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. K námietke žalobcu, že k žiadnej

dopravnej nehode nedošlo, žalovaný poukázal na tvrdenia žalobcu, že „nechtiac buchol

do Opla“ a že „nepopiera, že došlo ku kontaktu oboch vozidiel pri cúvaní“, ako aj na § 49

a na fotodokumentáciu tvoriacu súčasť spisového materiálu,

z ktorého je nepochybné, že minimálne na vozidle Opel Astra došlo ku škode, čo bolo riadne

zadokumentované policajným orgánom, podľa odhadu ktorého išlo o škodu približne

vo výške 10.000,–Sk (331,94 €). Z výpovedí oboch účastníkov nehody bolo zrejmé aj to,

že žalobca z miesta odišiel a teda nesplnil si povinnosť účastníka dopravnej

nehody. Námietku žalobcu, že v konaní nebola vypočutá jeho manželka, žalovaný považoval

za účelovú a uviedol, že podľa výpovede poškodeného bol žalobca v aute sám a tiež to,

že žalobca nenavrhol vypočutie svedkov na mieste nehody a ani v konaní

pred prvostupňovým správnym orgánom.

V žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalobca uviedol totožné námietky

ako v odvolaní proti rozsudku krajského súdu a dodal, že viesť motorové vozidlo

je nevyhnutnosťou pre výkon jeho povolania. Namietal porušenie zásady dvojinštančnosti

správneho konania, keď žalovaný nezrušil prvostupňové rozhodnutie napriek tomu, že podľa

§ 59 SP tak urobiť mal, pretože prvostupňový orgán neuviedol, akými správnymi úvahami

sa riadil a ako jednotlivé dôkazy vyhodnotil. Namietal neexistenciu jednoznačného dôkazu,

napr. znaleckého posudku, svedčiaceho o tom, že poškodenie na vozidle Mgr. K. pochádza

z jeho vozidla.

Podľa § 22 ods. 1 zákona priestupku sa dopustí ten, kto

a) ako vodič motorového vozidla prekročí povolenú rýchlosť ustanovenú vo všeobecne

záväznom právnom predpise o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky 3a) alebo prekročí

rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou,

b) vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, po jeho odobratí alebo

v čase zadržania vodičského preukazu okrem prípadov, ak sa ho učí viesť podľa právnych

predpisov alebo ak sa podrobuje skúške z jeho vedenia,

c) ako vodič motorového vozidla s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 7 500 kg nedodrží

ustanovenie o obmedzení jazdy určené pre niektoré druhy vozidiel,

d) ako vodič sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil motorové vozidlo

alebo si nesplnil povinnosť účastníka dopravnej nehody ustanovenú v osobitnom

zákone, 3b)

e) ako vodič sa nezdržal požitia alkoholického nápoja alebo užitia inej návykovej látky

po dopravnej nehode v čase, ak by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou, alebo počas jazdy

požil alkoholický nápoj alebo užil návykovú látku,

f) ako vodič sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie alkoholu, ktoré sa vykonáva

dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi, alebo

ak sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného

biologického materiálu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou,

3c) hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

g) ako vodič počas vedenia vozidla požije alkoholický nápoj alebo užije inú návykovú látku,

alebo vedie vozidlo bezprostredne po požití alkoholu alebo užití inej návykovej látky, alebo

v čase, keď by mohol byť pod ich vplyvom,

h) vedie vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil

požitím alkoholického nápoja alebo užitím inej návykovej látky,

i) vedie vozidlo vyradené z cestnej premávky alebo vozidlo vyradené z evidencie vozidiel,

alebo vozidlo, ktoré nie je opatrené evidenčným číslom, ak tejto povinnosti podlieha, alebo

vozidlo, ktoré nespĺňa podmienky na používanie v cestnej premávke,

j) neoprávnene použije osobitné označenie vozidla prepravujúceho ťažko zdravotne alebo

ťažko pohybovo postihnutú osobu alebo poruší zákaz zastavenia alebo státia na mieste

vyhradenom pre vozidlá prepravujúce ťažko zdravotne alebo ťažko pohybovo postihnutú

osobu,

k) iným konaním, než ako je uvedené v písmenách a) až h), poruší všeobecne záväzný právny

predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,

l) porušením uvedeným v písmene k) bezprostredne ohrozí bezpečnosť alebo plynulosť

cestnej premávky alebo spôsobí dopravnú nehodu.

Podľa vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných

účastníkov cestnej premávky (ods. 2).

Ak to vyžadujú okolnosti, najmä nedostatočný rozhľad, vodič je povinný zaistiť

bezpečné otáčanie alebo cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby (ods. 3).

Podľa vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej

nehode, je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo.

Podľa účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá

sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode (ods. 1).

Ak pri dopravnej nehode došlo k usmrteniu osoby alebo k jej zraneniu, ak došlo

k poškodeniu cesty alebo všeobecne prospešného zariadenia, ak unikli nebezpečné veci 11)

alebo ak na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom

majetku vznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca desaťnásobok minimálnej mzdy

zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou ustanovenou osobitným predpisom, 12)

účastník dopravnej nehody je povinný

a) ohlásiť bezodkladne dopravnú nehodu policajtovi,

b) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä

premiestnenia vozidiel; ak sa situácia, ktorá vznikla dopravnou nehodou, musí zmeniť, najmä

ak je to potrebné na uvoľnenie alebo na ošetrenie zranenej osoby alebo na obnovenie

premávky predovšetkým vozidiel verejnej hromadnej dopravy osôb, účastník dopravnej

nehody je povinný vyznačiť situáciu a stopy,

c) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto

bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody

(ods. 3).

Ak škoda spôsobená pri dopravnej nehode na žiadnom zo zúčastnených vozidiel

vrátane prepravovaných vecí ani na inom majetku nedosiahla výšku ustanovenú v odseku 3

účastníci dopravnej nehody sú povinní postupovať podľa odseku 3, len ak sa výslovne

nedohodli inak (ods. 4).

Podľa § 22 ods. 2/ zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. k)

možno uložiť pokutu do 2 000 Sk, za priestupok podľa odseku 1 písm. c) a d) možno

uložiť pokutu do 5 000 Sk a zákaz činnosti do 6 mesiacov, za priestupok podľa odseku 1

písm. a), b) a l) možno uložiť pokutu do 7 000 Sk a zákaz činnosti do jedného roka,

za priestupok podľa odseku 1 písm. j) možno uložiť pokutu do 10 000 Sk, za priestupok podľa

odseku 1 písm. g) a i) možno uložiť pokutu do 10 000 Sk a zákaz činnosti do jedného roka,

za priestupok podľa odseku 1 písm. e), f) a h) možno uložiť pokutu do 15 000 Sk a zákaz

činnosti do dvoch rokov.

Podľa § 12 zákona o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne

na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti,

za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to,

či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní

(ods. 1).

Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží

sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz

činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov (ods. 2).

V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu

správneho orgánu v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy,

z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých

pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku,

či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán

dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu

posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú vec relevantný právny predpis. Pre súd je

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i

ods. 1 ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so záverom krajského súdu,

že dopravný priestupok kladený za vinu žalobcovu sa stal tak, ako to vyplýva z napadnutého

rozhodnutia žalovaného. Tento záver žalovaného i krajského súdu nie sú spôsobilé

spochybniť ani dôvody odvolania žalobcu, ktoré sú obsahovo zhodné s dôvodmi uvedenými

v žalobe, s ktorými sa krajský súd vysporiadal.

V konaní nebolo sporné, že pri cúvaní žalobcu s jeho vozidlom došlo ku kolízii

s vozidlom poškodeného Mgr. K. Túto skutočnosť nepopieral ani žalobca a pokiaľ

spochybňoval, že by svojim konaním spôsobil škodu na vozidle poškodeného, keď na jeho

vozidle žiadna škoda nevznikla, je potrebné poukázať na to, že aj z fotodokumentácie

vyhotovenej na mieste nehody, ktorá je súčasťou pripojeného administratívneho spisu

žalovaného, je viditeľné poškodenie pravého rohu predného nárazníka vozidle Mgr. K.,

z ktorého škodu nehodu vyšetrujúci policajt orientačne odhadol na 10.000,–Sk (331,94 €),

preto súd námietku žalobcu v tomto smere nepovažoval za dôvodnú. Obdobne súd

neprihliadol ani na námietku vytýkajúcu žalovanému, že nevypočul v konaní jeho manželku,

ktorá s ním mala byť v tom čase vo vozidle, nakoľko zo spisu žalovaného vyplýva, že žalobca

ani v protokole o nehode v cestnej premávke zo dňa 28.12.2006, ani v zápisnici z ústneho

pojednávania dňa 1.3.2007, napriek poučeniu podľa § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch

o práve navrhnúť dôkazy na svoju obhajobu, nenavrhol vypočuť v konaní svoju manželku

ako svedka. Urobil tak až v štádiu odvolania proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu.

Z protokolu o nehode v cestnej premávke zo dňa 28.12.2006, ktorý žalobca podpísal, naopak

z výpovede poškodeného vyplýva, že žalobca bol vo vozidle sám a nasvedčuje tomu

aj výpoveď samotného žalobcu, ktorý spomínal len vodičov, ktorí mali vystúpiť z oboch

vozidiel a ďalšie svoje konanie (....pozrel vozidlá, ...nevidel škodu, ....odišiel) opisoval len

v jednotnom čísle (hoci v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu už uvádza aj manželku,

s ktorou ako „spolujazdkyňou, žiadnu škodu nezistil“). Z uvedeného dôvodu sa tvrdenie

žalobcu, že bol vo vozidle v rozhodnom čase aj s manželkou, ktorá by mohla potvrdiť jeho

verziu nehody, javí aj odvolaciemu súdu ako nevierohodné a účelové. Žalobca v konaní

nepopieral ani tú skutočnosť, že po kolízii vozidiel z miesta nehody odišiel. Aj odvolací súd

preto považuje záver žalovaného, že žalobca neopatrným cúvaním vrazil do stojaceho auta

Mgr. K., čím spôsobil škodu na tomto vozidle a následne z miesta nehody odišiel, za logický,

majúci podklad vo vykonaných dôkazoch a za daných okolností by bolo vykonanie

znaleckého dokazovania nadbytočné a nedôvodné.

K námietkam žalobcu o neprimeranosti a nezákonnosti uložených sankcií odvolací súd

poukazuje na to, že výška uloženej sankcie je vecou voľnej úvahy správneho orgánu

a v takom prípade súd preskúmava len to, či správna úvaha nevybočila z medzí a hľadísk

stanovených zákonom ( ), či je v súlade s pravidlami logického uvažovania

a či predpoklady takého úsudku boli zistené riadnym procesným postupom. Pokiaľ sú tieto

predpoklady splnené, nemôže súd z tých istých okolností vyvodiť iné alebo dokonca opačné

závery.

Odvolací súd nezistil žiadne pochybenia v napadnutom rozhodnutí ani v konaní, ktoré

mu predchádzalo. Správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď žalobcu uznali

vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. d/, l/ zákona o priestupkoch,

za čo mu dôvodne uložili pokutu podľa § 22 ods. 2 zákona.

Rovnako nemožno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa zaoberal všetkými žalobnými

námietkami, ktoré sú totožné s odvolacími námietkami a dospel k správnemu názoru,

že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona, práv a chránených

záujmov žalobcu, pričom svoj právny záver, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, aj náležitým

spôsobom odôvodnil.

Žalobca neuviedol v odvolaní žiadne iné skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti

rozhodnutí a postupov správnych orgánov a krajského súdu vyvrátili, jeho odvolacie námietky

neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom

na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu postupom

podľa potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

v spojení s a tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech

v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 23. februára 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová