Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/114/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu R., verejná obchodná

spoločnosť, K.K.K., zastúpeného advokátkou JUDr. Ľ. P., Advokátska kancelária, A., proti

ţalovanej Ing. M. M., N., zastúpenej advokátom JUDr. P. D., Advokátka kancelária, H.,

o zaplatenie 3 576 140,– Sk s príslušenstvom, o odvolaní ţalobcu, proti rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 30. apríla 2003 č. k.

-183, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. apríla 2003 č. k.

-183, v časti ktorým návrh ţalobcu o zaplatenie sumy 2 437 622,– Sk

z a m i e t o l sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie

274 090,– Sk zastavil a vo zvyšku nárok ţalobcu zamietol. Súčasne uloţil ţalobcovi

povinnosť nahradiť ţalovanej trovy konania vo výške 81 214,– Sk.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe na základe vykonaného dokazovania mal

preukázané, ţe ţalobca R., v. o. s. so sídlom v K. je existujúcim subjektom, v čase

rozhodovania súdu bola táto obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri. V konaní č.

k. -78 nebola právoplatne vyriešená ani otázka zrušenia tejto spoločnosti

v zmysle na základe výpovede spoločníčky Ing.

M. M., t. j. ţalovanej.

Súd mal preukázané, ţe rozsudkami Okresného súdu v Ţiari nad Hronom a Krajského

súdu v Banskej Bystrici bola ţalovaná uznaná za vinnú z trestného činu sprenevery podľa

, , na tom skutkovom základe, ţe ako spoločníčka ţalobcu

23. 3. 1996 v rozpore so spoločenskou zmluvou bez vedomia a súhlasu druhej spoločníčky

predala technologické zariadenie, nachádzajúce sa v pekárni na ul. J. svojmu manţelovi,

pričom spôsobila ţalobcovi škodu vo výške 274 090,– Sk, čo je hodnota technologického

zariadenia ku dňu predaja podľa znaleckého posudku podaného v trestnom konaní.

Právoplatným rozsudkom Okresného súd v Ţiari nad Hronom bol uvedený prevod

vlastníckych práv k výrobným prostriedkom firmy R., v. o. s., K. na Ing. J. M., súdom určený

za neplatný, manţel ţalovanej bol na základe tohto rozsudku potvrdeného rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 25. 9. 1997 povinný

technologické zariadenie ţalobcovi vydať. Technologické zariadenie sa fyzicky stále

nachádzalo na tom istom mieste, pričom časť z neho bola ešte dňa 26. 11. 1998 v draţbe,

zrealizovaná v exekučnom konaní vedenom voči ţalobcovi ako povinnému na návrh

oprávneného sociálna poisťovňa pobočka v Ţ. H., predaná manţelovi ţalovanej. Nakoľko

ţalobca neodvádzal sociálnej poisťovni za zamestnancov príslušné odvody, sociálna

poisťovňa vydala dňa 27. 10. 1997 pod č. X. výkaz nedoplatkov na zaplatenie 120 405,– Sk

nedoplatkov poistného a 152 066,– Sk penále. Išlo o exekúciu vedenú voči ţalobcovi ako

povinnému, výťaţok z predaja týchto vecí bol pouţitý na úhradu záväzku ţalobcu voči

sociálnej poisťovni ako veriteľovi.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, ţe od 23. 3. 1996 ţalobca

v priestoroch pekárne na ul. J.K. nepodnikal, v priestoroch vykonával podnikateľskú činnosť

Ing. J. M., manţel ţalovanej ako podnikateľ – fyzická osoba.

Ţalobca po rozšírení ţalobného návrhu najprv ţiadal, aby súd zaviazal ţalovanú na

zaplatenie istiny 3 576 140,– Sk z časti titulom náhrady škody a to vo forme ušlého zisku,

z časti titulom vydania bezdôvodného obohatenia (v časti o zaplatenie 249 770,– Sk), neskôr

ţalobu v časti o zaplatenie 274 090,– Sk titulom náhrady škody zobral späť.

Zaplatenia 61 990,– Sk titulom náhrady škody sa ţalobca domáhal na tom skutkovom

základe, ţe ţalovaná dňa 1. 6. 1996 bez súhlasu druhej spoločníčky predala roţkovací stroj,

ktorý mal podľa ţalobcu k tomuto dátumu hodnotu 61 990,– Sk za kúpnu cenu 13 242,20 Sk,

teda za niţšiu cenu, neţ bola skutočná hodnota tejto veci. Týmto konaním ţalovanej došlo

podľa ţalobcu k vzniku škody, nakoľko majetok ţalobcu sa o hodnotu 61 990,– Sk takýmto

spôsobom zníţil. Ţalovaný uplatnil námietku premlčania. Súd dospel k záveru, ţe premlčacia

lehota na uplatnenie práva na náhradu škody v prípade predaja roţkovacieho stroja začala

ţalobcovi plynúť hneď po predaji roţkovacieho stroja, t. j. v roku 1996, takţe ku dňu 2. 5.

2001 štvorročná premlčacia lehota na uplatnenie tohto práva uplynula, preto vzhľadom na

vznesenú námietku premlčania návrh ţalobcu súd v tejto časti zamietol.

Ţalobca sa ďalej domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 226 950,– Sk z toho

dôvodu, ţe v tejto sume došlo k zníţeniu majetku ţalobcu vykonaním exekúcie. Dlh voči

sociálnej poisťovni, ktorý bol uspokojený exekúciu vznikol preto, ţe ţalovaná porušila svoje

povinnosti vyplývajúce jej zo spoločenskej zmluvy a zo zákona, keď neplnila za ţalobcu

odvodovú povinnosť voči sociálnej poisťovni, hoci na základe dohody spoločníčok ju mala

vykonávať.

Súd mal za preukázanú, ţe súdna exekútorka M. B. so sídlom v Ţ. na návrh

oprávneného S. zrealizovala v exekučnom konaní draţbu vo veci oprávneného voči ţalobcovi

ako povinnému a to na základe vykonateľného exekučného titulu na peňaţné plnenie, ktorým

bol výkaz nedoplatkov poistného č. X. zo dňa 27. 10. 1997 (pohľadávka vo výške 120 405,–

Sk a jej príslušenstvom 152 066,– Sk). Na základe udelenia príklepu na draţbe hnuteľných

vecí konanej dňa 26. 11. 1998 sa manţel ţalovanej Ing. J. M. stal vlastníkom hnuteľných vecí

uvedených v potvrdení o nadobudnutí vlastníctva zo dňa 26. 11. 1998 a to za celkovú cenu

226 950,– Sk. Súd mal tieţ preukázané, ţe za splnenie odvodovej povinnosti ţalobcu do

sociálnej poisťovne zodpovedala ţalovaná, ktorú zavinila, ţe sociálna poisťovňa ako

oprávnený sa musela svojich práv domáhať exekúciou. Sumu 226 950,– Sk, za ktorú boli

hnuteľné veci na draţbe v exekučnom konaní predané, však nie je moţné povaţovať za

škodu, vzniknutú ţalobcovi, nakoľko táto bola zaplatená na úhradu záväzku ţalobcu voči

sociálnej poisťovni. Zníţenie majetku ţalobcu o túto sumu preto súd nepovaţoval za škodu.

Za škodu vzniknutú v súvislosti s exekúciou ţalobcovi by bolo moţné povaţovať

trovy exekúcie ţalobcom udávané vo výške 40 491,50 Sk, zaplatenia tejto sumy sa však

ţalobca voči ţalovanej v tomto konaní nedomáhal.

Ďalej sa ţalobca domáhal proti ţalovanej zaplatenia 249 770,– Sk titulom

bezdôvodného obohatenia a to na tom skutkovom základe, ţe ţalovaná hotovosť v tejto výške

vybrala z prostriedkov ţalobcu neoprávnene pre vlastnú potrebu. Súd mal za to, ţe ţalobca

nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane ţalovanej. Účtovné neusporiadanie

nároku spoločnosti voči jednotlivým spoločníčkam nepreukazuje, ţe ţalovaná určité finančné

prostriedky z účtu ţalobcu zobrala. Predmetom tohto sporu nie je vysporiadanie nárokov

spoločníčok verejnej obchodnej spoločnosti, ale nárok obchodnej spoločnosti na náhradu

škody voči jednej zo spoločníčok. Nezrovnalosti v účtovníctve ohľadom rozdielnych

záväzkov a pohľadávok jednotlivých spoločníčok by mohli byť dôvodom na spor medzi

spoločníčkami navzájom resp. na uplatnenie nároku spoločníčky Ţ. S., voči spoločnosti

pokiaľ by sa domnievala, ţe by mala voči nej nejaké pohľadávky nepreukazujú však vznik

bezdôvodného obohatenia na strane ţalovanej. Napokon súd aj v tejto časti ţaloby prihliadol

na ţalovanou vznesenú námietku premlčania. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

v tejto výške si ţalobca uplatnil na súde aţ 2. 5. 2001, teda po uplynutí dvojročnej

subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 107 ods. 1 Obč. zák., pokiaľ súd vychádzal z toho,

ţe ţalobca sa o neoprávnenom výbere dozvedel aţ dňa 27. 11. 1998, kedy sa oboznámil

s trestným spisom.

Podstatnou časťou ţalobcovho nároku je právo na náhradu škody vo forme ušlého

zisku za obdobie od 1. 4. 1996, 31. 3. 2001 vo výške 2 763 340,– Sk.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 Obch. zák.

je protiprávne konanie, vznik škody (t. j. majetková ujma vyčísliteľná v peniazoch a príčinná

súvislosť (škoda musí byť nutným následkom protiprávneho konania). Dôkazné bremeno pri

preukazovaní vzniku zodpovednosti za škodu je na poškodenom. Ušlým ziskom súd rozumie

hodnotu, o ktorú sa majetok poškodeného nezväčšil, hoci vzhľadom ku všetkým okolnostiam

bolo moţné očakávať, ţe by sa o túto časť zväčšiť, pokiaľ by nebolo došlo ku škodovej

udalosti (t. j. protiprávnemu správaniu sa škodcu v tomto prípade ţalovanej).

Po zhodnotení zistených skutočností dospel súd k záveru, ţe ţalobca nepreukázal

naplnenie základných atribútov práva na náhradu škody ani v časti o zaplatenie ušlého zisku

vo výške 2 763 340,– Sk. Ţalobca predovšetkým nepreukázal, ţe by mu bol vznikol zisk

v udávanej výške. Na poslednom pojednávaní uţ síce ţalobca neuplatňoval len náhradu

skutočného ušlého zisku, ale poţadoval, aby súd vykonal dokazovanie za účelom zistenia

výšky tzv. abstraktného ušlého zisku v zmysle § 381 Obch. zák. Ţalobca však nepreukázal, ţe

v nim udávanom období nepodnikal a nedosahoval zisk následkom protiprávneho konania

ţalovanej. Ţalobca od 1. 4. 1996 vôbec nevykonával podnikateľskú činnosť v nehnuteľnosti

na ul. J.K. v priestoroch pekárenskej výroby podnikal manţel ţalovanej. Ţalobca nepreukázal,

ţe by sa bol snaţil o získanie priestorov pre pekárenskú výrobu ani o zadováţenie predaného

technologického zariadenia. Hlavným a rozhodujúcim dôvodom, prečo ţalobca od 2. 5. 1997

nevykonával podnikateľskú činnosť, nebola tá skutočnosť, ţe ţalovaná predala dňa 23. 3.

1996 výrobné prostriedky manţelovi ani, to, ţe následkom toho, ţe nevykonávala odvody do

fondov, boli tieto výrobky v exekučnej draţbe dňa 26. 11. 1998 predané manţelovy

ţalovanej, ale skôr to, ţe Ing. M. zabral priestory v pekárni, ďalej nezhody medzi

spoločníčkami, ako aj nevyjasnené vlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzala

pekáreň. Tvrdenie ţalobcu, ţe by bol do dnešnej doby podnikal a dosahoval zisk nie je ničím

podloţené.

Súd mal teda, za to, ţe ţalobca nepreukázal vznik ušlého zisku, ale ani príčinnú

súvislosť, medzi protiprávnym konaním, ţalovanej a ušlým ziskom. Preto súd povaţoval

návrh ţalobcu v celom rozsahu za nedôvodný a preto ho zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ust.

Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd vo zvyšku návrh ţalobcu zamietol podal

odvolanie ţalobca.

Poukázal na to, ţe pokiaľ sa týka nedoplatkov na odvodoch voči sociálnej poisťovni,

tieto neodvádzala ţalovaná, čím si neplnila odvodové povinnosti a tieto finančné prostriedky

si ponechala pre osobnú potrebu. Je toho názoru, ţe práve draţba vykonaná na základe

exekučného titulu spôsobila škody ţalobcovi, lebo jeho majetok sa zníţil o 226 950,– Sk.

V súvislosti s exekúciou si uplatňoval aj trovy exekučného konania v sume 40 491,50 Sk. Pri

uplatnení nároku na úhradu sumy 249 770,– Sk, vychádzal zo znaleckého posudku a tvrdil,

ţe ţalovaná si neoprávnene prevzala rok za rok 1994 sumu 63 536,– Sk a za rok 1995 sumu

186 234,– Sk, čím sa zníţil majetok ţalobcu, o čom sa dozvedel aţ z oboznamovania sa

s výsledkami vyšetrovania dňa 27. 11. 1998. Tvrdil, ţe uvedeného nároku sa domáhal

z dôvodu, ţe ţalovaná si z vytvoreného zisku spoločnosti prevzala viac ako jej prináleţalo,

čím si prisvojila cudziu vec a spôsobila škodu spoločnosti, čo podľa neho vyplýva z trestného

spisu. Pokiaľ sa týka nároku na ušlý zisk, poukazoval na to, ţe nehnuteľnosť, v ktorej ţalobca

vykonával podnikateľskú činnosť, bola zakúpená manţelmi S. a M. s úmyslom jej prevodu do

spoločnosti, v čom smerovali i právne úkony – spoločenská zmluva, vklad nehnuteľností do

spoločnosti atď. Súd však ţiadnym spôsobom neskúmal nezhody medzi spoločníčkami, resp.

či tieto mohli mať vplyv na podnikateľskú činnosť a zisk spoločnosti. Ţalobca tvrdí, ţe

i napriek činnostiam a správaniu sa ţalovanej spoločnosť prosperovala a dosahovala zisky.

Keďţe ţalovaná zabrala priestory, neustále sa domáhali vstupu a výkonu svojich vlastníckych

a majetkových práv. Je toho názoru, ţe napriek všetkým uvedeným skutočnostiam, by

spoločnosť mohla fungovať i po 23. 3. 1996 a bola by zisková, lebo mala na to vytvorené

podmienky. Výšku ušlého zisku preukazovali znaleckým posudkom a keďţe ţalovaná robila

zásadné kroky proti spoločnosti, porušila spoločenskú zmluvu, v dôsledku čoho nesie plnú

zodpovednosť za škodu, ktorú mu spôsobila. Navrhol preto rozsudok v napadnutej časti

zmeniť a návrhu vyhovieť resp. zrušiť a vo veci ďalej konať.

Ţalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu poukázala na to, ţe v odvolaní nie

sú uvedené ţiadne nové skutočnosti ako tie, s ktorými by sa uţ vysporiadal prvostupňový súd.

Má za to, ţe tvrdenia ţalobcu a jeho závery vyplývajú z nepochopenia celej problematiky

právnických vzťahov, ktoré medzi podnikateľmi vznikli. Je toho názoru, ţe ţalobca nebol

ţivotaschopnou spoločnosťou, kvôli vzťahom, ktoré tam vznikli a ako spoločníčky uţ nemali

ďalej vôľu spolu podnikať a to vzhľadom na vzájomné výhrady uţ od roku 1993. Ţalovaná

má za to, ţe jej účasť v spoločnosti zanikla k 2. 1. 1998 a po hmotnoprávnej stránke uţ došlo

k zrušeniu spoločnosti. Spoločnosť nemá aktívnu legitimáciu v tomto konaní a nárokov by sa

mohla domáhať len bývalá spoločníčka Ţ. S. ako fyzická osoba.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie ţalobcu podľa bez nariadenia pojednávania v zmysle

ods. 2 a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe súd prvého stupňa

nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Preto s poukazom na ust.

zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a v súlade

s ust. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu je zrejmé, ţe Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 30. apríla

2003 č. k. -183 konanie v časti o zaplatenie 274 090,– Sk zastavil, vo zvyšku

návrh ţalobcu zamietol a uloţil ţalobcovi povinnosť nahradiť ţalovanej trovy konania

vo výške 81 214,– Sk.

Na základe odvolania ţalobcu proti výroku, ktorým súd ţalobu

vo zvyšku zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 18. januára 2005 pod

č. k. -224 rozsudok Krajského súd v Banskej Bystrici č. k. -183

zo dňa 30. apríla 2003 v napadnutej časti čiastočne zmenil tak, ţe uloţil ţalovanej povinnosť

zaplatiť ţalobcovi 2 437 622,– Sk. Vo zvyšku rozsudok potvrdil. Súčasne uloţil ţalovanej

povinnosť zaplatiť ţalobcovi na účet jeho právneho zástupcu a trovy prvostupňového

a odvolacieho konania spolu v sume 348 714,– Sk.

Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým odvolací súd zmenil prvostupňový rozsudok

a zaviazal ţalovanú zaplatiť ţalobcovi sumu 2 437 622,– Sk podala dovolanie ţalovaná.

Dovolací súd rozsudkom z 29. marca 2007 č. k. -265 dovolanie zamietol

a ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

Proti rozsudku dovolacieho súdu podala sťaţnosť ţalovaná na Ústavný súd Slovenskej

republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. k. -44 konštatoval, ţe základné právo Ing. M. M. na súdnu ochranu zaručené

v rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky spisovej značky z 29. marca 2007 porušené bolo. Súčasne

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky z 29.

marca 2007 zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

Uznesením z 30. septembra 2009 pod č. k. V 54/2008 Najvyšší súd rozsudok

odvolacieho súdu v jeho napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací

súd vo svojom zrušujúcim rozhodnutí uviedol, ţe preskúmal rozsudok odvolacieho súdu

v jeho napadnutej časti, teda vo výroku, ktorým odvolací súd ţalobe vyhovel a rozhodol

o náhrade trov konania a súc viazaný právnym názorom Ústavného súdu dospel k záveru, ţe

dovolanie je dôvodné. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola

ţaloba zamietnutá a ţalobe čiastočne vyhovel. K tomuto postupu odvolacieho súdu neboli

splnené procesné podmienky, keďţe odvolací súd vo veci dokazovania vykonané súdom

prvého stupňa nezopakoval ani nedoplnil. Za tohto stavu všetky závery odvolacieho súdu

týkajúce sa ním prisúdenej čiastky sú predčasné a v zásade nepreskúmateľné, keďţe

nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Vzhľadom na základné pochybenie odvolacieho

súdu, dovolací súd k námietkam dovolateľky týkajúcich sa hmotnoprávneho posúdenia

uplatňovaných nárokov, ešte nemôţe zaujať právny názor.

Predmetom odvolacieho konania v súčasnosti je nárok ţalobcu na úhradu sumy

2 437 622,– Sk (80 914,22 Eur). Predmetná suma pozostáva zo sumy 226 950,– Sk, ktorú

ţalobca poţadoval titulom náhrady škody s poukazom na ust.

a zo sumy 2 210 672,– Sk, ktorú ţalobca poţadoval ako ušlý zisk s poukazom na ust. § 379 a

! 381 .

Podľa ustanovenia , kto poruší svoju povinnosť

zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaţe

preukáţe, ţe porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Okolnosti vylučujúce zodpovednosť sú upravené v ust. .

Poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinnosti povinnej

strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany, alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú

bola poškodená strana povinná ( ).

Podľa škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však

o to oprávnená strana poţiada a ak to je moţné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením

do predošlého stavu.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa

skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana

v čase vzniku záväzkového vzťahu ako moţný dôsledok porušenia svojej povinnosti

predvídala, alebo ktorú bolo moţné predvídať a s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré

v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

Za škodu sa povaţuje tieţ ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, ţe musela

vynaloţiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany (§ 380 Obchodného

zákonníka).

Škodou sa rozumie skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou je to, o čom sa

majetok poškodeného zmenšil. Vynaloţenie nákladov, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti so

vznikom škody sa tieţ povaţujú za škodu. Ušlým ziskom sú vyčísliteľné hodnoty, o ktoré sa

majetok poškodeného v dôsledku škodnej udalosti nezväčšil.

Pokiaľ ide o nárok ţalobcu na úhradu sumy 226 950,– Sk zodpovedajúcej skutočnej

škode ţalobcu v konaní bolo preukázané, ţe súdna exekútorka M. B. so sídlom v Ţ. na návrh

oprávneného S., zrealizovala v exekučnom konaní draţbu vo veci oprávneného voči ţalobcovi

ako povinnému

a to na základe exekučného titulu na peňaţné plnenie, ktorým bol výkaz nedoplatkov

poistného č. X. zo dňa 27. 10. 1997. Na základe príklepu v draţbe hnuteľných vecí dňa 26.

11. 1998 boli hnuteľné veci ţalobcu v sume 226 950,– Sk predané. Za splnenie odvodovej

povinnosti ţalobcu do sociálnej poisťovne zodpovedal ţalovaná. Sociálna poisťovňa ako

oprávnený sa musela svojich práv domáhať exekúciou a to vo forme draţby hnuteľných vecí

patriacich ţalobcovi. Súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu právnemu záveru, a to ţe

ţalobcovi škoda nevznikla, pretoţe týmto spôsobom bol zaplatený len záväzok ţalobcu voči

sociálnej povinnosti a takéto zníţenie majetku ţalobcu nepovaţoval za škodu. Odvolací súd

sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa nestotoţňuje. Súd prvého stupňa bez

posúdenia vzájomných súvislostí nepochybného protiprávneho konania ţalovanej za ktoré

bola aj právoplatne odsúdená iba konštatoval, ţe exekúciou bola uspokojená pohľadávka

sociálnej poisťovne, ktorú mala voči ţalobcovi a preto tým ţalobcovi škoda nevznikla. Súd

prvého stupňa, ale opomenul zreteľ na okolnosť, ţe nebyť protiprávneho konania ţalovanej,

vymáhaná pohľadávka by vo vymáhateľnej podobe vôbec nevznikla, nebola by potrebná ani

exekúcia, ani draţba a tým spôsobom by sa majetok ţalobcu nebol zníţil a nevznikla by mu

škoda. Tento stav zavinila ţalovaná a to predovšetkým tým, ţe príslušné poistné sociálnej

poisťovni vôbec neodviedla, ako aj týmto, ţe sčasti si ho ponechala pre svoje potreby, čo

vyplýva z obsahu právoplatného trestného rozsudku.

Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie nároku ţalobcu v časti o zaplatenie

skutočnej škody vo výške 226 950,– Sk a nedostatočne zistený skutkový stav bude

povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť nárok ţalobcu na náhradu skutočnej

škody, ktorá vznikla ţalobcovi z dôvodu porušenia povinnosti ţalovanej, tieţ posúdiť nárok

na ujmu, ktorá poškodenej strane vznikla tým, ţe musela vynaloţiť náklady v dôsledku

porušenia povinnosti ţalovanej. Bude povinnosťou zaoberať sa tieţ okolnosťami

vylučujúcimi zodpovednosť, s prihliadnutím na námietku premlčania, ktorú uplatnila

ţalovaná.

Ţalobca ďalej tieţ poţadoval úhradu sumy 2 210 672,– Sk predstavujúcu ušlý zisk

podľa ustanovenia a . Ţalobca náhradu ušlého zisku

poţadoval za obdobie 5 rokov od 1. apríla 1996 do 31. marca 2001. Súd prvého stupňa mal

za to, ţe v rozpore so svojimi povinnosťami ţalovaná predala podstatnú časť technologického

zariadenia svojmu manţelovi a spôsobila, ţe ţalobca nemohol ďalej podnikať vo svojom

predmete činnosti. Súd prvého stupňa v rozhodnutí konštatoval, ţe ţalobca nepreukázal, ţe

by bol vznikol zisk v poţadovanej výške, keby nebolo došlo k protiprávnemu správaniu

sa ţalovanej a tieţ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním ţalovanej

a ušlým ziskom.

Tento názor súdu prvého stupňa je predčasný a nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní. Preto aj v tejto časti odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa. Bude

povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne sa na základe predloţených a označených dôkazov

zaoberať otázkou nároku ţalobcu na ušlý zisk. Preskúmať predpoklady pre priznanie nároku

na náhradu škody vo forme ušlého zisku a to vymedziť konkrétne protiprávne konanie

ţalovanej, vznik škody – ušlého zisku a jeho výšku a príčinnú súvislosť medzi vznikom

škody vo forme ušlého zisku a protiprávneho konania ţalovanej. V tejto súvislosti bude

potrebné zistiť, kedy došlo k zrušeniu ţalobcu aj s prihliadnutím na výpoveď ţalovanej

zo spoločnosti R., verejná obchodná spoločnosť a na tú skutočnosť, ţe išlo o spoločnosť,

ktorá mala na základe spoločenskej zmluvy dvoch spoločníkov a zrušenie spoločnosti

je v danom prípade závislé aj od vôle spoločníka. Teda je irelevantný názor ţalobcu (druhej

spoločníčky), ţe bolo nelogické vystupovať zo spoločnosti a pokračovať a nepokračovať

v podnikaní ţalobcom, keď sa spoločnosť stabilizovala a mala dosahovať zisky. Účinnú

výpoveď jedného zo spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti z členstva verejnej

obchodnej spoločnosti by mohla zvrátiť len dohoda oboch spoločníkov. Keďţe pri verejnej

obchodnej spoločnosti ide o dobrovoľné spojenie spoločníkov po zrušení spoločnosti uţ

nevzniká nárok na ušlý zisk, s prihliadnutím na tú skutočnosť, ţe uţ nemoţno hovoriť

o pravidelnom chode spoločnosti a zvyšovaní hodnôt spoločnosti. Súd sa taktieţ musí

opätovne zaoberať námietkou premlčania, ktorú uplatnila v konaní ţalovaná

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 24. februára 2010

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková