Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
dea/366931.92050d.pdf
PDF · 131.21 KB
No categories available
6Obo/114/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 6Obo/114/2009
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu R., verejná obchodná
spoločnosť, K.K.K., zastúpeného advokátkou JUDr. Ľ. P., Advokátska kancelária, A., proti
ţalovanej Ing. M. M., N., zastúpenej advokátom JUDr. P. D., Advokátka kancelária, H.,
o zaplatenie 3 576 140,– Sk s príslušenstvom, o odvolaní ţalobcu, proti rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 30. apríla 2003 č. k.
40 Cbs 72/00-183, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. apríla 2003 č. k.
40 Cbs 72/00-183, v časti ktorým návrh ţalobcu o zaplatenie sumy 2 437 622,– Sk
z a m i e t o l sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie
274 090,– Sk zastavil a vo zvyšku nárok ţalobcu zamietol. Súčasne uloţil ţalobcovi
povinnosť nahradiť ţalovanej trovy konania vo výške 81 214,– Sk.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe na základe vykonaného dokazovania mal
preukázané, ţe ţalobca R., v. o. s. so sídlom v K. je existujúcim subjektom, v čase
rozhodovania súdu bola táto obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri. V konaní č.
k. 42 Cb 1424/93-78 nebola právoplatne vyriešená ani otázka zrušenia tejto spoločnosti
v zmysle § 88 ods. 1 písm. a/ Obchodného zákonníka na základe výpovede spoločníčky Ing.
M. M., t. j. ţalovanej.
Súd mal preukázané, ţe rozsudkami Okresného súdu v Ţiari nad Hronom a Krajského
súdu v Banskej Bystrici bola ţalovaná uznaná za vinnú z trestného činu sprenevery podľa
§ 248 ods. 1, 2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ţe ako spoločníčka ţalobcu
23. 3. 1996 v rozpore so spoločenskou zmluvou bez vedomia a súhlasu druhej spoločníčky
predala technologické zariadenie, nachádzajúce sa v pekárni na ul. J. svojmu manţelovi,
pričom spôsobila ţalobcovi škodu vo výške 274 090,– Sk, čo je hodnota technologického
zariadenia ku dňu predaja podľa znaleckého posudku podaného v trestnom konaní.
Právoplatným rozsudkom Okresného súd v Ţiari nad Hronom bol uvedený prevod
vlastníckych práv k výrobným prostriedkom firmy R., v. o. s., K. na Ing. J. M., súdom určený
za neplatný, manţel ţalovanej bol na základe tohto rozsudku potvrdeného rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41 Cob 6/97 zo dňa 25. 9. 1997 povinný
technologické zariadenie ţalobcovi vydať. Technologické zariadenie sa fyzicky stále
nachádzalo na tom istom mieste, pričom časť z neho bola ešte dňa 26. 11. 1998 v draţbe,
zrealizovaná v exekučnom konaní vedenom voči ţalobcovi ako povinnému na návrh
oprávneného sociálna poisťovňa pobočka v Ţ. H., predaná manţelovi ţalovanej. Nakoľko
ţalobca neodvádzal sociálnej poisťovni za zamestnancov príslušné odvody, sociálna
poisťovňa vydala dňa 27. 10. 1997 pod č. X. výkaz nedoplatkov na zaplatenie 120 405,– Sk
nedoplatkov poistného a 152 066,– Sk penále. Išlo o exekúciu vedenú voči ţalobcovi ako
povinnému, výťaţok z predaja týchto vecí bol pouţitý na úhradu záväzku ţalobcu voči
sociálnej poisťovni ako veriteľovi.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, ţe od 23. 3. 1996 ţalobca
v priestoroch pekárne na ul. J.K. nepodnikal, v priestoroch vykonával podnikateľskú činnosť
Ing. J. M., manţel ţalovanej ako podnikateľ – fyzická osoba.
Ţalobca po rozšírení ţalobného návrhu najprv ţiadal, aby súd zaviazal ţalovanú na
zaplatenie istiny 3 576 140,– Sk z časti titulom náhrady škody a to vo forme ušlého zisku,
z časti titulom vydania bezdôvodného obohatenia (v časti o zaplatenie 249 770,– Sk), neskôr
ţalobu v časti o zaplatenie 274 090,– Sk titulom náhrady škody zobral späť.
Zaplatenia 61 990,– Sk titulom náhrady škody sa ţalobca domáhal na tom skutkovom
základe, ţe ţalovaná dňa 1. 6. 1996 bez súhlasu druhej spoločníčky predala roţkovací stroj,
ktorý mal podľa ţalobcu k tomuto dátumu hodnotu 61 990,– Sk za kúpnu cenu 13 242,20 Sk,
teda za niţšiu cenu, neţ bola skutočná hodnota tejto veci. Týmto konaním ţalovanej došlo
podľa ţalobcu k vzniku škody, nakoľko majetok ţalobcu sa o hodnotu 61 990,– Sk takýmto
spôsobom zníţil. Ţalovaný uplatnil námietku premlčania. Súd dospel k záveru, ţe premlčacia
lehota na uplatnenie práva na náhradu škody v prípade predaja roţkovacieho stroja začala
ţalobcovi plynúť hneď po predaji roţkovacieho stroja, t. j. v roku 1996, takţe ku dňu 2. 5.
2001 štvorročná premlčacia lehota na uplatnenie tohto práva uplynula, preto vzhľadom na
vznesenú námietku premlčania návrh ţalobcu súd v tejto časti zamietol.
Ţalobca sa ďalej domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 226 950,– Sk z toho
dôvodu, ţe v tejto sume došlo k zníţeniu majetku ţalobcu vykonaním exekúcie. Dlh voči
sociálnej poisťovni, ktorý bol uspokojený exekúciu vznikol preto, ţe ţalovaná porušila svoje
povinnosti vyplývajúce jej zo spoločenskej zmluvy a zo zákona, keď neplnila za ţalobcu
odvodovú povinnosť voči sociálnej poisťovni, hoci na základe dohody spoločníčok ju mala
vykonávať.
Súd mal za preukázanú, ţe súdna exekútorka M. B. so sídlom v Ţ. na návrh
oprávneného S. zrealizovala v exekučnom konaní draţbu vo veci oprávneného voči ţalobcovi
ako povinnému a to na základe vykonateľného exekučného titulu na peňaţné plnenie, ktorým
bol výkaz nedoplatkov poistného č. X. zo dňa 27. 10. 1997 (pohľadávka vo výške 120 405,–
Sk a jej príslušenstvom 152 066,– Sk). Na základe udelenia príklepu na draţbe hnuteľných
vecí konanej dňa 26. 11. 1998 sa manţel ţalovanej Ing. J. M. stal vlastníkom hnuteľných vecí
uvedených v potvrdení o nadobudnutí vlastníctva zo dňa 26. 11. 1998 a to za celkovú cenu
226 950,– Sk. Súd mal tieţ preukázané, ţe za splnenie odvodovej povinnosti ţalobcu do
sociálnej poisťovne zodpovedala ţalovaná, ktorú zavinila, ţe sociálna poisťovňa ako
oprávnený sa musela svojich práv domáhať exekúciou. Sumu 226 950,– Sk, za ktorú boli
hnuteľné veci na draţbe v exekučnom konaní predané, však nie je moţné povaţovať za
škodu, vzniknutú ţalobcovi, nakoľko táto bola zaplatená na úhradu záväzku ţalobcu voči
sociálnej poisťovni. Zníţenie majetku ţalobcu o túto sumu preto súd nepovaţoval za škodu.
Za škodu vzniknutú v súvislosti s exekúciou ţalobcovi by bolo moţné povaţovať
trovy exekúcie ţalobcom udávané vo výške 40 491,50 Sk, zaplatenia tejto sumy sa však
ţalobca voči ţalovanej v tomto konaní nedomáhal.
Ďalej sa ţalobca domáhal proti ţalovanej zaplatenia 249 770,– Sk titulom
bezdôvodného obohatenia a to na tom skutkovom základe, ţe ţalovaná hotovosť v tejto výške
vybrala z prostriedkov ţalobcu neoprávnene pre vlastnú potrebu. Súd mal za to, ţe ţalobca
nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane ţalovanej. Účtovné neusporiadanie
nároku spoločnosti voči jednotlivým spoločníčkam nepreukazuje, ţe ţalovaná určité finančné
prostriedky z účtu ţalobcu zobrala. Predmetom tohto sporu nie je vysporiadanie nárokov
spoločníčok verejnej obchodnej spoločnosti, ale nárok obchodnej spoločnosti na náhradu
škody voči jednej zo spoločníčok. Nezrovnalosti v účtovníctve ohľadom rozdielnych
záväzkov a pohľadávok jednotlivých spoločníčok by mohli byť dôvodom na spor medzi
spoločníčkami navzájom resp. na uplatnenie nároku spoločníčky Ţ. S., voči spoločnosti
pokiaľ by sa domnievala, ţe by mala voči nej nejaké pohľadávky nepreukazujú však vznik
bezdôvodného obohatenia na strane ţalovanej. Napokon súd aj v tejto časti ţaloby prihliadol
na ţalovanou vznesenú námietku premlčania. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
v tejto výške si ţalobca uplatnil na súde aţ 2. 5. 2001, teda po uplynutí dvojročnej
subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 107 ods. 1 Obč. zák., pokiaľ súd vychádzal z toho,
ţe ţalobca sa o neoprávnenom výbere dozvedel aţ dňa 27. 11. 1998, kedy sa oboznámil
s trestným spisom.
Podstatnou časťou ţalobcovho nároku je právo na náhradu škody vo forme ušlého
zisku za obdobie od 1. 4. 1996, 31. 3. 2001 vo výške 2 763 340,– Sk.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 Obch. zák.
je protiprávne konanie, vznik škody (t. j. majetková ujma vyčísliteľná v peniazoch a príčinná
súvislosť (škoda musí byť nutným následkom protiprávneho konania). Dôkazné bremeno pri
preukazovaní vzniku zodpovednosti za škodu je na poškodenom. Ušlým ziskom súd rozumie
hodnotu, o ktorú sa majetok poškodeného nezväčšil, hoci vzhľadom ku všetkým okolnostiam
bolo moţné očakávať, ţe by sa o túto časť zväčšiť, pokiaľ by nebolo došlo ku škodovej
udalosti (t. j. protiprávnemu správaniu sa škodcu v tomto prípade ţalovanej).
Po zhodnotení zistených skutočností dospel súd k záveru, ţe ţalobca nepreukázal
naplnenie základných atribútov práva na náhradu škody ani v časti o zaplatenie ušlého zisku
vo výške 2 763 340,– Sk. Ţalobca predovšetkým nepreukázal, ţe by mu bol vznikol zisk
v udávanej výške. Na poslednom pojednávaní uţ síce ţalobca neuplatňoval len náhradu
skutočného ušlého zisku, ale poţadoval, aby súd vykonal dokazovanie za účelom zistenia
výšky tzv. abstraktného ušlého zisku v zmysle § 381 Obch. zák. Ţalobca však nepreukázal, ţe
v nim udávanom období nepodnikal a nedosahoval zisk následkom protiprávneho konania
ţalovanej. Ţalobca od 1. 4. 1996 vôbec nevykonával podnikateľskú činnosť v nehnuteľnosti
na ul. J.K. v priestoroch pekárenskej výroby podnikal manţel ţalovanej. Ţalobca nepreukázal,
ţe by sa bol snaţil o získanie priestorov pre pekárenskú výrobu ani o zadováţenie predaného
technologického zariadenia. Hlavným a rozhodujúcim dôvodom, prečo ţalobca od 2. 5. 1997
nevykonával podnikateľskú činnosť, nebola tá skutočnosť, ţe ţalovaná predala dňa 23. 3.
1996 výrobné prostriedky manţelovi ani, to, ţe následkom toho, ţe nevykonávala odvody do
fondov, boli tieto výrobky v exekučnej draţbe dňa 26. 11. 1998 predané manţelovy
ţalovanej, ale skôr to, ţe Ing. M. zabral priestory v pekárni, ďalej nezhody medzi
spoločníčkami, ako aj nevyjasnené vlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzala
pekáreň. Tvrdenie ţalobcu, ţe by bol do dnešnej doby podnikal a dosahoval zisk nie je ničím
podloţené.
Súd mal teda, za to, ţe ţalobca nepreukázal vznik ušlého zisku, ale ani príčinnú
súvislosť, medzi protiprávnym konaním, ţalovanej a ušlým ziskom. Preto súd povaţoval
návrh ţalobcu v celom rozsahu za nedôvodný a preto ho zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd vo zvyšku návrh ţalobcu zamietol podal
odvolanie ţalobca.
Poukázal na to, ţe pokiaľ sa týka nedoplatkov na odvodoch voči sociálnej poisťovni,
tieto neodvádzala ţalovaná, čím si neplnila odvodové povinnosti a tieto finančné prostriedky
si ponechala pre osobnú potrebu. Je toho názoru, ţe práve draţba vykonaná na základe
exekučného titulu spôsobila škody ţalobcovi, lebo jeho majetok sa zníţil o 226 950,– Sk.
V súvislosti s exekúciou si uplatňoval aj trovy exekučného konania v sume 40 491,50 Sk. Pri
uplatnení nároku na úhradu sumy 249 770,– Sk, vychádzal zo znaleckého posudku a tvrdil,
ţe ţalovaná si neoprávnene prevzala rok za rok 1994 sumu 63 536,– Sk a za rok 1995 sumu
186 234,– Sk, čím sa zníţil majetok ţalobcu, o čom sa dozvedel aţ z oboznamovania sa
s výsledkami vyšetrovania dňa 27. 11. 1998. Tvrdil, ţe uvedeného nároku sa domáhal
z dôvodu, ţe ţalovaná si z vytvoreného zisku spoločnosti prevzala viac ako jej prináleţalo,
čím si prisvojila cudziu vec a spôsobila škodu spoločnosti, čo podľa neho vyplýva z trestného
spisu. Pokiaľ sa týka nároku na ušlý zisk, poukazoval na to, ţe nehnuteľnosť, v ktorej ţalobca
vykonával podnikateľskú činnosť, bola zakúpená manţelmi S. a M. s úmyslom jej prevodu do
spoločnosti, v čom smerovali i právne úkony – spoločenská zmluva, vklad nehnuteľností do
spoločnosti atď. Súd však ţiadnym spôsobom neskúmal nezhody medzi spoločníčkami, resp.
či tieto mohli mať vplyv na podnikateľskú činnosť a zisk spoločnosti. Ţalobca tvrdí, ţe
i napriek činnostiam a správaniu sa ţalovanej spoločnosť prosperovala a dosahovala zisky.
Keďţe ţalovaná zabrala priestory, neustále sa domáhali vstupu a výkonu svojich vlastníckych
a majetkových práv. Je toho názoru, ţe napriek všetkým uvedeným skutočnostiam, by
spoločnosť mohla fungovať i po 23. 3. 1996 a bola by zisková, lebo mala na to vytvorené
podmienky. Výšku ušlého zisku preukazovali znaleckým posudkom a keďţe ţalovaná robila
zásadné kroky proti spoločnosti, porušila spoločenskú zmluvu, v dôsledku čoho nesie plnú
zodpovednosť za škodu, ktorú mu spôsobila. Navrhol preto rozsudok v napadnutej časti
zmeniť a návrhu vyhovieť resp. zrušiť a vo veci ďalej konať.
Ţalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu poukázala na to, ţe v odvolaní nie
sú uvedené ţiadne nové skutočnosti ako tie, s ktorými by sa uţ vysporiadal prvostupňový súd.
Má za to, ţe tvrdenia ţalobcu a jeho závery vyplývajú z nepochopenia celej problematiky
právnických vzťahov, ktoré medzi podnikateľmi vznikli. Je toho názoru, ţe ţalobca nebol
ţivotaschopnou spoločnosťou, kvôli vzťahom, ktoré tam vznikli a ako spoločníčky uţ nemali
ďalej vôľu spolu podnikať a to vzhľadom na vzájomné výhrady uţ od roku 1993. Ţalovaná
má za to, ţe jej účasť v spoločnosti zanikla k 2. 1. 1998 a po hmotnoprávnej stránke uţ došlo
k zrušeniu spoločnosti. Spoločnosť nemá aktívnu legitimáciu v tomto konaní a nárokov by sa
mohla domáhať len bývalá spoločníčka Ţ. S. ako fyzická osoba.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
odvolanie ţalobcu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214
ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe súd prvého stupňa
nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Preto s poukazom na ust.
§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a v súlade
s ust. § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Z obsahu spisu je zrejmé, ţe Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 30. apríla
2003 č. k. 40 Cbs 72/00-183 konanie v časti o zaplatenie 274 090,– Sk zastavil, vo zvyšku
návrh ţalobcu zamietol a uloţil ţalobcovi povinnosť nahradiť ţalovanej trovy konania
vo výške 81 214,– Sk.
Na základe odvolania ţalobcu proti výroku, ktorým súd ţalobu
vo zvyšku zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 18. januára 2005 pod
č. k. 1 Obo 189/03-224 rozsudok Krajského súd v Banskej Bystrici č. k. 40 Cbs 72/00-183
zo dňa 30. apríla 2003 v napadnutej časti čiastočne zmenil tak, ţe uloţil ţalovanej povinnosť
zaplatiť ţalobcovi 2 437 622,– Sk. Vo zvyšku rozsudok potvrdil. Súčasne uloţil ţalovanej
povinnosť zaplatiť ţalobcovi na účet jeho právneho zástupcu a trovy prvostupňového
a odvolacieho konania spolu v sume 348 714,– Sk.
Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým odvolací súd zmenil prvostupňový rozsudok
a zaviazal ţalovanú zaplatiť ţalobcovi sumu 2 437 622,– Sk podala dovolanie ţalovaná.
Dovolací súd rozsudkom z 29. marca 2007 č. k. 1 Obdo V. 45/2005-265 dovolanie zamietol
a ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.
Proti rozsudku dovolacieho súdu podala sťaţnosť ţalovaná na Ústavný súd Slovenskej
republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. III. ÚS 285/07-44 konštatoval, ţe základné právo Ing. M. M. na súdnu ochranu zaručené
v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky spisovej značky 1 Obdo V 45/2005 z 29. marca 2007 porušené bolo. Súčasne
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky 1 Obdo V. 45/2005 z 29.
marca 2007 zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
Uznesením z 30. septembra 2009 pod č. k. 1 Obdo V 54/2008 Najvyšší súd rozsudok
odvolacieho súdu v jeho napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací
súd vo svojom zrušujúcim rozhodnutí uviedol, ţe preskúmal rozsudok odvolacieho súdu
v jeho napadnutej časti, teda vo výroku, ktorým odvolací súd ţalobe vyhovel a rozhodol
o náhrade trov konania a súc viazaný právnym názorom Ústavného súdu dospel k záveru, ţe
dovolanie je dôvodné. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola
ţaloba zamietnutá a ţalobe čiastočne vyhovel. K tomuto postupu odvolacieho súdu neboli
splnené procesné podmienky, keďţe odvolací súd vo veci dokazovania vykonané súdom
prvého stupňa nezopakoval ani nedoplnil. Za tohto stavu všetky závery odvolacieho súdu
týkajúce sa ním prisúdenej čiastky sú predčasné a v zásade nepreskúmateľné, keďţe
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Vzhľadom na základné pochybenie odvolacieho
súdu, dovolací súd k námietkam dovolateľky týkajúcich sa hmotnoprávneho posúdenia
uplatňovaných nárokov, ešte nemôţe zaujať právny názor.
Predmetom odvolacieho konania v súčasnosti je nárok ţalobcu na úhradu sumy
2 437 622,– Sk (80 914,22 Eur). Predmetná suma pozostáva zo sumy 226 950,– Sk, ktorú
ţalobca poţadoval titulom náhrady škody s poukazom na ust. § 373 Obchodného zákonníka
a zo sumy 2 210 672,– Sk, ktorú ţalobca poţadoval ako ušlý zisk s poukazom na ust. § 379 a
! 381 Obchodného zákonníka.
Podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť
zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaţe
preukáţe, ţe porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Okolnosti vylučujúce zodpovednosť sú upravené v ust. § 374 Obchodného zákonníka.
Poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinnosti povinnej
strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany, alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú
bola poškodená strana povinná (§ 376 Obchodného zákonníka).
Podľa § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však
o to oprávnená strana poţiada a ak to je moţné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením
do predošlého stavu.
Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana
v čase vzniku záväzkového vzťahu ako moţný dôsledok porušenia svojej povinnosti
predvídala, alebo ktorú bolo moţné predvídať a s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré
v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
Za škodu sa povaţuje tieţ ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, ţe musela
vynaloţiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany (§ 380 Obchodného
zákonníka).
Škodou sa rozumie skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou je to, o čom sa
majetok poškodeného zmenšil. Vynaloţenie nákladov, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti so
vznikom škody sa tieţ povaţujú za škodu. Ušlým ziskom sú vyčísliteľné hodnoty, o ktoré sa
majetok poškodeného v dôsledku škodnej udalosti nezväčšil.
Pokiaľ ide o nárok ţalobcu na úhradu sumy 226 950,– Sk zodpovedajúcej skutočnej
škode ţalobcu v konaní bolo preukázané, ţe súdna exekútorka M. B. so sídlom v Ţ. na návrh
oprávneného S., zrealizovala v exekučnom konaní draţbu vo veci oprávneného voči ţalobcovi
ako povinnému
a to na základe exekučného titulu na peňaţné plnenie, ktorým bol výkaz nedoplatkov
poistného č. X. zo dňa 27. 10. 1997. Na základe príklepu v draţbe hnuteľných vecí dňa 26.
11. 1998 boli hnuteľné veci ţalobcu v sume 226 950,– Sk predané. Za splnenie odvodovej
povinnosti ţalobcu do sociálnej poisťovne zodpovedal ţalovaná. Sociálna poisťovňa ako
oprávnený sa musela svojich práv domáhať exekúciou a to vo forme draţby hnuteľných vecí
patriacich ţalobcovi. Súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu právnemu záveru, a to ţe
ţalobcovi škoda nevznikla, pretoţe týmto spôsobom bol zaplatený len záväzok ţalobcu voči
sociálnej povinnosti a takéto zníţenie majetku ţalobcu nepovaţoval za škodu. Odvolací súd
sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa nestotoţňuje. Súd prvého stupňa bez
posúdenia vzájomných súvislostí nepochybného protiprávneho konania ţalovanej za ktoré
bola aj právoplatne odsúdená iba konštatoval, ţe exekúciou bola uspokojená pohľadávka
sociálnej poisťovne, ktorú mala voči ţalobcovi a preto tým ţalobcovi škoda nevznikla. Súd
prvého stupňa, ale opomenul zreteľ na okolnosť, ţe nebyť protiprávneho konania ţalovanej,
vymáhaná pohľadávka by vo vymáhateľnej podobe vôbec nevznikla, nebola by potrebná ani
exekúcia, ani draţba a tým spôsobom by sa majetok ţalobcu nebol zníţil a nevznikla by mu
škoda. Tento stav zavinila ţalovaná a to predovšetkým tým, ţe príslušné poistné sociálnej
poisťovni vôbec neodviedla, ako aj týmto, ţe sčasti si ho ponechala pre svoje potreby, čo
vyplýva z obsahu právoplatného trestného rozsudku.
Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie nároku ţalobcu v časti o zaplatenie
skutočnej škody vo výške 226 950,– Sk a nedostatočne zistený skutkový stav bude
povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť nárok ţalobcu na náhradu skutočnej
škody, ktorá vznikla ţalobcovi z dôvodu porušenia povinnosti ţalovanej, tieţ posúdiť nárok
na ujmu, ktorá poškodenej strane vznikla tým, ţe musela vynaloţiť náklady v dôsledku
porušenia povinnosti ţalovanej. Bude povinnosťou zaoberať sa tieţ okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť, s prihliadnutím na námietku premlčania, ktorú uplatnila
ţalovaná.
Ţalobca ďalej tieţ poţadoval úhradu sumy 2 210 672,– Sk predstavujúcu ušlý zisk
podľa ustanovenia § 379 a § 381 Obchodného zákonníka. Ţalobca náhradu ušlého zisku
poţadoval za obdobie 5 rokov od 1. apríla 1996 do 31. marca 2001. Súd prvého stupňa mal
za to, ţe v rozpore so svojimi povinnosťami ţalovaná predala podstatnú časť technologického
zariadenia svojmu manţelovi a spôsobila, ţe ţalobca nemohol ďalej podnikať vo svojom
predmete činnosti. Súd prvého stupňa v rozhodnutí konštatoval, ţe ţalobca nepreukázal, ţe
by bol vznikol zisk v poţadovanej výške, keby nebolo došlo k protiprávnemu správaniu
sa ţalovanej a tieţ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním ţalovanej
a ušlým ziskom.
Tento názor súdu prvého stupňa je predčasný a nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Preto aj v tejto časti odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa. Bude
povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne sa na základe predloţených a označených dôkazov
zaoberať otázkou nároku ţalobcu na ušlý zisk. Preskúmať predpoklady pre priznanie nároku
na náhradu škody vo forme ušlého zisku a to vymedziť konkrétne protiprávne konanie
ţalovanej, vznik škody – ušlého zisku a jeho výšku a príčinnú súvislosť medzi vznikom
škody vo forme ušlého zisku a protiprávneho konania ţalovanej. V tejto súvislosti bude
potrebné zistiť, kedy došlo k zrušeniu ţalobcu aj s prihliadnutím na výpoveď ţalovanej
zo spoločnosti R., verejná obchodná spoločnosť a na tú skutočnosť, ţe išlo o spoločnosť,
ktorá mala na základe spoločenskej zmluvy dvoch spoločníkov a zrušenie spoločnosti
je v danom prípade závislé aj od vôle spoločníka. Teda je irelevantný názor ţalobcu (druhej
spoločníčky), ţe bolo nelogické vystupovať zo spoločnosti a pokračovať a nepokračovať
v podnikaní ţalobcom, keď sa spoločnosť stabilizovala a mala dosahovať zisky. Účinnú
výpoveď jedného zo spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti z členstva verejnej
obchodnej spoločnosti by mohla zvrátiť len dohoda oboch spoločníkov. Keďţe pri verejnej
obchodnej spoločnosti ide o dobrovoľné spojenie spoločníkov po zrušení spoločnosti uţ
nevzniká nárok na ušlý zisk, s prihliadnutím na tú skutočnosť, ţe uţ nemoţno hovoriť
o pravidelnom chode spoločnosti a zvyšovaní hodnôt spoločnosti. Súd sa taktieţ musí
opätovne zaoberať námietkou premlčania, ktorú uplatnila v konaní ţalovaná
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 24. februára 2010
JUDr. Darina Ličková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková