Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžp/60/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobkýň: 1/ Ing. Bc. D., PhD., M., zast.: JUDr. I.,

advokátom so sídlom P., 2/ E., nar. X., bytom D., zast.: JUDr. P., advokátom so sídlom C.,

proti žalovanému: Krajský lesný úrad v Trnave, so sídlom Dolné Bašty č. 2, Trnava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v konaní, na odvolanie žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 02. októbra 2008 č. k. -89, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

zo dňa 02. októbra 2008 č. k. -89 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobkyni 2/ právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Rozhodnutím č. A/2007/00092 zo dňa 10.07.2007 žalovaný ako odvolací správny orgán

postupom podľa v spoj. s o správnom konaní (správny

poriadok) odvolanie žalobkyne 2/ v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol

a odvolaním napadnuté rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Senici z 13.02.2007

č. Les 1/2007/Kam potvrdil.

Žalovaný v svojom potvrdzujúcom rozhodnutí najmä uviedol, že Obvodný lesný úrad

v Senici rozhodnutím z 13.02.2007 č. Les 1/2007/Kam zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. d)

Správneho poriadku konanie vo veci žiadosti žalobkyne 2/ o povolenie výnimky zo zákazu

jazdiť alebo stáť motorovým vozidlom na lesných pozemkoch.

Žalovaný odôvodňoval svoje rozhodnutie najmä tým, že žalobkyňa 2/ nepredložila

v zmysle o lesoch (ďalej na účely tohto rozsudku

len „“) ani po prerušení konania dňa 22.09.2006 v zmysle

Správneho poriadku za účelom doplnenia žiadosti (§ 19 ods. 3 Správneho poriadku)

v stanovenej 30 - dňovej lehote prvostupňovému lesnému orgánu písomný súhlas vlastníka

alebo správcu lesných pozemkov.

Ďalej žalovaný označil zvyšné argumenty žalobkyne 2/ za skutočnosti, ktoré nie sú

predmetom uvedeného správneho konania.

Záverom odvolací orgán konštatoval, že žalobkyňa 2/ nie je obhospodarovateľkou lesa

v dotknutom území, a preto sa na ňu nevzťahuje ust. .

II.

Uvedené rozhodnutie žalovaného obidve žalobkyne napadli na Krajskom súde

v Bratislave žalobou z 10. septembra 2007.

Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia

žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že žalobkyňa 1/ nie je

osobou oprávnenou na podanie žaloby a žaloba žalobkyne 2/ nie je dôvodné.

Krajský súd v prípade žalobkyne 2/ s odkazom na ust. § 2 písm. p) a q), § 31 ods. 1

písm. d), odsek 3 a 6 zák. sa v svojom odôvodnení stotožnil so záverom

žalovaného, že žalobkyňa 2/ nie je vlastníčkou lesných pozemkov, ale trvalého trávnatého

porastu.

Na požadovanú výnimku jej nevznikol automaticky právny nárok, ale bolo jej

povinnosťou predložiť súhlas vlastníkov alebo správcov pozemkov na prejazd po účelovej

komunikácii vedúcej cez Zlatnícku dolinu od správcu komunikácie Správa mestského

majetku, s.r.o. Skalica.

K požiadavke žalobkyne 2/, aby sa využila analógia s

pri posudzovaní jej žiadosti, krajský súd konštatoval, že použitie analógie je vo verejnom

práve vylúčené, a súčasne pri jej žiadosti by bolo kontraproduktívne.

Krajský súd odmietol tvrdenie žalobkyne 2/, že vydaním napadnutého rozhodnutia

došlo k hrubému poškodeniu jej občianskych a vlastníckych práv, lebo riadny prístup

k svojim pozemkom má zabezpečený po verejnej štátnej komunikácii cez obec C., a nič na

tejto situácii nemení ani skutočnosť, že táto cesta je dlhšia.

Záverom sa krajský súd vyjadril k dôvodom, prečo nevykonal dôkaz výsluchom

navrhnutého svedka B., lebo skutkový stav bol nepochybne preukázaný zo spisového

materiálu.

III.

Proti citovanému rozsudku krajského súdu v časti, kde výrokom žalobu žalobkyne 2/

rade zamietol a žalobkyni 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal, podala včas žalobkyňa

2/ prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie zo 14. novembra 2008 (č. l. 97).

Predovšetkým poukazovala na to, že krajský súd iba skonštatoval, že účelová

komunikácia je vo vlastníctve Mesta Skalica, avšak žiadnym relevantným spôsobom nebolo

preukázané, že vlastníkom a správcom predmetnej cesty je Mesto Skalica.

Ďalej s poukazom na a na nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 60/96 žalobkyňa 2/ prezentovala svoj názor, že nielen žalovaný

ale aj prvostupňový lesný úrad hrubo poškodili jej vlastnícke právo, keď jej neumožnil právo

prechodu po komunikácii vedúcej cez Zlatnícku dolinu, tzn. cestu v dĺžke 12 km, kratšiu

o cca 20 km, pričom branie úžitkov z týchto pozemkov kosením a zberaním sena si vyžaduje

čo najrýchlejší prístup k nim.

K možnosti analogicky použiť ust. žalobkyňa

s odkazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. Rc 1708/35

a Rc 18091/34, podľa ktorého je analógiu vo verejnom práve možné použiť vtedy, pokiaľ

sa jedná o medzeru v práve. Podľa žalobkyne 2/ zákonodarca opomenul postavenie

obhospodarovateľov trávnatých pozemkov v blízkosti lesa.

Na základe uvedeného žalobkyňa 2/ požadovala ako nesprávny zrušiť rozsudok

krajského súdu v jeho časti, kde výrokom bola žaloba žalobkyne 2/ zamietnutá a náhrada trov

jej nebola priznaná.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku

len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s ust. odvolanie prípustné, nariadil vo veci pojednávanie (

ods. 1 ) a po jeho verejnom vykonaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné,

pretože napadnutý rozsudok krajského súdu je vydaný v súlade so zákonom, a preto

ho v medziach odvolacích dôvodov postupom podľa potvrdil.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a právnych záverov obsiahnutých

v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu. Preto sa s ním stotožňuje

v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty

prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom

odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia

napadnutého rozsudku a doplnenie svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom

konaní.

Najvyšší súd na prvom mieste poukazuje na to, že predmetom súdneho prieskumu je

rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Senici

z 13.02.2007 č. Les 1/2007/Kam o zastavení správneho konania podľa § 30 ods. 1 písm. d)

Správneho poriadku, tzn. nemeritórne rozhodnutie vo veci žiadosti žalobkyne 2/ o povolenie

výnimky zo zákazu jazdiť alebo stáť motorovým vozidlom na lesných pozemkoch, potvrdil.

Podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku [v znení účinnom ku dňu vydania

napadnutého rozhodnutia] správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu

správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti

zastavenia konania poučený.

Podľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku v hore citovanom znení platí, že pokiaľ podanie

nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky

odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak

konanie zastaví.

Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku v hore citovanom znení správne orgány

sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými

osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje

práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje

návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka

musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov

neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 4 ods. 1 Správneho poriadku v hore citovanom znení účastníci konania

spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.

Z hore citovaných ustanovení, ktoré sú naplnením zásady aktívnej súčinnosti správneho

orgánu a účastníkov (§ 3 ods. 2 a § 4 ods. 1 Správneho poriadku) a súčasne vymedzujú možný

rozsah námietok, pre Najvyšší súd vyplýva, že žalobkyňa 2/, ak sa chce brániť proti účinkom

tohto rozhodnutia (ktoré je výslovne procesným rozhodnutím) a tým naplniť svoje ústavné

právo v zmysle , sa môže dovolávať v súdnom prieskume

najmä nesplnenia dvoch podmienok, a to že

- na výzvu správneho orgánu v určenej lehote odstránila nedostatky svojho podania,

resp. tieto nedostatky jej podanie neobsahovalo,

- ako účastníčka konania nebola o možnosti zastavenia konania správnym orgánom

poučená, poprípade, že

- v konaní pred správnym orgánom sa vyskytli iné závažné chyby.

Iné námietky žalobkyne 2/, tzn. najmä tie, ktoré po stránke meritórnej by mohli

spochybňovať iba rozhodnutie vo veci samej, sú z tohto pohľadu predčasné alebo nedôvodné.

Vo vzťahu k hore vymedzenému rozsahu námietok je preto nutné sa zaoberať

iba s námietkou žalobkyne 2/, že krajský súd len skonštatoval, že účelová komunikácia

je vo vlastníctve Mesta Skalica, avšak žiadnym relevantným spôsobom nebolo preukázané,

že vlastníkom a správcom predmetnej cesty je Mesto Skalica.

Z pripojeného administratívneho spisu pre Najvyšší súd jednoznačne vyplýva (č. l. 21),

že rozhodnutím z 22.09.2006 Obvodný lesný úrad v Senici prerušil konanie v súvislosti

so žiadosťou žalobkyne 2/ o povolenie výnimky s tým, že žalobkyni 2/ vyzval,

aby v 30 – dňovej lehote doplnila svoju žiadosť o písomné súhlasy vlastníkov lesných

pozemkov, na ktorých sa lesné cesty nachádzajú. V závere účastníčku poučil,

že ak nedostatky podania v určenej lehote neodstráni, správny orgán konanie v predmetnej

veci podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku zastaví. Týmto postupom správny orgán

nepochybne naplnil zásadu aktívnej súčinnosti správneho konania a tiež splnil podmienky

predpokladané zákonom pre možné zastavenie konanie.

Takisto z tohto spisu pre Najvyšší súd vyplýva (konkrétne zápisnica z 21.08.2006

na č. l. 13), že na pojednávaní zúčastnené osoby rokovali o tom, či, resp. za akých podmienok

bude udelený písomný súhlas žalobkyni 2/ na prejazd cez pozemky

1. Obec Chropov, záver Rakovej Doliny, Juhás Dvor a Zlatnícka Dolina alebo v druhom

rade

2. Obec Chvojnica, Prehyby, Raková Dolina a Juhás Dvor.

Súčasne tam prítomný občiansky zástupca žalobkyne 2/ upozornil na to, že Správa

mestského majetku s.r.o. Skalica odmietla žiadosti žalobkyne 2/ vyhovieť, pričom

nespochybnil rozsah osôb zúčastnených na tomto rokovaní alebo niektorú z konkrétnych

osôb, že nemala byť na toto rokovanie pozvaná, lebo v tomto prípade by nemalo ísť

ani o vlastníka alebo ani o správcu žiadosťou dotknutého pozemku. Takisto ani žalobkyňa

počas celého správneho konania neprodukovala žiadne dôkazy, že by bola schopná

od tak určeného okruhu jej žiadosťou dotknutých osôb predložiť písomné správnym orgánom

požadované súhlasy.

Potom táto časť administratívneho spisu potvrdzuje skutkový záver krajského súdu,

že žalobkyňa 2/, napriek výzve prvostupňového lesného úradu, nepredložila písomné súhlasy

vlastníkov alebo správcov pozemkov, ktorý bol dostatočným spôsobom vymedzený, nebolo

vznesené pochybnosti, alebo žiadnym relevantným spôsobom nebolo preukázané zo strany

žalobkyne 2/, že vlastníkom a správcom predmetnej cesty je Mesto Skalica, a preto správne

posúdil správny orgán žiadosť žalobkyne 2/ ako neúplnú.

Na základe hore uvedených úkonov žalobkyne a správneho orgánu, bol potom správny

jeho procesný záver, že konanie má byť zastavené a rozhodnutím, ktoré čo do svojho obsahu

ako formy nevyvoláva pochybnosti.

Podľa v znení platnom v čase podania žiadosti (2006)

orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže po písomnom súhlase vlastníka alebo

správcu povoliť výnimku zo zákazu uvedeného v odseku 1 písm. a) až h) aj iným právnickým

osobám alebo fyzickým osobám. Písomný súhlas vlastníka alebo správcu sa nevyžaduje,

ak o výnimku žiada obhospodarovateľ lesa podľa odseku 3.

Pritom je celkom prirodzené, že iné argumenty žalobkyne 2/ (tzn. že bolo poškodené

jej vlastnícke právo, keď jej neumožnil právo prechodu po komunikácii vedúcej cez Zlatnícku

dolinu, ktorá je kratšia o cca 20 km, a ďalej otázku analógie vzhľadom k možnému

opomenutiu právnej úpravy postavenia obhospodarovateľov trávnatých pozemkov v blízkosti

lesa zákonodarcom) nebolo možné za tejto situácie v odvolacom konaní skúmať, nakoľko išlo

o nemeritórne rozhodnutie vo veci žiadosti žalobkyne 2/ o povolenie výnimky zo zákazu

jazdiť alebo stáť motorovým vozidlom na lesných pozemkoch, ako už Najvyšší súd hore

objasnil.

Navyše, Najvyšší súd bol v odvolacom konaní viazaný návrhom žalobkyne 2/, ktorá

v svojom odvolaní požadovala rozsudok krajského súdu iba zrušiť.

Nakoľko právny zástupca žalobkyne 2/ ospravedlnil svoju neprítomnosť

na pojednávaní, bol spísaný úradný záznam o prijatí a doručení tohto ospravedlnenia

podaného JUDr. P. senátu konajúcemu vo veci.

Z uvedeného úradného záznamu vyplýva, že dňa 23.02.2010 po vykonaní pojednávania

aj vo veci cca o 12.00 hod. bolo v kancelárii Správneho kolégia v rámci

doručenej pošty prevzaté aj faxové ospravedlnenie z pojednávania JUDr. P., advokáta,

z dôvodu náhlej nepriaznivej zmeny zdravotného stavu, ktoré bolo podľa údajov v záhlaví

zaslané z č. tel. 0337301848 dňa 23. februára 2010 o 09.49 hod., tzn. po tom, čo senát

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tento deň o 09.08 hod. vyhlásil rozsudok v uvedenej

veci.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok žalobkyne 2/, Najvyšší súd s osvojením si argumentácie krajského

súdu postupom podľa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s , podľa ktorého neúspešnej žalobkyni 2/ právo

na náhradu trov tohto konania nevzniklo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§

246c

ods. 1 ).

V Bratislave 23. februára 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová